Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 17

EDWƐNE 111 Deɛmɔti Yɛ Nye Die La

Mmafi Sunsum Nu Paladaese Ne Anu Ɛlɛ

Mmafi Sunsum Nu Paladaese Ne Anu Ɛlɛ

“Bɛmaa bɛ nye ɛlie na bɛli fɛlɛko dahuu wɔ mɔɔ melɛbɔ la anwo.”AYE. 65:18.

BODANE

Sukoa kɛzi sunsum nu paladaese ne boa yɛ nee kɛzi yɛbahola yɛamaa awie mɔ noko araboka nwo la anwo debie.

1. Duzu a le sunsum nu paladaese ne, na duzu a ɔwɔ kɛ yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛbayɛ a?

 PALADAESE bie wɔ azɛlɛ ye azo ɛnɛ mɔɔ menli mɔɔ wɔ nu la anye ɛbolo ɛlɛyɛ ninyɛne mgbalɛ a. Menli mgbe dɔɔnwo mɔɔ bɛlɛ nɔhalɛ anzodwolɛ la a wɔ nu a. Menli mɔɔ wɔ paladaese ɛhye anu dɛba la ɛbɔ kpɔkɛ kɛ bɛnrɛvi nu ɛlɛ. Eza bɛkpondɛ kɛ bɛmaa menli dodo biala mɔɔ bɛbahola bɛaboa bɛ la bɛaboka bɛ nwo wɔ tɛnlabelɛ kɛnlɛma ɛhye anu. Tɛnlabelɛ boni ɔ? Sunsum nu paladaese ne ɔ! a

2. Duzu a yɛ nwanwane wɔ sunsum nu paladaese ne anwo a?

2 Mɔɔ ɔyɛ nwanwane la a le kɛ, ɔnva nwo kɛ yɛde Seetan ewiade mɔɔ ɛkpɔlɛ nee amumuyɛyɛlɛ ɛbu zo na nuhua yɛ ɛzulolɛ la anu la, Gyihova menli wɔ tɛnlabelɛ mɔɔ anzodwolɛ wɔ nu la anu yɛɛ bɛyɛ ko. (1 Dwɔn 5:19; Yek. 12:12) Yɛ Nyamenle ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la ze kɛzi ewiade ɛhye kola boda yɛ la, ɔti ɔbɔ ye azonvolɛ anwo bane amaa bɛahola bɛanyi sunsum nu. Ye Edwɛkɛ ne ka sunsum nu paladaese ne anwo edwɛkɛ kɛ ɔle “feabelɛ” nee “tola mɔɔ nzule dɔɔnwo wɔ nu.” (Aye. 4:6; 58:11) Ɔlua Gyihova moalɛ zo, menli mɔɔ wɔ paladaese ɛhye anu la ɛlɛnyia anyuhɔlɛ wɔ mekɛ ɛhye mɔɔ li awieleɛ mɔɔ anu yɛ se la anu.—Aye. 54:14; 2 Tim. 3:1.

3. Kɛzi edwɛkɛ mɔɔ wɔ Ayezaya tile 65 la rale nu wɔ tete ne ɛ?

3 Gyihova luale ngapezonli Ayezaya anwo zo hanle asetɛnla mɔɔ menli mɔɔ de sunsum nu paladaese ne anu banyia la anwo edwɛkɛ. Ɛbahola wɔanwu edwɛkɛ ɛhye wɔ Ayezaya tile 65, edwɛkɛ ɛhye limoale rale nu wɔ ɛvolɛ 537 K.Y.M. Wɔ zɔhane mekɛ ne, bɛyele Dwuuma mɔɔ nlunle bɛ nwo la bɛvile Babelɔn akɛlɛzonlenlɛ nu na bɛziale bɛhɔle bɛ sua zo. Gyihova yilale ye menli ne yɛɛ ɔboale bɛ ɔmaanle bɛyɛle Gyɛlusalɛm nee ɛzonlenlɛsua ne mɔɔ ɛzɛkye la bieko amaa yeayɛ ɛleka mɔɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ bahɔ zo wɔ Yizilayɛ a.—Aye. 51:11; Zɛk. 8:3.

