Skip to content

Skip to table of contents

8 EKOBEE UE ENƆ

YƆƆ 123 Wee Nyɔɔnɛ Nɔɔnɔɔ Nu Jɛhova

Kiisī Lo Enyɔɔnɛ Leredee A Aabah Jɛhova

Kiisī Lo Enyɔɔnɛ Leredee A Aabah Jɛhova

“Mda na Jɛhova o Bari a . . . lo a a ture bu dee o ɛrɛ ekii.”AIS 48:17.

NU I NƆ

Ekobee ue ama edoo kɔ i dābeeloo kɛ̄ Jɛhova tɔgɛ dee pya ye nɛɛ doo anii’ee le pya leelee i ɛrɛ sɔ̄ i nyɔɔnɛ ye tɔgɛdee.

1. Naa baatɛ̄ nu anua i gbī kɔ Jɛhova alu nɛɛ a i leredeebah.

 NAA su kɔ o dag bia bu ziī kuɛ. E pya nu a yere bɔɔ tɛɛ̄ a ɛŋɛnɛ doodoo: nam kuɛ a dap ba nɛɛ, pya ekam a dap yere dumɛloo loo nɛɛ, pya te a ɛrɛ taā, e pya bana o dap dɔ bu legara bu lo kuɛ. Naa ɛp kɛ̄ bu a e’ɛɛ doo lo a le nɛɛ a suā dee bu lo kuɛ sa suā kɛ̄ o dap tɛɛ̄ sa muū naa yii a loo lere a dee bah! Nyɔuwe ama le doodoo lo kuɛ. A ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu bɔɔ lo a i dap yere muū loo bu edɔɔ̄. Mɛ i ɛrɛ Nɛɛ a mmana lo a i leredeebah, lo a le Jɛhova. A kpega i lɛɛ loo pya lo nu bɔɔ sa i ture mmɛ kɛ̄ i gaa kii, lo a le ɛrɛ dum anaatah bu aā nyɔuwe.

2. Bu mɛ sīdee na Jɛhova i leredeebah a?

2 Bu mɛ sīdee na Jɛhova i leredeebah a? Lo gbɛnɛ sīdee na tɛ̄maloo ye Muɛ̄ Ue lo a le Baibol. Kerewo, a sunage pya ye nɛɛ a ye tɔɔ̄dɔ i baɛma loo. Bu edobah, a su “zooro a bɔloo eture nyiɛ loo sa suā nu” kɔ ba a nɛ i nuede bu edɔɔ̄ lo a i yerebah nɛ kɔ i dap biaɛ nu fii leere. (Mat 24:45) Jɛhova sunage pya dɔɔ̄na nɛɛ a nyim tura i baɛma loo. Bu edobah, pya kuūdɛɛ̄loo sɛkiut le pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo yere i mɛm loo sa i nɛ zuurabahtɔ̄ lo a i dap yerebah nɛ sɔ̄ i kpesī e’aga kɛ̄tɔɔ̄. Ɛp kɛ̄ bu i ɛɛ doo kɔ i ɛrɛ pya a i baɛloo i dap dɛɛa nyɔɔ bu kpɛdumɛ dee kɛ̄tɔɔ̄ aga ama a! A yerebah i nɛ kɔ i dap lu gbo Jɛhova anyaawo, sa edoo kɔ i ɛrɛ dum anaatah li deesī.

