Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ASETSENA MU NSƐM

Me Mberɛwyɛ Maa Muhun Dɛ Nyankopɔn No Tum So

Me Mberɛwyɛ Maa Muhun Dɛ Nyankopɔn No Tum So

ABER a menye me yer kodur Colombia wɔ 1985 no, nna ewudzisɛm a ɔrokɔ do wɔ ɔman no mu no enyi yɛ nyan. Dɛm aber no, nkorɔfo a nna wɔaben wɔ ndubɔn ho eguadzi mu a wɔwɔ nkurow akɛse mu no, nna aban no robɔ mbɔdzen dɛ obotu hɔn ase. Afei so, nna aban no n’enyi aber asogyafo etuatsewfo a wɔroko tsia no no do dzendzenndzen ma adagyer nnyi mu; nna dɛm asogyafo yi wɔ beebi a ɔbɛn mbepɔw no. Kurow bi a wɔfrɛ no Medellín mu no, nna beebiara a ebɛfa biara no, ebɔhwɛ no na mberantsɛ a wɔaka hɔnho abɔ mu kitsakitsa itur dze ridzi akɔnaaba wɔ abɔntsen do. Ekyir yi, yɛkɔsomee wɔ dɛm kurow no mu. Nna dɛm mberantsɛ yi tontɔn ndubɔn, na afei so, nna wɔma nkorɔfo tua sika ma hɔn mbrɛ ɔbɛyɛ a worinndzi hɔn bɔn. Ɔno da nkyɛn a, sɛ obi pɛ dɛ okoku obi a, nna wɔbɔ hɔn paa. Dɛm nkorɔfo yi mu biara nnyi hɔ a onyinii kyɛree. Nna ɔyɛ hɛn dɛ gyama yɛwɔ ekyin-woraba fofor bi do.

Aman a wɔbɛn asaase n’etsifi afamu paa no, no mu kor nye Finland. Naaso, osii dɛn na nyimpa beenu bi a yɛnnkyer do ahen biara a yefi Finland no bopuee mu wɔ South America? Na mfe a abɛsen kɔ yi nyina mu no, ebɛn esuadze na menya wɔ m’asetsena mu?

MINYINII WƆ FINLAND

Wɔwoo me wɔ 1955. Nna yɛyɛ mbanyin baasa, na emi na musuar wɔ hɔn mu. Minyinii wɔ Finland n’anaafo afamu, na beebi a minyinii no, nna ɔbɛn mpoano. Ndɛ wɔfrɛ dɛm kurow no Vantaa.

Wonumaa me maame ma ɔbɛyɛɛ Jehovah Dasefo no, mfe kakraabi ekyir na ɔwoo me. Naaso nna me papa n’enyi nngye nokwar no ho, ntsi nna ɔmmpen ma me maame nye hɛn nnsua adze na ɔnnye hɛn nnkɔ asafo nhyiamu so. Dɛm ntsi, sɛ nna me papa nnyi hɔ a, nna ɔdze Bible mu nokwar no kyerɛkyerɛ hɛn nkakrankakra.

Midzii mfe esuon no nna misii gyinae dɛ mibetsie Jehovah aber biara

Ofitsi mo mbofrase pɛɛ na misii gyinae dɛ mibetsie Jehovah aber biara. Sɛ mebɛyɛ nhwɛdo a, midzii mfe esuon no, mber bi me kyerɛkyerɛnyi no bo fuuw me dzendzenndzen, osiandɛ menndzi edziban bi a wɔfrɛ no verilättyjä (Finlandfo hɔn pankeek bi a wɔdze bɔgya afora ayɛ). Ɔdze ne nsa kor miaa m’afon dɛ orubue m’anomu, na ɔdze fork faa pankeek no dɛ ɔdze rehyɛ m’anomu. Naaso mefaa kwan bi do bɔɔ fork no fii ne nsamu.

Midzii mfe 12 na me papa wui. Owui ekyir no, mutumii kɔr adzesua. Enuanom mbarimba a nna wɔwɔ asafo no mu no maa muhun dɛ wɔpɛ m’asɛm, na iyi kenyaan me ma minyaa nkɔenyim wɔ Jehovah no som mu. Mehyɛɛ ase kenkaan Bible no da biara, na meyeer moho suaa hɛn nwoma ahorow no so. Dza musuae yi boaa me paa ma ɔno ntsi wonumaa me wɔ August 8, 1969. Dɛm aber no, nna medzi mfe 14.

