Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 5

HIRA 27 Haseho Miharihary Ireo Zanak’Andriamanitra

‘Tsy Hahafoy Anao Mihintsy Aho’!

‘Tsy Hahafoy Anao Mihintsy Aho’!

Hoy [Ndranahary]: ‘Tsy hanenga anao mihintsy aho, sady tsy hahafoy anao mihintsy.’”​—HEB. 13:5b.

INO TY HIANARA ATO?

Manome toky ty mpanompo-Ndranahary an-tany etoy fianara toy hoe tsy hahafoy an-drozy mihintsy Ndranahary, ndre fa lasa an-danitsy any iaby ty sisa tavela amy Kristiana voahosotsy.

1. Ombia ty voahosotsy iaby ro hampiakary an-danitsy any?

 HO ZAO ty fanontanea napetrakin’ny mpanompon’i Jehovah, tao maro lasa zay: ‘Ombia sisa tavela amy Kristiana voahosotsy reo vo hiakatsy an-danitsy any?’ Nieritseritsy tsika taloha hoe mety mbo hiay miaraky amintsika amy Paradisa an-tany etoy tse rozy afara kelikelin’ny Aramagedona. Fe nihitantsika tamy Tilikambo Fiambena 15 Ziè 2013 fa hampiakary an-danitsy any ty voahosotsy iaby mbo an-tany eto, alohan’ny Aramagedona.​—Mat. 24:31.

2. Ino ty fanontanea mety hipetraky, le ino ty hodinihintsika ato?

2 Fe mety hisy hieritseritsy hoe: Hanao akory zany ‘aondry hafan’i Kristy’ an-tany etoy, tsy hivaliky amy Jehovah amy “fijalea bevata” rey? (Jaona 10:16; Mat. 24:21) Mety hieritseritsy ty sisany amin-drozy hoe tsy hisy olo hanampy noho hitari-dala an-drozy sasy lafa lasa an-danitsy any iaby rahalahy noho anabavy voahosotsy rey. Ndao moa tsika handiniky tantara roe amy Baiboly ao mety mahavy an-drozy hieritseritsy ho zay. Bakeo hodinihintsika hoe manino tsika ro tsy tokony hatahotsy.

INO TY RAHA TSY HAHAZO TY AONDRY HAFA?

3-4. Ino ty raha mety hoeritseretin’olo sisany, le ino ty antony?

3 Mety hisy hieritseritsy hoe hijano tsy hanompo an’i Jehovah sasy ty aondry hafa lafa tsy hisy rahalahy anisan’ny Filan-kevi-pitantana hitariky an-drozy ty eo. Ino ty antony mahavy an-drozy mieritseritsy ho zay? Vasa mety namaky tantara sisany amy Baiboly ao rozy. Ndao moa tsika handiniky ty roe amy tantara reo. Mahatafilitsy an’i Joiada Mpisorobe raiky voalohany toy. Mpanompo-Ndranahary tsy nivaliky Joiada. Niaraky niasa rozy amy Josebata valiny, niaro an’ny pamaraky kelikely mana anara Joasy zay, sady nanampy azy ho lasa mpanjaka soa. Nanompo an’i Jehovah noho nanao raha soa avao Joasy tamy Joiada mbo nivelo. Fe lafa nimaty Joiada, le nanomboky nanao raha raty ie. Nijanjy an’ny andriana raty fanahy rezay ie ka nijano tsy nanompo an’i Jehovah.​—2 Tan. 24:2, 15-19.

4 Mikasiky Kristiana niay tafaran’ny nahafaty an’ny apostoly rey ohatsy faharoe toy. Jaona ro nimaty farany tamy apostoly rey. Nanampy Kristiana maro tsy hivaliky tamy Jehovah ie tamin’ie mbo nivelo. (3 Jaona 4) Nanao manahaky apostolin’i Jesosy sisany tsy nivaliky rey koa ie, ka niezaky mafy niaro ty fiangona tamy ze olo nampianatsy noho nampiparitaky hevitsy diso. (1 Jaona 2:18; 2 Tes. 2:7) Fe lafa nimaty Jaona, le nivadi-pinoa ty ankamaroan’olo tamy fiangona eo. Nampianatsy hevitsy diso maro tamy fiangona eo rozy tanatin’ny tao maro sady nengan-drozy hana fandaisam-bata raty ty olo tao.

