Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

GIN MUTIMME I KWO

Teko pa Lubanga Oloko Gorona Odoko Tekona

Teko pa Lubanga Oloko Gorona Odoko Tekona

I KARE ma an ki dakona wao i lobo Colombia i mwaka 1985, lobo man onongo opong ki tim gero. Gamente onongo tye ka lweny i kom dul madongo pa lucat jayi i boma mapatpat ki dok adui ma gitye i kabedo ma obedo godi godi. I boma me Medellín, ka ma wabedo ka tito kwena iye lacen, onongo gitye ki gurup mapol pa bulu ma gin lutim aranyi ma gilak i dye gudi kun gitye ki muduku. Onongo gicato jayi, giweko dano culogi wek pe guket awano i komgi, dok kipangogi me neko dano. Polgi onongo gito ma pud gitino. Wawinyo calo watye ka kwo i lobo mo mapat adada.

Ocakke nining ni jo aryo ma gia ki i lobo Finland, ma tye tung kumalo me wi lobo, guo i Amerika ma Tung Kupiny? Dok pwony ango ma wanongo i mwaki magi ducu?

KWONA MACALO BULU I LOBO FINLAND

Kinywala i mwaka 1955. An aye abedo awobi matidi loyo i kin awobe adek. Wadongo tung kupiny me lobo Finland ka ma tye cok ki dog nam, i boma ma i kare-ni kilwongo ni Vantaa.

Mamana onongo batija macalo Lacaden pa Jehovah mwaki mogo ma peya kinywala. Ento babana onongo dag lok me Baibul dok pe oye ni mamana okwan Baibul kwedwa nyo oterwa i cokke. Pi meno, mamawa onongo pwonyowa lok me Baibul ka babawa pe gang.

Ma atye ki mwaka abiro, acung matek me lubo cik pa Jehovah

Cakke i kare ma pud atidi, acung matek me lubo cik pa Jehovah. Me labolle, i kare ma onongo atye ki mwaka abiro, kiniga omako lapwonya pien akwero camo verilättyjä (mugati pa jo Finland ma kiyubo ki remo). Ki cinge acel, lapwony-nyi odiyo lema me yabo doga, dok ki cinge mukene, en otemo rwako fork ma tye ki mugati-ni i doga. Atute ci adongo fork woko ki i cing lapwony-nyi.

Ma atye ki mwaka 12, babana oto woko. I nge meno, onongo atwero cito i cokke. Omege ma i kacokke gunyuto miti i koma, dok man otugo cwinya me nyikke cok ki Jehovah. Acako kwano Baibul nino ducu kacel ki bukkewa ma jenge i Baibul. Yub me kwan maber man okonya me nongo batija i nino dwe 8 me Agucito, 1969 ma atye ki mwaka 14.

I nge tyeko kwanna me cinia, acako tic macalo painia marii. I nge cabit mogo manok, akobo me tic ka ma can lutit kwena tye iye, i taun me Pielavesi, ma tye i dyere me lobo Finland.

I Pielavesi, arwatte ki lamego mo ma nyinge Sirkka. Amare mada pien onongo mwol dok maro Jehovah matek. En onongo pe tye ka yenyo yweka nyo kwo mayot. Wan aryo ducu onongo watye ki miti me tic pi Jehovah ki kerowa ducu labongo paro pi mot me tic ma watwero nongo. Wanyomme i nino dwe 23 Marci, 1974. Me ka cito ka mo ka yweyo wiwa i nge nyomwa, wacito ka tic i taun ma kilwongo ni Karttula, ka ma can lutit kwena onongo tye iye matek adada.

Ot ma onongo wabedo iye i Karttula, Finland

JEHOVAH OGWOKOWA

Mutoka ma omera owekkiwa

Cakke ma pud wanyomme anyoma, Jehovah onyutiwa ni ebiminiwa jami me kom ma mitte ka waketo pi Kerre mukwongo. (Mat. 6:33) Me labolle, i kare ma wabedo i Karttula, onongo wape ki mutoka. I acakkine, onongo watiyo ki lela. Ento i kare me cwir, piny onongo makke pee dok piny bedo ngic adada. Wek wabed ki kare me tito kwena i wang tic malac me kacokkewa, onongo mitte ni wabed ki mutoka. Ento onongo pe watye ki cente me wilo mutoka.

