Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 5

LALA 27 Abaajie Nyɔŋmɔ Bii Lɛ Akpo

“Mikwaŋ Bo Kɔkɔɔkɔ”!

“Mikwaŋ Bo Kɔkɔɔkɔ”!

“[Nyɔŋmɔ kɛɛ]: ‘Mishiŋ bo, ni mikwaŋ bo kɔkɔɔkɔ.’”HEB. 13:5b.

NƆ NI WƆBAAKASE

Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baaná nɔmimaa akɛ, Yehowa kwaŋ amɛ kɔkɔɔkɔ kɛ́ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ lɛ fɛɛ tee ŋwɛi.

1. Mɛɛ be mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ yi baashɛ yɛ ŋwɛi?

 AFII komɛi ni eho lɛ, Yehowa webii lɛ ateŋ mɛi babaoo bi amɛhe akɛ, ‘Mɛɛ be akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ naagbee mɔ kwraa baaya ŋwɛi?’ Wɔyasusu akɛ ekolɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi baafo Harmagedon ni amɛhi shikpɔŋ nɔ Paradeiso lɛ mli be fioo dani no sɛɛ lɛ akɛ amɛ aya ŋwɛi. Shi yɛ July 15, 2013 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ, wɔna akɛ abaaŋɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi fɛɛ ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ kɛya ŋwɛi dani Harmagedon ta lɛ baafɛ.—Mat. 24:31.

2. Mɛɛ sanebimɔ baanyɛ aba mɛi ajwɛŋmɔ mli? Ni mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

2 Shi enɛ teɔ sanebimɔ ko shi. No ji: Mɛni baaba Kristo “gwantɛŋi krokomɛi” ni miisɔmɔ Yehowa jogbaŋŋ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔ yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli? (Yoh. 10:16; Mat. 24:21) Ekolɛ ŋmɛnɛ lɛ, gwantɛŋi krokomɛi lɛ ateŋ mɛi komɛi baaye amɛtsui akɛ, kɛ́ aŋɔ amɛnyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu ni amɛshwɛɛɛ amɛhe kwraa lɛ fɛɛ kɛtee ŋwɛi lɛ, amɛbaafee shwɛm loo amɛbaanu he akɛ akwa amɛ. Nyɛhãa wɔsusua saji enyɔ komɛi ni yɔɔ Biblia lɛ mli ni baanyɛ ahã amɛnu he nakai lɛ ahe wɔkwɛa. No sɛɛ lɛ, wɔbaakwɛ yiŋtoi ahewɔ ni esaaa akɛ wɔsheɔ gbeyei.

MƐNI BAŊ?

3-4. Mɛni ekolɛ mɛi komɛi baabi amɛhe? Ni mɛni hewɔ?

3 Ekolɛ mɛi komɛi baasusu akɛ, kɛ́ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ bɛ dɔŋŋ ni ekɛ gbɛtsɔɔmɔ baahã gwantɛŋi krokomɛi lɛ, gwantɛŋi krokomɛi lɛ baakpa Yehowa sɔɔmɔ. Ekolɛ saji komɛi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ ni baahã amɛnu he nakai. Hã wɔsusu saji nɛɛ ateŋ enyɔ komɛi ahe wɔkwɛ. Klɛŋklɛŋ nɔ lɛ kɔɔ Osɔfonukpa Yehoiada he. Eji Nyɔŋmɔ tsulɔ anɔkwafo. Lɛ kɛ eŋa Yehoshabeat bu gbekɛ nuu fioo ni atsɛɔ lɛ Yehoash lɛ he, ni amɛye amɛbua lɛ ni ebatsɔ maŋtsɛ kpakpa ni yeɔ Yehowa anɔkwa. Bei abɔ ni nuumo Yehoiada yɔɔ wala mli lɛ, Yehoash fee nibii kpakpai, ni esɔmɔ Yehowa jogbaŋŋ. Shi be ni Yehoiada gbo lɛ, Yehoash bɔi nibii gbohii feemɔ. Ebo lumɛi fɔji lɛ toi, ni ekpa Yehowa sɔɔmɔ.—2 Kro. 24:​2, 15-19.