5. Ino ty raha tsy tokony hoeritseretintsika baka amy tantara roe reo?

5 Mampiseho va tantara roe amy Baiboly ao reo fa mety hanomboky hanao raha raty manahaky ty nataon’i Joasy koa ty aondry hafan’i Kristy lafa tafiakatsy an-danitsy any iaby ty voahosotsy, sa rozy ho lasa mpivadi-pinoa manahaky ty ankamaroan’ny Kristiana niay tafaran’ny nahafaty an’ny apostoly rey? Mazava ho azy fa tsy zay! Afaky matoky tsika fa lafa lasa an-danitsy any voahosotsy reo, le mbo hanohy hanompo an’i Jehovah avao ty aondry hafa sady ho voakarakara soa. Manino tsika ro matoky ani-zay?

TSY HO VOALOTO TY FIVAVAHA MALIO

6. Ino ty vanim-potoa telo hodinihintsika tsielatsiela?

6 Manino tsika ro afaky matoky fa hanompo an’i Jehovah amy fomba itiavany azy avao ty mpanompony, ndre eo aza ty raha sarotsy hiseho afarafara ao? Satria manazava ty Baiboly fa hafa mihintsy ty fotoa iainantsika fa tsy manahaky ty fotoa niainan’ny Israelita noho ty fotoa tafaran’ny nahafaty an’ny apostoly rey. Ndao moa hodinihintsika soa ty mikasiky an’ny fotoa telo reo: 1) Ty fotoa niainan’ny Israelita, 2) ty fotoa tafaran’ny nahafaty an’ny apostoly rey, le 3) ty androntsika henanizao, zany hoe “ty fotoa hampimpolia amy pilasiny ty raha iaby.”​—Asa. 3:21.

7. Nanino Israelita tsy nivaliky rey ro tsy nikivy ndre nanao raty aza ty ankamaroan’olo firenena raiky amin-drozy noho ty mpanjakan-drozy?

7 Ty fotoa niainan’ny Israelita. Lafa ho nimaty Mosesy, le nivola tamy Israelita rey hoe: “Haiko soa fa tsy maintsy hanao raty nareo lafa maty aho, ka hiala amy lala nivolaniko anareo mba harahinareo iny.” (Deot. 31:29) Nampitandrina koa Mosesy fa laha mizizo rozy le hatao sesitany. (Deot. 28:35, 36) Nitanteraky vatany va safà reo? Eka. Nanao raty tanatrehan’i Jehovah teo avao ty ankamaroan’ny mpanjaka tanatin’ny taonjato maro, le nanompo sampy nanaraky an-drozy koa vahoaky rey. Nisazin’i Jehovah amy zay Israelita rey ka tsy nasiany mpanjaka sasy tamin-drozy eo. (Ezek. 21:25-27) Fe lafa nihitan’ny Israelita tsy nivaliky rey hoe nitanteraky raha nivolani-Ndranahary iny, le lasa nibe herim-po rozy ka nanompo azy avao.​—Isaia 55:10, 11.

8. Tokony ho tseriky va tsika laha nisimba ty fiangona kristiana tamy taonjato faharoe? Hazavao.

8 Ty fotoa tafaran’ny nahafaty an’ny apostoly rey. Tampoky antsika va laha nisimba ty fiangona kristiana tamy taonjato faharoe? Aha. Fa nivola Jesosy fa hisy fivadiham-pinoa bevata. (Mat. 7:21-23; 13:24-30, 36-43) Samby nanamafy apostoly Paoly, Petera, noho Jaona hoe fa nanomboky nitanteraky faminania nivolanin’i Jesosy io tamy taonjato voalohany. (2 Tes. 2:3, 7; 2 Pet. 2:1; 1 Jaona 2:18) Tsiela tafaran’ny nahafaty ty apostoly farany amy zay, le lasa anisan’ny Babylona Bevata, zany hoe ty fivavahan-diso maneran-tany Kristiana nivadi-pinoa rey. Nitanteraky ndraiky raha nivolanin’i Jesosy iny.

9. Ino ty tsy mampitovy ty vanim-potoa iainantsika amy fotoa niainan’ny Israelita noho ty fotoa nisy ty fiangona kristiana tamy taonjato faharoe?

