Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 7

NDWOM 51 Yeehyira Hɛnho Do Ama Nyankopɔn!

Dza Yebotum Esua Efi Nazirifo No Hɔ

Dza Yebotum Esua Efi Nazirifo No Hɔ

N’ahotua nda nyinara mu ɔyɛ krɔnkrɔn ma Jehovah.’—NKA. 6:8.

DZA YEBOSUA

Yɛbɔhwɛ mbrɛ Nazirifo no hɔn nhwɛdo no botum aboa hɛn ma yɛdze ndzɛmba abɔ afɔr wɔ Jehovah no som mu, na yaada akokodur so edzi.

1. Ofi tsetse besi ndɛ no, ebɛn suban a ɔyɛ fɛw na Jehovah n’asomfo binom ada no edzi?

 EBUSUABƆ a enye Jehovah wɔ no som bo paa ma wo anaa? Yɛgye dzi paa dɛ ɔsom bo ma wo! Ɔnnyɛ wankotsee na ebusuabɔ a enye Jehovah wɔ no som bo ma wo. Ofi tsetse besi ndɛ, nyimpa piinara na wɔada no edzi dɛ ebusuabɔ a wɔnye Jehovah wɔ no som bo ma hɔn. (Ndw. 104:​33, 34) Nyimpa piinara dze ndzɛmba abɔ afɔr mbrɛ ɔbɛyɛ a wobotum asom Jehovah. Dɛ nhwɛdo no, wɔ Israelfo hɔn aber do no, nkorɔfo bi a nna wɔfrɛ hɔn Nazirifo no dze ndzɛmba bɔɔ afɔr mbrɛ ɔbɛyɛ a wobotum asom Jehovah yie. Woananom nye Nazirifo yi, na ebɛnadze na yebotum esua efi hɔn hɔ?

2. (a) Nna woananom nye Nazirifo no? (Nkanee 6:​1, 2) (b) Ebɛnadze ntsi na Israelfo binom kaa ntam dɛ wɔbɛyɛ Nazirifo?

2 Kasafua “Nazirinyi” fi Hebrew asɛm a ɔkyerɛ “Nyia Woeyi No Esi Hɔ” anaadɛ “Nyia Oehyira Noho Do.” Nna Nazirifo no yɛ Israelfo a wɔdze ahokeka yɛ adze na wofi hɔn akoma mu dze ndzɛmba ahorow bi bɔ afɔr wɔ hɔn asetsena mu mbrɛ ɔbɛyɛ a wɔbɔsom Jehovah wɔ kwan soronko do. Nna ɔwɔ Moses Mbra no mu dɛ banyin anaa ɔbaa bi botum aka Jehovah ntam soronko bi dɛ ɔdze mber bi bɛyɛ Nazirinyi. a (Kenkan Nkanee 6:​1, 2.) Ntsi sɛ nna Israelnyi bi ka ntam dɛ ɔbɛyɛ Nazirinyi a, nna ɔno hwehwɛ dɛ odzi mbra ahorow pɔtsee bi do. Sɛ dɛm dze a, ɔno dze, ebɛnadze ntsi na Israelnyi bi besi gyinae dɛ ɔbɛka ntam dɛ ɔbɛyɛ Nazirinyi? Ɔbɛyɛ dɛ ɔyɛ ɔdɔ kɛse a ɔwɔ ma Jehovah nye ndzɛmba pa a ɔayɛ ama no no na okenyan no ma ɔyɛ dɛm.—Deut. 6:5; 16:17.

