Skip to content

Skip to table of contents

Kwestin From Reader

Kwestin From Reader

Wat nao Bible talem abaotem wei blo Jehovah for talem samting wea bae happen lo future?

Bible storyim klia hao Jehovah savve talem samting wea bae happen lo future. (Isa. 45:21) Nomata olsem, hem no storyim evri detail abaotem hao hem duim datwan, wat taem hem duim, or even haomas samting hem chus for savve. So iumi no savve lo evri samting abaotem hao Jehovah savve talem samting wea bae happen lo future. Bat samfala samting iumi understandim.

Jehovah savve duim eniting, bat samfala taem hem chus for no duim samfala samting. From Jehovah garem bigfala wisdom, hem savve iusim for talem eni samting wea bae happen wea hem laekem. (Rome 11:33) Bat from hem savve kontrolem hemseleva lo perfect wei, hem savve chus tu for no savve lo wat bae happen.—Comparem Isaiah 42:14.

Jehovah bae duim wat hem laekem. Hao nao diswan helpem iumi for minim hao hem savve talem samting wea bae happen lo future? Isaiah 46:10 sei: “From bifor kam yet mi talemaot finis samting wea bae kamaot, and from longtaem kam finis olketa samting wea no happen yet. Mi sei, ‘Disison blo mi bae kamap tru, and bae mi duim evri samting wea mi laek for duim.’”

So wanfala reason why Jehovah savve talem wat bae happen lo future, hem bikos hem garem paoa for mekem samting for happen. Jehovah no need for faendaot lo wat bae happen lo future olsem taem samwan savve fast-forward lo wanfala movie for lukim wat bae happen lo end blo movie. Bat Jehovah savve disaedem samting for happen lo wanfala specific taem, and hem bae mekem datfala samting for happen lo taem wea hem markem.—Ex. 9:​5, 6; Matt. 24:36; Acts 17:31.

So Bible iusim toktok olsem “redyim” and “planim finis” for describem wat Jehovah hem duim abaotem samfala event wea bae happen lo future. (2 Ki. 19:25; Isa. 46:11) Olketa toktok hia olketa transleitim from wanfala Hebrew word wea garem sem mining witim ‘man wea sheipim clay.’ (Jer. 18:4) Olsem wanfala man wea savve tumas hao for sheipim clay hem savve sheipim wanfala hip clay for kamap wanfala beautiful vase, Jehovah savve sheipim or mekem olketa samting for happen mekem will blo hem kamap tru.—Eph. 1:11.

Jehovah allowim pipol for iusim free will blo olketa. Jehovah no markem destiny blo each person. Hem no kosim tu gud pipol for duim samting wea bae mekem olketa for kasem nogud samting. Hem allowim evriwan for chusim wat kaen laef nao olketa laek garem, bat hem teachim olketa for chusim gud wan.

Bae iumi storyim tufala example. First example, hem abaotem pipol lo Nineveh. Jehovah sei datfala city bae distroe bikos wei blo pipol lo there hem nogud tumas. Bat taem olketa pipol hia repent, Jehovah “ting raonem moa bigfala trabol wea hem sei bae hem mekem for kasem olketa, and hem no distroem olketa.” (Jonah 3:​1-10) So Jehovah changem mind blo hem abaotem wat hem talem finis, bikos pipol lo Nineveh disaed for repent afta olketa herem warning blo hem.

Second example, hem profesi abaotem wanfala man wea nem blo hem Cyrus wea bae tekovarem Babylon. Hem bae releasem olketa Jew wea stap olsem prisoner and givim order for buildim bak temple blo Jehovah. (Isa. 44:26–45:4) King Cyrus blo Persia mekem datfala profesi for kamap tru. (Ezra 1:​1-4) Bat Cyrus no worshipim tru God. Jehovah iusim Cyrus for fulfillim disfala profesi, bat Jehovah allowim hem for chusim hu nao for hem worshipim.—Prov. 21:1.

Olketa samting hia hem tu-thri samting nomoa lo olketa samting wea Jehovah savve ting raonem taem hem talem samting wea bae happen lo future. Tru samting nao, no eni human being hem understandim evri tingting and wei blo Jehovah. (Isa. 55:​8, 9) Bat wat iumi savve abaotem Jehovah hem strongim faith blo iumi dat Jehovah evritaem duim stret samting, and hem bae duim wat hem talem abaotem future.