4 Nɔkwɛmɔnɔ ni ji enyɔ lɛ kɔɔ Kristofoi ni hi shi yɛ Yesu bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ he. Bɔfoi lɛ ateŋ naagbee mɔ ni gbo ji Yohane. Be ni Yohane yɔɔ wala mli lɛ, eye ebua Kristofoi pii ni amɛtee nɔ amɛsɔmɔ Yehowa. (3 Yoh. 4) Lɛ kɛ Yesu bɔfoi anɔkwafoi krokomɛi lɛ fee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ kɛye amɛbua amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ koni mɛi ni tsɔɔ amale tsɔɔmɔi ni amɛfeɔ nibii gbohii lɛ akafite amɛjwɛŋmɔ. (1 Yoh. 2:18; 2 Tes. 2:7) Shi be ni Yohane gbo lɛ, mɛi pii he amalei nɛɛ amɛye ni amɛkwa anɔkwale lɛ. Yɛ afii fioo pɛ mli lɛ, jamɔkwalɔi nɛɛ bɔi amalei pii tsɔɔmɔ yɛ asafoi lɛ amli, ni amɛŋmɛ gbɛ ni mɛi ba amɛjeŋ bɔ ni esaaa.

5. Mɛni esaaa akɛ wɔsusuɔ yɛ nakai Biblia mli saji enyɔ lɛ ahewɔ?

5 Ani saji enyɔ nɛɛ ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ Kristo gwantɛŋi krokomɛi lɛ hu baakpa Yehowa sɔɔmɔ kɛ́ aŋɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛtee ŋwɛi? Ani amɛbaaku amɛhiɛ amɛshwie tsɔsemɔi fɛɛ ni akɛhã amɛ lɛ nɔ, tamɔ Yehoash fee lɛ? Ani amɛbaatsɔmɔ jamɔkwalɔi tamɔ Kristofoi babaoo ni hi shi yɛ Yesu bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ? Hetoo lɛ ji, dabi kɔkɔɔkɔ! Kɛ́ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ tee ŋwɛi lɛ, Yehowa baaya nɔ ekwɛ gwantɛŋi krokomɛi lɛ jogbaŋŋ, ni amɛbaaya nɔ amɛjá lɛ. Mɛni hewɔ wɔheɔ wɔyeɔ akɛ nakai ebaaba lɛ?

YEHOWA WEBII LƐ BAAYA NƆ AMƐJÁ LƐ YƐ GBƐ NI ETSƆƆ AKƐ AJÁ LƐ LƐ NƆ

6. Mɛɛ bei srɔtoi etɛ ahe wɔbaasusu?

6 Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔwie kɛ nɔmimaa akɛ, yɛ be ni mli wa ni kã wɔhiɛ lɛ mli po lɛ, Yehowa webii lɛ baaya nɔ amɛjá lɛ yɛ gbɛ ni etsɔɔ akɛ ajá lɛ lɛ nɔ lɛ? Nibii ni wɔkase yɛ Biblia lɛ mli ni kɔɔ be ni wɔyɔɔ mli nɛɛ he lɛ hewɔ. Esoro be ni wɔyɔɔ mli lɛ kwraa yɛ Israelbii lɛ kɛ Kristofoi ni hi shi yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ abe lɛ he. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔsusua bei srɔtoi etɛ nɛɛ ahe wɔkwɛa: (1) Blema Israelbii lɛ abe lɛ, (2) Kristofoi ni hi shi yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ abe lɛ, kɛ (3) wɔbe nɛɛ, ni ji “bei ni abaasaa nibii fɛɛ” lɛ.—Bɔf. 3:21.

7. Yɛ blema Israelbii lɛ abeiaŋ lɛ, mɛni hewɔ be ni maŋtsɛmɛi lɛ kɛ maŋbii lɛ bɔi nibii gbohii feemɔ lɛ, Israelbii ni yeɔ anɔkwa lɛ nuuu he akɛ amɛgbe amɛjeŋ naa lɛ?