9 “Ty fotoa hampimpolia amy pilasiny ty raha iaby.” Hafa mihintsy fotoa iainantsika zao laha ampitovizy amy fotoa niainan’ny Israelita noho ty fotoa nisian’ny fivadiham-pinoa bevata tamy taonjato faharoe. Ino ty ikaiha an’ny fotoa iainantsika zao? Matetiky tsika manao azy hoe andro faran’ny tontolo raty toy. (2 Tim. 3:1) Fe asehon’ny Baiboly fa nisy vanim-potoa miavaky kokoa noho lava kokoa nanomboky tamy fotoa io. Hitohy avao raha io zisiky hanjakan’ny Fanjakàn’ny Mesia an-tany etoy, ka ho lavorary ndraiky ty olombelo sady ho paradisa tany toy. Vanim-potoa io ro kaihy hoe “fotoa hampimpolia amy pilasiny ty raha iaby.” (Asa. 3:21) Nanomboky tamy tao 1914 raha io. Ino ty fa nampoly amy pilasiny? Fa nilasa Mpanjaka an-danitsy any Jesosy. Nana mpanjaka hisolo tena azy ndraiky zany Jehovah, mpanjaka taranakin’i Davida azy lahilahy tsy nivaliky iny. Fe tsy fanjakà io avao ro nampolin’i Jehovah amy pilasiny. Tsiela tafarani-zay, le nampean’i Jehovah ty mpanompony an-tany eto mba hanompo azy mifanaraky amy ty itiavany azy ndraiky! (Isaia 2:2-4; Ezek. 11:17-20) Ho simba ndraiky va raha zay?

10. a) Ino ty faminania resahin’ny Baiboly mikasiky ty fivavaha malio amy androntsika zao? (Isaia 54:17) b) Manino ro mampahery antsika ty faminania manahaky ani-reo?

10 Vakio Isaia 54:17. Eritsereto tse moa faminania toy: “Tsy hahavoa raha ze fialia amboary hamangoa anao”! Tanteraky henanizao raha volanin’ny faminania io reo. Tanteraky amy androntsika zao koa safà mampahery manaraky retoa: “Hampianarin’i Jehovah ty ananao iaby ka ho be ty fiadanan’ny ananao. Hiory soa amy fahamarina iha. ... Tsy hisy hatahoranao sady tsy hisy hampihorohoro anao, satria tsy hihariny anao raha zay.” (Isaia 54:13, 14) Ndre Satana, azy “ndranaharini-zao tontolo zao” iny aza tsy afaky manaka ty asa fampianara ataon’ny vahoakin’i Jehovah. (2 Kor. 4:4) Himpoly amy pilasiny ndraiky ty fivavaha malio ka tsy ho simba sasy. Hisy avao ie mandrakizay. Tsy hahavoa raha ze fialia amboary hamangoa antsika!

INO TY HISEHO LAFA TAFIAKATSY AN-DANITSY ANY TY SISA TAVELA AMY VOAHOSOTSY?

11. Ino ty mahavy antsika hatòky fa tsy hafoy mihintsy ty vahoaky be lafa lasa an-danitsy any ty voahosotsy?

11 Ino ty hiseho lafa tafiakatsy an-danitsy any ty sisa tavela amy voahosotsy? Tiarovo fa Jesosy ro Mpiarakandro antsika. Ie ro lohan’ny fiangona kristiana. Fa nivola Jesosy hoe: “Raiky avao ty Mpitariky anareo, le Kristy.” (Mat. 23:10) Tsy maintsy hokarakaran’ny Mpanjakantsika iny soa ty tena mpanori-dia azy an-tany etoy. Tsy misy tokony hatahoran-drozy, satria ty vatatenan’i Kristy mihintsy ro hitariky an-drozy. Mazava ho azy fa tsy haintsika amy an-tsipiriany ty fomba hitarihan’i Kristy ty vahoakiny amy fotoa zay. Fe mahazo antoky tsika lafa mandiniky tantara amy Baiboly ao. Ndao moa tsika handiniky tantara vitsivitsy.

12. Akory ty nikarakaran’i Jehovah ty vahoakiny a) lafa nimaty Mosesy? b) lafa nahazo fanendrea vaovao Elia? (Henteo koa sary io.)