Muwiee skuul no, wɔannkyɛr biara na mehyɛɛ akwampaa edwuma no ase. Adapɛn kakraabi ekyir no, mutui kɛtsenaa beebi a nna wohia mboa kɛse wɔ Pielavesi; ɔbɛn Finland man no ne mfinimfin afamu.

Aber a mowɔ Pielavesi no, mihyiaa ɔbaa bi a wɔfrɛ no Sirkka, na ekyir yi mowaar no. Nna mepɛ n’asɛm paa osiandɛ ɔbrɛ no ho adze na ɔdɔ Jehovah so paa. Nna ɔnnyɛ obi a ɔpɛ nyimpa enyim enyimnyam, na afei so, nna onndzi ahonyadze ekyir. Nna hɛn beenu nyina pɛ dɛ yɛyɛ dza yebotum biara wɔ Jehovah no som mu. Afei so, nna yɛayɛ krado dɛ yɛbɛyɛ edwuma biara a wɔdze bɛhyɛ hɛn nsa no. March 23, 1974 na yɛwaree. Dɛ nkyɛ yɛbɔkɔ akɛgye hɛn enyi wɔ hɛn ayeforhyia ekyir pɛɛ no, yɛkɔsomee wɔ Karttula mbom; nna ɔyɛ kurow kakraba bi a ɔwɔ Finland. Dɛm aber no, nna wohia Ahendzi adawurbɔfo pii ma wɔaakɛka asɛmpa no wɔ hɔ.

Fie a nna yɛtse mu wɔ Karttula a ɔwɔ Finland

JEHOVAH HWƐƐ HƐN

Kaar a mo nua no dze kyɛɛ hɛn no

Yɛwaree no ara na Jehovah maa yehun dɛ sɛ yɛdze n’Ahendzi no dzi kan wɔ hɛn asetsena mu a, ɔdze dza yehia biara bɛma hɛn. (Matt. 6:33) Sɛ mebɛyɛ nhwɛdo a, aber a nna yɛwɔ Karttula no, nna yennyi kaar. Ntsi nna baesekel na yɛdze tu kwan. Naaso, sɛ nna awɔw ba a, nna wimu yɛ nwin paa. Sɛ ɔba no dɛm a, nna yebehia kaar ana yeetum akɔ mbea ahorow a ɔwɔ ekyir no osiandɛ nna asafo no n’asaasesin no so. Naaso nna yennyi sika a yɛdze bɔtɔ kaar.

Da kor bi a nna hɛn enyi nnda no, mo nua a midzi n’ekyir no bɛseraa hɛn. Ɔbae no, ɔdze ne kaar no kyɛɛ hɛn. Nna oetua ho insurance nyina dada. Ntsi nna dza ohia ara nye dɛ yɛbɔtɔ petrol egu mu. Afei dze, nna yeenya kaar.

Jehovah maa yehun dɛ ɔayɛ krado dɛ ɔbɛma hɛn nsa aka dza yehia biara wɔ asetsena mu, na ɔyɛe so. Nna dza ɔsɛ dɛ yɛyɛ ara nye dɛ yɛdze Ahendzi asɛmpaka edwuma no bedzi kan wɔ hɛn asetsena mu.

GILEAD SKUUL

Yɛkɔr Akwampaafo Ɔsom Skuul wɔ afe 1978

Yɛkɔr Akwampaafo Ɔsom Skuul wɔ 1978, na onua kor a ɔkyerɛɛ hɛn adze a wɔfrɛ no Raimo Kuokkanen a hyɛɛ hɛn nkuran dɛ yɛnhyehyɛ Gilead Skuul akwambisa krataa no bi. Dɛm ntsi yɛhyɛɛ ase suaa Borɔfo kasa. Nna hɛn adwen ara nye dɛ obotum aboa hɛn ma yaakɔ skuul no bi. Naaso, aber a yɛyɛɛ dɛ yɛrebɛhyehyɛ akwambisa krataa no bi wɔ 1980 no, wɔfrɛɛ hɛn dɛ yɛnkɔsom wɔ Finland Bethel. Dɛm aber no, sɛ nna obi som wɔ Bethel a, nna orunntum nnhyehyɛ Gilead akwambisa krataa no bi. Naaso, nna yɛpɛ dɛ yɛsom wɔ beebi a Jehovah pɛ dɛ yɛsom no no, na ɔnnyɛ beebi a hɛnankasa pɛ. Ntsi yɛgyee too mu na yɛkɔsomee wɔ Bethel. Naaso dɛm aber no nyina, nna yegu do ara rusua Borɔfo kasa no, osiandɛ nna ɔyɛ hɛn dɛ annhwɛ a da kor bi hokwan bobue a yebotum dze akɔ Gilead.

