Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Duzu a Baebolo ne ka ye wɔ tumi mɔɔ Gyihova lɛ ka mɔɔ ɔbazi kenle bie la anwo a?

Baebolo ne da ye ali wienyi kɛ Gyihova kola ka mɔɔ ɔbazi kenle la. (Aye. 45:21) Ɔnga kɛzi ɔyɛ ye anzɛɛ mekɛ mɔɔ ɔyɛ zɔ anzɛɛ ninyɛne dodo mɔɔ ɔkpa kɛ ɔbanwu bɛ la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo. Ɔti yɛnrɛhola yɛnrɛzi pi wɔ ninyɛne zɛhae mɔ anwo. Noko yɛze ninyɛne bie mɔ.

Gyihova kola yɛ debie biala mɔɔ ɔkulo la, kyesɛ ninyɛne mɔɔ yekpa kɛ ɔnrɛyɛ la. Ɔlua ye nrɛlɛbɛ kpole ne ati, ɔbahola yeaha debie mɔɔ ɔbazi kenle bie mɔɔ yekpa kɛ ɔbaha la. (Wlo. 11:33) Noko kɛmɔ ɔlɛ bɛnwozohomonlɛ kpole kpalɛ la ati, eza ɔbahola yeakpa kɛ ɔnrɛnwu ninyɛne mɔɔ ɔbasisi kenle bie la.—Fa toto Ayezaya 42:14 anwo.

Gyihova maa ye ɛhulolɛdeɛ ba nu. Kɛzi nɔhalɛ edwɛkɛ ɛhye boa yɛ maa yɛte kɛzi ɔkola ɔka mɔɔ ɔbazi kenle bie la abo ɛ? Ayezaya 46:10 kilehile nu kɛ: “Medame a mɔlebɛbo ne meka mɔɔ bazi kenle bie, na meka ninyɛne mɔɔ ɛtɛsisile la meto ɛkɛ mekɛ tendenle a. Meka kɛ, ‘Me kpɔkɛbɔlɛ bagyinla, yɛɛ mebayɛ debie biala mɔɔ mekulo la.’”

Yemɔti debie ko mɔɔ ɔti Gyihova kola ka mɔɔ ɔbazi kenle bie la a le kɛ ɔlɛ tumi ɔkola ɔmaa edwɛkɛ bie mɔ sisi. Saa yɛlɛnea vidio bie na yɛkulo kɛ yɛnwu mɔɔ ɔbazi la a, bie a yɛbalimoa yɛahɔnlea vidio ne awieleɛ. Tɛ zɔhane a Gyihova yɛ ye ninyɛne a; ɔngyia kɛ ɔkɔkpondɛ mɔɔ ɔbazi kenle bie la, kɛ asɛɛ yesisi dɛba wɔ adenle bie azo, ɔti ɔkanlea na yeaha mɔɔ ɔbazi la yeahile yɛ. Emomu, Gyihova bahola azi kpɔkɛ kɛ debie bie ɛzi wɔ mekɛ fɔɔnwo bie anu, yɛɛ mekɛ ne dwu a, ɔbamaa yeara nu.—Ɛzɛ. 9:​5, 6; Mat. 24:36; Gyi. 17:31.

Ɛhye ati, Baebolo ne fa edwɛkɛ le kɛ “mengyehyɛle” nee “mebɔ nwolɛ kpɔkɛ” di gyima fa kile mɔɔ Gyihova yɛ ye wɔ kenle bie edwɛkɛ bie mɔ mɔɔ basisi anwo la. (2 Arl. 19:25; Aye. 46:11) Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ bie a bɛhile ɔ bo wɔ ndenle zɛhae mɔ azo a, na edwɛkɛkpɔkɛ zɔhane vi edwɛkɛkpɔkɛ gyɛne mɔɔ ɔ bo kile “nwovolɛ” la anu. (Gyɛ. 18:4) Kɛ mɔɔ nwovolɛ mɔɔ ɛbe la kola kakyi ndɛtɛlɛ ɛdɔkɛ bie yɛ ye buakɛ kɛnlɛma bie la, zɔhane ala a Gyihova kola kakyi anzɛɛ pe adenle bie zo maa ninyɛne sisi amaa ye bodane ara nu a.—Ɛfɛ. 1:11.

Gyihova maa awie biala adenle maa ɔkpa mɔɔ ɔkulo la. Ɔtɛhyehyɛle mɔɔ bado awie biala wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la ɔtɛtole ɛkɛ; zɔhane ala a ɔmpiepia menli mgbalɛ ɔmmaa bɛnyɛ debie mɔɔ ɔbamaa bɛazɛkye bɛ a. Ɔmaa awie biala adenle ɔmaa ɔkpa ɛbɛla mɔɔ ɔkulo kɛ ɔbɔ la, noko ɔkilehile bɛ ɛbɛlabɔlɛ adenle kpalɛ.

Suzu neazo nwiɔ anwo. Neazo mɔɔ limoa la fale Nenɛvɛma anwo. Gyihova hanle kɛ bɛbazɛkye suakpole ne ɔlua ye amumuyɛyɛlɛ ne ati. Noko mɔɔ Nenɛvɛma nlunle bɛ nwo la, “ɔziale ɔzuzule ɛzɛkyelɛ mɔɔ ɔhanle kɛ ɔbava yeara bɛ nwo zo la anwo na yeanva yeamba bɛ nwo zo.” (Dwona 3:​1-10) Deɛmɔti Gyihova hakyile ye adwenle wɔ mɔɔ ɔhanle la anwo la a le kɛ, Nenɛvɛma vale fanwodi mɔɔ bɛlɛ bɛkpa mɔɔ bɛkulo la zile kpɔkɛ kɛ bɛbahakyi bɛ ɛbɛlabɔlɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛdele Gyihova kɔkɔbɔlɛ ne la.

Neazo mɔɔ tɔ zo nwiɔ la a le ngapezo mɔɔ fale konimnli bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Saelɛse, mɔɔ ɔbaye Dwuuma yeavi akɛlɛzonlenlɛ nu na yeali mɛla kɛ bɛzi Gyihova ɛzonlenlɛsua ne bieko la anwo. (Aye. 44:26–45:4) Belemgbunli Saelɛse mɔɔ vi Pɛhyea la maanle ngapezo zɔhane rale nu. (Ɛzela 1:​1-4) Noko ɛnee Saelɛse ɛnzonle nɔhalɛ Nyamenle ne. Gyihova luale Saelɛse anwo zo maanle ngapezo ne rale nu, noko ɔmaanle Saelɛse mumua ne kpale awie mɔɔ ɔkulo kɛ ɔsonle ye la.—Mrɛ. 21:1.

Nɔhalɛ nu, tɛ ninyɛne mɔɔ Gyihova gyinla zo ka mɔɔ ɔbazi kenle bie la amuala ɛne. Nɔhalɛ ne a le kɛ, dasanli biala ɛnrɛhola ɛnrɛde Gyihova ndenle bo bɔkɔɔ. (Aye. 55:​8, 9) Noko mɔɔ Gyihova ɛmaa yɛnwu ye la maa diedi mɔɔ yɛlɛ kɛ dahuu ɔbayɛ mɔɔ le kpalɛ la yɛ kpole—mekɛ mɔɔ ɔbaha mɔɔ ɔbazi kenle bie bɔbɔ la boka nwo.