Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 7

LALA 51 Wɔjɔɔ Wɔhe Nɔ Wɔhã Nyɔŋmɔ!

Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Bɔ Ni Nazirmɛi Lɛ Hi Shi Amɛhã Lɛ Mli?

Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Bɔ Ni Nazirmɛi Lɛ Hi Shi Amɛhã Lɛ Mli?

“Gbii abɔ fɛɛ ni eji Nazirnyo lɛ, eyɛ krɔŋkrɔŋ hã Yehowa.”4 MO. 6:8.

NƆ NI WƆBAAKASE

Bɔ ni Nazirmɛi lɛ ashihilɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfee ekãa ni wɔjɛ wɔtsui mli wɔkɛ nibii ashã afɔle kɛsɔmɔ Yehowa.

1. Mɛɛ su kpakpa Yehowa jalɔi ejie lɛ kpo kɛjɛ blema tɔ̃ɔ?

 ANI osumɔɔ Yehowa waa? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ osumɔɔ lɛ waa, ni jeee okome. Kɛjɛ blema tɔ̃ɔ lɛ, mɛi pii etsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ Yehowa tamɔ bɔ ni osumɔɔ lɛ lɛ. (Lala 104:​33, 34) Mɛi babaoo kɛ nibii eshã afɔle yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ hewɔ. Nakai mɛi ni hi shi yɛ blema Israel ni atsɛɔ amɛ Nazirmɛi lɛ fee. Namɛi ni? Ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ bɔ ni amɛhi shi amɛhã lɛ mli?

2. (a) Namɛi ji Nazirmɛi? (4 Mose 6:​1, 2) (b) Mɛni hewɔ Israelbii komɛi hala akɛ amɛbaahi shi akɛ Nazirmɛi?

2 Namɛi ji Nazirmɛi? Nazirmɛi ji Israelbii ni yɔɔ ekãa ni kɛ nibii komɛi shã afɔle koni amɛnyɛ amɛsɔmɔ Yehowa yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ. Gbɛ́i nɛɛ sa amɛ waa ejaakɛ aná wiemɔ ni ji Nazirnyo lɛ kɛjɛ Hebri wiemɔ ko ni shishi ji, “Mɔ Ni Ahala Lɛ,” “Mɔ Ni Ajie Lɛ Ato Afã,” loo “Mɔ Ni Ejɔɔ Ehe Nɔ” lɛ mli. Awie yɛ Mose Mla lɛ mli akɛ, nuu ko loo yoo ko baanyɛ awo shi krɛdɛɛ ko akɛ ebaahi shi akɛ Nazirnyo ehã Yehowa kɛyashi be ko. a (Kanemɔ 4 Mose 6:​1, 2.) Kɛ́ Israelnyo ko wo shi akɛ ebaahi shi akɛ Nazirnyo lɛ, ebaabi ni ehi shi yɛ gbɛtsɔɔmɔi komɛi ni abiii ni Israelbii krokomɛi lɛ ahi shi yɛ naa lɛ anaa. No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ Israelbii komɛi hala akɛ amɛbaahi shi akɛ Nazirmɛi? Eeenyɛ efee akɛ, suɔmɔ kpele ni amɛyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ bɔ ni amɛhiɛ sɔɔ nibii kpakpai fɛɛ ni efee ehã amɛ lɛ ji nɔ ni tsirɛ amɛ ni amɛfee nakai.—5 Mo. 6:5; 16:17.

3. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ tamɔ Nazirmɛi lɛ?