4. Kɛzi Ayezaya tile 65 ɛra nu wɔ yɛ mekɛ ye azo ɛ?

4 Ayezaya ngapezo ne bɔle ɔ bo kɛ ɔba nu bieko wɔ 1919 Y.M. wɔ mekɛ mɔɔ Gyihova azonvolɛ mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ ne ɛnɛ la hwenle bɛ nwo vile Babelɔn Kpole ne anwo la. Ɛhye anzi, sunsum nu paladaese ne bɔle ɔ bo kɛ ɔnyia anyuhɔlɛ ngyikyingyikyi wɔ ewiade amuala. Belemgbunlililɛ ne anwo nolobɔlɛma mɔɔ bɔ mɔdenle la dele asafo ngakyile dɔɔnwo na bɛlale sunsum ne ma ne ali. Mrenyia nee mraalɛ mɔɔ bɛyɛle basabasa na bɛbɔle ɛbɛlatane la ɛva “subane fofolɛ ne mɔɔ bɛbɔle ye wɔ Nyamenle ɛhulolɛ zo la” ɛwula. (Ɛfɛ. 4:24) Nɔhalɛ nu, nyilalɛ dɔɔnwo mɔɔ Ayezaya hanle kɛ yɛbanyia ye la amuala bara nu kenle bie wɔ ewiade fofolɛ ne anu. Noko ɛnɛ bɔbɔ, yɛlɛnyia nyilalɛ ɛhye anu dɔɔnwo. Yɛbazuzu nyilalɛ ɛhye mɔ nee deɛmɔti ɔnle kɛ yɛfi sunsum nu paladaese ne anu ɛlɛ la anwo.

KƐZI BƐDABƐ MƆƆ BƐWƆ SUNSUM NU PALADAESE NE ANU LA TE NGANEƐ LA

5. Kɛmɔ ɛwɔkɛ mɔɔ wɔ Ayezaya 65:13 ka la, duzu a yɛnyia wɔ sunsum nu paladaese ne anu a?

5 Yɛte nganeɛ kɛ bɛnea yɛ kpalɛ yɛɛ yɛ nwo tɔ yɛ. Ayezaya ngapezo ne maa yɛnwu ngakyile kpole mɔɔ wɔ kɛzi bɛdabɛ mɔɔ bɛwɔ sunsum nu paladaese ne anu la asetɛnla de nee kɛzi bɛdabɛ mɔɔ bɛnle nu la ɛdeɛ ne de anu la. (Kenga Ayezaya 65:13.) Gyihova fa sunsum nu ninyɛne mɔɔ ye azonvolɛ hyia amaa bɛahola bɛazonle ye la molozo maa bɛ. Yeva ye sunsum nwuanzanwuanza ne, ye Edwɛkɛ ne yɛɛ sunsum nu aleɛ ngakyile yemaa yɛ amaa yɛahola ‘yɛali debie, yɛanlo nzule, na yɛali fɛlɛko.’ (Fa toto Yekile 22:17 anwo.) Noko ‘ɛhɔne nee nzuhɔne’ ku menli mɔɔ bɛnle sunsum nu paladaese ne anu la yɛɛ ‘bɛbɔ anyiemgba.’ Bɛnnyia sunsum nu aleɛ bɛnli.—Emɔso 8:11.

6. Kɛzi Dwowɛle 2:​21-24 ka yɛ sunsum nu aleɛ ne anwo edwɛkɛ ɛ, na kɛzi bɛbahola bɛaboa yɛ ɛ?

6 Wɔ Dwowɛle ngapezo ne anu, ɔhanle ninyɛne mɔɔ anwo hyia mɔɔ le kɛ ma, nwanye nee ɔlivi nwole la anwo edwɛkɛ ɔvale ɔhilele kɛ Gyihova fi atiakunlukɛnlɛma nu fa ninyɛne mɔɔ Ye menli hyia nwo, mɔɔ sunsum nu aleɛ boka nwo la ɔmaa bɛ. (Dww. 2:​21-24) Ɔdua Baebolo ne nee yɛ mbuluku mɔɔ gyi Baebolo ne azo, yɛ wɛbsaete ne, yɛ debiezukoalɛ ne mɔ nee nyianu ngakyile ne mɔ azo a ɔyɛ zɔ a. Yɛkola yɛdi sunsum nu aleɛ ɛhye mɔ kenle ko biala, na ɛhye ati, yɛte kpɔkɛ wɔ sunsum nu yɛɛ yɛ nwo tɔ yɛ.