Iyi ekyir no, wɔannkyɛr biara na Akwankyerɛ Kuw no kaa dɛ Bethelfo so botum akɔ Gilead Skuul no bi. Ntsi ntsɛmara na yɛhyehyɛɛ akwambisa krataa no bi, naaso nna iyi nnkyerɛ dɛ hɛn enyi nngye wɔ Bethel ntsi na yɛyɛɛ dɛm no. Nna ɔnntse dɛm koraa! Mbom no, nna yɛpɛ dɛ yetu hɛnho kɔboa wɔ beebiara a wohia mboa a wɔbɛka dɛ yɛnkɔ no. Wɔtoo nsa frɛɛ hɛn dɛ yɛnkɔ Gilead, na nna yɛka adzesuakuw a otsia 79 a wowiei wɔ September 1985 no ho. Yewiei no, wɔdze hɛn kɔr Colombia.

HƐN ASƐMPATSERƐW EDWUMA A ODZI KAN

Yekodur Colombia no, ahyɛse no wɔmaa yɛyɛɛ edwuma wɔ Bethel. Meyeer moho yɛɛ edwuma biara a wɔdze hyɛɛ me nsa no, naaso afe kor ekyir no, nna mepɛ dɛ wɔsesa hɛn dwumadzi no. Dɛm aber yi nkotsee na meserɛɛ dɛ wɔnsesa hɛn dwumadzi na wɔmma hɛn dwumadzi fofor. Ɔno ekyir no, wɔmaa yɛkɛyɛɛ asɛmpatserɛwfo wɔ kurow bi a wɔfrɛ no Neiva a ɔwɔ Huila mantɔw no mu.

Meyɛ obi a m’enyi gye asɛnka edwuma no ho paa. Aber a monnwaree a nna meyɛ ɔkwampaafo wɔ Finland no, ɔtɔ da a nna mehyɛ asɛnka ase anapaatu a, gyedɛ anafua ana mebodu fie. Mowaar Sirkka no so, sɛ nna yɛkɔ asɛnka a, yɛkyɛr paa. Sɛ yɛkɛyɛ asɛnka edwuma no wɔ asaasesin bi a ɔwɔ ekyirkyir mu a, nna ɔtɔ da a yɛda hɛn kaar no mu. Nna iyi ma yɛtsew ber a yɛdze tu kwan no do, na sɛ adze kye a yeetum ahyɛ asɛnka ase ntsɛm.

Aber a yɛrosom dɛ asɛmpatserɛwfo no, ahokeka a nna nkan no yɛdze yɛ asɛnka edwuma no sanee bae. Asafo a nna yɛwɔ mu no yɛɛ kɛse. Nna enuanom a wɔwɔ Colombia no so bu adze paa, wɔdɔ nyimpa, na wɔkyerɛɛ dza nna yɛyɛ ma hɔn no ho enyisɔ.

TUM A ƆWƆ MPAABƆ MU

Nna yɛyɛ asɛmpatserɛwfo wɔ kurow bi a wɔfrɛ no Neiva mu, naaso nkurow a ɔbembɛn hɔ no, nna Ɔdasefo biara nnyi mu. Nna modwen mbrɛ ɔbɛyɛ a asɛmpa no botum edu mbea a ɔtsetse dɛm no ho, osiandɛ nna iyi ho asɛm haw me paa. Naaso, osian ntokwaa a nna ɔrokɔ do wɔ dɛm mbea ahorow no ntsi, nna hɔ yɛ hu ma hɔn a wommfi kurow no mu no. Mobɔɔ mpaa dɛ, sɛ ɔbɛyɛ yie a, nkyɛ nkurow nkurow a ɔbembɛn hɔ no mu nyimpa kor pɛ mpo mbɛyɛ Ɔdasefo. Sɛ minyae a nkyɛ dɛm nyimpa no nyɛ obi a ɔtse Neiva, mbrɛ ɔbɛyɛ a obotum esua nokwar no. Dɛm ntsi, mesanee bɔɔ mpaa dɛ, sɛ wonuma dɛm nyimpa no a, onnya nkɔenyim ntsɛntsɛm mbrɛ ɔbɛyɛ a obotum asan akɔ no kurow mu akɛka asɛmpa no wɔ hɔ. Nkyɛ ɔsɛ dɛ muhu dɛ, Jehovah nankasa nyim ɔkwan pa a ɔbɛfa do ayɛ dɛm koraa kyɛn dza a nna murususu ho no.