3. Ebɛn kwan do na Nyankopɔn n’asomfo a wɔwɔ hɔ ndɛ no tse dɛ Nazirifo no?

3 Aber a “Christ mbra” no bɛhyɛɛ Moses Mbra no ananmu no, nhyehyɛɛ a nna ɔfa Nazirifo ho no so baa ewiei. (Gal. 6:2; Rom. 10:4) Dɛ mbrɛ nna Nazirifo no yɛ no, Jehovah n’asomfo a wɔwɔ hɔ ndɛ so bɔ mbɔdzen dɛ wobefi hɔn akoma nyina mu, hɔn kra nyina mu, hɔn adwen nyina mu nye hɔn ahoɔdzen nyina mu asom Jehovah. (Mark 12:30) Sɛ yehyira hɛnho do ma Jehovah a, ɔyɛ ntam a yeefi hɛn akoma mu aka dɛ yɛbɔsom no. Sɛ yebotum edzi ntam a ɔtse dɛm do a, ɔsɛ dɛ yɛyɛ dza Jehovah pɛ na yɛdze ndzɛmba bɔ afɔr mbrɛ ɔbɛyɛ a yebotum asom no. Hom mma yɛnhwɛ mbrɛ nna Nazirifo no dzi ntam a wɔaka no do, na ɔno bɛma yeenya esuadze tsitsir bi a ɔbɔboa hɛn ma hɛn so yeedzi ntam a yɛaka dɛ yɛbɔsom Jehovah no do. b (Matt. 16:24) Ma yɛnhwɛ nhwɛdo ahorow yi.

FI W’AKOMA MU FA NDZƐMBA BƆ AFƆR

4. Dɛ mbrɛ Nkanee 6:​3, 4 ma yehu no, nna ebɛnadze na obotum ama wɔayɛ dzen ama Nazirinyi bi dɛ ɔdze ndzɛmba bɔbɔ afɔr?

4 Kenkan Nkanee 6:​3, 4. Nna ɔsɛ dɛ Nazirifo no twe hɔnho fi nsa nye biribiara a wonya fi wenyindua mu no ho. Nna hɔn a woetwa hɔnho ehyia no tum dze ndzɛmba a ɔtsetse dɛm no dzi dwuma, na ɔyɛ no kwan do so, osiandɛ nna bɔn biara nnyi ho dɛ obi bɛyɛ dɛm. Bible no ka “wenyin a ɔma ɔdasanyi n’enyi gye” ho asɛm dɛ ɔyɛ akyɛdze a ofi Nyankopɔn hɔ. (Ndw. 104:​14, 15) Ɔwɔ mu dɛ dɛm ndzɛmba yi ma obi n’enyi gye wɔ asetsena mu, naaso Nazirifo yi fii hɔn akoma mu dze hokwan a nna wɔwɔ dɛ wɔdze ndzɛmba a ɔtse dɛm dzi dwuma no bɔɔ afɔr. c

Ayɛ krado dɛ ibefi w’akoma mu dze ndzɛmba abɔ afɔr dɛ mbrɛ Nazirifo no yɛe no anaa? (Hwɛ nkyekyɛmu 4-6)



5. Ebɛn ndzɛmba na Madián na Marcela dze bɔɔ afɔr, na ebɛnadze ntsi na wɔyɛɛ dɛm?

5 Dɛ mbrɛ Nazirifo no yɛe no, hɛn so, yɛyɛ dza yebotum biara dze ndzɛmba bɔ afɔr mbrɛ ɔbɛyɛ a yebotum ayɛ pii wɔ Jehovah no som mu. Ɔwodze, ma yɛnhwɛ dza Madián na Marcela yɛe no. d Nna dɛm Christianfo awarfo yi ho tɔ hɔn wɔ asetsena mu. Edwuma a nna Madián yɛ no, nna wotua no kaw yie. Iyi ntsi nna wɔtse dan papa bi mu. Naaso, nna wɔpɛ dɛ wɔyɛ pii wɔ Jehovah no som mu. Dza obotum aboa hɔn ma wɔayɛ dɛm no, wosii gyinae dɛ wɔbɛyɛ nsesa ahorow bi wɔ hɔn asetsena mu. Awarfo yi kaa dɛ: “Yɛtsetseew ndzɛmba ahorow a nna yɛtɔ no do. Yetui kɛtsenaa dan kakraba bi mu na yɛtɔɔn hɛn kaar so.” Ɔnnyɛ obiara na ɔhyɛɛ hɔn dɛ wɔmfa ndzɛmba a ɔtse dɛm no mbɔ afɔr, mbom hɔnara na wofii hɔn akoma mu yɛɛ dɛm mbrɛ ɔbɛyɛ a wobotum ayɛ pii wɔ Jehovah no som mu. Hɔn enyi agye na hɔn akoma atɔ hɔn yamu dɛ wosisii gyinae a ɔtse dɛm.