7. Duzu a maa yɛnyia “ahonle kpalɛ” a? (Ayezaya 65:14)

7 Yɛ nye die yɛɛ yɛ kunlu dwo yɛ nwo. Nyamenle menli bahola “ava fɛlɛkolilɛ adeɛdea nu” ɔluakɛ anyezɔlɛ ɛyi bɛ ahonle tɛkɛɛ. (Kenga Ayezaya 65:14.) Nɔhalɛ ne mɔɔ maa anwosesebɛ nee ɛwɔkɛ ngakyile mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu mɔɔ kyekye yɛ rɛle yɛɛ yɛ anyelazo ne mɔɔ gyi ye kpundii mɔɔ gyi Kelaese ɛkpɔnelɛ afɔlebɔlɛ ne azo la maa yɛnyia “ahonle kpalɛ.” Saa yɛ nee yɛ mediema bɔ ninyɛne ɛhye mɔ anwo adawu a, ɔmaa yɛ nye die kpalɛ!—Edw. 34:8; 133:​1-3.

8. Subane titili nwiɔ boni mɔ a wɔ sunsum nu paladaese ne anu a?

8 Ɛlɔlɛ nee koyɛlɛ mɔɔ wɔ Gyihova menli avinli la a le subane titili nwiɔ mɔɔ wɔ sunsum nu paladaese ne anu a. (Kɔl. 3:14) Ɛhye maa yɛkola yɛpɛ kɛzi ɛbɛlabɔlɛ bayɛ wɔ ewiade fofolɛ ne anu la anwo nvoninli. Mekɛ zɔhane, ɛlɔlɛ nee koyɛlɛ mɔɔ wɔ Gyihova menli avinli la bayɛ kpole adɛla kɛkala. Adiema raalɛ ko hanle debie mɔɔ ɔnwunle ye wɔ mekɛ mɔɔ limoa mɔɔ ɔyiale Gyihova Alasevolɛ la anwo edwɛkɛ kɛ: “Ɛnee menze kɛzi mebamaa me nye alie la, bɔbɔ wɔ me abusua ne anu. Mekɛ mɔɔ limoa mɔɔ menwunle kɛ menli ɛlɛda ɛlɔlɛ ali ahile bɛ nwo la a le mekɛ mɔɔ menyiale Gyihova Alasevolɛ la.” Ɔwɔ kɛ awie biala mɔɔ kulo kɛ ɔnyia nɔhalɛ anyelielɛ na ɔ kunlu dwo ɔ nwo la tɛnla yɛ sunsum nu paladaese ne anu. Ɔnva nwo adwenle biala mɔɔ ewiade ɛhye lɛ ye wɔ Gyihova menli ne anwo la, bɛlɛ duma kpalɛ mɔɔ enililɛ wɔ nu.—Aye. 65:15.

9. Duzu a Ayezaya 65:​16, 17 ka ye wɔ ninyɛne mɔɔ maa yɛnwu amaneɛ ɛnɛ la anwo a?

9 Yɛkola yɛsie yɛ nwo dii. Ayezaya 65:14 ka kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛnle sunsum nu paladaese ne anu la bazu “ɔlua nyane mɔɔ wɔ bɛ ahonle nu la ati yɛɛ bɛ sunsum mɔɔ anwo ɛbubu ye la ati bɛbaye awolɛ.” Na ninyɛne kɔsɔɔti mɔɔ ɛmaa Nyamenle menli ɛnwu amaneɛ na bɛli nyane la noko ɛ? Awieleɛ bɔkɔɔ ne, “bɛ rɛle bavi” ninyɛne zɔhane mɔ yɛɛ “bɛbaye bɛ bɛavi [Nyamenle] anye zo.” (Kenga Ayezaya 65:​16, 17.) Gyihova baye yɛ ngyegyelɛ ne mɔ avi ɛkɛ, na yɛ rɛle bavi kɛzi ngyegyelɛ ɛhye mɔ maanle yɛlile nyane la bɔkɔɔ.