3. Ena i nɔ bu ekobee ue ama a?

3 Kerewo, a dap i agabah enyɔɔnɛ tɔgɛdee a aabah Jɛhova pio sɔ̄, eetɔɔ̄ na sɔ̄ alu elere i deebah tɛ̄mabah pya nɛɛ a naa mmana. Ena anua a? Lo zuurabahtɔ̄ dap lu kee loo nu a i nia. Ale i dap kɛɛrɛ kɔ pya zuurabahtɔ̄ ama lu lo suānu naale loo le kɔ a naa aabah Jɛhova. Sɔ̄ a mɛā doo wo, lu ebɛɛ̄ kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova na a gaa zaāsī pya ye nɛɛ a, le kɔ nyɔnyɔɔnɛ ye leredeebah wee nua leelee. Lo edoo kɔ i bɛābu a agatɛ̄, ekobee ue ama ekɔ nu akiiloo (1) kɛ̄ Jɛhova bee leredeebah pya ye nɛɛ doo bu sɔ̄ a bee lu e’ɛm Baibol, (2) kɛ̄ aa i baɛloo doo anii’ee, le (3) kɛ̄ i ɛrɛ biī doo sɔ̄ i kiisī lo enyɔɔnɛ leredeebah a ye aabah.

Aāge a dee kere mmɛ ilii dee ama Jɛhova gaa su pya nɛɛ a tubobahloo baɛmaloo pya ye nɛɛ (Ɛp 3 barakpaɛ̄)


KƐ̄ JƐHOVA BEE LEREDEEBAH EDONYƆƆ IZRƐL DOO

4-5. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee tɔgɛ kɔ alɛ na a gaa bee su Mozis baɛma loo pya Izrɛl a? (Ɛp foto.)

4 Jɛhova bee tubobahloo Mozis kɔ a zaāsī pya Izrɛl aā Ijipt. E a bee nɛ pya Izrɛl nu ba emuɛ a tɔgɛ kɔ a gaa wa baɛloo tɛ̄maloo Mozis. Bu edobah, a bee wa nɛ bā-biira bunyɔɔ sɔɔ̄pie, le bā-miā sɔ̄ edɛɛ̄. (A’aa 13:21) Mozis bee nyɔɔnɛ lo bā, lo a bee ture pya Izrɛl le ɛɛ mmɛ loo Miīmiī Pɛnɛ. Kerewo, sɔ̄ pya Ijipt bee kponia pya Izrɛl, ba bee ɛrɛ gbɛnɛ bɔɔ sa kɛɛrɛ kɔ pya Ijipt efɛe wa. Ba bee kɛɛrɛ kɔ Mozis tɛɛ̄ ekwɔ lo esu wa nua loo Miīmiī Pɛnɛ. Mɛ a naa bee tɛɛ̄ ekwɔ. A bee le Jɛhova na a bee ture pya ye nɛɛ kuma lo kɛ̄ tɛ̄maloo Mozis a. (A’aa 14:2) E Bari bee wa agara bu sīdee alu nyɛŋia.—A’aa 14:26-28.

Mozis bee dɛɛa nyɔɔ bā biira-bunyɔɔ sɔ̄ a gaa bee ture pya nɛɛ Bari tɛ̄mabu kpo-sagara-wii (Ɛp 4-5 barakpaɛ̄)


5 Sɔ̄ nu alu 40 zua etɛ̄na, Mozis bee kiisī lo edɛɛa nyɔɔ bā-biira bunyɔɔ lo ebaɛloo pya nɛɛ Bari tɛ̄ma bu kpo-sagara-wii. a A ɛrɛ sɔ̄ Jɛhova bee su lo bā biira bunyɔɔ sere nyɔɔ tɔkpo Mozis, kɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pya Izrɛl dap muɛ. (A’aa 33:7, 9, 10) Aāloo lo bā-biira bunyɔɔ, Jɛhova bee kɔ ue nɛ Mozis, e Mozis wee obia kɔ lo ue nɛ pya Ye nɛɛ. (Yɔɔ 99:7) Pya Izrɛl bee muɛ nu a tɔgɛ leere kɔ Jɛhova aa bee su Mozis wa baɛma loo.