6. Ebɛnadze ntsi na Jehovah n’asomfo a wɔwɔ hɔ ndɛ no dze ndzɛmba bɔ afɔr? (Hwɛ mfonyin no so.)

6 Jehovah no nkorɔfo a wɔwɔ hɔ ndɛ no enyi gye ho paa dɛ wobefi hɔn akoma mu dze ndzɛmba abɔ afɔr mbrɛ ɔbɛyɛ a wobenya mber pii dze ayɛ Nyankopɔn no som mu ndzɛmba ahorow. (1 Cor. 9:​3-6) Jehovah nnhyɛ hɛn dɛ yɛmfa ndzɛmba a ɔtse dɛm mbɔ afɔr. Naaso sɛ yɛdze ndzɛmba a ɔtse dɛm bɔ afɔr a, mfom biara nnyi ho. Dɛ nhwɛdo no, enuanom binom gyaa hɔn edwuma a ɔda hɔn akoma do na binom so tu fi adan apapa a nna wɔtse mu no mu. Enuanom pii so esi gyinae dɛ wɔbɔtweɔn kakra ansaana wɔawar na sɛ wɔwar mpo a, wɔbɔtweɔn ekesi mber bi ansaana wɔawo mba. Binom so esi gyinae dɛ wɔbɔkɔ akɔsom wɔ beebi a wohia Ahendzi adawurbɔfo pii. Iyi hwehwɛ dɛ wogya hɔn anyɛnkofo nye hɔn ebusuafo a wɔdɔ hɔn no hɔ. Hɛn mu piinara efi hɛn pɛ mu dɛ yɛdze ndzɛmba a ɔtsetse dɛm bɔbɔ afɔr mbrɛ ɔbɛyɛ a yɛbɛyer hɛnho ayɛ dza yebotum biara ama Jehovah. Nya awerɛhyɛmu dɛ, ndzɛmba akɛse anaa nkakraba a edze bɔ afɔr ama eetum asom Jehovah no, n’enyi sɔ paa.—Heb. 6:10.

NYA ƆPƐ DƐ EBƐYƐ SORONKO EFI AFOFOR HO

7. Sɛ nna Nazirinyi bi pɛ dɛ odzi ntam a ɔaka no do a, nna ebɛn ɔhaw na obotum ehyia? (Nkanee 6:5) (Hwɛ mfonyin no so.)

7 Kenkan Nkanee 6:5. Sɛ nna obi yɛ Nazirinyi a, nna ɔka ntam dɛ orunnsusuaw ne tsinhwi. Nna ɔyɛ biribi a ɔdze bɛkyerɛ dɛ ɔdze noho nyina ama Jehovah dɛ ɔbɛyɛ setsie ama no. Ntsi sɛ nna Israelnyi bi dze ber tsentsen bi si hɔ dɛ ɔbɛyɛ Nazirinyi a, nna ne tsinhwi fuw yɛ kusuww ma obiara hu dɛ ɔyɛ Nazirinyi. Dɛm ntsi, sɛ nna hɔn a woetwa Nazirinyi bi ho ehyia no enyi gye gyinae a oesi no ho na wɔhyɛ no nkuran a, nna ɔrennyɛ dzen mma no dɛ obedzi ntam a ɔaka no do. Naaso awerɛhosɛm nye dɛ, odur mber bi no, nna Israelfo binom mmbu Nazirifo yi na wɔnnhyɛ hɔn nkuran so. Dɛ nhwɛdo no, wɔ nkɔnhyɛnyi Amos n’aber do no, Israelfo a nna wɔatwe hɔnho efi Jehovah ho no kɔr do “maa Nazirifo nsa ma wɔnomee.” Ɔbɛyɛ dɛ siantsir a wɔyɛɛ dɛm nye dɛ nna wɔpɛ dɛ Nazirifo yi bu ntam a wɔaka dɛ wɔbɔtwe hɔnho efi nsa ho no do. (Amos 2:12) Ntsi ɔtɔ da a, nna ɔbɛgye akokodur paa ansaana Nazirinyi bi edzi ntam a ɔaka no do na ɔada noho edzi dɛ ɔyɛ soronko.