10. Duzu ati a ɛte nganeɛ kɛ ɛ mediema Kilisienema mɔɔ ɛ nee bɛ bɔ nu sonle la le nyilalɛ a? (Eza nea nvoninli ne.)

10 Kɛkala bɔbɔ, saa yɛkɔ debiezukoalɛ a, ɔmaa yɛ ahonle tɔ yɛ azule nu na yɛ adwenle gyinla, na ɔmmaa yɛnva yɛ adwenle yɛnzie ewiade ɛtane ɛhye anu ninyɛne mɔɔ ye adwenleadwenle to yɛ nwo la azo. Saa yɛda ɛlɔlɛ, anyelielɛ, anzodwolɛ, atiakunlukɛnlɛma nee mɛlɛbɛnwoaze, mɔɔ boka Nyamenle sunsum ne ma ne anwo la ali a, yɛbaboa yɛ mediema mɔɔ wɔ sunsum nu paladaese ne anu la yɛamaa bɛahola bɛazie bɛ nwo dii. (Gal. 5:​22, 23) Ɔle nyilalɛ kpole kɛ yɛboka Nyamenle ahyehyɛdeɛ ne anwo la! Menli mɔɔ bahɔ zo adɛnla sunsum nu paladaese ne anu la banwu kɛzi “anwuma fofolɛ nee azɛlɛ fofolɛ” ne anwo ɛwɔkɛ mɔɔ Nyamenle bɔle la bara nu bɔkɔɔ la.

Ɔle nyilalɛ kɛ yɛboka Nyamenle abusua ne anwo wɔ sunsum nu paladaese ne anu la (Nea ɛdendɛkpunli 10) c


11. Kɛ mɔɔ Ayezaya 65:​18, 19 kile la, kɛzi ɔwɔ kɛ sunsum nu paladaese ne mɔɔ Gyihova ɛyɛ la ka yɛ ɛ?

11 Yɛkile nwolɛ anyezɔlɛ na yɛdi nwolɛ fɛlɛko. Eza Ayezaya hilehilele deɛmɔti ɔwɔ kɛ ‘yɛmaa yɛ nye die na yɛdi fɛlɛko’ wɔ sunsum nu paladaese ne anu la anu. Gyihova a hyehyɛle tɛnlabelɛ ɛhye a. (Kenga Ayezaya 65:​18, 19.) Ɔti ɔnyɛ nwanwane kɛ ɔlɛdua yɛ nwo zo yeahile menli adenle yeamaa bɛavi ewiade dɛba ɛhye anu ahyehyɛdeɛ mɔɔ sunsum nu ɛhɔne ɛlɛku bɛ la anu na bɛara yɛ sunsum nu tɛnlabelɛ kɛnlɛma ɛhye anu la! Kɛmɔ yɛwɔ nɔhalɛ ne anu la ati, yɛnyia nyilalɛ dɔɔnwo mɔɔ maa yɛ nye die a, na yemɔ ka yɛ ɔmaa yɛka nwolɛ edwɛkɛ yɛkile awie mɔ.—Gyɛ. 31:12.

12. Kɛzi ɛwɔkɛ mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Ayezaya 65:​20-24 la maa ɛte nganeɛ ɛ, na duzu ati ɔ?