Mozis le Joshua lo a bee su ye dɔ (Ɛp 5, 7 barakpaɛ̄)


6. Pya Izrɛl bee doo dogo doodoo wa kumaloo tɔgɛdee a aabah Jɛhova? (Buā 14:2, 10, 11)

6 Alu nu ekiɛ̄nu kɔ kaɛlɛɛ pya nu a bee tɔgɛ leere kɔ Jɛhova na aa bee kɔ ue tɛ̄maloo Mozis a, pio pya Izrɛl naa bee yiga doo wo. (Buū Buā 14:2, 10, 11.) Aā ziī sɔ̄ yii ziī, ba naa bee yiga e’ɛp Mozis nua nɛɛ Jɛhova gaa su siātam. Wo bee doo kɔ aa lu elɛɛbahloo lo sɔ̄ eku pya Izrɛl kɔ ba a yii bu Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo.—Buā 14:30.

7. Naa nɛ edobah a tɔgɛ pya a bee nyɔɔnɛ tɔgɛ dee a aabah Jɛhova. (Buā 14:24) (Ɛpnage foto.)

7 Kerewo, pio pya Izrɛl bee nyɔɔnɛ leredeebah a aabah Jɛhova. Bu edobah, Jɛhova bee kɔ: “Kaleb . . . bee mɛ nyɔɔnɛ mmɛ kɛ̄.” (Buū Buā 14:24.) Bari bee nɛ ekpɛanu Kaleb sa ye nɛ dee kɔ a sagɛ kɛ̄ etɔɔ̄ bu Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo. (Josh 14:12-14) Pya Izrɛl a bee yiibu Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo bee serenage le edobah tɛ̄maloo enyɔɔnɛ tɔgedee a aabah Jɛhova. Sɔ̄ Joshua bee su dɔ Mozis lo ezaāsī pya nɛɛ Izrɛl, ba bee ye “ɛrɛ bɔɔ loo . . . bu dɛ̄dɛɛ̄ dee ye dum.” (Josh 4:14) Lo ama bee doo kɔ Jɛhova a nɛ wa leelee sa wa su nua bu buɛ̄ a bee yira yii loo.—Josh 21:43, 44.

8. Naa baatɛ̄ kɛ̄ Jɛhova bee baɛloo pya ye nɛɛ sɔ̄ pya mɛnɛ aa bee bɛɛ doo. (Ɛpnage foto.)

8 Sɔ̄ pio zua etɛ̄na, Jɛhova bee tubobahloo pya biaɛ kɔ ba a baɛloo pya ye nɛɛ. E sɔ̄ pya mɛnɛ bee bɔātɛ̄ bɛɛ, Jɛhova bee tubobahloo pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ kɔ ba a baɛloo pya ye nɛɛ. Pya mɛnɛ a bee bɔ ture nyiɛ loo bee su zuurabahtɔ̄ pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄. Bu edobah, Mɛnɛ Devid bee su kākāmɛnɛ a aabah nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Natan. (2 Sam 12:7, 13; 1 Edoo 17:3, 4) Mɛnɛ Jehoshafat bee nyɔɔnɛ zuurabahtɔ̄ a aabah nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Jahaziel lo a bee baɛloo sa yere mɛm loo pya Juda kɔ “yiraa loo pya . . . nɛɛ zue ue” Bari. (2 Edoo 20:14, 15, 20) Sɔ̄ Mɛnɛ Hezekaia bee le bu etɛɛrɛloo, a bee gbī yerebah aābah nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia. (Ais 37:1-6) Ɛrɛgebah sɔ̄ pya lo mɛnɛ nyɔɔnɛ tɔgɛdee a aabah Jɛhova, ba wee ɛrɛ leelee sa lo edonyɔɔ wee ɛrɛ kpega. (2 Edoo 20:29, 30; 32:22) Dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ ebee dap muɛ leere kɔ Jɛhova gaa su pya ye nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ baɛma loo pya ye nɛɛ. Kerewo, gbɛnɛ-edo pya mɛnɛ le pya nɛɛ bee kiī pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Jɛhova.—Jer 35:12-15.

