Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 16

NDWOMI 64 Fa Anyɩnlɩlelɛ Yɛ Odualɛ Egyima Yɩ Be

Kezimɔ Ekenyia Anyɩnlɩlelɛ Sʋ̃maa Wɔ Dasɩlɛlilɛ Egyima Yi Nu

Kezimɔ Ekenyia Anyɩnlɩlelɛ Sʋ̃maa Wɔ Dasɩlɛlilɛ Egyima Yi Nu

“Bɛvá anyɩnlɩlelɛ bɔzʋ̃mɩ Gyehova.”NDW. 100:2.

BƲTAYƖ

Dɩyɛzumanlɛ eyi kɔwʋwa yɛ ma yɛkɔnwʋ nninyeni mɔɔ yɛyɛ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma anyɩnlɩlelɛ mɔɔ yɛlɛ wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yi nu nɩ kɛyɛ sʋ̃maa.

1. Mɩnla ti mɔɔ ɩyɛ sɩ ɩma abiyemmɔ kɛɛ bɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ kɛdɩndɛ wɔ dasɩlɛlilɛ nu a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

 KƐ GYEHOVA yi mmenii nɩ, yɛkã odwokɔba yɩ yekile mmenii iluwakɛɛ yɛdɔ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ, na yɛpɛ kɛɛ yɛbʋwa mmenii ma bɛba bɔnwʋ yɩ bʋwɔ. Ɛlawulowɔlɛmaa sʋ̃maa bɛ anyɩ deli dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nwʋ. Naasʋ̃ abiyemmɔ wɔ kɛnɩ a, ɩyɛ sɩ ɩma bɛ kɛɛ bɛkɛva anyɩnlɩlelɛ bɛkɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Mɩnla ti a? Abiyemmɔ bɛ anyɩ tʋ̃, na bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ bézi kilehile. Ɩyɛ sɩ ɩma abiyemmɔ sʋ̃ kɛɛ bɔkɔhɔ abiye yɩ awudo mmɩlɩ mɔ ɩlɔ́tʋlɩ salɛ ɩlɔ́fʋlɔlɩ bɛ. Abiyemmɔ sʋ̃ bo kunlu tu kɛɛ mmenii kɛva bɔ nwʋ ɛya. Kezimɔ bɛdɩdɩlɩ abiyemmɔ sʋ̃ nɩ ti, ɩma bekila bɔ nwʋ bʋwɔ na bɛ nɩɩ mvʋlɔ bɛányianlɩ odwokɔ. Mmeliyema mɔɔ bɛdɩ zɔ nɩ, ɩwɔ numɔ kɛɛ bɔdɔ Gyehova dɩyɛ, naasʋ̃ ɩyɛ sɩ ɩma bɛ kɛɛ bɛkɛhã odwokɔba yɩ bekehile mmenii mɔɔ bézi bɛ. Naasʋ̃ bezi kɛɛ egyima eyi nwʋ hyinyia baaba paa, meti bɔbɔ mmɔdɩnɩ bɛyɛ ebiye eɣile bela. Gyehova anyɩ deli mmenii eyimmɔ nwʋ paa!

Asʋ̃ wʋ anyɩ de wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu a? (Kila nkyɩkyɛmi 1)


2. Sɛ ɩyɛ sɩ ɩma wʋ kɛɛ ɛkɛva anyɩnlɩlelɛ kɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ a, mɩnla ti mɔɔ íni kɛɛ wu padi kolɔ a?

2 Wʋzawʋ sʋ̃, ɩyɛ a ɩyɛ sɩ ɩma wʋ kɛɛ ɛkɛva anyɩnlɩlelɛ ɛkɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ iluwakɛɛ ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ mmenii mɔɔ yeli bɔmʋnlɩ yɛhã bɔ nwʋ odwokɔ nɩ a? Sɛ ɔzɔ a, máma wu padi kolɔ. Eyi kile kɛɛ, wʋábɛ kɛɛ ɔtwɩnhwɩ̃ adwɩnɩ ɛba wʋ nwʋ zʋ sʋ̃maa, na wʋábɛ kɛɛ ɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ sũ pɩla sʋ̃. Abiyela íni kɛnɩ mɔɔ ɩpɛ kɛɛ mmenii fa yɩ nwʋ ɛya, titili mmɩlɩ mɔ ɩyɛɛ baaba ɩkɛma bɛ nɩ. Wʋ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ zi kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ, na ɩpɛ kɛɛ ɩfa mmʋwalɩyɛ mɔɔ ehyinyia nɩ ɩma wʋ. (Ayɩ. 41:13) Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekozunzu nninyeni anlu be mɔɔ sɛ ɛyɛ a, ɩkɛma ekeli ɔzɔ nɣanlɩdɩlɛ yɩ zʋ na wʋahʋla wʋanyia anyɩnlɩlelɛ wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu nɩ nwʋ.