7 Blema Israelbii lɛ abe lɛ. Be ni eshwɛ fioo ni Mose baagbo lɛ, ekɛɛ Israelbii lɛ akɛ: “Mile jogbaŋŋ akɛ, migbele sɛɛ lɛ nyɛbaafee nibii fɔji kɛ̃, ni nyɛbaagbá afã kɛje gbɛ ni mifã nyɛ akɛ nyɛnyiɛ nɔ lɛ nɔ.” (5 Mo. 31:29) Agbɛnɛ hu, ebɔ amɛ kɔkɔ akɛ kɛ́ amɛgbo Yehowa nɔ toi lɛ, abaaŋɔ maŋ muu lɛ fɛɛ nom. (5 Mo. 28:​35, 36) Ani wiemɔi nɛɛ ba mli? Hɛɛ, eba mli nakai pɛpɛɛpɛ. Israel maŋtsɛmɛi lɛ pii fee nɔ ni ehiii yɛ Yehowa hiɛ, ni maŋbii lɛ babaoo nyiɛ amɛsɛɛ. Enɛ tee nɔ afii ohai abɔ, ni no hã Yehowa mli fu ewebii lɛ ni ehãaa Israelnyo ko aye Israelbii lɛ anɔ dɔŋŋ. (Eze. 21:​25-27) Shi be ni Israelbii ni yeɔ Yehowa anɔkwa lɛ na akɛ nɔ ni Yehowa wie lɛ eba mli lɛ, no hã amɛná ekãa ni amɛtee nɔ amɛjá lɛ.—Yes. 55:​10, 11.

8. Ani esa akɛ efee wɔ naakpɛɛ akɛ yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ, mɛi pii kwa anɔkwa jamɔ lɛ? Mɛni hewɔ okɛɔ nakai?

8 Kristofoi ni hi shi yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ abe lɛ. Ani esa akɛ efee wɔ naakpɛɛ akɛ yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ, mɛi pii kwa anɔkwa jamɔ lɛ? Dabi kwraa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ no mli lɛ Yesu etsɔ hiɛ egba akɛ mɛi pii baakwa anɔkwa jamɔ lɛ. (Mat. 7:​21-23; 13:​24-30, 36-43) Bɔfo Paulo, bɔfo Petro, kɛ bɔfo Yohane fɛɛ ma nɔ mi akɛ, nɔ ni Yesu wie he lɛ je shishi be ni bɔfoi lɛ yɔɔ wala mli lolo. (2 Tes. 2:​3, 7; 2 Pet. 2:1; 1 Yoh. 2:18) Yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ, Kristofoi lɛ ateŋ mɛi babaoo bɔi amale tsɔɔmɔi tsɔɔmɔ. Enɛ hã abaná amale Kristojamɔ, ni no ji Babilon Kpeteŋkpele lɛ, ni ji amale jamɔi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ fã ni da waa. Shi kome ekoŋŋ lɛ, nɔ ni agba lɛ ba mli.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ esoro be ni wɔyɔɔ mli lɛ yɛ blema Israelbii lɛ abe lɛ kɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ be ni Kristofoi babaoo kwa anɔkwa jamɔ lɛ he?

9 “Bei ni abaasaa nibii fɛɛ.” Esoro be ni wɔyɔɔ mli nɛɛ yɛ blema Israelbii lɛ abe lɛ kɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ be ni Kristofoi babaoo kwa anɔkwa jamɔ lɛ he. Te atsɛɔ wɔbe nɛɛ tɛŋŋ? Bei pii lɛ, wɔtsɛɔ lɛ akɛ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ “naagbee gbii lɛ.” (2 Tim. 3:1) Shi Biblia lɛ tsɔɔ akɛ, be kroko ni sa kadimɔ ni sɛɛ baajekɛ kwraa fe naagbee gbii lɛ je shishi be ni naagbee gbii lɛ je shishi lɛ. Be ni sa kadimɔ nɛɛ baaba naagbee be ni Mesia Maŋtsɛyeli lɛ ehã adesai eye emuu ni shikpɔŋ lɛ fɛɛ etsɔ Paradeiso lɛ. Atsɛɔ be nɛɛ yɛ Biblia lɛ mli akɛ, “bei ni abaasaa nibii fɛɛ.” (Bɔf. 3:21) Be nɛɛ je shishi afi 1914. Mɛni asaa yɛ nakai afi lɛ nɔ? Asaa Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yehowa wó Yesu maŋtsɛ yɛ ŋwɛi. Shi kome ekoŋŋ lɛ, Yehowa ná mɔ ko ni sa ni jɛ Maŋtsɛ David weku lɛ mli ni ehã ebata lɛ, Yehowa lɛ, maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ. Shi jeee enɛ pɛ Yehowa saa. Esaa ejamɔ ni abule lɛ ekoŋŋ. Be ni asaa Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ, Yehowa ye ebua etsuji ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ni fiofio lɛ, amɛbɔi lɛ jamɔ yɛ gbɛ ni etao akɛ ajá lɛ lɛ nɔ ekoŋŋ. (Yes. 2:​2-4; Eze. 11:​17-20) Ani Yehowa tsuji lɛ baakpa lɛ jamɔ yɛ gbɛ ni etsɔɔ akɛ ajá lɛ lɛ nɔ ekoŋŋ, tamɔ eba lɛ yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ?