Mɛnɛ Hezekaia le nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aisaia (Ɛp 8 barakpaɛ̄)


KƐ̄ JƐHOVA BEE BAƐLOO PYA NƐƐ KRAIST BU TUA SƆ̄ O’OO TUP ZUA DOO

9. Ba mɛɛ na Jɛhova bee su baɛmaloo bɔŋanaloo Pya Nɛɛ Kraist a bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a? (Ɛpnage foto.)

9 Bu tua sɔ̄ o’oo tup zua C.E., Jɛhova bee bɔātɛ̄ bɔŋanaloo Pya Nɛɛ Kraist. Bu mɛ sīdee na a bee baɛloo Pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a? A bee tubobahloo Jizɔs kɔ alu ekobee loo lo bɔŋanaloo. (Ɛfɛs 5:23) Kerewo, Jizɔs naa bee kɔ nɛ ziī ziī pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ nu ba edoo. A bee wa zaāsī tɛ̄maloo pya nɛɛ lɛɛratam le pya kanɛɛ a bee le Jerusalɛm. (Doonu 15:1, 2) A bee lunage etubobahloo pya kanɛɛ kɔ ba a baɛloo bɔŋanaloo.—1 Tɛs 5:12; Tait 1:5.

Pya nɛɛ lɛɛratam le pya kanɛɛ ba bee le Jerusalɛm (Ɛp 9 barakpaɛ̄)


10. (a) Bu mɛ sīdee na gbɛnɛ-edo Pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua bee doo dogo kumaloo zuurabahtɔ̄ a bee lu enɛ wa a? (Doonu 15:30, 31) (b) Ena anua pio nɛɛ Baibol kɔ nu akiiloo bee kiī pya nɛɛ Jɛhova gaa bee wa su baɛmaloo a? (Buū ekpo a kɔ “ Nu Anua Pio Nɛɛ Naa Yiga Kɔ Jɛhova Gaa Su Pya Nɛɛ Baɛmaloo Pya Ye Nɛɛ.”)

10 Pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua bee suge leredeebah a bee lu enɛ wa ni? Gbɛnɛ-edo aba bee ɛrɛ ɛɛbu lo enyɔɔnɛ pya zuurabahtɔ̄ alu enɛ wa. Kɛādoo, “ba ɛrɛ ɛɛbu nyɔɔ agɛrɛ beenyiɛ” ba bee wa nɛ. (Buū Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 15:30, 31.) Kerewo, mɛ sīdee na Jɛhova aa baɛloo pya ye nɛɛ bu ilii dee ama a?

KƐ̄ JƐHOVA I BAƐLOO DOO ANII’EE

11. Naa nɛ edobah a tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova bee baɛloo pya a gaa kuūdɛɛ̄loo ye bɔŋanaloo bu ilii sɔ̄ ama doo.

11 Jɛhova gaa kiisī lo ebaɛloo pya ye nɛɛ anii’ee. A gaa doo wo tɛ̄maloo ye Muɛ̄ Ue le ye Nwiīnɛɛdam alu nɛɛbee loo ye bɔŋanaloo. I muɛge nu a tɔgɛ kɔ aa suge pya nɛɛ ba ye tɔɔ̄dɔ daānu ni? Aiī. Bu edobah, naa kɛɛrɛbu loo pya nu a bee sira sɔ̄ zua 1870 etɛ̄na. Charles Taze Russell le pya a bee ye le loo bee bɔātɛ̄ edābeeloo kɔ bu zua 1914 ziī gbɛnɛ nu akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari esudɔ. (Dan 4:25, 26) Ba bee dābeeloo doo wo aāloo mɔmanudɛɛ̄ Baibol ba bee gbītɛ̄ muɛ. Ekɔ Jɛhova bee baɛgeloo pya nu ba bee gbītɛ̄ aābu Baibol ama ni? A sirapie kɔ a bee baɛloo. Pya nu a bee sira bu zua 1914 tɔgɛ kɔ Buɛ̄-mɛnɛ Bari bee bɔātɛ̄ ebɛɛ bu lo zua. Bu lo zua na Tua Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe bee dɔ a. E pya dumɛ nu a yaara, nyɔŋa kɛnɛkɛ̄, le kii ziā bee sunage dɔ. (Luk 21:10, 11) Bu kaka, Jɛhova gaa bee su Pya Nɛɛ Kraist ba ɛrɛ le beenyiɛ ama yeābah nɛ pya ye nɛɛ.