Omera madit obino ka limowa atura. Ki cwiny me kica, en owekkiwa mutokane. Onongo dong otyeko culo incuareny me mutoka man woko. Onongo mitte ni wawil moo keken. Pi meno, onongo dong watye ki mutoka ma wamito.

Jehovah onyutiwa ni tic me miniwa jami me kom tye i wiye. Ticwa obedo me keto pi Ker-ri mukwongo.

CUKUL ME GILEAD

Cukul pa Lupainia ma wabedo iye i 1978

I kare ma onongo watye i Cukul pa Lupainia i mwaka 1978, Omego Raimo Kuokkanen, a ma onongo tye lapwonywa, ocuko cwinywa me pongo fom me cito i Cukul me Gilead. Pi meno, wacako pwonyo kwano ki coyo leb Muno wek okonywa me cito i Gilead. Ento, i mwaka 1980, ma peya wapongo fom meno, kilwongowa me tic i jang gang kal me Finland. I kare meno, onongo pe kiye ki Lubetel me pongo fom me Cukul me Gilead. Onongo wamito tic ka ma Jehovah neno ni opore piwa, ento pe ka ma wan aye wamito. Pi meno wajolo mot me tic man. Kadi bed kit meno, wamedde ki pwonyo leb Muno wek okonywa ka kare mo wabedo ki kare me pongo fom me Gilead.

I nge mwaki mogo manok, Lukiko Madit oye ni Lubetel dong gitwero pongo fom me cito i Cukul me Gilead. Wapongo fom man cutcut, pe ni pien onongo cwinywa pe yom i Betel! Onongo wamito jalle me tic ka mo keken ma tic tye iye madwong. Kilwongowa i Cukul me Gilead i kilaci me 79 dok watyeko kwan i dwe me Sektemba 1985. Kicwalowa ka tic i lobo Colombia.

TIC MACALO LUMICONARI

Ki i lobo Colombia, kicwalowa ka tic i jang gang kal. Atute me timo gin ma atwero me cobo ticca, ento i nge mwaka acel, awinyo calo onongo mitte ni ati tic mukene. Pi tyen mukwongo i kwona, apenyo ni kilok mot me ticca woko dok meno obedo agikkina me penyo pi mot me tic mukene. I nge meno, kicwalowa ka tic i kabedo ma kilwongo ni Huila i boma me Neiva, macalo lumiconari.

Tito kwena obedo gin ma yomo cwinya adada. I kare ma atye ka tic macalo painia i lobo Finland ma pud wiya nono, onongo atito kwena cakke odiko con nio wa otyeno. I kare ma pud wanyomme anyoma, an ki Sirkka onongo watero cawa malac i tito kwena. Ka watye ka tito kwena i kabedo mabor ki pacowa, onongo i kare mogo wabuto i mutokawa. Man onongo weko pe wabalo cawa ka wot i wang tic dok weko wacako tito kwena con orwone.

Macalo lumiconari, wanongo mit pa tic me tito kwena kit macon. Wel dano ma i kacokkewa omedde, dok omege ki lumege ma i lobo Colombia gunyutiwa mar, woro, kacel ki pwoc madwong.

TEKO PA LEGA

Lucaden onongo pud gipe i taun mogo ma tye cok ki Neiva ka ma watito iye kwena. Onongo atye ki par madwong i kom kit ma lok me kwena maber-ri bio kwede i kabedo magi. Ento, pi lweny ma onongo tye kunnu, kabedo meno onongo pe opore pi jo ma pe gubedo anywalli me taun magi. Pi meno, alego Jehovah ni okony ngat mo ma a ki i taun magi odok Lacaden. Atamo ni ngat meno myero obed i boma me Neiva wek obed ki kare me pwonyo ada. Pi meno, alego bene ni, i nge nongo batijane ngat meno myero odong i yo me cwiny ci odok i taungi ka tito kwena kunnu. Onongo myero aniang con ni Jehovah tye ki lagam maber loyo kit ma onongo atamo.

