Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

WALA SHIHILƐ HE SANE

Migbɔjɔmɔi Lɛ Ehã Ana Nyɔŋmɔ Hewalɛ Lɛ Faŋŋ

Migbɔjɔmɔi Lɛ Ehã Ana Nyɔŋmɔ Hewalɛ Lɛ Faŋŋ

BE NI mikɛ miŋa tee Colombia yɛ 1985 mli lɛ, no mli lɛ, awuiyeli kɛ basabasafeemɔ miiya nɔ waa yɛ maŋ lɛ mli. Amralo lɛ kɛ kui wujiwuji ni hɔ̃ɔ kokein kɛ ehenɔi lɛ kɛ asraafoi atuatselɔi ni etse amɛhe amɛyahɔlɔ gɔji lɛ amli lɛ miiwu koni ebule amɛshishi. Yɛ Medellín, he ni sɛɛ mli lɛ wɔyasɔmɔ yɛ lɛ, he fɛɛ he ni obaatsɔ lɛ, obaana oblahii ni hiɛ tui. Amɛhɔ̃ɔ kokein kɛ ehenɔi, amɛwoɔ mɛi ahe gbeyei ni amɛhã amɛ shika koni akabaye amɛ awui loo afite amɛnibii, ni mɛi hãa amɛ shika koni amɛyagbe mɛi amɛhã amɛ. Nɔ ni amɛfeɔ nɛɛ hewɔ lɛ, etsɛɛɛ nɔŋŋ kɛkɛ lɛ amɛgboi. Nibii nɛɛ hã wɔnaa kpɛ wɔhe waa, ejaakɛ he ni wɔjɛ lɛ bɛ nakai kwraa.

Mɛni hã mi kɛ miŋa fã gbɛ kɛjɛ Finland, ni ji maji ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ kooyigbɛ shɔŋŋ lɛ ateŋ ekome lɛ nɔ kɛba South America? Ni mɛni mikase yɛ shihilɛi ni mitsɔ mli lɛ amli?

MIGBEKƐBIIASHI BE NI MIYƆƆ FINLAND LƐ

Afɔ mi 1955 yɛ maŋ ko ni atsɛɔ lɛ Vantaa lɛ mli, yɛ Finland wuoyigbɛ yɛ ŋshɔ lɛ naa. Miji mipapa kɛ mimami bihii etɛ lɛ ateŋ naagbee mɔ.

Be ni abaptisi mimami lɛ sɛɛ afii fioo dani afɔ mi. Shi mipapa te shi ewo mimami yɛ anɔkwale lɛ hewɔ, ni ehãaa mimami kɛ wɔ akase Biblia lɛ loo ekɛ wɔ aya asafoŋ kpeei. No hewɔ lɛ, mimami mɛɔ kɛ́ mipapa bɛ shĩa lɛ, kɛkɛ lɛ ekɛ wɔ ekase nii.

Be ni miye afii kpawo tɔ̃ɔ ni mitswa mifai shi akɛ, mifeŋ nɔ ko ni Yehowa sumɔɔɔ

Kɛjɛ migbekɛbiiashi tɔ̃ɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko kɛɛ mifee nɔ ko ni Yehowa sumɔɔɔ lɛ, mifeee. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ miskul tsɔɔlɔ lɛ mli fu mi waa akɛni miyeee verilättyjä, ni ji Finlandbii apankeeki ko ni akɛ lá feɔ lɛ hewɔ; no mli lɛ miye afii kpawo pɛ. Tsɔɔlɔ lɛ hiɛ pankeeki lɛ kɛ faka yɛ enine kome, ni ekɛ enine kroko lɛ ka midaa waa koni etsi pankeeki lɛ ewo midaaŋ, shi mitswa faka lɛ kɛje edɛŋ.