12-13. Pya amunu nɔɔnɔɔnu lo enyimɛ tam zue ue le tɔgɛnu na a bee lu edoo sɔ̄ Baɛ Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe gaa bee kiisī a?

12 Naa kɛɛrɛnage bu nu a bee sira sɔ̄ Baɛ Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe bee dɔ. Sɔ̄ pio pya wuga ba gaa kuūdɛɛ̄loo bɔŋanaloo ba le i beekɛ̄ bu yube nyɔuwe bee nɔ nu nyɔɔ ue a le bu kpa Mumuuna 17:8, ba bee dābeeloo kɔ lo nɔ̄ naale e’ina kuma bu nɔ̄ Amagidɔn. Lo sɔ̄ ba bee suā kɔ a ɛrɛ sɔ̄ efɛɛloo ele bu nwīkere sɔ̄ sa ba e’ɛrɛ dee lo ezue ue. Nyɔɔwo, a bee lu eyere Watchtower Bible College (School) of Gilead, kereadoo lo sɔ̄ a bee lu e’ɛmadɛɛ̄ kɔ a naa bɔloo lo ekpɔā pya zue ue dɔɔ̄na edo kɔ ba a zue ue sa tɔgɛnu bu yube nyɔuwe. Kere sɔ̄ lo nɔ̄ aa bee dɔ, bee lu eyere pya zue ue ture dɔɔ̄na edo. Gbaāloo wo, zooro a bɔloo eture nyiɛ loo bee nɔɔ Theocratic Ministry b lo ekpɔā dɛ̄dɛɛ̄ pya a le bu bɔŋanaloo kɔ ba a para ezue ue sa tɔgɛ nu. Bu pya sīdee ama, a gaa bee lu ekpɔā pya nɛɛ Bari kumaloo tam a le sī.

13 Nii’ee i dap muɛ kɔ Jɛhova gaa bee baɛloo pya ye nɛɛ bu sɔ̄ taāŋa bee le ama. Aāge bu Baɛ Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe a, pya nɛɛ Jɛhova ba le gbɛnɛ-edo kɛ̄ bu nyɔuwe le kina bu efɛɛloo sɔ̄ ba gaa zue ue. Bu kaka, gbɛnɛ-edo nɛɛ elua wee taāŋabah Jɛhova sa pya ye nɛɛ gaa zue ue bu dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe.

14. Ena anua i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ zuurabahtɔ̄ a aabu bɔŋanaloo le lo alu enɛ tɛ̄mabah pya kanɛɛ alu etubobahloo a? (Mumuuna 2:1) (Ɛpnage foto.)