MA NYAMƖNLƖ ODWOKƆ YƖ ƖHYƐ WƲ ƐZƖZƖBƐ

3. Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ nkɔmɩhyɛnii Gyɛlɩmaya ma ɩhʋla ɩhanlɩ odwokɔba yɩ ihileli mmenii mvʋlɔ a?

3 Ɔzʋmɩ ɔwɔkɩ munwala, Nyamɩnlɩ odwokɔ hyɛ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ ɛzɩzɩbɛ ma bɛyɛ egyima mɔɔ nɩ ɩyɛ sɩ ɩma bɛ kɛɛ bɛkɛyɛ nɩ. Bɛmá yehila nkɔmɩhyɛnii Gyɛlɩmaya kɛɛ ndianwʋ. Adwɩnɩndwɩnɩ dɔlɩ yɩ zʋ mmɩlɩ mɔ Gyehova hanlɩ kɛɛ ɩhɔ́ ɩhã yi odwokɔ yɩ nɩ. Gyɛlɩmaya hanlɩ kɛɛ: “Mízi tɩndɛ, iluwakɛɛ mɩdɩ kuakula.” (Gyɛ. 1:6) Mɩnla yɛ ɩwʋwalɩ yɩ ma inyianlɩ akɛnɣazɩzɩbɛ ɩhanlɩ odwokɔ yɩ a? Nyamɩnlɩ odwokɔ yɩ yɛ ɩhyɛlɩ yɩ ɛzɩzɩbɛ a. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Ɩyɛlɩ kɛɛ sɩnɩ mɔɔ ɩsɔɔ mɔɔ bɛva bowula mu mmowulo nu. Na mɩákʋla mɩkã mu munwa mitiã nu.” (Gyɛ. 20:​8, 9) Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ Gyɛlɩmaya yɩ azɩlɛ-sini yi nu egyima yɛ ɛzɩzɩbɛ dɩyɛ, naasʋ̃ odwokɔ mɔɔ nɩ ɩkɛhãã yɩ hyɛlɩ yɩ ɛzɩzɩbɛ ma ɩhʋla ɩyɛlɩ egyima yɩ.

4. Sɛ yɛkɩnga Nyamɩnlɩ Odwokɔ na yɛdwɩnɩndwɩnɩ nwʋmɔ a, mɩnla yɛ ɩma yenyia a? (Kolosiyiamaa 1:​9, 10)

4 Kilisinyiamaa nyia ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ wɔ Nyamɩnlɩ Odwokɔ yi nu. Mmɩlɩ mɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩkɛlɛɛ kɛlɛta ɩkɛma Kolosiyia asafʋ yɩ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ, sɛ bosuma Gyehova nwʋ dɩyɛ a, ɩkɔwʋwa bɛ ma ‘bɛ ɛbɩlawɔlɛ nɩ nwʋ ɩkɛɣa mfasʋ wɔ egyima baaba mɔɔ bɛyɛ nɩ nu, na eyi kɛma bɔkɔwɔ ɛbɩla mɔɔ ye Niibenyia pɛ yɩ nɩ.’ (Kɩnga Kolosiyiamaa 1:​9, 10.) Ɔzɔ egyima baaba nɩ be yɛ lɛ odwokɔbahanlɛ egyima yɩ. Meti sɛ yɛkɩnga Nyamɩnlɩ Odwokɔ na yɛdwɩnɩndwɩnɩ nwʋmɔ a, ɩma dedi mɔɔ yɛwɔ wɔ Gyehova nu nɩ yɛ kezi, na ɩma yɛnwʋ kɛɛ nwʋmɔ hyinyia paa kɛɛ yɛkã Bulombunlililɛ nwʋ odwokɔba yɩ.

5. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛanyia mfasʋ sʋ̃maa wɔ yɛ Bayɩbʋlʋ ɛɣɩngalɛ nɩɩ yi zumanlɛ zʋ a?

5 Sɛ yekenyia Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ zʋ mfasʋ a, íni kɛɛ sɛ yɛkɩngaa, yesumaa anzɛnyɩɩ yɛdwɩnɩndwɩnɩ nwʋ a, yɛfa yetu tɔlɔnwa, mfomi ɩsɛ kɛɛ yɛdɩdagyɩ. Sɛ ɛkɩnga ɛhɛlɛlɛ odwokɔ be na wʋádɩ yɩ tʋ a, íni kɛɛ obu wʋ anyɩ kua zʋ. Mfomi duwa Watch Tower Publications Index anzɛnyɩɩ Buuku Mɔɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa Bɛfa Bɛyɛ Ɛbɩbɛlɛnu nɩ zʋ pɩbɛlɩ Ɛhɛlɛlɛdwokɔ yɩ nu. Sɛ ɛdɩdagyɩ suma dɩyɛ a, ekenyia anwʋlazʋ kezile kɛɛ Nyamɩnlɩ Odwokɔ dɩ nɔhʋanlɛ. (1 Tɛs. 5:21) Sɛ enyia anwʋlazʋ kezile wɔ Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ nu a, ɩkɛma ɛkɛva anyɩnlɩlelɛ kɛhã mɔɔ ozuma nɩ nwʋ odwokɔ kehile mmenii mvʋlɔ.

SIYEZIYE WƲ NWƲ BƲWƆ ANSAANA WƲAHƆ DASƖLƐLILƐ

6. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yesiyeziye yɛ nwʋ bʋwɔ ansaana yɛahɔ dasɩlɛlilɛ a?

6 Sɛ esiyeziye wʋ nwʋ bʋwɔ ansaana wʋahɔ dasɩlɛlilɛ a, ɩlɛ́ma wu kunlu kodu sʋ̃maa mmɩlɩ mɔ ɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ tɩndɛɛ nɩ. Gyisɛsɩ wʋwalɩ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ ma beziyeziyeli bɔ nwʋ bʋwɔ ansaana ɩsʋ̃maa bɛ ma bɔkɔhɔ kɛhã odwokɔba yɩ. (Lk. 10:​1-11) Iluwakɛɛ bɛvalɩ mɔɔ Gyisɛsɩ hilehileli bɛ nɩ bɛyɛlɩ egyima nɩ ti, ɩmanlɩ bɔhʋla bɛyɛlɩ sʋ̃maa, na eyi manlɩ bɛ anyɩ leli.—Lk. 10:17.

7. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛaziyeziye yɛ nwʋ yɛama dasɩlɛlilɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

7 Kɛ ɩkɛyɛ na yɛaziyeziye yɛ nwʋ yɛama dasɩlɛlilɛ a? Ɩsɛ kɛɛ yɛdwɩnɩ mɔɔ yɛkɛhã nɩ nwʋ, na yɛfa yɛzayɛ ye ndwokɔ yɛtɩndɛ. Akʋ̃ sʋ̃ sɛ yɛma kezimɔ bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ yɛ azɩlɛ-sini yi nu nɩ kɔhʋla kɛyɛ bɛ dɩyɛ nɩ bʋwa yɛ adwɩnɩ nu a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔnwʋ kezimɔ yɛkɛyɩ bo munwa. Eyi kɛma sɛ yeyiyia mmenii a, ye kunlu ilótu, yɛkɛzɩlɩ na yɛava bɔ ɔhɔnwʋ.

Siyeziye wʋ nwʋ bʋwɔ ma dasɩlɛlilɛ (Kila nkyɩkyɛmi 7)


8. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Kilisinyiamaa bɛdɩ kɛɛ ndɛdɛlɛ mmuwakɛ mɔɔ Pɔɔlʋ hanlɩ nwʋmɔ odwokɔ wɔ yi ndianwʋ yɩ nu nɩ a?