3 Gbɛjianɔ ni ato akɛ mɔ ko baanyɛ ahi shi akɛ Nazirnyo lɛ ba naagbee be ni akɛ “Kristo lɛ mla lɛ” ye Mose Mla lɛ najiaŋ lɛ. (Gal. 6:2; Rom. 10:4) Shi tamɔ Nazirmɛi lɛ, Yehowa tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ yɛ shwelɛ ni mli wa waa akɛ amɛbaasɔmɔ Yehowa kɛ amɛtsui muu fɛɛ, amɛsusuma muu fɛɛ, amɛjwɛŋmɔ muu fɛɛ, kɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ. (Mar. 12:30) Wɔjɛ wɔtsui mli wɔwo shi akɛ wɔbaafee nakai be ni wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhã Yehowa lɛ. Nɔ ni baatsɔɔ akɛ wɔmiihi shi yɛ shiwoo nɛɛ naa ji, ni wɔbaafee Yehowa suɔmɔnaa nii, ni wɔkɛ nibii ashã afɔle yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni Nazirmɛi lɛ hi shi yɛ amɛshiwoo lɛ naa, kɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mli ni baaye abua wɔ ni wɔ hu wɔhi shi yɛ wɔshiwoo lɛ naa. bMat. 16:24.

OKƐ NIBII ASHÃ AFƆLE

4. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ 4 Mose 6:​3, 4 lɛ naa lɛ, mɛni Nazirmɛi lɛ kɛshã afɔle?

4 Kanemɔ 4 Mose 6:​3, 4. Kɛ́ mɔ ko batsɔ Nazirnyo lɛ, esa akɛ etsi ehe kɛje wain kɛ dãji krokomɛi ni wa ahe. Agbɛnɛ hu, esaaa akɛ eyeɔ wain yibii, eŋmɔŋ jio, egbiŋ jio, ni esaaa akɛ enuɔ nɔ ko ni akɛ wain yibii fee. Israelbii ni jeee Nazirmɛi lɛ baanyɛ aye nibii nɛɛ fɛɛ ejaakɛ mla ko bɛ ni kɛɛ akaye. Biblia lɛ po kɛɛ, ‘wain hãa gbɔmɔ tsui náa miishɛɛ,’ ni eji nikeenii ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. (Lala 104:​14, 15) Fɛɛ sɛɛ lɛ, Nazirmɛi lɛ jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ hegbɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛbaaná nibii nɛɛ amli ŋɔɔmɔ lɛ shã afɔle. c

Ani ofee klalo akɛ okɛ nibii baashã afɔle tamɔ Nazirmɛi lɛ fee lɛ? (Kwɛmɔ kuku 4-6)


5. Mɛni Madián kɛ Marcela kɛshã afɔle? Ni mɛni hewɔ?

5 Ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔkɛ nibii shãa afɔle koni wɔnyɛ wɔtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli, tamɔ Nazirmɛi lɛ fee lɛ. Naa nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Madián kɛ eŋa Marcela lɛ niiashikpamɔ. d No mli lɛ, amɛyɛ ogbɔjɔ shihilɛ mli. Madián tsuɔ nitsumɔ ko ni shika yɔɔ mli waa, ni amɛyɛ shĩa wulu mli. Shi amɛmiitao amɛfee pii yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaafee tsakemɔi komɛi yɛ amɛshihilɛ mli koni amɛnyɛ amɛshɛ oti ni amɛkɛma amɛhiɛ lɛ he. Amɛwie akɛ: “Wɔbɔi nibii ni wɔheɔ lɛ anɔ gbɔmɔ. Wɔfã kɛtee shĩa bibioo ko mli, wɔhɔ̃ɔ wɔkar lɛ, ni wɔyahé moto.” Mla ko fimɔɔɔ Madián kɛ Marcela akɛ amɛkɛ nibii nɛɛ ashã afɔle, shi amɛfee nakai koni amɛnyɛ amɛlɛɛ amɛsɔɔmɔ lɛ mli. Yiŋ ni amɛkpɛ lɛ hewɔ lɛ, amɛtsui enyɔ amɛmli ni amɛná miishɛɛ.