Mipapa gbo be ni miye afii 12, ni kɛjɛ egbele lɛ sɛɛ lɛ, agbɛnɛ lɛ, minyɛɔ miyaa asafoŋ kpeei. Nyɛmimɛi hii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ye amɛbua mi waa, ni enɛ hã mitsi mibɛŋkɛ Yehowa waa. Daa gbi lɛ, mikaneɔ Biblia lɛ, ni mikaseɔ asafo lɛ woji lɛ hu waa. Enɛ ye ebua mi ni yɛ August 8, 1969 lɛ, mihã abaptisi mi. No mli lɛ miye afii 14.

Be ni migbe skul naa etsɛɛɛ lɛ, mibɔi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Otsii fioo sɛɛ lɛ, miyasɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ, yɛ Pielavesi, ni ji maŋ ko ni yɔɔ Finland maŋ lɛ teŋgbɛ lɛ.

Pielavesi ji he ni mikɛ Sirkka, yoo ni mikɛbote gbalashihilɛ mli lɛ kpe yɛ. Nɔ ni hã mibasumɔ lɛ ji bɔ ni ebaa ehe shi kɛ bɔ ni esumɔɔ Yehowa waa lɛ. Ekɛfeee oti ni ma ehiɛ akɛ ebaahe gbɛ́i loo ebaatiu heloonaa nibii asɛɛ. Wɔyi enyɔ lɛ fɛɛ wɔsumɔɔ ni wɔsɔmɔ Yehowa kɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ ekɔɔɔ he eko nitsumɔ ni akɛbaawo wɔdɛŋ. Wɔbote gbalashihilɛ mli March 23, 1974. Nɔ najiaŋ ni wɔbaaya he ko wɔyajɔɔ wɔhe dã lɛ, wɔtee wɔyasɔmɔ yɛ Karttula, ejaakɛ hiamɔ lɛ da yɛ jɛmɛ.

Shĩa ni wɔyahai yɛ Karttula, yɛ Finland lɛ

YEHOWA KWƐ WƆ

Tsɔne lɛ ni minyɛmi nuu lɛ shi ehã wɔ lɛ

Kɛjɛ be ni wɔbote gbalashihilɛ mli lɛ, Yehowa ehã wɔna akɛ ebaahã wɔ nibii ni he hiaa wɔ yɛ heloŋ gbɛfaŋ lɛ kɛ́ wɔtao Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ. (Mat. 6:33) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni wɔyɔɔ Karttula lɛ, baisiko wɔtaa kɛyaa he fɛɛ he ni wɔyaa, ejaakɛ wɔbɛ tsɔne. Shi kɛ́ eshɛ be ni snoo nɛɔ lɛ, fɛ̃i yeɔ waa diɛŋtsɛ. Bɔ ni afee ni wɔnyɛ wɔshiɛ yɛ asafo lɛ shikpɔŋkuku ni da waa lɛ mli lɛ, ehe bahia ni wɔná tsɔne. Shi no mli lɛ, wɔbɛ shika ni wɔkɛbaahé eko.

Wɔyɛ ni trukaa lɛ, minyɛmi nuu nukpa basara wɔ. Ekɛɛ wɔ akɛ ekɛ etsɔne lɛ baahã wɔ. No mli lɛ, ŋshuɔransi lɛ gboko. No hewɔ lɛ, nɔ pɛ ni he bahia ji ni wɔhé pɛtro wɔwo mli. Nɛkɛ fee ni Yehowa hã wɔná tsɔne ni wɔkɛbaatsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ.

Yehowa hã wɔna akɛ, ebaakwɛ wɔ ni ehã wɔ nibii ni he hiaa wɔ lɛ. Nɔ pɛ ni esa akɛ wɔfee ji, ni wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama esɔɔmɔ lɛ nɔ.