8 Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hanlɩ hileli Kilisinyiamaa nɩ kɛɛ: “Yɛdɩ kɛɛ ndɛdɛlɛ mmuwakɛ la mɔɔ ɔzɔ sunzuma nu anwʋnyia nɩ ɩwɔ numɔ a.” (2 Kɔl. 4:7) Sunzuma nu anwʋnyia yɩ yɛ lɛ mɩnla a? Mɛyɩ yɛ lɛ Bulombunlililɛ nwʋ odwokɔba mɔɔ yɛkã yekile mmenii mɔɔ ide nnwʋanlɩ nɩ. (2 Kɔl. 4:1) Na aninyiammɔ yɛ lɛ ɔzɔ ndɛdɛlɛ mmuwakɛ yɩ a? Bɔnlʋmmɔ yɛ lɛ Nyamɩnlɩ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ bɛkã odwokɔba yɩ bekile mmenii mvʋlɔ nɩ. Wɔ Pɔɔlʋ yɩ mmɩlɩ zʋ nɩ, sɛ nɩ kualɛlilɛmaa bɛlɛ be nninyeni mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ dɩkɛɛ alɩyɛ, nwanyɩ nɩɩ ozukua bɔkɔɔ dɩka a, nɩ bɛfa bokua ndɛdɛlɛ mmuwakɛ nu. Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ Gyehova va odwokɔba mɔɔ ɩtʋ bʋlɔ yɩ iwula yɛ sa a. Iluwa Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ zʋ nɩ, sa yɛkʋla yenyia anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ yehyinyia na yɛahɔ zʋ yɛahã odwokɔba yɩ.

BƆ MPAYƖ SIÃ AKƐNƔAZƖZƖBƐ

9. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛali bɔlɔ zʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

9 Ɩyɛ a, enii nwʋ bɔlɔ hyɛ yɛ zʋ, anzɛnyɩɩ ye kunlu tu kɛɛ mmenii létiye yɛ. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛali odwokɔzɩzɩbɛ eyi zʋ a? Bɛmá yezunzu mpayɩ be mɔɔ asʋ̃mavʋlɔ yɩ wɔlɩ mmɩlɩ mɔ bɛhyɛlɩ bɛ kɛɛ áma bɛkã odwokɔba yɩ nɩ nwʋ. Kɛ ankɩ bɛkɛma bo kunlu kodu nɩ, bezianlɩ Gyehova kɛɛ ɩwʋwá bɛ ma bɛva ‘akɛnɣazilɛ bɛhã yi odwokɔ yɩ.’ Ndɛndɛ la, Gyehova diyeli bɛ mpayɩ nɩ. (Egy. 4:​18, 29, 31) Amɩyɛ sʋ̃, sɛ itwu mmɩlɩ be na enii nwʋ bɔlɔ ti ye kunlu tu kɛɛ yekeli dasɩlɛ a, ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ Gyehova mpayɩ yɛpɩbɛ yɩ mmʋwalɩyɛ. Siã Gyehova ma ɩwʋwá wʋ ma ɔlɔlɛ mɔɔ ɔwɔ ma mmenii nɩ ɩyɛ kezi na wʋava wʋali enii nwʋ bɔlɔ zʋ.

Bɔ mpayɩ siã akɛnɣazɩzɩbɛ (Kila nkyɩkyɛmi 9)


10. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova bʋwa yɛ ma yedi yɩ nwʋ dasɩlɛ a? (Ayɩzaya 43:​10-12)

10 Gyehova ɩyɩ yɛ kɛɛ yɩ Dasɩvʋlɔmaa, na ɩwɔ anʋhʋba kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yekenyia akɛnɣazɩzɩbɛ. (Kɩnga Ayɩzaya 43:​10-12.) Bɛmá yehila ahʋanɩ anla be mɔɔ iduwa zʋ ɩyɛ ɔzɔ. Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, Gyisɛsɩ kɩnla yɛ nwʋ wɔ dɩka bela mɔɔ yɛkɛhã odwokɔba nɩ. (Mt. 28:​18-20) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃, Gyehova duwa yɩ awɔvʋlɔ zʋ bʋwa yɛ. (Yik. 14:6) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ asã, Gyehova va sunzuma nwanzanwanza ɩma yɛ kɛɛ ɩhakɛ́ yɛ nninyeni mɔɔ yesuma nɩ. (Dwɔ. 14:​25, 26) Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anla, Gyehova ma mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ yɛ kɛɛ bɔwʋwa yɛ. Iluwa Gyehova nɩɩ ye mmeliyemayɛlɛ okuwu yi bɔ mmʋwalɩyɛ zʋ nɩ, sa yɛkʋla yenyia akɛnɣazɩzɩbɛ na yɛahɔ zʋ yɛahã odwokɔba yɩ.