Nazirinyi a ɔpɛ dɛ odzi bɔ a ɔdze ahyɛ Jehovah no do no bɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛyɛ soronko efi afofor ho (Hwɛ nkyekyɛmu 7)



8. Ebɛn kwan do na Benjamin n’asɛm no hyɛ wo gyedzi dzen?

8 Hɛn so, sɛ yɛfɛr adze anaa yesuro adze mpo a, Jehovah botum aboa hɛn ma yeenya akokodur na yɛada hɛnho edzi dɛ yɛyɛ soronko. Ɔwodze ma yɛnhwɛ Ɔdasefo bi a wɔfrɛ no Benjamin. Oedzi mfe du na ɔwɔ Norway. Osian ɔko a ɔrokɔ do wɔ Ukraine ntsi, no skuul yɛɛ dwumadzi bi dze kyerɛɛ dɛ wɔtaa Ukrainefo hɔn ekyir. Wɔkaa kyerɛɛ skuulfo no dɛ wɔnhyɛ ntar a wɔdze Ukraine ɔman no kɔla ayɛ na wɔntow ndwom bi. Ɔbaa no dɛm no, Benjamin twee noho kegyinaa nkyɛn beebi na ɔammbɛn beebi a wɔreyɛ dwumadzi no. Naaso, ne kyerɛkyerɛnyi bi hun no, na ɔtseaa mu frɛɛ no dɛ: “Ka woho bra ha seseiara na yɛrotweɔn wo!” Benjamin nyaa akokodur kɔr ne kyerɛkyerɛnyi no nkyɛn na ɔkaa kyerɛɛ no dɛ: “Menntaa obiara ekyir na memmfa moho nnhyehyɛ ɔyɛkyerɛ ahorow a wɔyɛ tsia aban no mu. Mbrɛ ɔtse nye dɛ wɔdze Jehovah Adasefo pii egu efiadze osiandɛ wɔmmpɛ dɛ wɔkɔ ako.” Ne kyerɛkyerɛnyi no tsee no ase, ntsi ɔkaa kyerɛɛ no dɛ ɔnkɔ. Naaso, no skuulfo no bisaa no siantsir a ɔammfa noho annhyɛ dwumadzi no mu. Benjamin n’akoma tui araa ma ɔkaa kakraabi ma nkyɛ osui, naaso onyaa akokodur na ɔkaa asɛm a ɔkaa kyerɛɛ ne kyerɛkyerɛnyi no kyerɛɛ no skuulfo no so. Ekyir yi, ɔkaa kyerɛɛ n’awofo dɛ ɔyɛ Jehovah na ɔboaa no ma otumii kyerɛkyerɛɛ ne gyedzi mu.

9. Ebɛnadze na yebotum ayɛ ama Jehovah n’enyi agye?

9 Osiandɛ yɛyɛ dza Jehovah n’enyi gye ho ntsi, yɛyɛ soronko fi nyimpa a woetwa hɛnho ehyia no ho. Dɛ yɛwɔ skuul anaa edwuma mu no, yebehia akokodur ama yeetum ada hɛnho edzi dɛ yɛyɛ Jehovah Adasefo. Afei so, hɔn a woetwa hɛnho ehyia a wɔnnsom Jehovah no, hɔn suban sɛɛ ara na ɔresɛɛ. Dɛm ntsi obotum ayɛ dzen ama hɛn dɛ yɛdze Bible mu afotusɛm bɔbɔ hɛn bra na yɛaka asɛmpa no akyerɛ nkorɔfo. (2 Tim. 1:8; 3:13) Naaso ɔsɛ dɛ yɛkaa aber nyina dɛ, sɛ yenya akokodur na yɛda hɛnho edzi dɛ yɛyɛ soronko fi hɔn a wɔnnsom Jehovah no ho a, ɔma Jehovah n’enyi gye.—Mbɛ. 27:11; Mal. 3:18.