GILEAD SKUL

Gbɛgbamɔ Sɔɔmɔ Skul ni wɔtee yɛ 1978 lɛ

Yɛ 1978 be ni wɔyɔɔ Gbɛgbamɔ Sɔɔmɔ Skul lɛ, Raimo Kuokkanen a ni ji wɔtsɔɔlɔi lɛ ateŋ mɔ kome lɛ wo wɔ hewalɛ ni wɔŋmala woji anɔ nii koni ahã wɔya Gilead Skul lɛ eko. No hewɔ lɛ, wɔbɔi Blɔfo kasemɔ, ejaakɛ efata taomɔ nii ni esa akɛ wɔshɛ he koni wɔnyɛ wɔya skul lɛ eko lɛ ahe. Shi wɔnáko wɔŋmala woji anɔ nii kɛhã skul lɛ po ni afɔ̃ wɔnine ni wɔbasɔmɔ yɛ Finland Betel. Enɛ ba yɛ 1980. Nakai beiaŋ lɛ, ahãaa Betelbii aya Gilead. Shi akɛni wɔmiisumɔ ni wɔsɔmɔ yɛ he ni Yehowa naa akɛ wɔhe hiaa yɛ lɛ hewɔ lɛ, wɔkpɛlɛ nɔ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔtee nɔ wɔkase Blɔfo lɛ koni wɔsɛɛ kɛ́ hegbɛ ko gbele akɛ wɔya Gilead lɛ, wɔnyɛ wɔya.

Afii fioo komɛi asɛɛ lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ hã Betelbii hegbɛ akɛ amɛbaanyɛ amɛya Gilead. Oya nɔŋŋ ni wɔŋmala woji anɔ nii koni ahã wɔya eko. Wɔfeee enɛ akɛni wɔsumɔɔɔ Betel sɔɔmɔ lɛ hewɔ, shi moŋ lɛ, wɔfee enɛ akɛni wɔmiisumɔ ni wɔkɛ wɔhe ahã ni wɔsɔmɔ yɛ he fɛɛ he ni hiamɔ lɛ yɔɔ lɛ hewɔ. Atsɛ wɔ afata Gilead klas ni ji 79 nɔ lɛ he, ni wɔgbe skul lɛ naa September 1985. Be ni wɔgbe skul lɛ naa lɛ, ahã wɔyasɔmɔ yɛ Colombia.

WƆKLƐŊKLƐŊ MAŊSƐƐ SƆƆMƆ NITSUMƆ

Be ni wɔtee Colombia lɛ, ahã wɔyasɔmɔ yɛ nitsumɔhe nine lɛ. Mimia mihiɛ akɛ matsu nitsumɔ ni akɛwo midɛŋ yɛ nitsumɔhe nine lɛ, shi afi sɛɛ lɛ, wɔna akɛ wɔnyɛɛɛ dɔŋŋ. No hewɔ lɛ, wɔbi ni ahã wɔ nitsumɔ kroko. Enɛ ji klɛŋklɛŋ be yɛ mishihilɛ mli ni mibi ni atsake minitsumɔ, ni kɛjɛ no sɛɛ lɛ, mibiko nɔ ko ni tamɔ nakai dɔŋŋ. Ahã wɔyasɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi yɛ Neiva maŋtiase lɛ mli, yɛ Huila kpokpaa lɛ nɔ.

Misumɔɔ shiɛmɔ waa. Be ni misɔmɔɔ akɛ gbɛgbalɔ yɛ Finland ni miboteko gbalashihilɛ mli lɛ, bei komɛi lɛ, miteɔ shi leebi mra, ni mishiɛɔ aahu kɛyashi gbɛkɛ suɛ. Agbɛnɛ hu, be ni wɔbote gbalashihilɛ mli lɛ, mi kɛ miŋa Sirkka shiɛɔ gbi muu fɛɛ. Kɛ́ wɔtee wɔyashiɛ yɛ he ko ni kɛ wɔshĩa jekɛ waa lɛ, bei komɛi lɛ, wɔwɔɔ wɔtsɔne lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ je tsɛre lɛ, jeee kpaako wɔbaasaa wɔfã gbɛ kakadaŋŋ ekoŋŋ kɛba shikpɔŋkuku lɛ mli. Ni agbɛnɛ hu, ehãa wɔnyɛɔ wɔjeɔ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ shishi mra.