Ma pe otero kare, acako kwano Baibul ki awobi mo ma nyinge Fernando González. En onongo bedo i Algeciras, taun ma onongo Lucaden pe iye. Cabit ki cabit Fernando onongo woto pi bor piny makato kilomita 50 (mairo 30) me bino ka tic i boma me Neiva. En onongo yubbe maber adada pi kwanwa dok cutcut en ocako cito i cokke ducu. Cakke ki i acakki kwanwa, Fernando onongo guro kacel jo mukene ma i taungi ci pwonyogi jami ma wakwano kacel kwede.

Wan ki Fernando i 1993

Fernando onongo batija i Januari 1990, i nge dwe abicel ma acako kwan kwede. I nge meno, en ocako tic macalo painia marii. Kit macalo onongo dong tye Lacaden acel i Algeciras, jang gang kal oneno ni opore me cwalo painia keken i kabedo man. Kicako kacokke i taun man i Febuari 1992.

Tika Fernando otito kwena i taungi keken? Pe! I nge nyomme, en kacel ki dakone gukobo i San Vicente del Caguán, taun mukene ma onongo Lucaden pe iye. Ki kunnu gukonyo me cako kacokke. I mwaka 2002, kicimo Fernando macalo laneno me adwol, dok en kacel ki dakone Olga, pud gitye ka medde ki tic macalo laneno ma woto awota wa i kare-ni.

Gin mutimme man opwonya me niang kit ma pire tek kwede me lega pi gin moni kikome ka odok i kom ticwa pi Jehovah. Jehovah timo gin ma wan pe watwero, pien man obedo tic me kac ma mege, ento pe megwa.—Mat. 9:38.

JEHOVAH OMINIWA “MITI KI TEKO ME TIC”

I mwaka 1990 kicwalowa me tic macalo laneno ma woto awota. Adwol mukwongo ma kicwalowa iye obedo boma madit loyo i lobo Colombia, ma kilwongo ni Bogotá. Lworo omakowa ni pe wabiromo cobo tic man maber. An kacel ki dakona wabedo jo ma rwomgi lapiny adada. Dok onongo pe wangi ki bedo i boma ma dano dwong iye. Kadi bed kit meno, Jehovah ocobo cikkene ma nonge i Jo Pilipi 2:13: “Lubanga aye ma tye ka tic i cwinywu, kun miyowu miti ki teko me tic, wek wun wuyom cwinye.”

Lacen, kicwalowa ka limo adwol ma tye i Medellín, boma ma atito pire i acakki me pwony man. Jo ma kunu onongo dong gungi woko ki tim gero dok onongo pe keligi lworo. Me labolle, nino mo acel ma atye ka kwano Baibul ki latin kwanna, jo mogo gucako bayo muduku i kingi macok adada ki gang meno. Onongo acok poto woko piny i dye ot pi lworo, ento latin kwanna omedde ameda ki kwano paragraf labongo myel kom mo. I kare ma en otyeko kwano paragraf, en oa okato woko. I nge dakika mogo, en odwogo cen ki lutino aryo matino ci owacca ma kome opye mot ni, “Tima kica pi galle manok, onongo mitte ni akel lutinona i ot.”

Kare mogo kwowa obedo ka mading adada. I nino mo acel ma onongo watye ka tito kwena i ot ki ot, aneno ka dakona ringo bino bota, ma lworo ociro adada. En otitta ni ngat mo obayo muduku i kome. Gin mutimme man omyelo koma adada. Ento, lacen waniang ni ngat ma obayo muduku man onongo pe tye ki miti me celo Sirkka; en onongo tye ka bayo muduku i kom laco mo ma onongo tye cok ki Sirkka.

I nge kare mo, wapwonnye me kanyo tim gero magi. Tekcwiny pa omege ki lumege ma gia ki i kabedo man ocuko cwinywa adada pien onongo gitye ki pekki mukene mapol. Wamoko ni ka Jehovah tye ka konyogi, ci en bene bikonyowa. Kare ducu onongo walubo tira pa luelda, wabedo ma wagwokke, dok waweko mudonge i cing Jehovah.