FA JEHOVAH DZI KAN WƆ W’ASETSENA MU

10. Nna ebɛnadze ntsi na ahyɛdze a ɔwɔ Nkanee 6:​6, 7 no botum ayɛ dzen ama Nazirifo no dɛ wobedzi do?

10 Kenkan Nkanee 6:​6, 7. Nna ɔnnsɛ dɛ Nazirifo no kɔ fun ho. Sɛ etse asɛm a ɔtse dɛm yi a, bi a ibenya adwen dɛ, iyi nnyɛ adze a ɔyɛ dzen. Naaso wɔ Bible mber mu no, nna obotum ayɛ dzen ama Nazirinyi bi paa dɛ obedzi dɛm mbra yi do aber a no busuanyi bi a ɔbɛn no paa ewu no. Dɛm aber no, nna eyiyɛ ho amandze ahorow a ɔwɔ hɔ no hwehwɛ dɛ wɔbɛbɛn fun no. (John 19:​39, 40; Andw. 9:​36-40) Sɛ nna obi yɛ Nazirinyi a, nna orunntum mmfa noho nnhyehyɛ amandze ahorow a ɔtse dɛm mu. Dɛm ntsi, sɛ nna Nazirinyi bi no ho nyimpa bi wu a, nna ɔsɛ dɛ ɔda gyedzi kɛse paa edzi na odzi ntam a ɔaka no do. Ekyingye biara nnyi ho dɛ, Jehovah hyɛɛ n’asomfo a nna woetu hɔnho ama yi dzen mbrɛ ɔbɛyɛ a wobotum egyina tsebea a ɔtse dɛm no ano.

11. Sɛ Christiannyi bi risi gyinae bi a ɔfa ebusuasɛm ho a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ osi no bo dɛ ɔbɛyɛ? (Hwɛ mfonyin no so.)

11 Yɛyɛ Christianfo, ntsi yɛfa hɛnho do a yeehyira ama Jehovah dɛ yɛbɔsom no no enyibersɛm. Ntsi gyinae a yesisi nye biribiara a yɛyɛ a ɔfa ebusuasɛm ho no, yɛma ɔtsena hɛn adwen mu dɛ yeehyira hɛnho do ama Jehovah. Ɔwɔ mu, yɛhwɛ hɛn ebusuafo dɛ mbrɛ kyerɛwnsɛm no ka no, naaso sɛ ɔba no Jehovah n’apɛdze a yɛbɛyɛ ho a, yɛdze ɔno mbom dzi kan wɔ hɛn asetsena mu na ɔnnyɛ dza hɛn ebusuafo pɛ dɛ yɛyɛ no. (Matt. 10:​35-37; 1 Tim. 5:8) Ɔtɔfabi a, gyinae a yesi no, hɛn ebusuafo enyi nngye ho, naaso yesi gyinae a ɔtsetse dɛm osiandɛ yɛpɛ dɛ Jehovah n’enyi gye.

Ayɛ krado dɛ edze dza Jehovah pɛ no bedzi kan wɔ w’asetsena mu aber mpo a ɔyɛ dzen ma wo dɛ ebɛyɛ dɛm anaa? (Hwɛ nkyekyɛmu 11) e



12. Aber a Alexandru ne yer soɛree tsiaa no wɔ Bible a orusua ho no, ɔyɛɛ dɛn, na ebɛnadze na ɔannyɛ?

12 Ma yensusu Alexandru na ne yer Dorina hɔn asɛm no ho nhwɛ. Hɔn beenu nyina hyɛɛ ase dɛ worusua Bible no. Naaso afe kor ekyir no, Dorina gyaa Bible no sua, ntsi na ɔpɛ dɛ no kun so gyae. Naaso, Alexandru fii obu mu kaa kyerɛɛ ne yer dɛ orinngyaa Bible no sua. Dorina n’enyi anngye ho koraa, ntsi ɔyɛe dɛ ɔbɛtseetsee no araa ma oegyae. Alexandru kaa dɛ ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛtse siantsir a ne yer reyɛ dɛm no ase, naaso nna ɔnnda famu koraa mma no. Sɛ ɔtɔ da na Dorina kasa tsia no anaa ofi ebufuw mu kasa kyerɛ no a, nna ɔyɛ no dɛ ongyaa Bible no sua. Naaso, ɔmmfa ho dza Dorina yɛe nyina ekyir no, Alexandru kɔr do dze Jehovah dzii kan wɔ n’asetsena mu. Ɔkɔr do daa ɔdɔ edzi kyerɛɛ ne yer na ɔkyerɛɛ dɛ obu no paa. Ewiei koraa no, nhwɛdo pa a Alexandru daa no edzi no boaa ne yer no ma ɔsanee bosuaa Bible no na ɔbɛgyee nokwar no.—Kɔ jw.org na hwɛ video a wɔato dzin Alexandru Na Dorina Văcar: ‘Ɔdɔ Wɔ Abotar Na Ne Yamu Ye.’ Ibohu wɔ ɔfa a wɔato dzin “Nokwar No Sesa Nyimpa N’asetsena.”