Be ni ahã wɔbɔi sɔɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ, wɔkɛ ekãa tsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, tamɔ bɔ ni tsutsu lɛ wɔtsuɔ lɛ lɛ. Asafo ni wɔyɔɔ mli lɛ shwere. Nyɛmimɛi ni yɔɔ Colombia lɛ buɔ mɔ, amɛsumɔɔ mɔ, ni amɛhiɛ sɔɔ nii waa.

SƆLEMƆ TSUƆ NII WAA

Maji komɛi bɛŋkɛ Neiva, he ni wɔsɔmɔɔ yɛ lɛ, ni Odasefonyo kome po bɛ jɛmɛ. Daa nɛɛ miijwɛŋ bɔ ni baafee ni sane kpakpa lɛ ayashɛ hei ni tamɔ nɛkɛ, ejaakɛ asraafoi ni etsetsee amɛhe ni yɔɔ jɛmɛ lɛ hewɔ lɛ, jɛmɛ bɛ shweshweeshwe kɛhã maŋsɛɛ bii. No hewɔ lɛ, misɔle ni mɛi ni yɔɔ maji nɛɛ amli lɛ ateŋ mɔ ko abatsɔ Odasefonyo. Mibi ni nakai mɔ lɛ abahi Neiva maŋtiase lɛ mli ni ekase anɔkwale lɛ. Agbɛnɛ hu, misɔle akɛ be ni mɔ nɛɛ ebakase anɔkwale lɛ ni abaptisi lɛ sɛɛ lɛ, eya ehiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli ni eku esɛɛ kɛya maji nɛɛ anɔ koni eyashiɛ yɛ jɛmɛ. Shi kulɛ esa akɛ mayɔse akɛ, Yehowa le nɔ ni hi fe fɛɛ ni ebaanyɛ efee koni aná Odasefonyo ko yɛ jɛmɛ.

No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, mikɛ oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ Fernando González lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Eyɛ Algeciras, ni ji maji ni Odasefonyo kome po bɛ jɛmɛ lɛ ateŋ ekome mli. Fernando fãa gbɛ kilomitai 50 kɛ sɛɛ kɛbaa Neiva, ejaakɛ jɛmɛ etsuɔ nii yɛ. Etsɔɔ hiɛ ekaseɔ nɔ ni mikɛ lɛ baakase lɛ jogbaŋŋ, ni ebɔi asafoŋ kpeei lɛ fɛɛ baa amrɔ nɔŋŋ. Kɛjɛ klɛŋklɛŋ otsi ni mikɛ Fernando bɔi nikasemɔ lɛ mli nɔŋŋ lɛ, ebuaa mɛi ni yɔɔ emaŋ lɛ mli lɛ anaa ni etsɔɔ amɛ nibii ni ekase yɛ Biblia lɛ mli lɛ.

Mfoniri ni wɔkɛ Fernando sha yɛ 1993

Be ni mikɛ Fernando bɔi nikasemɔ lɛ sɛɛ nyɔji ekpaa, yɛ January 1990 mli lɛ, abaptisi lɛ. No sɛɛ lɛ, ebatsɔ daa gbɛgbalɔ. Nitsumɔhe nine lɛ na akɛ, agbɛnɛ lɛ, abaanyɛ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi aya Algeciras, ejaakɛ aná Odasefonyo kome yɛ jɛmɛ. Yɛ February 1992 lɛ, atse asafo yɛ jɛmɛ.