Iyi ekyir no, wɔannkyɛr biara na mehyɛɛ ase nye aberantsɛ bi a wɔfrɛ no Fernando González suaa Bible no. Nna ɔtse Algeciras. Nna dɛm kurow yi ka nkurow a Ɔdasefo biara nnyi hɔ no ho. Nna Fernando twa kwan bɔbor kilomita 50 (akwansin 30) dapɛn biara ba Neiva bɛyɛ edwuma. Nna odzi kan sua dza menye no bosua no yie ansaana menye no ehyia. Afei so, ɔanntwentweɔn do koraa dɛ ɔbɛhyɛ asafo nhyiamu ase. Nna ɔba asafo nhyiamu no nyina bi. Ofitsi dapɛn a odzi kan a Fernando hyɛɛ ase suaa Bible no, dza nna ɔyɛ nye dɛ, ɔboaboa no kurow mufo no hɔn ano na ɔdze dza orusua fi Bible mu no kyerɛkyerɛ hɔn so.

Menye Fernando, afe 1993

Fernando hyɛɛ ase dɛ orusua adze no, abosoom esia ekyir na wonumaa no. January 1990 na wonumaa no. Ɔno ekyir no, ɔbɛyɛɛ daa kwampaafo. Dɛm aber yi a nna Ɔdasefo kor aba Algeciras yi dze, nna Bethel botum dze akwampaafo etsitsir akɔ kurow no mu. Siantsir nye dɛ nna ɔrennyɛ hu pii. Wɔtseew asafo wɔ dɛm kurow no mu wɔ February 1992.

Fernando kaa asɛmpa no wɔ no kurow mu hɔ nkotsee anaa? Oho! Aber a ɔwaree no, ɔnye ne yer tui kɛtsenaa San Vicente del Caguán. Nna Ɔdasefo biara nnyi kurow yi mu. Wɔkɔr hɔ no, wɔboae ma wɔtseew asafo wɔ hɔ. Fernando bɛyɛɛ ɔmansin do hwɛfo wɔ 2002, na ɔda ho ara nye ne yer Olga wɔ ɔmansin edwuma no mu dze besi ndɛ.

Dɛm suahu yi ama mehu dɛ, sɛ morobɔ dwumadzi biara a wɔdze ahyɛ hɛn nsa wɔ Jehovah no som mu ho mpaa a, ohia paa dɛ meka ndzɛmba pɔtsee bi ho asɛm. Dza Jehovah yɛ no, yerunntum nnyɛ. Adze yi ara, ɔno nye otwa-edwuma no wura na nnyɛ hɛn bi a.—Matt. 9:38.

JEHOVAH MA YENYA ‘ƆPƐ NYE AHOƆDZEN A YƐDZE YƐ N’APƐDZE’

Afe 1990 mu no, wɔmaa yɛkɛyɛɛ ahwɛfo akwantufo wɔ Finland. Ɔmansin a yedzii kan kɔsomee wɔ mu no, nna ɔwɔ ɔman no n’ahenkurow Bogotá mu. Nna yesuro dɛ annhwɛ a yerunntum nnyɛ edwuma a wɔdze ahyɛ hɛn nsa no yie. Osiandɛ nna menye me yer yɛ nyimpa a yɛnnkyer do ahen biara, na yennyi adomakyɛdze soronko biara so. Afei so, nna yɛnntsenaa kurow kɛse a no mu yɛ hyew dɛm mu da. Naaso, Jehovah dzii bɔ a ɔahyɛ wɔ Philippifo 2:13 no do. Hɔ kenkan dɛ: ‘Nyankopɔn na ɔyɛ hom mu edwuma ma hom nya pɛ nye ahoɔdzen na hom yɛ edwuma a ɔfata nankasa n’enyisɔ.’