14 Nii’ee, pya a le yɛɛ Eku A Baɛbee gaa kiisī lo egbī leredeebah aābah Kraist. Ba gbī kɔ pya zuurabahtɔ̄ ba nɛ pya wuga alu lo a gbaaloo ekɛɛrɛ Jɛhova. E ba su pya kuūdɛɛ̄loo sɛkiut le pya kanɛɛ nɛā zuurabahtɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ bɔŋanaloo Pya Nɛɛ Kraist. c Pya kanɛɛ alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee le “bara bahle” Kraist. (Buū Mumuuna 2:1.) Kerewo, pya kanɛɛ ama naa mmana, e ba wee tɛɛ̄nage ekwɔ. Mozis le Joshua bee tɛɛ̄ ekwɔ dookɛ̄ pya nɛɛ lɛɛratam bee doonage. (Buā 20:12; Josh 9:14, 15; Rom 3:23) Mɛ i dap muɛ leere kɔ Kraist gaa baɛloo zooro a bɔloo eture nyiɛ loo le pya kanɛɛ alu etubobahloo, sa ekiisī lo edoo wo “dɛ̄dɛɛ̄ dee mmɛ kuma lo sɔ̄ ama.” (Mat 28:20) Nyɔɔwo, a bɔloo kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ zuurabahtɔ̄ alu enɛ tɛ̄mabah pya alu etubobahloo kɔ ba a zaā i sī.

Eku A Baɛbee anii’ee (Ɛp 14 barakpaɛ̄)


I ƐRƐ BIĪ SƆ̄ I KIISĪ LO ENYƆƆNƐ ZUURABAHTƆ̄ A AABAH JƐHOVA

15-16. Ena o nɔ aāloo nu a siraloo pya ba nyɔɔnɛ zuurabahtɔ̄ Jɛhova a?

15 Kere nyaawo i ɛrɛ biī sɔ̄ i kiisī lo esu zuurabahtɔ̄ a aabah Jɛhova. Bu edobah, Andy le Robyn bee su zuurabahtɔ̄ a bee lu enɛ wa kɔ ba a tɔɔ̄dum a waɛbah. (Buū nu enɔ nu nyɔɔ loo Matiu 6:22 [NWT].) Lo ama bee doo kɔ ba a dap su loo nɛ lo esitam loo pya i kɛ̄ etɔɔ̄ taāŋabah Bari. Robyn kɔ: “I etɔ̄na pio tɔ a tera kaāna, lo gbɛnɛkpo ɛɛ naa ɛrɛ kɛ̄ buinu. E m bee oo gbɛnɛ-edo na nu m wee suā foto, alu tam a wee mɛ nia kaāna. Lo ama bee mɛ kiɛ̄ gbɛnɛ. Mɛ doodoo Sera a bee lu wa Abreham, m bee biaɛfii lo ebie ekɛɛrɛ nyɔɔ nu a le sī sa lɛɛ nyiɛ nyɔɔ pya nu m peere bu esiatam Bari.” (Hib 11:15) Amunu biī na dam le wa ama ɛrɛ aāloo nu a bee wa siraloo a? Robyn kɔ: “Loo i sukɛ̄ kaāna sɔ̄ i suā kɔ i gaa nɛ Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ nu i ɛrɛ. Sɔ̄ na dam le mm gaa si tam Jɛhova, doo kɔ i bagara muɛ kɛ̄ dum emɛā doo bu aā nyɔuwe.” Andy kɔ: “Loo i sukɛ̄ nyɔnɛbee i gaa su dɛ̄dɛɛ̄ nu i ɛrɛ yeākpotɛ̄ Buɛ̄-mɛnɛ.

16 Dɔɔ̄na amunu sīdee na i ɛrɛ biī sɔ̄ i kiisī lo esu zuurabahtɔ̄ Jɛhova a? Sɔ̄ wuga nɛɛwa a kura Marcia bee aa secondary school, a bee nyɔɔnɛ zuurabahtɔ̄ a bee lu enɛ ye kɔ a yii bu tam sɛmdee. (Mat 6:33; Rom 12:11) A kɔ: “Bee lu ekɔ elu ekpɔā mɛ bie gbɛnɛ tɔkpa bu nia zua sa mm le ekpɛ lɔgɔ kpugi. Mɛ m bee gbī esitam Jɛhova yereloo. Nyɔɔwo, m bee biaɛfii lo esi tɔkpa a wee lu etɔgɛ bahtam, lo eyerebah mɛ nɛ kɔ m si tam sɛmdee. Alu ziī biaɛfii a lee eera m bee doo. M gaa ɛrɛ ekpeloo loo esitam sɛmdee anyaawo, e kɛ̄ m kwabaloo na esiatam doo nɛ mɛ dee lo eyɔ pya a le Bɛtɛl siniatam sa sinage pya dɔɔ̄na tam nɛ Jɛhova.”