Ani Fernando shiɛ yɛ emaŋ lɛ pɛ mli? Dabi! Be ni ebote gbalashihilɛ mli sɛɛ lɛ, ekɛ eŋa lɛ fã kɛtee San Vicente del Caguán. Jɛmɛ hu lɛ, Odasefoi bɛ jɛmɛ. Amɛye amɛbua ni ato asafo shishi yɛ jɛmɛ. Yɛ 2002 mli lɛ, Fernando batsɔ kpokpaa nɔkwɛlɔ, ni ekɛ eŋa Olga miitsu gbɛfãa nitsumɔ lɛ kɛbashi ŋmɛnɛ.

Niiashikpamɔ nɛɛ hã mina akɛ, kɛ́ wɔmiisɔle yɛ asafo nitsumɔ ko ni akɛwo wɔdɛŋ lɛ he lɛ, ehi waa akɛ wɔbaabi Yehowa nɔ pɔtɛɛ ni wɔmiisumɔ ni efee ehã wɔ yɛ nakai nitsumɔ lɛ he. Nɔ ni wɔnyɛɛɛ wɔfee lɛ, no Yehowa feɔ, ejaakɛ lɛ enitsumɔ wɔtsuɔ lɛ, jeee wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ.—Mat. 9:38.

YEHOWA ‘HÃA WƆSHWEƆ, NI EHÃA WƆNÁA HEWALƐ NI WƆKƐAAFEE HU’

Yɛ 1990 mli lɛ, ahã wɔbɔi sɔɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ kɛ eŋa. Klɛŋklɛŋ kpokpaa ni ahã wɔyasɔmɔ lɛ yɛ Bogotá, ni ji Colombia maŋtiase lɛ. Be ni akɛɛ wɔyasɔmɔ yɛ jɛmɛ lɛ, wɔtsui fã waa. Mi kɛ miŋa lɛ, jeee mɛi komɛi ji wɔ, ni wɔbɛ hesaa krɛdɛɛ ko. Agbɛnɛ hu, wɔhiko maŋ wulu mli dã. Shi Yehowa ye shi ni ewo yɛ Filipibii 2:13 lɛ nɔ. Jɛmɛ kɛɛ: “Nyɔŋmɔ ji mɔ ni kanyaa nyɛ bɔ ni sa ehiɛ, ni ehãa nyɛshweɔ, ni ehãa nyɛnáa hewalɛ ni nyɛkɛaafee hu.”

Sɛɛ mli lɛ, ahã wɔyasɔmɔ kpokpaa ko ni yɔɔ Medellín, ni ji maŋ ni mitsĩ tã yɛ shishijee lɛ. Basabasafeemɔ kɛ awuiyeli ehe shi yɛ jɛmɛ aahu akɛ, mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ enaaa lɛ akɛ nɔ ko dɔŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ mikɛ mɔ ko miikase nii yɛ shĩa ko mli ni abɔi tutswaramɔ yɛ agbo lɛ naa. Kulɛ miyakã shikpɔŋ oya nɔŋŋ ni tu lɛ eko akasa mihe, shi mina akɛ Biblia mli nikaselɔ lɛ miitsa enikanemɔ lɛ nɔ, tamɔ nɔ ni nɔ ko nɔ ko bako. Be ni ekane nii lɛ egbe naa lɛ, ekɛɛ mi akɛ eeba fioo, ni etee agbo lɛ naa. Saŋŋ mli lɛ, eku esɛɛ eba ni ehiɛ gbekɛbii enyɔ, ni ekɛɛ, “Ofainɛ ei, kɛke mi, miyamɔmɔ mibii lɛ kɛba.” Ni be ni ewieɔ lɛ, nɔ ko nɔ ko po etsɔɔɔ akɛ etsui efã.

Wɔwala yaje oshãra mli shii abɔ. Be ko lɛ, wɔmiitsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni mina ni miŋa egbee foi kɛmiiba miŋɔɔ ni eekpokpo. Ekɛɛ mi akɛ, eshwɛ fioo kulɛ nuu ko tswa lɛ tu. Enɛ hã mitsui fã waa. Shi sɛɛ mli lɛ, wɔná wɔle akɛ, asomoaŋ jeee Sirkka nuu lɛ taoɔ etswa lɛ, shi moŋ, nuu ko ni no mli lɛ enyiɛ emasɛi nɔŋŋ lɛ.

