Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

ISTWÈ MO LAVI

Lò mo té fèb, mo vréman wè pwisans Bondjé

Lò mo té fèb, mo vréman wè pwisans Bondjé

AN 1985, lò mo ké mo madanm nou rivé Kolonbi, a té roun koté i té gen patché vyolans menm. Annan vil-ya, gouvèrnman-an té ka briga ké sa yé ka aplé cartels de la drogue, é annan montangn-yan kont sa yé ka aplé guérilleros. Pita, nou alé annan roun vil yé ka aplé Medellín, é annan sa vil-a ké so lantou, i té gen roun patché jennjan annan lari ki té armé. Yé té ka vandé ladròg, yé té ka fòrsé moun bay yé soumaké pou protéjé yé swadizan é yé té ka asèpté moun péyé yé pou tchwé moun. Yé pyès pa té ka viv lontan. Nou té gen lenprésyon ki nou té asou rounòt planèt.

Fenlann, a roun annan péyi-ya ki pi o nòr. Atò, kouman dé moun ki soti Fenlann rivé an Amérik di Sid ? É kisa mo anprann pannan tout sa lannen-yan ?

MO KA GRANDI AN FENLANN

Mo fèt an 1955. Mo gen dé frè é a mo ki pi piti. Mo lévé Vantaa, a roun vil ki annan sid péyi-a.

Mo manman batizé Témwen Jéova roun ti moso tan anvan mo fèt. Mé mo papa pa té kontan lavérité-a. I pa té lé mo manman étidyé Labib ké nou é i pa té lé i mennen nou annan réinyon-yan. Donk, mo manman té ka étidyé Labib ké nou lò mo papa pa té la.

Lò mo té gen sèt lannen mo réfizé dézobéyi Jéova.

Lò mo té piti, mo réfizé dézobéyi Jéova. Roun jou, lò mo té gen sèt lannen, mo métrès faché ké mo pas mo pa té lé manjé so verilättyjä (a dé ti gato yé ka fè an Fenlann ké disan). I pijé mo bajou pou mo bouch louvri, i pran roun moso gato ké roun fourchèt épi i éséyé fouré l’ annan mo bouch. Mé mo rivé fè fourchèt-a tonbé di so lanmen.

Lò mo té gen 12 lannen, mo papa mouri. Apré sa, mo rivé alé annan réinyon-yan. Plizyèr frè ki té janti gadé pou mo, é sa idé mo vin pi pròch ké Jéova. Mo koumansé li Labib touléjou épi pran tan byen étidyé nou piblikasyon-yan. Gras a sa bon labitid-ya, mo rivé batizé lò mo té gen 14 lannen. A té 8 out 1969.

Roun ti moso tan apré mo fini lékòl, mo divini pyonyé pèrmanan. É déztrwa simenn apré sa, mo déménajé pou alé Pielavesi, roun vil an mitan Fenlann koté yé té bézwen plis moun pou préché.

A annan vil Pielavesi mo kontré ké mo madanm, Sirkka. Mo té vréman kontan li paské i té gen imilité é i té kontan Jéova bokou. I pa té ka chaché gen roun bon plas annan sa monn-an ni gen roun patché bagaj. Sa ki té pi enpòrtan pou nou, a té fè tousa nou té pouvé pou adoré Jéova é nou té paré pou fè tousa i té ké doumandé nou fè. 23 mars 1974, nou maryé. Pasé nou alé an voyage de noces, nou alé annan vil Karttula, koté yé té bézwen ankò plis moun pou préché.

Kaz nou té ka louwé-a annan vil Karttula an Fenlann.

JÉOVA PRAN SWEN DI NOU

Loto mo frè bay nou.

Lanmenm apré nou maryaj, Jéova montré nou ki i té ké bay nou tousa nou té ké bézwen si nou té ka chaché so rwayonm an prémyé (Mat. 6:33). Lò nou té Karttula, nou pa té gen loto ; nou té k’alé toupatou a vélo. Mé lò a té livèr, i té ka fè frèt menm. Nou té vréman bézwen roun loto pou préché annan téritwar asanblé-a paské i té gran menm. Mé nou pa té gen asé soumaké pou nou achté roun loto.

Roun jou, san i pa di nou anyen, roun di mo frè vini wè nou. Épi lò to lé konprann, i bay nou so loto. I té ja péyé asirans-a ; a lésans-a rounso nou té pou achté. Aprézan, nou té gen loto nou té bézwen-an.

Jéova té bay nou sa nou té bézwen kou i té promèt nou fè l’. Kanta nou menm, sa nou té divèt fè, a té mété Rwayonm-an an prémyé.

LÉKÒL GALAAD

An 1978, annan roun lékòl pou sèrvis pyonyé-a.