Ngene kene ni pe jami ducu ma otimme onongo keto kwowa ka mading kit ma watamo kwede. Nino mo acel, awinyo dwan mo ma bedo calo dwan mon aryo ma gitye ka yete i kingi i nget ot ma atye ka tito kwena iye. Onongo pe amito neno timgi-ni, ento rwod ot odiya ni kong akat woko i nyim ode anen gin ma tye ka timme. I nge kato woko, anongo ni man kara obedo dwan winyo kasuku aryo ma onongo gitye ka poro dwan jirani.

MOT ME TIC MANYEN KACEL KI ARIYA MUKENE

I mwaka 1997, kicima me pwonyo Cukul pi Luelda ki Lukony Kor Tic. b Kare ducu onongo cwinya bedo yom adada me bedo i cukul mo keken ma tye i dul pa Jehovah, ento pe abyeko kulu ni nino mo abibedo ki mot madit me pwonyo cukul magi.

Lacen, atiyo bene calo laneno me distrik. I kare ma kijuko mot me tic meno, kidwokowa cen i tic me limo adwol. Dong, pi mwaki makato 30, atye ka nongo mit pa pwonyo cukul mapatpat ki tic macalo laneno ma woto awota. Mot me tic magi okella yomcwiny madwong adada. Ento, pe jami ducu obedo mayot. Wek kong atittiwu.

An abedo dano ma pol kare pe paro gin ma jo mukene gitamo nyo giloko i koma. Kita man okonya me kanyo pekki mogo. Ento, i kare mogo onongo arune adada me cobo pekki ma i kacokke. I kare mukene, onongo amiyo tira magwar ki dano ni omyero gunyut mar kacel ki niango i kingi. Ki lok ada, onongo mitte ni an aye aket tira magi i tic i kare meno.—Rom. 7:​21-23.

Gorona man oweko i kare mogo abedo ki turcwiny adada. (Rom. 7:24) I nino mo acel, atito ki Jehovah i lega ni atamo ni bibedo ber ka aweko tic macalo lamiconari, ci adok woko gangwa i lobo Finland. I otyeno meno, acito i cokkewa. Gin ma awinyo ki i cokke ocuko cwinya dok oweko amoko ni omyero amedde ki ticca dok amedde ki lweny ki gorona. Kit ma Jehovah ogamo kwede ki legana ogudo cwinya adada nio wa i kare-ni. Medo i kom meno, atye ki pwoc madwong adada ni Jehovah okonya me loyo gorona.

ATYE KI GEN MATEK PI ANYIM

An kacel ki Sirkka watye ki pwoc madwong bot Jehovah pi mot me tic pi kare malac. Atye bene ki pwoc madit bot Jehovah pi mina dako ma lagen dok ma mara adada.

Cokcok-ki, mwakana biromo 70 dok bimitte ni ajuk tic macalo lapwony me cukul ma i dul pa Jehovah kacel ki laneno ma woto awota. Kadi bed kit meno, man pe biweko abedo ki turcwiny mo keken. Pingo tye kit meno? Pien aye ki cwinya ducu ni gin ma kelo deyo bot Jehovah loyo aye obedo tic pire ki mwolo dok ni wamine pak ki cwiny ma opong ki mar kacel ki pwoc madwong. (Mika 6:8; Mar. 12:​32-34) Me miyo deyo bot Jehovah, pe mitte ni wabed ki mot me tic ma pire tek.

Ka atamo i kom yomcwiny ma anongo i mot me tic ducu ma abedo kwede, aniang ni anongo mot magi pe ni pien aber aloyo jo mukene, nyo ni atye ki diro mo ma kite dok pat. Pe tye kit meno! Me ka meno, Jehovah omina mot magi pi kicane ma pe apore pire. En omina mot magi kadi bed atye ki goro mapol. Angeyo ni abedo ki kare me cobo tic magi ki kony pa Jehovah keken. Man oweko teko pa Lubanga oloko gorona odoko tekona.—2 Kor. 12:9.

a Gin mutimme i kwo pa Raimo Kuokkanen kicoyo i Wi Lubele me April 1, 2006, i pwony ma wiye tye ni, “Amoko Tamma me Tic pi Jehovah.

b Cukul man kileyo kakare ki Cukul pi Lutit Kwena me Ker-ri.