Ekyir yi, wɔmaa yɛkɔsoom ɔmansin bi a ɔwɔ Medellín mpotamu hɔ; dɛm kurow yi na mekaa ho asɛm ahyɛse no. Nna ewudzisɛm akɔ do wɔ kurow no mu araa ma nyimpakum nnyɛ hɔn adze fofor koraa. Dɛ nhwɛdo no, ber bi a nna menye banyin bi rusua Bible wɔ fie bi mu no, yɛtsee dɛ wɔrototow itur wɔ paado hɔ. Nkyɛ adze reyɛ abɔ mo do, naaso nna Bible suanyi no nntsee dɛ odogo bi runu abɛ. Ɔnodze, nna dza yerusua no ara na ɔrekenkan. Ɔkenkanee wiei no, ɔkaa kyerɛɛ me dɛ ɔrokɔ paado hɔ aba. Ɔkɔree no, wɔannkyɛr na ɔnye ne mba nkakraba beenu bae, nna biribiara mpo nnkyerɛ dɛ ɔabɔ hu. Ɔkaa dɛ: “Fa kyɛ me dɛ migyaa wo hɔ, naaso nna ɔsɛ dɛ mekɛfa me mba no ba.”

Mber bi wɔ hɔ a, nna hɛn nkwa tum bɛda esian mu paa. Ber bi, aber a nna yɛreyɛ efiefi asɛnka no, me yer dze mbirika baa me nkyɛn, na nna n’enyim ayɛ fitaa. Ɔkaa dɛ obi atow no itur. Mese, me yamu hyee me papa. Naaso ekyir yi, yebohun dɛ banyin no a ɔtoow itur no, nna ɔnnyɛ Sirkka na ɔrotow no. Mbom no, nna ɔrotow obi a orutwa mu wɔ Sirkka ne nkyɛn.

Ekyir yi, yebohun dɛ ewudzisɛm a ɔkɔ do no, yerunntum nnyɛ ho hwee, mbom nna ahwɛyie ara na ohia. Tsebea a nna ɔtsetse dɛm nye dza ɔsen iyi mpo, nna Adasefo a wɔwɔ kurow no mu no tum gyina ano, na iyi hyɛɛ hɛn nkuran paa. Dɛm ntsi yɛkaa dɛ, sɛ Jehovah roboa hɔn a, nna ɔno dze ɔbɔboa hɛn so. Yɛdze afotu a asafo mu mpanyimfo a wofi hɔ no dze maa hɛn no yɛɛ edwuma aber biara, yɛhwɛɛ hɛnho yie so, na yegyaa dza aka no hyɛɛ Jehovah ne nsa.

Nokwasɛm nye dɛ, tsebea a nna yenyim dɛ ɔbɛyɛ hu no mpo, ɔannyɛ dɛm koraa. Ber bi, mekɛseraa obi wɔ ne fie, na metsee dɛ ayɛ dɛ mbaa beenu bi reham wɔ paado hɔ. Nna memmpɛ dɛ mokɔhwɛ akasakasa a ɔrokɔ do no, naaso fiewura no frɛɛ me dɛ mombɔhwɛ adze wɔ no porch no mu. Monkɔhwɛ a, saana ɔnnyɛ nyimpa na “wɔreham,” mbom no nna ɔyɛ ekoo ebien bi na worusuasua hɔn a wɔwɔ mpotamu hɔ no.

YENYAA HOKWAN AFOFOR NA YEHYIAA ƆHAW AFOFOR SO

Afe 1997 no, wɔmaa me dwumadzi dɛ menkɛkyerɛ adze wɔ Asomfo Ntsetsee Skuul. b Aber biara a mibenya hokwan akɔ asafo skuul bi no, m’enyi gye paa. Naaso, mannso ho daa da dɛ mibenya hokwan akɛkyerɛ adze wɔ skuul no mu bi mu.

Ekyir yi, mebɛyɛɛ ɔmantɔw do hwɛfo. Aber a wotwaa dɛm nhyehyɛɛ no mu no, mesanee bɛyɛɛ ɔmansin do hwɛfo. Dɛm ntsi, medze mfe bɔbor 30 asom dɛ ɔmantɔw na ɔmansin do hwɛfo na makyerɛ adze wɔ asafo no skuul ahorow mu. Dɛm dwumadzi ahorow yi ama menya nhyira pii. Naaso, nna ɔnnyɛ ber nyina na ndzɛmba kɔ yie. Ma menkyerɛkyerɛ mu.