6. Mɛni hewɔ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kɛ nibii shãa afɔle? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

6 Yehowa webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ yɛ he miishɛɛ akɛ amɛkɛ nibii baashã afɔle koni amɛnyɛ amɛfee babaoo yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. (1 Kor. 9:​3-6) Yehowa woko mla akɛ wɔkɛ nibii nɛɛ ashã afɔle, ni jeee akɛ nibii ni wɔkɛshãa afɔle lɛ hu lɛ nibii gbohii ni. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi komɛi kɛ nitsumɔ ko ni amɛshwɛɛɛ he kwraa, amɛshĩa, loo nɔ ko ni amɛsumɔɔ waa shãa afɔle. Mɛi pii ekpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaahi shi oshija loo kɛ́ amɛbote gbalashihilɛ mli lɛ, amɛfɔŋ. Mɛi komɛi hu ekpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaasɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ, eyɛ mli akɛ enɛ abaahã amɛkɛ amɛnanemɛi kɛ amɛwekumɛi ateŋ ajekɛ. Wɔteŋ mɛi pii miisumɔ ni wɔshã afɔle ni tamɔ nɛkɛ ejaakɛ wɔmiisumɔ ni wɔkɛ nɔ ni hi fe fɛɛ ahã Yehowa. Ná hemɔkɛyeli akɛ Yehowa hiɛ sɔɔ nɔ fɛɛ nɔ ni okɛshãa afɔle yɛ esɔɔmɔ lɛ mli lɛ, agbo jio, bibioo jio.—Heb. 6:10.

BƆƆ MƆDƐŊ AKƐ OBAAHÃ ESORO BO YƐ MƐI KROKOMƐI AHE

7. Mɛɛ naagbai ekolɛ Nazirmɛi lɛ kɛkpe ni hã ewa kɛhã amɛ akɛ amɛbaahi shi yɛ amɛshiwoo lɛ naa? (4 Mose 6:5) (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

7 Kanemɔ 4 Mose 6:5. Nazirmɛi lɛ wo shi akɛ amɛkuŋ amɛyitsɔi. Amɛfee nakai kɛtsɔɔ akɛ amɛmiiba amɛhe shi amɛmiihã Yehowa. Kɛ́ Israelnyo ko batsɔ Nazirnyo be kplaŋŋ lɛ, eyiteŋ tsɔi baatsa kakadaŋŋ ni mɛi baana enɛ. Kɛ́ mɛi ni ebɔle lɛ lɛ fiɔ Nazirnyo ni ebatsɔ lɛ sɛɛ lɛ, no lɛ, eyitsɔi ni ebaashi lɛ efeŋ naagba tsɔ. Dɔlɛ sane ji, ebashɛ he ko lɛ, Israelbii lɛ ebuuu Nazirmɛi lɛ ni amɛyeee amɛbuaaa amɛ hu. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ gbalɔ Amos beiaŋ lɛ, Israelbii ni sheee Yehowa gbeyei lɛ ‘tee nɔ amɛhã Nazirmɛi lɛ wain ni amɛnu’ ekolɛ koni no ahã ewa kɛhã amɛ akɛ amɛbaaye shi ni amɛwo akɛ amɛnuŋ wain lɛ nɔ. (Amos 2:12) Anɔkwa, bei komɛi lɛ ebi ni Nazirmɛi lɛ afee ekãa koni amɛnyɛ amɛye shi ni amɛwo lɛ nɔ ni amɛhã esoro amɛ yɛ mɛi krokomɛi ahe.

Nazirmɛi ni hi shi yɛ amɛshiwoo lɛ naa lɛ le akɛ ebaasoro amɛ yɛ mɛi krokomɛi ahe (Kwɛmɔ kuku 7)