Ebashɛ be ko lɛ, wɔtsui efãaa yɛ awui ni ayeɔ lɛ he, tamɔ tsutsu ko lɛ. Eyɛ mli akɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ kɛ shihilɛi ni tamɔ enɛ kɛ nɔ ni mli wa fe enɛ po kpe, shi amɛtee nɔ amɛsɔmɔ Yehowa, ni enɛ wo wɔ hewalɛ waa. Wɔna akɛ, kɛ́ Yehowa miiye eebua amɛ lɛ, belɛ ebaaye ebua wɔ hu. Wɔbo ŋaawoi ni jɛmɛ asafoŋ onukpai lɛ kɛhã wɔ lɛ toi, wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ, ni wɔshi nɔ ni eshwɛ lɛ wɔhã Yehowa.

Shi bei komɛi lɛ, shihilɛi ni wɔsusuɔ akɛ eyɔɔ gbeyei lɛ bɛ gbeyei. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ mitee shĩa ko mli ni minu nɔ ko tamɔ yei enyɔ ni miibé waa ni amɛmiijɛjɛɛ amɛhe yɛ agbo lɛ naa. Shĩatsɛ lɛ kɛɛ miba mibakwɛ mihiŋmɛiiaŋ, shi akɛni bé abéɔ hewɔ lɛ, no mli lɛ misumɔɔɔ ni miyaa. Shi ehiɛ mi doo akɛ miba pɔɔtsi lɛ mli, no hewɔ lɛ, mitee. Be ni mitee lɛ, asomoaŋ jeee gbɔmɛi ni béɔ lɛ, shi moŋ akooi enyɔ ni miikase akutsoŋbii lɛ.

SƆƆMƆ HEGBƐI KROKOMƐI NI WƆNÁ, KƐ SHIHILƐI NI MLI WAWAI NI WƆKƐKPE

Yɛ 1997 lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ akɛ tsɔɔlɔ yɛ Sɔɔmɔ Tsɔsemɔ Skul lɛ mli. b Be fɛɛ be ni maná hegbɛ ni maya asafo lɛ skul lɛ eko lɛ, mináa miishɛɛ waa. Shi mibɔleee kwraa akɛ be ko baashɛ ni masɔmɔ akɛ tsɔɔlɔ yɛ skul nɛɛ eko mli.

Sɛɛ mli lɛ, misɔmɔ akɛ kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ. Be ni eba lɛ akɛ ahãaa mɛi asɔmɔ akɛ kpokpaa wulu nɔkwɛlɔi dɔŋŋ lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ ekoŋŋ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ. Amrɔ nɛɛ, mikɛ nɔ ni fe afii 30 esɔmɔ akɛ asafo lɛ skul tsɔɔlɔ kɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ. Sɔɔmɔ hegbɛi nɛɛ ehã miná jɔɔmɔi babaoo. Shi yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, mináko nibii mlɛo kwraa. Hã matsɔɔ bo nɔ hewɔ ni mikɛɔ nakai.

Miyɛ shiŋŋ. Enɛ eye ebua mi ni minyɛ midamɔ shihilɛi ni mli wawai srɔtoi anaa. Shi bei komɛi lɛ, su nɛɛ nɔŋŋ hewɔ lɛ, mináaa tsui mihãaa nyɛmimɛi lɛ kwraa kɛ́ miitao majaje nibii yɛ asafoi lɛ amli. Bei komɛi lɛ, mikɛ hiɛdɔɔ woɔ nyɛmimɛi lɛ ŋaa ni amɛjie suɔmɔ kpo ni amɛnu mɛi shishi. Shi dɔlɛ sane ji, nakai bei lɛ amli tuuntu miyanyɛɛɛ majie nakai sui lɛ nɔŋŋ kpo.—Rom. 7:​21-23.