Meyɛ obi a m’enyi yɛ dzen na mowɔ akokodur so paa. Dɛm suban yi aboa me ma megyina ɔhaw ahorow a no mu yɛ dzen paa ano. Naaso, ɔtɔ da a meper moho yɛ ndzɛmba aber a mepɛ dɛ misiesie ndzɛmba bi a ɔnnkɔ yie wɔ asafo no mu no. Ɔtɔ da a, mutum tu enuanom fo ma ɔbor do, na meka kyerɛ hɔn dɛ wɔndodɔ hɔnho na wɔntse afofor ase. Naaso, mbrɛ ɔtse nye dɛ, emi a mereka dɛm asɛm no, ebɔhwɛ mu no nna midzi fɔ.—Rom. 7:​21-23.

Osian me mberɛwyɛ yi ntsi, nna ɔtɔ da a, m’abaw mu tum bu paa. (Rom. 7:24) Mekaa dɛ mobɔɔ Jehovah mpaa dɛ, sɛ ɔbɛyɛ a nkyɛ mingyaa asɛmpatserɛw edwuma no na mensan nkɔ Finland. Dɛm ewimbir no, mokɔr asafo nhyiamu. Nkuranhyɛsɛm a metsee no boaa me ma muhun dɛ ɔsɛ dɛ mokɔ do yɛ asɛmpatserɛw edwuma no, na mokɔ do yɛ me mberɛwyɛ no ho edwuma. Ndɛ na ndɛ nyina, sɛ mekaa mbrɛ Jehovah sii buaa dɛm mpaabɔ no a, ɔka m’akoma paa. Iyi da nkyɛn a, m’enyi sɔ mbrɛ Jehovah sii nyaa mo ho abotar na ɔboaa me ma mutumii dzii me mberɛwyɛ do no.

DZA OBESI DAAKYE BIARA, MEDZE MOHO BƆTO JEHOVAH DO

Menye Sirkka nyina da Jehovah ase paa wɔ hokwan a ɔdze ama hɛn ma yɛdze hɛn nkwa nda no mu pii ayɛ ber nyina som edwuma no ho. Afei so, meda Jehovah ase paa dɛ dɛm aber yi nyina ɔama me yer a ɔdɔ me na odzi me nokwar.

Ɔrennkyɛr na medzi mfe 70, na minyim dɛ hokwan a mowɔ dɛ mekyerɛ adze wɔ asafo no skuul mu, nye ɔmansin do hwɛfo no, medze bɔto hɔ. Naaso, iyi mma mo werɛ nnhow. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ megye dzi paa dɛ dza Jehovah n’enyi gye ho kɛse nye dɛ yɛbɛbrɛ hɛnho adze na yaasom no. Afei so, ɔpɛ dɛ yefi akoma a ɔdɔ nye enyisɔ ahyɛ mu ma mu yi no ayɛw. (Mic. 6:8; Mark 12:​32-34) Onnhia dɛ yenya hokwan soronko bi ana yeetum ayɛ biribi dze ahyɛ Jehovah enyimnyam.

Sɛ mutwa m’enyi hwɛ m’ekyir na mohwɛ dwumadzi ahorow a menya wɔ Jehovah no som mu no a, muhu dɛ nna ɔnnyɛ dɛ moho hia kyɛn afofor ntsi na me nsa kae anaadɛ nna mowɔ adomakyɛdze soronko bi ntsi na minyaa dɛm hokwan ahorow no. Ɔnntse dɛm koraa! Mbom no, Jehovah n’adom ara kwa ntsi na ɔdze dɛm dwumadzi ahorow yi nyina hyehyɛɛ me nsa. Ɔmmfa ho me mberɛwyɛ yi nyina ekyir no, ɔdze dɛm hokwan yi nyina maa me. Minyim paa dɛ, sɛ Jehovah ammboa me a, nkyɛ murunntum nndzi dɛm dwuma yi nyina. Iyi ntsi, mubotum aka dɛ, me mberɛwyɛ ama mehu dɛ Nyankopɔn no tum so.—2 Cor. 12:9.

a Wotsintsiim Raimo Kuokkanen n’asetsena mu nsɛm wɔ April 1, 2006 Ɔweɔn-Aban no mu. Asɛntsir a ɔda do nye “Yeesi Hɛn Bo Dɛ Yɛbɔsom Jehovah.”

b Seseiara dɛm skuul no nye Ahendzi Asɛmpakafo Skuul.