8. Mɛɛ gbɛ nɔ Benjamin nɔkwɛmɔnɔ lɛ ewo bo hewalɛ?

8 Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee ekãa ni wɔhã ana akɛ esoro wɔ kɛ́ wɔhiɛ gboɔ loo wɔsheɔ nii gbeyei po. Naa nyɛmi nuu ko ni jɛ Norway ni atsɛɔ lɛ Benjamin ni eye afii nyɔŋma lɛ niiashikpamɔ. Eskul lɛ fee nifeemɔ ko koni amɛkɛtsɔɔ akɛ amɛfiɔ Ukrainebii lɛ asɛɛ yɛ ta ni awuɔ yɛ jɛmɛ lɛ mli. Akɛɛ gbekɛbii lɛ akɛ amɛwo atadei ni kɔlai tamɔ Ukraine maŋ lɛ aflaŋaa lɛ kɔlai, ni amɛlá lala ko. Benjamin yadamɔ he ko ni kɛ he ni afeɔ nii lɛ yɛ lɛ teŋ jɛkɛ koni ekɛ ehe akawo nifeemɔ lɛ mli. Shi skul tsɔɔlɔi lɛ ateŋ mɔ kome na lɛ ni ebo akɛ, “Ba ni obafata wɔhe bianɛ nɔŋŋ. Wɔ fɛɛ wɔmiimɛ bo.” Benjamin fee ekãa ni etee tsɔɔlɔ lɛ ŋɔɔ ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Mifiii afã ko sɛɛ, ni mikɛ mihe wooo maŋkwramɔ saji amli. Anɔkwa, awo Yehowa Odasefoi pii tsuŋ yɛ amɛhe ni amɛkɛwooo tawuu mli lɛ hewɔ.” Be ni Benjamin wie enɛ lɛ, tsɔɔlɔ lɛ nu lɛ shishi ni ehãaa ekɛ ehe awo nifeemɔ lɛ mli. Shi eklasbii lɛ bɔi lɛ nɔ hewɔ ni ebafataaa amɛhe lɛ bimɔ. Benjamin tsui fã aahu akɛ eshwɛ fioo kulɛ efó. Shi efee ekãa ni eti nɔ ni ekɛɛ tsɔɔlɔ lɛ mli etsɔɔ eklasbii lɛ. Sɛɛ mli lɛ, Benjamin kɛɛ efɔlɔi akɛ, enuɔ he akɛ Yehowa ni ye ebua lɛ ni enyɛ egbála ehemɔkɛyeli lɛ mli lɛ.

9. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaahã Yehowa tsui anya?

9 Akɛni wɔboɔ Yehowa toi hewɔ lɛ, mɛi naa wɔ akɛ esoro wɔ. No hewɔ lɛ, ja wɔfee ekãa dani wɔbaanyɛ wɔhã mɛi ni wɔkɛtsuɔ nii loo mɛi ni wɔkɛyaa skul lɛ ale akɛ Yehowa Odasefoi ji wɔ. Agbɛnɛ hu, daa gbi lɛ, mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ ajeŋba miikpɔtɔ fe tsutsu lɛ, ni no baanyɛ ahã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaahi shi yɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ anaa, ni wɔshiɛ sane kpakpa lɛ wɔhã mɛi. (2 Tim. 1:8; 3:13) Shi be fɛɛ be lɛ, esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ, kɛ́ wɔfee ekãa ni wɔhã ana faŋŋ akɛ esoro wɔ yɛ mɛi ni jáaa Yehowa lɛ ahe lɛ, ‘Yehowa tsui nyaa.’—Abɛi 27:11; Mal. 3:18.