12 Eza kɛmɔ yɛde sunsum nu paladaese ne anu bie la ati, anyelazo mɔɔ yɛlɛ la maa yɛ nye die na yɛdi fɛlɛko. Wɔmɔ dwenle ninyɛne mɔɔ yɛbanwu ye nee mɔɔ yɛbayɛ wɔ Nyamenle ewiade fofolɛ ne anu la anwo! Baebolo ne bɔ ɛwɔkɛ kɛ: “Adɔma biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ ɔbali mekɛ ekyi bie a, yɛɛ kpanyinli biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ ɔnrɛwie ye mekɛ di a.” ‘Yɛbasisi azua na yɛadɛnla nu, yɛɛ yɛbayɛ vanye egyinli na yɛali nuhua ma.’ ‘Yɛnrɛvɛ ɛvɛlɛ mgbane’ ɔluakɛ ‘Gyihova bayila yɛ.’ Yebɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbamaa yɛanyia asetɛnla mɔɔ banebɔlɛ nee ahunlundwolɛ wɔ nu na ɔgyi bodane kpalɛ zo la. ‘Kolaa na yɛavɛlɛ bɔbɔ la,’ ɔbanwu mɔɔ awie biala hyia nwo la na ‘yeamaa tease abɔdeɛ biala anyia mɔɔ ɔkulo la.’—Aye. 65:​20-24; Edw. 145:16.

13. Edwɛkɛ boni a Ayezaya 65:25 ka ye wɔ nzenzaleɛ mɔɔ menli yɛ ye wɔ bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu wɔ mekɛ mɔɔ bɛbabɔ ɔ bo kɛ bɛsonle Gyihova la anwo a?

13 Yɛlɛ anzodwolɛ nee banebɔlɛ. Ɔlua Nyamenle sunsum ne moalɛ zo, menli dɔɔnwo mɔɔ mɔlebɛbo ne ɛnee bɛ subane le kɛ nane la ɛyɛ nzenzaleɛ mgbole wɔ bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. (Kenga Ayezaya 65:25.) Bɛbɔ mɔdenle ɛsesebɛ bɛdudu bɛ subane ɛtane ne mɔ abo. (Wlo. 12:2; Ɛfɛ. 4:​22-24) Noko Nyamenle menli ɛtɛdile munli, ɔti yɛbahɔ zo yɛayɛ nvonleɛ. Noko Gyihova ɛmaa “menli kɔsɔɔti” ɛyɛ ko mɔɔ ɛlɔlɛ nee anzodwolɛ kpole wɔ bɛ nu a. (Tae. 2:11) Ɛhye le nwanwane debie mɔɔ Nyamenle tumivolɛ bedevinli ne angomekye a bahola ayɛ a!

14. Kɛzi Ayezaya 65:25 ɛyɛ nɔhalɛ wɔ adiema nrenyia bie afoa nu ɛ?

14 Asoo menli bahola ahakyi bɛ subane amgba? Dwenle anwubielɛ ɛhye anwo. Ɛnee kpavolɛ bie mɔɔ ɔkali ɛvolɛ 20 la ɛnee yehɔla efiade fane dɔɔnwo la bɔ ɛbɛla mgbane mgbane yɛɛ ɛnee ɔyɛ basabasa. Bɛdole ye efiade ɔluakɛ ɔwuale awie kale, ɔbule awie anlenkɛ yɛɛ ɔlile ɛtane mgbole gyɛne dɔɔnwo. Ɔlua ɛleka biala a, ɔwɔ ye adwenle nu kɛ ɔfa konle yeadoa awie. Mekɛ mɔɔ limoa mɔɔ ɔdele nɔhalɛ ne mɔɔ wɔ Baebolo ne anu na ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔ nee Gyihova Alasevolɛ kɔ debiezukoalɛ la, ɔliele ɔlile bɔkɔɔ kɛ yenwu debie mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔsɔ nuhua boɛ a—sunsum nu paladaese ne. Mɔɔ bɛzɔnenle ye la anzi, ɛnee ɔta ɔdwenle kɛzi Ayezaya 65:25 fale ɔ nwo la anwo. Ɛnee ɔle kɛ awenade, ɔyɛ basabasa, noko yehakyi yerayɛ kɛ boane ralɛ, ɔ nwo dwo.

15. Duzu ati a yɛkulo kɛ yɛto ɛsalɛ yɛfɛlɛ awie mɔ yɛmaa bɛbaboka yɛ nwo wɔ sunsum nu paladaese ne anu a, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛayɛ ye zɔ ɛ?