13. Ebɛnadze na yebotum ayɛ dze akyerɛ dɛ yɛdɔ Jehovah nye hɛn ebusua?

13 Jehovah na ɔhyehyɛɛ ebusua na ɔpɛ dɛ hɔn a wɔwɔ ebusua no mu no enyi gye. (Eph. 3:​14, 15) Sɛ yɛpɛ dɛ yenya enyigye ankasa a, ɔsɛ dɛ yɛyɛ dza Jehovah ka no. Ndzɛmba a edze bɔ afɔr ama eetum asom Jehovah, ahwɛ w’ebusua, adɔ hɔn na ebu hɔn no, nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah n’enyi sɔ paa.—Rom. 12:10.

HYƐ AFOFOR NKURAN MA WONSUASUA NAZIRIFO NO

14. Woananom paa na ɔsɛ dɛ yɛyer hɛnho dɛ yɛbɛhyɛ hɔn nkuran?

14 Ndɛ so, hɔn a woesi gyinae dɛ wɔbɔsom Jehovah nyina, ɔsɛ dɛ ɔdɔ na okenyan hɔn ma wɔdze ndzɛmba bɔ afɔr. Naaso ɔtɔfabi a iyi ne yɛ nnda famu. Ntsi yebesi dɛn aboaboa hɛnho ama yeetum dze ndzɛmba abɔ afɔr? Ɔno nye dɛ yɛbɛka nsɛm a ɔhyɛ nkuran akyerɛ hɛnho. (Job 16:5) Inyim enuanom binom wɔ w’asafo mu a wɔrobɔ mbɔdzen dɛ wɔbɛma hɔn asetsena aba famu mbrɛ ɔbɛyɛ a wobotum ayɛ pii wɔ Jehovah no som mu anaa? Inyim enuanom mbabun bi so a wɔrobɔ mbɔdzen ada akokodur edzi na wɔreyɛ dza wobotum biara dɛ wɔbɛyɛ soronko aber mpo a ɔyɛ dzen ma hɔn dɛ wɔbɛyɛ dɛm no? Anaadɛ inyim Bible esuafo anaa enuanom binom a wɔrobɔ mbɔdzen dɛ wɔbɔkɔ do edzi nokwar ɔmmfa ho nhyɛdo a hɔn ebusuafo dze ba hɔn do no? Sɛ dɛm a, fa hokwan biara a ibenya no hyɛ enuanom a wɔtse dɛm no nkuran na ma wonhu dɛ hɛn enyi sɔ mbɔdzen a wɔrobɔ dɛ wɔdze ndzɛmba bɔbɔ afɔr nye akokodur a wɔda no edzi ama woeetum asom Jehovah no.—Philem. 4, 5, 7.

15. Ebɛnadze na enuanom binom ayɛ dze aboa hɛn nuanom akwampaafo no?

15 Ɔtɔ da a yebotum aboa hɛn nuanom a wɔyɛ akwampaafo no. (Mbɛ. 19:17; Heb. 13:16) Hɛn akyerɛbaa bi a ne mfe akɔ enyim dze nokwardzi rosom Jehovah wɔ Sri Lanka, na n’enyi gye ho paa dɛ ɔbɔboa no nuanom a wɔyɛ akwampaa edwuma no. Wɔtoo ne pɛnhyɛn sika mu, ntsi ɔyɛɛ dɛ ɔbɔboa nkyerɛbaa beenu bi a wɔyɛ akwampaafo a hɔn sikasɛm nnkɔ yie no ama woeetum akɔ do ayɛ akwampaa edwuma no. Ntsi ɔdze sii n’enyi do dɛ, bosoom biara ɔbɛma hɔn sika pɔtsee bi ma wɔdze etua hɔn tɛlefon kɔɔl a wɔyɛ ho kaw. Dza akyerɛbaa yi yɛe yi dze, ɔka akoma ae!