10. (a) Mɛni Biblia lɛ gba yɛ jamɔ krɔŋŋ he yɛ wɔbei nɛɛ amli? (Yesaia 54:17) (b) Mɛni hewɔ gbalɛi nɛɛ shɛjeɔ wɔmii lɛ?

10 Kanemɔ Yesaia 54:17. Susumɔ nɔ ni gbalɛ nɛɛ kɛɛ lɛ he okwɛ. Ekɛɛ: “Tawuu nii ko bɛ ni asɔ̃ ashi bo ni baanyɛ nɔ ko afee.” Wiemɔi ni ajɛ mumɔŋ aŋma nɛɛ miiba mli ŋmɛnɛ. Wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ hu kɔɔ wɔgbii nɛɛ ahe, ni eshɛjeɔ mɔ mii waa. Ekɛɛ: “Yehowa baatsɔɔ obihii lɛ fɛɛ nii, ni obihii lɛ baaná toiŋjɔlɛ babaoo. Akɛ bo baama shi shiŋŋ yɛ jalɛ nifeemɔ mli. . . . Osheŋ nɔ ko nɔ ko gbeyei, ni nɔ ko hu hãŋ ohe akpokpo, ejaakɛ ebɛŋkɛŋ bo.” (Yes. 54:​13, 14) Nɔ ko bɛ ni Satan, ni ji “je nɛɛ nyɔŋmɔ lɛ,” baafee ni baahã wɔkpa mɛi Yehowa he nitsɔɔmɔ. (2 Kor. 4:4) Ato anɔkwa jamɔ shishi ekoŋŋ, ni abuleŋ lɛ kɔkɔɔkɔ. Ebaahi shi kɛya naanɔ! Tawuu nii ko bɛ ni asɔ̃ ashi wɔ ni baanyɛ nɔ ko afee!

MƐNI BAABA?

11. Mɛni hewɔ wɔheɔ wɔyeɔ akɛ asafoku babaoo lɛ efeŋ tamɔ toi ni bɛ kwɛlɔ kɛ́ aŋɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛtee ŋwɛi?

11 Mɛni baaba kɛ́ aŋɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛtee ŋwɛi? Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, Yesu ji wɔ-Tookwɛlɔ. Lɛ ji Kristofoi asafo lɛ yitso. Yesu diɛŋtsɛ kɛɛ akɛ: “Mɔ kome ji nyɛ-Hiɛnyiɛlɔ, Kristo lɛ.” (Mat. 23:10) Akɛ Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi lɛ, ebaakwɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ jogbaŋŋ. Kristo diɛŋtsɛ baakudɔ nibii, no hewɔ lɛ, ehe ehiaaa ni esɛɛnyiɛlɔi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ sheɔ nɔ ko gbeyei. Lɛɛlɛŋ, wɔleee bɔ ni Kristo baafee enyiɛ ewebii lɛ ahiɛ yɛ nakai beiaŋ lɛ he nɔ fɛɛ nɔ. Shi saji komɛi yɛ Biblia lɛ mli ni baanyɛ awo wɔ hewalɛ ni wɔtsɛ wɔtsui wɔŋmɛ wɔmli. Nyɛhãa wɔsusua ekomɛi ahe wɔkwɛa.

12. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tee nɔ ekwɛ ewebii lɛ jogbaŋŋ (a) yɛ Mose gbele sɛɛ? (b) be ni ekɛ nitsumɔ kroko wo Elia dɛŋ lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

12 Be ni eshwɛ fioo ni Israelbii lɛ baashɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, Mose gbo. Mɛni ba Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ? Ani amɛnii fee mɔbɔ akɛni nuu anɔkwafo nɛɛ bɛ amɛteŋ dɔŋŋ lɛ hewɔ? Dabi. Gbii abɔ ni amɛfee nɔ ni Yehowa kɛɛ amɛ akɛ amɛfee lɛ, Yehowa tee nɔ ekwɛ amɛ jogbaŋŋ. Dani Mose baagbo lɛ, Yehowa kɛɛ lɛ akɛ ewó Yoshua Israelbii lɛ ahiɛnyiɛlɔ. No mli lɛ, Mose etsɔse Yoshua afii pii. (2 Mo. 33:11; 5 Mo. 34:9) Agbɛnɛ hu, no mli lɛ ayɛ hii krokomɛi ni waa kɛkwɛɔ maŋbii lɛ anɔ. Hii nɛɛ ekomɛi ji, mɛi akpe nɔkwɛlɔi, mɛi oha nɔkwɛlɔi, mɛi nyɔŋmai enumɔ nɔkwɛlɔi, kɛ mɛi nyɔŋma po nɔkwɛlɔi. (5 Mo. 1:15) Amɛkwɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ tee nɔ yɛ Elia beiaŋ. Elia ye ebua Israelbii lɛ afii pii koni amɛjá Yehowa jogbaŋŋ. Shi be bashɛ ni Yehowa hã lɛ nitsumɔ kroko yɛ Yuda wuoyigbɛ. (2 Maŋ. 2:1; 2 Kro. 21:12) Ani enɛ hã Israel weku nyɔŋma maŋtsɛyeli lɛ mli bii lɛ anii fee mɔbɔ ni amɛnáaa mɔ ko ni baawa amɛ ni amɛjá Yehowa jogbaŋŋ dɔŋŋ? Dabi. No mli lɛ, Elia etsɔse Elisha afii babaoo. Agbɛnɛ hu, no mli lɛ “gbalɔi abii lɛ” yɛ jɛmɛ. (2 Maŋ. 2:7) Eeenyɛ efee akɛ, atsɔse gbalɔi abii nɛɛ yɛ skul ni akɛtsɔɔ gbalɔi anii lɛ ekomɛi amli. No hewɔ lɛ, amɛná hii anɔkwafoi babaoo ni baawa amɛ ni amɛya nɔ amɛjá Yehowa jogbaŋŋ. No hewɔ lɛ, Yehowa tee nɔ etsu eyiŋtoo lɛ he nii, ni ekwɛ ewebii anɔkwafoi lɛ jogbaŋŋ.

Mose (mfoniri ni yɔɔ abɛkugbɛ) kɛ Elia (mfoniri ni yɔɔ ninejurɔgbɛ) fɛɛ tsɔse mɛi koni kɛ́ amɛbɛ lɛ, aná mɔ ko aye abua Nyɔŋmɔ webii lɛ (Kwɛmɔ kuku 12)