KAAHÃ NƆ KO NƆ KO HE HIA BO FE YEHOWA SƆƆMƆ

10. Mɛni hewɔ ekolɛ ebaawa kɛhã Nazirnyo ko akɛ ebaaye famɔ ni yɔɔ 4 Mose 6:​6, 7 lɛ nɔ?

10 Kanemɔ 4 Mose 6:​6, 7. Yɛ blema lɛ, kɛ́ aafee yara lɛ, mɛi bɛŋkɛɔ gbonyo lɛ, shi Nazirmɛi bɛ hegbɛ ni amɛbɛŋkɛɔ gbonyo. No hewɔ lɛ, kɛ́ Nazirnyo ko wekunyo kpaakpa ko gbo lɛ, enɛ baanyɛ efee naagba waa kɛhã lɛ, ejaakɛ kitã ni ekã lɛ hewɔ lɛ enyɛŋ ebɛŋkɛ gbonyo lɛ. (Yoh. 19:​39, 40; Bɔf. 9:​36-40) Yɛ weku saji ni naa wa ni hãa mɔ yeɔ awerɛho waa tamɔ nɛkɛ mli po lɛ, Nazirmɛi lɛ hiɔ shi yɛ amɛshiwoo lɛ naa kɛtsɔɔ akɛ amɛhemɔkɛyeli mli wa. Yehowa waje etsuji anɔkwafoi nɛɛ waa ni amɛnyɛ amɛdamɔ naagbai ni mli wawai ni amɛkɛkpe lɛ naa.

11. Kɛ́ wɔmiikpɛ yiŋ yɛ weku saji ahe lɛ, mɛni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

11 Akɛ Kristofoi lɛ, wɔnaa kitã ni wɔkã Yehowa kɛjɔɔ wɔhe nɔ lɛ akɛ nɔ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ. Enɛ saa yiŋ ni wɔkpɛɔ yɛ weku saji ahe kɛ bɔ ni wɔkɛ wɔwekumɛi yeɔ wɔhãa lɛ he. Wɔkɛ hiɛdɔɔ tsuɔ sɔ̃i ni jwere wɔnɔ yɛ weku lɛ mli lɛ ahe nii. Shi kɛ́ nɔ ko ni wɔwekumɛi lɛ miisumɔ ni wɔfee lɛ teɔ shi ewoɔ Yehowa gbɛtsɔɔmɔ lɛ, no lɛ, wɔboɔ Yehowa moŋ toi. (Mat. 10:​35-37; 1 Tim. 5:8) Bei komɛi lɛ, ebaabi ni wɔkɛ toiŋjɔlɛ ni yɔɔ wɔ kɛ wɔwekumɛi lɛ ateŋ lɛ ashã afɔle koni wɔnyɛ wɔfee nɔ ni Yehowa sumɔɔ.

Ani obaafee nɔ ni Yehowa sumɔɔ, kɛ́ efeemɔ wa waa po? (Kwɛmɔ kuku 11) e


12. Mɛni Alexandru fee be ni ekɛ shihilɛ ko ni mli wa kpe yɛ eweku lɛ mli? Ni mɛni efeee?

12 Naa nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Alexandru kɛ eŋa Dorina lɛ niiashikpamɔ. Akɛ amɛ fɛɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ, shi afi sɛɛ lɛ, Dorina kpa ni ekɛɛ Alexandru akɛ lɛ hu ekpa. Shi Alexandru jɛ heshibaa kɛ naajɔlɛ mli ekɛɛ lɛ akɛ, ekpaŋ. Enɛ eyaŋɔɔɔ Dorina naa kwraa ni efee bɔ fɛɛ bɔ ni ebaanyɛ koni ehã Alexandru akpa. Alexandru kɛɛ ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaanu lɛ shishi, shi enáaa lɛ mlɛo kwraa. Bei komɛi lɛ, kɛ́ Dorina wie ehiɛ loo etsirɛ wiemɔi ayisɛɛ ehã lɛ lɛ, efeɔ lɛ akɛ ekpa Biblia lɛ kasemɔ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Alexandru tee nɔ ekase Biblia lɛ ni ehã eŋa lɛ na akɛ esumɔɔ lɛ ni ebuɔ lɛ waa. Naagbee lɛ, esubaŋ kpakpa lɛ ta eŋa lɛ tsui mli ni ebɔi Biblia lɛ kasemɔ ekoŋŋ ni sɛɛ mli lɛ abaptisi lɛ.—Kwɛmɔ jw.org lɛ nɔ vidio ni yitso ji, Alexandru kɛ Dorina Văcar: “Suɔmɔ Toɔ Etsui Shi Ni Emli Hi” ni yɔɔ fã ni ji “Anɔkwale Lɛ Tsakeɔ Mɛi.”

13. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Yehowa kɛ wɔweku lɛ fɛɛ?

13 Yehowa ni to weku gbɛjianɔtoo lɛ shishi ni eesumɔ ni wɔweku lɛ aná miishɛɛ. Kɛ́ wɔmiisumɔ ni wɔná miishɛɛ lɛɛlɛŋ lɛ, esa akɛ wɔfee nɔ ni Yehowa sumɔɔ. Kaahã ohiɛ kpa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ Yehowa hiɛ sɔɔ afɔlei ni oshãa koni onyɛ ojá lɛ ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ okwɛ oweku lɛ ni ohã amɛna akɛ osumɔɔ amɛ ni obuɔ amɛ lɛ.—Rom. 12:10.

WO MƐI KROKOMƐI HEWALƐ NI AMƐKASE NAZIRMƐI LƐ

14. Namɛi ehe miihia waa ni wɔkɛ wɔwiemɔi awo amɛ hewalɛ?

14 Ŋmɛnɛ lɛ, esa akɛ mɛi fɛɛ ni jáa Yehowa lɛ ajɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ nibii ashã afɔle yɛ suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛhã lɛ lɛ hewɔ. Bei komɛi lɛ, enɛ feemɔ bɛ mlɛo. No hewɔ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ ni amɛkɛ nibii ashã afɔle yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli? Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee ji, ni wɔkɛ wɔwiemɔi baawo amɛ hewalɛ. (Hiob 16:5) Ani mɛi komɛi yɛ osafo lɛ mli ni miifee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛshihilɛ akafee haŋtsii bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli? Ani ole oblahii kɛ oblayei bibii ni kɛ́ amɛtee skul lɛ amɛfeɔ ekãa ni amɛhãa anaa akɛ esoro amɛ yɛ mɛi ni jáaa Yehowa lɛ ahe, eyɛ mli akɛ enɛ feemɔ wa hã amɛ? Ani ole mɛi komɛi ni akɛ amɛ miikase Biblia lɛ loo nyɛmimɛi komɛi ni amɛwekumɛi miite shi amɛmiiwo amɛ yɛ anɔkwale lɛ hewɔ shi amɛmiifi shi? Tswaa ofai shi akɛ obaafee nɔ fɛɛ nɔ ni obaanyɛ kɛwo mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ hewalɛ, ni ojie amɛyi yɛ bɔ ni amɛfeɔ ekãa ni amɛkɛ nibii shãa afɔle yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ hewɔ.—Flm. 4, 5, 7.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmimɛi komɛi kɛ amɛheloonaa nibii ewa mɛi ni yɔɔ be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ?

15 Bei komɛi lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔheloonaa nibii aye abua wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ. (Abɛi 19:17; Heb. 13:16) Nakai nyɛmi yoo onukpa ko ni yɔɔ Sri Lanka lɛ fee. Be ni aŋmɛ epɛnshɛŋ shika nɔ lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaawa oblayei enyɔ komɛi ni miisɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔi lɛ koni amɛnyɛ amɛya nɔ amɛsɔmɔ yɛ bɔ ni shihilɛ lɛ mli wa hã amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ. No hewɔ lɛ, daa nyɔɔŋ nɔ lɛ, ehãa amɛ shika falɛ pɔtɛɛ ko koni amɛkɛwo amɛtɛlifoŋ nyɔmɔ. Nyɛmi yoo nɛɛ sa yijiemɔ waa yɛ nɔ ni efee lɛ hewɔ, aloo jeee nakai?

16. Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ gbɛjianɔ ni ato akɛ mɛi baanyɛ ahi shi akɛ Nazirmɛi lɛ mli?