Bei komɛi lɛ, migbɔjɔmɔi lɛ ahewɔ lɛ, minijiaŋ jeɔ wui waa. (Rom. 7:24) Eshɛ he ko lɛ, misɔle mikɛɛ Yehowa akɛ ehã makpa maŋsɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ni maku misɛɛ kɛya Finland. Nakai gbi lɛ gbɛkɛ lɛ, mitee asafoŋ kpee, ni nɔ ni minu yɛ jɛmɛ lɛ wo mi hewalɛ ni maya nɔ matsu maŋsɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ni matsu migbɔjɔmɔi lɛ ahe nii. Kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, kɛ́ mijwɛŋ bɔ ni Yehowa hã misɔlemɔ lɛ hetoo faŋŋ lɛ he lɛ, etaa mitsuiŋ waa. Agbɛnɛ hu, midaa Yehowa shi waa yɛ bɔ ni eye ebua mi ni minyɛ miye migbɔjɔmɔi lɛ anɔ lɛ hewɔ.

MIIKWƐ WƆSƐƐ BE NI YƆƆ MIISHƐƐ GBƐ

Mi kɛ Sirkka daa Yehowa shi waa akɛ, ehã wɔ hegbɛ ni wɔkɛ wɔwala afii lɛ saŋŋ etsu be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Midaa Yehowa shi waa hu akɛ, ehã mi ŋa ni sumɔɔ mi ni kɛ mi ehi shi afii babaoo nɛɛ fɛɛ.

Etsɛŋ maná afii 70, ni no hewɔ lɛ, miyaŋ nɔ misɔmɔŋ akɛ asafo skul tsɔɔlɔ loo nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ dɔŋŋ. Shi enɛ gbaaa minaa. Ani ole nɔ hewɔ? Nɔ hewɔ lɛ ji, miheɔ miyeɔ waa akɛ, nɔ ni Yehowa sumɔɔ ji ni wɔjɛ heshibaa mli wɔsɔmɔ lɛ ni wɔjɛ wɔtsui mli fɛɛ wɔjie eyi kɛtsɔɔ akɛ, wɔsumɔɔ lɛ ni wɔhiɛ sɔɔ nibii ni efee ehã wɔ Iɛ waa. (Mika 6:8; Mar. 12:​32-34) Jeee ja atu sɔ̃i wuji awo wɔdɛŋ yɛ Yehowa asafo lɛ mli dani wɔbaanyɛ wɔwo ehiɛ nyam.

Kɛ́ mikwɛ sɔɔmɔ hegbɛi fɛɛ ni atu awo midɛŋ yɛ Yehowa asafo lɛ mli lɛ, minaa akɛ, jeee hi ni mihi fe mɛi krokomɛi loo hesaa srɔto ko ni miyɔɔ lɛ hewɔ atu awo midɛŋ. Dabi kwraa! Moŋ lɛ, Yehowa dromɔ naa kɛkɛ atu sɔɔmɔ hegbɛi nɛɛ awo midɛŋ. Ehã miná hegbɛi nɛɛ yɛ migbɔjɔmɔi lɛ fɛɛ sɛɛ. Mile akɛ, Yehowa yelikɛbuamɔ naa pɛ minyɛ mitsu nitsumɔi nɛɛ. No hewɔ lɛ, manyɛ makɛɛ akɛ, migbɔjɔmɔi lɛ ehã ana Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ faŋŋ.—2 Kor. 12:9.

a Raimo Kuokkanen wala shihilɛ he sane je kpo yɛ April 1, 2006 Buu-Mɔɔ lɛ mli. Eyitso ji, “Wɔtswa Wɔfai Shi Akɛ Wɔbaasɔmɔ Yehowa.”

b Akɛ Skul Kɛhã Maŋtsɛyeli Sane Kpakpa Jajelɔi lɛ ebaye skul nɛɛ najiaŋ.