13. Mɛɛ shi Yehowa ewo yɛ Hebribii 13:5b lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

13 Yɛ saji nɛɛ ni wɔsusu he lɛ ahewɔ lɛ, kɛ́ okwɛ lɛ, mɛni baaba kɛ́ aŋɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ naagbee mɔ lɛ kɛtee ŋwɛi? Biblia lɛ diɛŋtsɛ hãa sanebimɔ nɛɛ hetoo, ni ehetoo lɛ mli kã shi faŋŋ ni eshɛjeɔ mɔ mii waa. Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, Yehowa shiŋ ewebii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ kɔkɔɔkɔ. (Kanemɔ Hebribii 13:5b.) Bɔ ni Mose kɛ Elia na akɛ ehe miihia ni amɛtsɔse mɛi lɛ, nakai nɔŋŋ Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu le akɛ ehe miihia ni amɛtsɔse mɛi. Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ etsɔse hii ni jɛ gwantɛŋi krokomɛi lɛ ateŋ koni amɛnyiɛ hiɛ, ni amɛfee nakai afii babaoo nɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛto skul srɔtoi ahe gbɛjianɔ ni akɛtsɔseɔ asafoŋ onukpai, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu mli bii, nɔkwɛlɔi ni yɔɔ Betel, kɛ mɛi krokomɛi. Kɛfata he lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ miitsɔse hii koni amɛye amɛbua Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ ajinafoi akui srɔtoi lɛ. Amrɔ nɛɛ, hii ni yeɔ amɛbuaa Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli bii lɛ miitsu sɔ̃i babaoo ni tsiitsii ahe nii yɛ Yehowa asafo lɛ mli. Asaa amɛ jogbaŋŋ koni amɛkwɛ Kristo gwantɛŋi lɛ jogbaŋŋ kɛ́ aŋɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ naagbee mɔ kwraa lɛ kɛtee ŋwɛi.

Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ ebɔ mɔdɛŋ waa etsɔse yelikɛbualɔi, ni eto skul srɔtoi ahe gbɛjianɔ koni akɛtsɔse asafoŋ onukpai, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu mli bii, nɔkwɛlɔi ni yɔɔ Betel, kɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi yɛ je lɛŋ he fɛɛ he (Kwɛmɔ kuku 13)


14. Mɛni ji oti ni yɔɔ nikasemɔ nɛɛ mli?

14 Mɛni ji oti ni yɔɔ nikasemɔ nɛɛ mli? No ji, kɛ́ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ tee ŋwɛi be ni eshwɛ fioo ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba naagbee lɛ, akpaŋ Yehowa jamɔ yɛ gbɛ ni etsɔɔ akɛ ajá lɛ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Abaaya nɔ akɛ jamɔ krɔŋŋ ahã Yehowa. Enɛ fɛɛ baaba lɛ nakai yɛ Yesu Kristo ni nyiɛ wɔhiɛ lɛ hewɔ. Lɛɛlɛŋ, Gog ni jɛ Magog, ni ji majimaji akuu ko, baatutua wɔ. (Eze. 38:​18-20) Shi tutuamɔ nɛɛ yeŋ omanye. Enyɛŋ ehã wɔkpa Yehowa jamɔ. Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Yehowa baahere wɔ kɛje amɛdɛŋ. Ninaa ko ni bɔfo Yohane na ni kɔɔ “asafoku babaoo” ni fata Kristo gwantɛŋi krokomɛi lɛ ahe lɛ hãa wɔnaa enɛ. Akɛɛ Yohane akɛ “asafoku babaoo” nɛɛ ji “mɛi ni je amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli” lɛ. (Kpo. 7:​9, 14) Enɛ hewɔ lɛ, wɔyɛ nɔmimaa waa akɛ, Yehowa baahere amɛ!

15-16. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Kpojiemɔ 17:14 lɛ naa lɛ, mɛni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baafee yɛ Harmagedon ta lɛ mli? Ni mɛni hewɔ esa akɛ enɛ ahã wɔná miishɛɛ waa?

15 Shi ekolɛ mɛi komɛi baabi akɛ, ‘Mɛni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baafee kɛ́ amɛshi shikpɔŋ lɛ nɔ kɛtee ŋwɛi?’ Hetoo lɛ yɛ Biblia lɛ mli tɛ̃ɛ. Ehãa wɔleɔ akɛ, je nɛŋ maŋkwramɔ gbɛjianɔtoi lɛ kɛ “Gwantɛŋbi lɛ baawu,” shi amɛyeŋ omanye. Biblia lɛ kɛɛ Gwantɛŋbi lɛ ‘baaye amɛnɔ kunim.’ Ni namɛi baafata Gwantɛŋbi lɛ he kɛwu? Nakai ŋmalɛ lɛ nɔŋŋ hãa hetoo akɛ, mɛi ni “atsɛ amɛ ni ahala amɛ ni yeɔ anɔkwa lɛ.” (Kanemɔ Kpojiemɔ 17:14.) Namɛi ni? Amɛji mɛi ni afɔ amɛ mu ni atee amɛ shi kɛtee ŋwɛi lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ aŋɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ naagbee mɔ kɛtee ŋwɛi be ni eshwɛ fioo ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba naagbee lɛ, klɛŋklɛŋ nitsumɔi ni amɛbaatsu lɛ ateŋ ekome ji, amɛbaawu ta. Nitsumɔ nɛɛ nɔ bɛ kwraa. Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi nɔɔ dani amɛbatsɔmɔ Yehowa Odasefoi. Amɛteŋ mɛi komɛi hu yɛ ni no mli lɛ, asraafoi ji amɛ. Shi be ni amɛbatsɔmɔ Kristofoi lɛ, amɛkase toiŋjɔlɛ gbɛ lɛ. (Gal. 5:22; 2 Tes. 3:16) Amɛkpa asraafoi anitsumɔ lɛ kɛ tawuu. Shi kɛ́ atee amɛ shi kɛtee ŋwɛi lɛ, amɛbaayafata Kristo kɛ ŋwɛibɔfoi krɔŋkrɔŋi lɛ ahe, ni amɛkɛ Nyɔŋmɔ henyɛlɔi lɛ baawu yɛ Harmagedon ta lɛ mli.