12 Talohan’ny hiliran’ny Israelita rey tamy Tany Nampitamany ao, le nimaty Mosesy. Nanao akory amy zay vahoaki-Ndranahary rey? Tsy nanampy an-drozy sasy va Jehovah lafa nimaty lahilahy tsy nivaliky io? Aha. Nikarakara an-drozy avao Jehovah laha mbo tsy nivaliky taminy rozy. Talohan’ny ho nahafaty an’i Mosesy, le nivola taminy Jehovah mba hanendry an’i Josoa hitariky an’ny vahoaky rey. Nampiofana an’i Josoa avao Mosesy tanatin’ny tao maro. (Eks. 33:11; Deot. 34:9) Ankoatsini-zay, nisy lahilahy maro nahay nitariky koa teo. Nisy lahilahy, ohatsy, nitendrè hiandraikitsy olo maromaro. Ao ty niandraikitsy olo arivo, zato, dimampolo, noho folo mihintsy aza. (Deot. 1:15) Tena nivoakarakara soa vahoaki-Ndranahary rey. Mbo nanahaky ani-zay avao koa tamy andron’i Elia. Niezaky mafy Elia tanatin’ny tao maro, nanampy ty Israelita hanompo an’i Jehovah. Fe tafara atoy ie nitendren’i Jehovah hanompo a Joda any. (2 Mpanj. 2:1; 2 Tan. 21:12) Tsy nisy nidary sasy va zany olo tsy nivaliky tamy foko folon’ny Israely tao rey? Aha. Nampiofana an’i Elisa avao Elia tanatin’ny tao maro. Nisy “anaky mpaminany” rezay koa fa nahazo fampiofana. (2 Mpanj. 2:7) Nimaro zany ty lahilahy tsy nivaliky afaky nifanampy mba hitariky ty vahoaki-Ndranahary. Mbo nanatanteraky ty fikasàny avao Jehovah ka nikarakara ty mpanompony tsy nivaliky.

Mosesy (sary ankavia) noho Elia (sary ankavana), samby nampiofana olo rozy mba hitariky ty vahoaki-Ndranahary (Fehintsoratsy 12)


13. Ino ty raha ampitamanin’i Jehovah antsika amy Hebreo 13:5b ao? (Henteo koa sary io.)

13 Lafa tsika mandiniky an’ny ohatsy teo rey, ino hoasanao ty raha hiseho lafa tafiakatsy an-danitsy any ty sisa tavela amy voahosotsy? Tsy tokony hiasa loha tsika. Manome toky antsika ty Baiboly hoe: Tsy hahafoy ty mpanompony an-tany etoy mihintsy Jehovah. (Vakio Hebreo 13:5b.) Manahaky an’i Mosesy noho Elia, le tsapan’ny Kristiana voahosotsy tavela mitariky henanizao reo fa tena ilà ty mampiofana ty hafa. Fa an-taony maro zay ty rahalahy anisan’ny Filan-kevi-pitantana ro nampiofana lahilahy anisan’ny aondry hafa mba hitariky. Nandamy sekoly maro, ohatsy, rozy mba hampiofàna ty anti-panahy, ty mpiandraikitsin’ny faritsy, ty Komitin’ny Sampana, ty mpiandraikitsy amy Betela, ty misionera, noho ty hafa. Nahazo fampiofana manoka koa ty mpanampy amy komity samby hafa mahaforo ty Filan-kevi-pitantana. Anankina andraikitsy maro amy fandamina eo henanizao mpanampy tsy mivaliky reo. Fa nahazo fampiofana soa rozy ka afaky mikarakara ty aondrin’i Kristy, lafa an-danitsy any iaby ty voahosotsy.

Niezaky mafy ty Filan-kevi-pitantana nampiofana mpanampy, sady nandamy sekoly maro mba hampiofàna ty anti-panahy, ty mpiandraikitsin’ny faritsy, ty Komitin’ny Sampana, ty mpiandraikitsy amy Betela, noho ty misionera maneran-tany (Fehintsoratsy 13)


14. Ino ty hevitsy bevata nidinihintsika?

14 Toy ty hevitsy bevata nidinihintsika: Mbo hanohy hanompo an’i Jehovah avao ty mpanompony an-tany eto lafa tafiakatsy an-danitsy iaby sisa tavela amy voahosotsy rey, lafa marìny ho tampitsy ty fijalea bevata. Mbo ho voakarakara soa avao ty mpanompo-Ndranahary satria mitariky an-drozy Jesosy Kristy. Marina aloha fa hanafiky antsika Goga baka a Magoga amy fotoa zay, zany hoe ty firenena maromaro mitambatsy. (Ezek. 38:18-20) Fe tsy ho vitan-drozy ty hanaka ty vahoakin’i Jehovah tsy hanompo azy. Tsy maintsy hiaro an-drozy Jehovah! Nahita “vahoaky be” apostoly Jaona tamy fahità raiky zay. Tsy ia reo fa ty aondry hafan’i Kristy. Nivolany tamy Jaona hoe “baka amy fijalea bevata”, “vahoaky be” reo. (Apok. 7:9, 14) Afaky matoky zany tsika fa hanavotsy an-drozy Jehovah!