15 Ayezaya 65:13 vale edwɛkɛ ɛhye a bɔle ɔ bo a: “Edwɛkɛ mɔɔ Tumivolɛ Awulae Gyihova ɛha la ɛne.” Ngyɛnu 25 ne dwulale ye kɛ, “Gyihova a se a.” Dahuu ye edwɛkɛ ba nu. (Aye. 55:​10, 11) Kɛkala bɔbɔ, sunsum nu paladaese ne wɔ ɛkɛ yɛɛ ɔlɛyɛ gyima. Gyihova ɛyɛ abusua bie mɔɔ bɛsonle ye mɔɔ bɛle ngakyile bɔkɔɔ. Kɛmɔ yɛboka ye menli ne anwo la ati, yɛlɛ anzodwolɛ nee banebɔlɛ wɔ ewiade mɔɔ basabasayɛlɛ ɛyi nu la anu. (Edw. 72:7) Ɔlua ɛhye mɔ ati, yɛkulo kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛboa menli dodo biala mɔɔ yɛbahola la yɛmaa bɛbaboka yɛ nwo. Saa yɛfa yɛ adwenle yɛsie menli mɔɔ yɛmaa bɛarayɛ ɛdoavolɛma la azo a, yɛbahola yɛayɛ ɛhye.—Mat. 28:​19, 20.

KƐZI YƐBAHOLA YƐABOA AWIE MƆ YƐAMAA BƐARA SUNSUM NU PALADAESE NE ANU LA

16. Duzu a twe menli ba sunsum nu paladaese ne anu a?

16 Amaa awie mɔ anye alie sunsum nu paladaese ne anwo la, yɛ nuhua ko biala lɛ gyima titili bie yɛ. Saa yɛsukoa Gyihova a, yɛbahola yɛayɛ zɔhane gyima ne. Ɔntinlitinli menli nwo zo ɔndwe bɛ ɔmba ye ahyehyɛdeɛ ne anu. Emomu, ɔyɛ ye bɛtɛɛ ‘ɔtwe’ menli ɔbikye ɔ nwo. (Dwɔn 6:44; Gyɛ. 31:3) Menli mɔɔ lɛ ahonle kpalɛ mɔɔ bɛsukoa Gyihova ɛlɔlɛ nee ye subane mgbalɛ ne mɔ anwo debie la twe bikye ye. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛalua yɛ subane kpalɛ nee yɛ nyɛleɛ kɛnlɛma zo yɛamaa menli anye alie sunsum nu paladaese ne anwo ɛ?

17. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛamaa awie mɔ anye alie sunsum nu paladaese ne anwo ɛ?

17 Adenle ko mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛamaa awie mɔ anye alie sunsum nu paladaese ne anwo la a le kɛ yɛ nee yɛ mediema bali ye wɔ ɛlɔlɛ nee atiakunlukɛnlɛma nu. Saa awie mɔ ba yɛ debiezukoalɛ ne mɔ bie a, yɛkulo kɛ bɛte nganeɛ mɔɔ menli mɔɔ bɛnle diedima mɔɔ ɔbayɛ kɛ bɛhɔle debiezukoalɛ wɔ tete Kɔlente la dele la bie. Bɛhanle kɛ: “Amgba Nyamenle nee bɛ de.” (1 Kɔl. 14:​24, 25; Zɛk. 8:23) Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛfa folɛdulɛ mɔɔ se “bɛ muala bɛdɛnla anzodwolɛ nu” la yɛdi gyima.—1 Tɛs. 5:13.

18. Duzu a bahola ahwe menli ara yɛ ahyehyɛdeɛ ne anu a?

18 Ɔwɔ kɛ dahuu yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbanwu yɛ mediema kɛ mɔɔ Gyihova nwu bɛ la. Saa yɛfa yɛ adwenle yɛsie bɛ subane mgbalɛ ne mɔ azo na yɛanva yɛanzie bɛ sinlidɔlɛ ne mɔ mɔɔ awieleɛ bɔkɔɔ ne ɔbavi ɛkɛ la azo a, yɛbahola yɛayɛ ye zɔ. Saa dahuu ‘yɛyɛ atiakunlukɛnlɛma, yɛda ahunluyelɛyelalɛ ali na yɛfa yɛ gɔnwo mɔ ɛtane yɛkyɛ bɛ bɔkɔɔ’ a, yɛbahola yɛaziezie akɛsakɛsa biala mɔɔ wɔ yɛ avinli la wɔ ɛlɔlɛ nu. (Ɛfɛ. 4:32) Ɛhye bamaa menli mɔɔ bɛkulo kɛ bɛ nee bɛ di wɔ zɛhae adenle ne azo la anye alie nwo kɛ bɛbaraboka sunsum nu paladaese ne anwo. b