16. Ebɛnadze na yebotum esua efi Nazirifo no hɔn hɔ?

16 Nokwasɛm nye dɛ Nazirifo a wotuu hɔnho mae no, yebotum esua ndzɛmba pii efi hɔn nhwɛdo pa no mu! Naaso, nhyehyɛɛ a nna ɔfa Nazirifo no ho no ma yehu biribi fofor so fa hɛn sor Egya Jehovah ho. Ɔma yehu dɛ Jehovah wɔ hɛn mu awerɛhyɛmu dɛ yɛpɛ paa dɛ yɛma n’enyi gye na yɛayɛ krado dɛ yɛdze ndzɛmba bɔbɔ afɔr mbrɛ ɔbɛyɛ a yebotum edzi bɔ a yɛahyɛ dɛ yɛbɔsom no no do. Jehovah dzi hɛn nyi, dɛm ntsi ɔama hɛn hokwan dɛ hɛnankasa mfi hɛn pɛ mu nkyerɛ dɛ yɛdɔ no. (Mbɛ. 23:​15, 16; Mark 10:​28-30; 1 John 4:19) Nazirifo hɔn asɛm a yeesusu ho yi ma yehu dɛ Jehovah hu afɔr a yefi hɛn akoma mu bɔ dɛ yɛbɔsom no no, na n’enyi sɔ paa. Dɛm ntsi, hom mma yɛnyer hɛnho dɛ yɛbɔkɔ do asom Jehovah, na yeefi hɛn akoma nyina mu ayɛ dza yebotum biara ama no.

IBEYI ANO DƐN?

  • Israelfo a wotuu hɔnho mae dɛ Nazirifo no, ebɛnadze na wɔyɛe dze kyerɛɛ dɛ wɔwɔ akokodur na wofi hɔn akoma mu dze ndzɛmba bɔ afɔr?

  • Ndɛ so, yebesi dɛn ahyehyɛ hɛnho nkuran ama yeetum esuasua dza Nazirifo no yɛe no?

  • Nazirifo hɔn asɛm a yeesusu ho no, ebɛnadze na ɔma yehu fa awerɛhyɛmu a Jehovah wɔ wɔ n’asomfo mu no ho?

NDWOM 124 Yebedzi Nokwar Daa

a Jehovah nankasa na oyii no nkorɔfo binom dɛ wɔnsom dɛ Nazirifo, naaso Israelfo pii wɔ hɔ a, ɔbɛyɛ dɛ hɔnankasa na wotuu hɔnho mae dɛ wɔbɛyɛ Nazirifo.—Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Nazirifo A Jehovah Nankasa Yii Hɔn.

b Ɔyɛ a, hɛn nwoma ahorow no ka dɛ hɔn a wɔyɛ ber nyina som edwuma no tse dɛ Nazirifo no. Naaso wɔ dɛm adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ mbrɛ Jehovah n’asomfo a woehyira hɔnho do ama no no nyina botum ayɛ hɔn adze tse dɛ Nazirifo no.

c Sɛ yɛdze ndzɛmba ahorow a nna ɔsɛ dɛ Nazirifo no yɛ ama woeetum edzi ntam a wɔaka Jehovah no do no to nkyɛn a, ɔbɛyɛ dɛ nna edwuma fofor biara nnhyɛ hɔn nsa.

d Kɔ jw.org na hwɛ asɛm a wɔato dzin “Yesii Gyinae Dɛ Yɛbɛma Hɛn Asetsena Aba Famu.” Ibohu wɔ nsɛm a ɔba a wɔato dzin “Jehovah Adasefo Suahu Ahorow.”

e MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Nazirinyi bi gyina dan bi no sor, na ɔrohwɛ no busuanyi bi a worikesie no. Ntam a ɔaka Jehovah ntsi, orunntum nnkɔ fun no ho.