DA NTƖYASƖ ALI NA NYIA NNINYENI NWƲ ADWƖNƖBA

11. Kɛ ɩkɛyɛ na wʋanyia mmenii sʋ̃maa wɔ dasɩlɛlilɛ nu a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

11 Sɛ ɔkɔ dasɩlɛlilɛ na wʋákɔ tʋ mmenii sʋ̃maa wɔ awudo a, ɩyɛ a wu padi kolɔ a? Sa ɔkʋla bizia wʋ nwʋ kɛɛ: ‘Mmenii mɔɔ bɔwɔ mɩ azɩlɛ-sini yi nu nɩ, bɔwɔ ɛhɩnla a?’ (Egy. 16:13) ‘Bɔhɔ egyima, kua nu anzɛnyɩɩ ɔwʋlɔtʋ a?’ Sɛ ɔzɔ a, mɛyɩ nɩ mɩnla ti mɔɔ wʋáyɛ bagua nu dasɩlɛlilɛ a? Ebiye a, sa enyia mmenii sʋ̃maa. Eliyema be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Joshua hanlɩ kɛɛ: “Minyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋ̃maa midi dasɩlɛ wɔ kua nu anzɛnyɩɩ dɩka mɔɔ mmenii sʋ̃maa wɔ.” Ɩ nɩɩ yɩ yɩ nwʋ yɩ kɛɛ, sɛ bɔkɔ nunuma nɩɩ Bɔɔlɔ oyuwa dasɩlɛlilɛ a, bɔkɔ bɔtʋ mmenii sʋ̃maa.—Ɛfɩ. 5:​15, 16.

Yɛ nzɩnzanlɩyɛ wɔ wʋ nhyɩhyɛlɩyɛ nu (Kila nkyɩkyɛmi 11)


12. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛanwʋ mɔɔ mmenii bede bedi anzɛnyɩɩ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia bɛ a?

12 Sɛ ɛ nɩɩ abiye tɩndɛ mmɩlɩ mɔ ili bɔmʋnlɩ na ɔnwʋ yɩ kɛɛ yɩ anyɩ iáleli odwokɔ yɩ nwʋ a, bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔnwʋ mɔɔ ide idi anzɛnyɩɩ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia yi. Joshua nɩɩ Bridget bɛfa ndwokɔɣizialɛ mɔɔ ɩwɔ ahɛlɛta mmalɛ yɩ anyunu nɩ bɔbɔ nkɔmmɔwɔlɛ tʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ bɛlɛ kɛlɛta ɛɣalɛ mɔɔ ise Kɛ Obu Bayɩbʋlʋ Yɩ Ese a? bedii egyima a, bɛkã kɛɛ: “Abiyemmɔ bu Bayɩbʋlʋ yɩ kɛɛ buuku mɔɔ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ kɛ, abiyemmɔ sʋ̃ bɛánwʋ yɩ zɔ. Kɛ ɔdwɩnɩ nwʋmɔ ese a?” Eyi ta buko ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ ma bɛ nɩɩ mmenii bɔ nkɔmmɔ.

13. Sɛ mmenii bɛáyɛ odwokɔba mɔɔ yɛkã nɩ nwʋ hwɩɩ po a, mɩnla ti mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛhã kɛɛ yedwu yɛ bʋtayɩ nwʋ a? (Ɛɣɛlɛwulɛ 27:11)

13 Sɛ mmenii bɛáyɛ odwokɔba mɔɔ yɛkã nɩ nwʋ hwɩɩ po a, sa yɛkʋla yɛkã kɛɛ yedwu yɛ bʋtayɩ nwʋ. Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ yeli bɛ dasɩlɛ kɛmɔ Gyehova nɩɩ yɩ Ɣa yɩ pɛ kɛɛ yɛyɛ nɩ la. (Egy. 10:42) Sɛ yɛányia abiyela yedi yi dasɩlɛ anzɛnyɩɩ bɔpʋ ye odwokɔ yɩ po a, sa yɛkʋla yenyia anyɩnlɩlelɛ iluwakɛɛ yezi kɛɛ yɛyɛɛ mɔɔ ɩsɔ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ anyɩ.—Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 27:11.