16 Ekã shi faŋŋ akɛ, nibii pii yɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ mɛi ni jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛsɔmɔ akɛ Nazirmɛi yɛ blema lɛ adɛŋ. Shi kɛfata he lɛ, gbɛjianɔ ni ato akɛ mɛi baanyɛ ahi shi akɛ Nazirmɛi lɛ tsɔɔ wɔ nɔ ko yɛ Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ he. Etsɔɔ wɔ akɛ, Yehowa le akɛ wɔmiisumɔ ni wɔfee esuɔmɔnaa nii, ni akɛ wɔfee klalo akɛ wɔkɛ nibii baashã afɔle koni wɔnyɛ wɔhi shi yɛ wɔhenɔjɔɔmɔ lɛ naa. Yehowa ewo wɔ hiɛnyam waa. Ehã wɔ hegbɛ akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔjɛ wɔtsui mli wɔfee nibii ni tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ lɛ. (Abɛi 23:​15, 16; Mar. 10:​28-30; 1 Yoh. 4:19) Gbɛjianɔ ni ato akɛ mɛi baanyɛ ahi shi akɛ Nazirmɛi lɛ hãa wɔnaa akɛ, Yehowa naa nibii ni wɔkɛshãa afɔle yɛ esɔɔmɔ lɛ hewɔ lɛ, ni ehiɛ sɔɔ waa. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaaya nɔ wɔsɔmɔ Yehowa ni wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔkɛ wɔnibii ni hi fe fɛɛ lɛ ashã afɔle wɔhã lɛ.

TE OBAAHÃ HETOO OHÃ TƐŊŊ?

  • Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni sɔmɔ akɛ Nazirmɛi lɛ tsɔɔ akɛ amɛyɛ ekãa? Ni mɛɛ nibii amɛkɛshã afɔle?

  • Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔwo mɛi hewalɛ ni amɛkase Nazirmɛi lɛ ni amɛkɛ nibii ashã afɔle yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli?

  • Mɛni gbɛjianɔ ni ato akɛ mɛi baanyɛ ahi shi akɛ Nazirmɛi lɛ hãa wɔnaa yɛ Yehowa he?

LALA 124 Ye Anɔkwa Daa!

a Eyɛ mli akɛ Yehowa diɛŋtsɛ hala mɛi komɛi ni amɛsɔmɔ akɛ Nazirmɛi moŋ, shi etamɔ nɔ ni Nazirmɛi lɛ ateŋ mɛi pii jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛhala akɛ amɛbaahi shi nakai.—Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji, “ Mɛi Ni Yehowa Diɛŋtsɛ Hala Amɛ Akɛ Nazirmɛi.

b Bei komɛi lɛ, wɔwoji lɛ kɛ Nazirmɛi lɛ toɔ mɛi ni yɔɔ be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ ahe. Shi yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni mɛi fɛɛ ni ejɔɔ amɛhe nɔ amɛhã Yehowa lɛ baanyɛ akase Nazirmɛi lɛ.

c Etamɔ nɔ ni kɛ́ mɔ ko hala akɛ ebaatsɔ Nazirnyo lɛ, nɔ pɛ ni akpaa gbɛ yɛ edɛŋ ji, ni ebaahi shi yɛ shi ni ewo lɛ naa. Nitsumɔ loo nɔ kroko ko bɛ ni akpaa gbɛ akɛ efee dani abu lɛ akɛ Nazirnyo.

d Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Wɔkpɛ Mli Akɛ Wɔbaahã Wɔshihilɛ Afee Mlɛo” ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ fã ni ji, “Yehowa Odasefoi Aniiashikpamɔi.”

e NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Nazirnyo ko damɔ tsũ ko yiteŋ ni eekwɛ ni atere ewekunyo ko ni esumɔɔ esane waa lɛ gbonyo kɛmiiya. Shi ni ewo Yehowa lɛ hewɔ lɛ, enyɛɛɛ ebɛŋkɛ gbonyo lɛ.