16 Bo lɛ, susumɔ he okwɛ: Mɛi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi egbɔlɔ waa, ni amɛteŋ mɛi komɛi hu bɛ hewalɛ. Shi kɛ́ atee amɛ shi kɛtee ŋwɛi lɛ, amɛbaaná mumɔŋ gbɔmɔtsei ni nyɛŋ agbo. Amɛbaaná hewalɛ waa, ni amɛbaafata wɔ-Maŋtsɛ kɛ wɔ-Tawulɔ kpanaa, ni ji Yesu Kristo lɛ he kɛwu Harmagedon ta lɛ. Kɛ́ awu ta lɛ agbe naa lɛ, amɛbaafata Yesu he kɛye amɛbua adesai koni amɛye emuu. Anɔkwa, kɛ́ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ tee ŋwɛi lɛ, amɛbaaná hegbɛ amɛye amɛbua amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ waa fe be ni amɛyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ ni amɛji adesai ni yeee emuu lɛ!

17. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ baafee shweshweeshwe be ni awuɔ Harmagedon ta lɛ?

17 Ani ofata gwantɛŋi krokomɛi lɛ ahe? Kɛ́ ofata amɛhe lɛ, mɛni ehe baahia ni ofee kɛ́ Harmagedon ta lɛ je shishi? Nɔ pɛ ni ehe baahia ni ofee nɛ: Okɛ ohiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ ni obo gbɛtsɔɔmɔi ni ekɛbaahã bo lɛ toi. Awie gbɛtsɔɔmɔi ni ekolɛ Yehowa kɛbaahã wɔ lɛ ekome he yɛ Yesaia 26:20 lɛ. Jɛmɛ kɛɛ: “Nyɛyabotea nyɛsɛɛtsui lɛ amli, ni nyɛŋamɔa nyɛshinai lɛ nyɛwoa nyɛyi. Nyɛtea nyɛhe be fioo ko kɛyashi mlifu lɛ baaho aya.” Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi fɛɛ ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baafee shweshweeshwe yɛ nakai beiaŋ. Tamɔ bɔ ni bɔfo Paulo ŋma lɛ, wɔyɛ nɔmimaa akɛ, ‘nɔyelii jio, nibii ni yɔɔ amrɔ nɛɛ jio, nibii ni baaba lɛ jio, nyɛŋ atse wɔ kɛje Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ he.’ (Rom. 8:​38, 39) No hewɔ lɛ, kaahã ohiɛ kpa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ, Yehowa sumɔɔ bo, ni ekwaŋ bo kɔkɔɔkɔ!

KƐ́ AŊƆ KRISTOFOI NI AFƆ AMƐ MU LƐ ATEŊ NAAGBEE MƆ KWRAA KƐTEE ŊWƐI LƐ,

  • mɛni baŋ?

  • mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔwie kɛ nɔmimaa akɛ abuleŋ jamɔ krɔŋŋ kɔkɔɔkɔ?

  • mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔwie kɛ nɔmimaa akɛ Yehowa baakwɛ etsuji lɛ?

LALA 8 Yehowa Ji Wɔbobaahe