17. Dɔɔ̄na amunu leelee na i ɛrɛ sɔ̄ i nyɔɔnɛ tɔgɛdee a aabah Jɛhova a? (Aisaia 48:17, 18)

17 Pio sɔ̄, wee lu enɛ i zuurabahtɔ̄ lo ekpega i lɛɛloo dum kponia zɔ le pya nu a dap doo kɔ i gbee lok Bari. E bu lo sīdee a dɔnage biī i nɛ sɔ̄ i nyɔɔnɛ tɔgɛdee a aabah Jɛhova. I ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ sa ii nɛ taāŋa loo i yemakɛ̄. (1 Tim 6:9, 10) E wo edoo kɔ i dap taāŋabah Jɛhova aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ, lo edoo kɔ i ɛrɛ kaāna iīnaloo le ɛɛbu sa ɛrɛ efɛɛloo.—Buū Aisaia 48:17, 18.

18. Ena anua o biaɛfii lo enyɔɔnɛ tɔgɛdee a aabah Jɛhova a?

18 Baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ Jɛhova ekiisī lo esu miɔŋɔ nɛɛ i baɛmaloo bu gbɛnɛ etɛɛrɛloo mmɛ bu Bɛbɛɛ Baɛ Boo Le Lop Tup Zua. (Yɔɔ 45:16) Ekɔ i kiigesī lo enyɔɔnɛ tɔgɛ dee ama kere sɔ̄ dodoo wo dap kura kɔ i lɛɛbahloo edoo pio nu a wee i nia ni? Kɛ̄ i doo nu doo lo sɔ̄ dap dɛɛa nyɔɔ kɛ̄ i su tɔgɛdee a aabah Jɛhova doo anyaawo. Nyɔɔwo doraa i kiisī lo enyɔɔnɛ leredeebah a aabah Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, gbaāloo lo pya nɛɛ a tubobahloo kɔ ba a baɛ i loo gaa i nɛ. (Ais 32:1, 2; Hib 13:17) E lo i doo wo, i dap nyɔɔnɛ tɔgɛdee a aabah Jɛhova nyɔnɛbee a kpega i lɛɛloo pya nu egbee gbanialoo i ye ɛrɛ kumaloo sa i ture mmɛ loo dum anaatah bu aā nyɔuwe.

O AGARA DOODOO WA?

  • Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee baɛloo edonyɔɔ Izrɛl a?

  • Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee baɛloo Pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a?

  • Mɛ sīdee na i ɛrɛ biī sɔ̄ i nyɔɔnɛ tɔgɛ dee a aabah Jɛhova anii’ee a?

YƆƆ 48 Doo Nu Jɛhova Kɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Dee

a Jɛhova bee tubonage bahloo ziī ɛnjɛl kɔ a “zaāsī pya gbo nɔ̄” Izrɛl sa baɛloo lo edonyɔɔ mmɛ bu Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo. E egbiātɛ̄ nu tɔgɛ kɔ lo ɛnjɛl bee le Maikɛl, lo a le Jizɔs sɔ̄ a sii bee lu a kɛnɛkɛ̄.—A’aa 14:19; 32:34.

b A bee lu ekure Theocratic Ministry School sɔ̄ esaa. Nii’ee i gaa ɛrɛ lo kpɔā bie i enɔānu taɛyɛɛ kaɛ.

c Ɛp ekpo a kura “Tam Eku A Baɛbee” a le bu Tɔ Baɛloo, Baɛ Enɔɔ̄ 2021, ye 18 naɛsī.