15-16. Laha hentea ty Apokalypsy 17:14, ino ty hataon’ny voahosotsin’i Kristy amy aly Aramagedona, le manino raha zay ro mampahery antsika?

15 Fe ino amy zay ty hataon’ny voahosotsy reo lafa rozy an-danitsy any? Mamaly mivanta an’ny fanontanea zay ty Baiboly. Volaniny ao fa “hialy amy Anak’aondry” ty fanjakà iaby an-tany etoy. Mazava ho azy fa ho resy rozy. Zao ty volany ao: “Handresy an-drozy ty Anak’aondry.” Ka ia ty hanampy azy? Volanin’ny andininy io hoe ze “voakaiky”, “voafily”, noho “tsy mivaliky.” (Vakio Apokalypsy 17:14.) Ia rezao? Ty voahosotsy nivelomy tamy maty! Ka lafa tafiakatsy an-danitsy any zany sisa tavela amy voahosotsy an-tany eto rey lafa marìny ho tampitsy ty fijalea bevata, le hialy rozy. Zay ty fanendrea voalohany ho azon-drozy. Tena miavaky raha zay! Fa nandramby anjara tamy aly ty sisany amy Kristiana voahosotsy reo, talohan’ny naha Vavolombelon’i Jehovah an-drozy. Ty ilany aza nanao maramila mihintsy. Fe lafa nilasa Kristiana marina rozy le lasa nahay niaraky niay amin’olo. (Gal. 5:22; 2 Tes. 3:16) Tsy nandramby anjara tamy aly sasy rozy. Fe lafa hovelomy an-danitsy any rozy, le hiaraky amy Kristy noho ty anjely masy ka handramby anjara amy aly farany hatao amy ty fahavalo-Ndranahary.

16 Mba eritsereto tse moa! Fa antitsy ty sisany amy Kristiana voahosotsy rey tamy rozy mbo tan-tany etoy, nitararè mihintsy aza ka. Fe lafa hovelomy an-danitsy any rozy, le lasa hahery. Ho lasa zavaboary ara-panahy koa rozy ka tsy ho mety maty, le hiaraky hialy amy Jesosy Kristy, azy Mpialy noho Mpanjakan-drozy iny. Lafa tampitsy ty aly Aramagedona, le hiaraky hiasa amy Jesosy rozy ka hanampy ty olombelo mba ho lasa lavorary. Azo antoky fa vomaiky rozy hahavita hanampy an’ny rahalahy noho anabavin-drozy an-tany etoy rey mandilatsy ty nataon-drozy tamy rozy mbo niolombelo tsy lavorary!

17. Akory ty ahaizantsika fa ho avotsy iaby ty mpanompo-Ndranahary amy aly Aramagedona?

17 Anisan’ny aondry hafa va iha? Laha zay ie, ino ty tokony hataonao lafa manomboky ty aly Aramagedona? Raha tsotra avao: Matoky an’i Jehovah, le manoriky ty tari-dalany. Mety ho ino ty tafilitsy amy zay? Mivola ty Baiboly hoe: ‘Mandehana militsy amy efitranonareo anatiny ao, le hilio ty varavara. Mivonia tsielatsiela avao, zisiky hialan’ny heloky iny.’ (Isaia 26:20) Ho voaro iaby lafa atao mpanompo-Ndranahary tsy mivaliky amy fotoa zay, ndre ty an-danitsy any zay ndre ty an-tany etoy. Manahaky an’ny apostoly Paoly, le matoky tsika fa na “fanjakà, na raha henanizao, na raha ho avy, ... le tsy hisy hahavita hampisaraky antsika amy Ndranahary ka hahavy azy tsy ho tea antsika sasy.” (Rom. 8:38, 39) Tiarovo avao zao: Tea anao Jehovah ka tsy hahafoy anao mihintsy!

AKORY TY HAMALEANAO ANI-RETOA?

  • Lafa tafiakatsy an-danitsy any ty sisa tavela amy Kristiana voahosotsy, ino ty raha tsy hahazo ty aondry hafa?

  • Manino tsika ro afaky matoky fa tsy ho voaloto ty fivavaha malio?

  • Manino tsika ro afaky matoky fa hikarakara ty mpanompony Jehovah?

HIRA 8 Jehovah no Fialofantsika