TƐNLA SUNSUM NU PALADAESE NE ANU

19. (a) Kɛ mɔɔ ɛlɛka “ Bɛhɔle Na Bɛzia Bɛra” la kile la, duzu edwɛkɛ a menli bie mɔ mɔɔ ɛzia ɛra la ɛha a? (b) Duzu a ɔwɔ kɛ yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛbayɛ a? (Eza nea nvoninli ne.)

19 Yɛ nye die yɛ sunsum nu paladaese ne anwo kpalɛ! Yeyɛ kɛnlɛma kpalɛ yedɛla mekɛ biala, yɛɛ menli mɔɔ wɔ nu mɔɔ bɛlɛye Gyihova ayɛlɛ la anwo ɛzo ɛdɛla mekɛ biala ɛdeɛ ne. Bɛmaa yɛ nye ɛlie paladaese ne mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa yɛ la anwo dahuu. Ɔwɔ kɛ awie biala mɔɔ kulo kɛ ye ahonle tɔ ye azule nu, ɔ kunlu dwo ɔ nwo, ɔsie ɔ nwo dii na ɔnyia banebɔlɛ la ba sunsum nu paladaese ne anu na ɔnle kɛ ɔfi nuhua ɛlɛ! Noko nea boɛ, ɔluakɛ Seetan ɛlɛbɔ mɔdenle kɛ ɔtwe yɛ yeavi nuhua. (1 Pita 5:8; Yek. 12:9) Ɔnle kɛ yɛmaa ye adenle yɛmaa ɔdi konim. Bɛmaa yɛbɔ mɔdenle ɛsesebɛ yɛbɔ sunsum nu paladaese ne kɛnlɛma ne, kɛzi nwolɛ te nee anzodwolɛ mɔɔ wɔ nu la anwo bane.

Menli mɔɔ bahɔ zo adɛnla sunsum nu paladaese ne anu la eza badɛnla kenle bie paladaese ne mɔɔ ɛlɛba la anu (Nea ɛdendɛkpunli 19)


KƐZI ƐBAYE Ɔ NLOA Ɛ?

  • Duzu a le sunsum nu paladaese ne?

  • Nyilalɛ boni mɔ a yɛnyia wɔ sunsum nu paladaese ɛhye anu a?

  • Kɛ ɔkɛyɛ na yɛamaa awie mɔ anye alie nwo na bɛara nu ɛ?

EDWƐNE 144 Fa Ɛ Nye To Ahyɛlɛdeɛ Ne Azo!

a EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: “Sunsum nu paladaese” ne a le tɛnlabelɛ mɔɔ banebɔlɛ wɔ nu mɔɔ menli mɔɔ sonle Gyihova la wɔ nu la. Yɛ nee Gyihova lɛ agɔnwolɛvalɛ kpalɛ yɛɛ yɛ nee yɛ mediema mrenyia nee mraalɛ de anzodwolɛ nu wɔ sunsum nu paladaese ne anu.

b Nea vidio, Nienwu A Bɛwɔ Ye Kɛkala A? Alena Žitníková: Kɛzi Me Sa Hanle Mɔɔ Ɛnee Melɛkpondɛ La wɔ jw.org na nea nyilalɛ mɔɔ adiema raalɛ bie nyianle ɔluakɛ ɔwɔ sunsum nu paladaese ne anu la ati.

c NVONINLI NE ANWO NGILENU: Bɛhɔ debiezukoalɛ na mediema dɔɔnwo nee bɛ gɔnwo mɔ ɛlɛbɔ adawu, noko adiema nrenyia ko bie ɛde ɔ nwo.