14. Sɛ ɛlawulowɔlɛvʋlɔ be nyia abiye mɔɔ yɩ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ wɔ azɩlɛ-sini yi nu a, mɩnla ti mɔɔ ye munwala yɛ anyɩ kɔhʋla kele a?

14 Sɛ ɛlawulowɔlɛvʋlɔ be nyia abiye mɔɔ yɛ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ wɔ azɩlɛ-sini yi nu a, sa ye munwala yɛ anyɩ kʋla de. Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ fa ye egyima yɩ tindiã kuakula be mɔɔ iminli mɔɔ bɛpɩbɛɛ yɩ nɩ nwʋ. Mmenii sʋ̃maa yɛ befinde bɔkɔ bɛpɩbɛ yɩ a. Bɔzʋ̃ dɩka ɔkʋ̃ a, nɩ bɔhɔ dɩka fʋlɔ. Sɛ bɔnwʋ kuakula yɩ a, kɛ enii mɔɔ ɩnwʋnlɩ yɩ nɩ yɩzayɩ nkʋ̃ yɛ yɩ anyɩ de a, mfomi bo munwala bɛ anyɩ de. Ɔzɔ la yɛ asafʋ yi nu maa munwatĩĩ bʋwa ma yɛpɩbɛ mmenii ma bɛba bɛyɛ Kɩlayɩsɩ yɩ adʋwavʋlɔ a. Yehyinyia abiyela mɔɔ ɩwɔ asafʋ yi nu nɩ yɩ mmʋwalɩyɛ na yɛahʋla yɛayɛ azɩlɛ-sini yi nu egyima. Na sɛ enii fʋlɔ bɔ yɩ tʋ kɛɛ ɩbaa dɩyɛzumanlɛ a, ye munwatĩĩ yɛ anyɩ de.

FA WƲ ADWƖNƖ SIYE ƆLƆLƐ MƆƆ ƆWƆ MA GYEHOVA NƖƖ MMENII MVƲLƆ NƖ ZƲ

15. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ sɛ yɛfa Matiyu 22:​37-39 nɩ yɛyɛ egyima a, ɩkɔwʋwa ma ɛhyɩmɛ mɔɔ yɛfa yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima nɩ kɛyɛ kezi a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

15 Sɛ yɛfa yɛ adwɩnɩ yesiye ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma Gyehova nɩɩ mmenii mvʋlɔ nɩ zʋ a, ɩkɛma ɛhyɩmɛ mɔɔ yɛfa yɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nɩ kɛyɛ kezi. (Kɩnga Matiyu 22:​37-39.) Mɔwʋ sunzu kezimɔ Gyehova anyɩ de mmɩlɩ mɔɔ ɩnwʋ kɛɛ yɛyɛɛ egyima eyi nɩɩ kezimɔ mmenii mvʋlɔ bɔ yɩ tʋ kɛɛ bosumaa Bayɩbʋlʋ yɩ a, bɛ anyɩ de nɩ nwʋ. Kakɛ sʋ̃ kɛɛ, bɛzabɛ mɔɔ betiye ye odwokɔba yɩ na besi pɔkɔ kɛɛ bɔkɔzʋ̃mɩ Gyehova nɩ kɔhʋla kenyia nnwʋanlɩ mɔɔ íni awielɩyɛ.—Dwɔ. 6:40; 1 Tim. 4:16.

Sɛ yɛfa yɛ adwɩnɩ yesiye ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma Gyehova nɩɩ mmenii mvʋlɔ nɩ zʋ a, ɩkɛma yekenyia anyɩnlɩlelɛ kezile wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu (Kila nkyɩkyɛmi 15)


16. Sɛ yɛkalɩ aliyia nu po a, kɛ ɩkɛyɛ na yɛanyia anyɩnlɩlelɛ wɔ yɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu a? Ma nwʋmɔ ndianwʋ.

16 Asʋ̃ bʋwabɩlɛ be ma ɛhalɩ aliyia nu a? Sɛ ɔzɔ a, fa wʋ adwɩnɩ siye mɔɔ ɔkɔhʋla kɛyɛ kɛva kehile kɛɛ ɔdɔ Gyehova nɩɩ wʋ apaa nu maa nɩ zʋ. Wɔ COVID-19 mmɩlɩ nu nɩ, nɩ Samuel nɩɩ Dania bɛhalɩ aliyia nu. Wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ mɔ nɩ nninyeni nu yɛ sɩ nɩ, nɩ bɛta bɛyɛ dasɩlɛlilɛ wɔ foonu zʋ, bɛkɛlɛ ahɛlɛta na bɛyɛ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ wɔ Zoom zʋ sʋ̃. Nɩ Samuel inyia kansa, na sɛ ɩkɔ asʋpiti kɛɛ ɩkɛza yɩ adimakɛlɛ yɩ a, nɩ ɩfa ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ idi mmenii mɔɔ iyiyia bɛ wɔ kɛnɩ nɩ dasɩlɛ. Ɩkã kɛɛ: “Sɛ yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ a, ɩkʋla ɩma adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ yɛ zʋ, ɩma yɛfɛ na itwe ye dedi ikila. Naasʋ̃, ɩsɛ kɛɛ yɛma yɛ anyɩ de kɛɛ yɛsʋ̃mɩɩ Gyehova.” Ndwokɔzɩzɩbɛ eyimmɔ la ahanlɩ a, yɩ yɩ Dania dɔlɩ azɩ, na ɩmanlɩ ɩhalɩlɩ aliyia nu aziyianɩ asã. Mɛyɩ mɛda nɩ, nɩ ihyinyia kɛɛ ɩbʋwa hwiili nu aziyianɩ ahyiã. Ɩkã kɛɛ: “Mɩyɛlɩ mɔɔ mʋkɔhʋla munwatĩĩ kɛmɔ mʋ bʋwabɩlɛ kɛma ɔhʋanɩ. Mʋhʋla milili nɛɛsɩnii be mɔɔ ɩɣa igyelalɩ mɩ nɩ dasɩlɛ, na mɩ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ nɩ bɛfa nninyeni bɛbɩlɛ mɩ wɔ awudo nɩ sʋ̃ wɔlɩ nkɔmmɔ. Akʋ̃ sʋ̃ mɩ nɩɩ baalɛ be mɔɔ ɩyɛ egyima wɔ kɔmpeni be mɔɔ bɔtɔnɩ awudoyɛlɛ nwʋ nninyeni wɔlɩ nkɔmmɔ sʋ̃maa wɔ foonu zʋ.” Samuel nɩɩ Dania bɔ bʋwabɩlɛ ɩáma ɔhʋanɩ ma bɛyɛ sʋ̃maa, naasʋ̃ bɛyɛlɩ mɔɔ bɔkɔhʋla, na eyi manlɩ bɛ anyɩ leli.

17. Adwɩnɩhilelɛ mɔɔ yezunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, kɛ ɩkɛyɛ na yɛanyia zʋlɔ mfasʋ kezile a?

17 Adwɩnɩhilelɛ mɔɔ yezunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, sɛ yɛkɔhʋla kenyia zʋlɔ mfasʋ bʋwɔ a, gyɩsɛ yɛfa yi munwala yɛyɛ egyima. Numɔ ɔkʋ̃ bela dɩ kɛɛ nninyeni mɔɔ bɛfa bɛyɛ alɩyɛ. Sɛ alɩyɛ be kɛyɛ fɛ a, ihyinyia kɛɛ yɛfa nwʋmɔ nninyeni munwala yɛyɛ. Sɛ yɛfa adwɩnɩhilelɛ eyimmɔ munwala yɛyɛ egyima a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛyɩ yɛ adwɩnɩ wɔ nninyeni mɔɔ ɩma ye padi kolɔ nɩ zʋ na yɛanyia anyɩnlɩlelɛ sʋ̃maa wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu.

MƖNLA ƆHƲANƖ ZƲ YƐ NNINYENI EYIMMƆ KƆWƲWA WƲ MA EKENYIA ANYƖNLƖLELƐ WƆ DASƖLƐLILƐ EGYIMA YƖ NU A?

  • Mmɩlɩ mɔ yekele yekeziyeziye yɛ nwʋ bʋwɔ

  • Mpayɩ mɔɔ yɛkɔwɔ yekeziã akɛnɣazɩzɩbɛ

  • Yɛ adwɩnɩ mɔɔ yɛkɛva yekeziye ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma Gyehova nɩɩ mmenii mvʋlɔ nɩ zʋ

NDWOMI 80 “Twe Kila Na Nwʋ Yɩ Kɛɛ Gyehova Ɩdɩyɛnɛ.”