An 1978, nou té ka fè nou Lékòl pyonyé lò Raimo Kuokkanen a, roun di nou fòrmatèr, ankourajé nou ranpli roun démann pou fè Lékòl Galaad. Donk, nou koumansé anprann palé anglé. Mé an 1980, anvan menm nou ranpli roun démann, yé envité nou vini annan Bétèl Fenlann. Annan sa lépòk-a, yé pa té ka envité bétélit-ya fè Lékòl Galaad. Mé sa nou té lé, a té adoré Jéova koté i té ké voyé nou. Donk, nou asèpté sa envitasyon-an. Mé nou kontinyé anprann palé anglé pou si yé té ka envité nou fè Lékòl Galaad.

Déztrwa lannen pita, Kolèj santral-a pèrmèt bétélit-ya fè Lékòl Galaad. Lanmenm nou ranpli roun démann. Mé nou pa fè sa paské nou pa té kontan Bétèl-a ! Nou té lé montré ki nou té paré pou alé sèrvi koté yé té bézwen plis moun si nou té pouvé idé. Nou fè 79è klas Galaad é yé bay nou nou diplonm an sèptanm 1985. Ki koté yé voyé nou ? An Kolonbi !

PRÉMYÉ KOTÉ YÉ VOYÉ NOU

Lò nou rivé an Kolonbi, prémyé koté yé voyé nou, a annan Bétèl-a. Mo fè tousa mo té pouvé pou mo byen fè tousa yé té ka doumandé mo fè. Mé apré roun lannen, mo santi ki nou té divèt chanjé. Annan tout mo lavi, a sa kou-a sèlman mo doumandé alé rounòt koté. Donk, yé voyé nou Huila, annan roun vil yé ka aplé Neiva. Nou té misyonèr.

Dipi tout tan, mo kontan préché. Lò mo té pyonyé an Fenlann é mo patékò maryé, détan, mo té ka koumansé préché bònò bonmanten jik ta aswè. É lò nou maryé, mo ké Sirkka nou té ka pasé tout lajournen ka préché. Souvan, nou té k’alé annan dé téritwar ki té lwen é, détan, nou té ka dronmi annan nou loto. Konsa, nou pa té ka pédi tan pou soti roun koté pou alé rounòt koté é nou té pouvé koumansé préché bònò landimen-an.

Annan sèrvis misyonèr-a, nou rousanti menm lajwa nou té gen anvan annan prédikasyon-an. Nou asanblé grandi é nou frè ké sò-ya an Kolonbi té gen bokou rèspè, lanmou ké rékonésans.

FÒRS LAPRIYÈ-A GEN

Pa lwen di Neiva, koté nou té ka rété, i té gen plizyèr vil koté i pa té gen pyès Témwen. Mo té ka doumandé mo kò kouman nou té ké rivé préché annan sa vil-ya, é mo té ka réfléchi asou sa souvan. Mé annan sa vil-ya, i té gen sa yé té ka aplé guérillas. A pou sa étranjé-ya pa té an sékirité annan sa vil-ya. Donk, mo priyè pou roun moun di roun di sa vil-ya divini Témwen. É mo té ka di mo kò ki sa moun-an té pou viv Neiva pou i anprann lavérité. Mo priyè osi pou sa moun-an fè progrè apré so batenm épi pou i routounen annan so vil pou i préché. Mé mo té divèt savé ki Jéova té gen roun pi bon lidé.

Roun ti moso tan apré, mo koumansé étidyé Labib ké roun mouché yé ka aplé Fernando González. I té ka rété Algeciras. A té roun annan vil-ya koté i pa té gen pyès Témwen. Chak simenn, i té ka fè pasé 50 kilomèt pou i té vin travay Neiva. I té ka byen préparé so kò pou chak léson biblik é lanmenm i koumansé vini annan tout réinyon-yan. Sa pa menm té ka fè roun simenn i té ka étidyé ki i rasanblé plizyèr moun di so vil pou anprann yé sa li menm té ka anprann.

An 1993, ké Fernando.

Sis mwa apré i té koumansé étidyé Labib, Fernando batizé. A té an janvyé 1990. Apré sa, i divini pyonyé pèrmanan. Aprézan, annan vil Algeciras, i té gen roun Témwen ki té ka vini di sa vil-a menm. Donk, filyal-a té pouvé voyé pyonyé èspésyal san sa pa té tro danjéré pou yé. An févriyé 1992, i vin gen roun asanblé annan sa vil-a.

Ès Fernando préché annan so vil sèlman ? Non. Lò i maryé, li ké so madanm Olga déménajé pou alé rété San Vicente del Caguán, rounòt vil koté i pa té gen pyès Témwen. Gras a tousa yé fè, i vin gen roun asanblé annan sa vil-a. An 2002, Fernando divini rèsponsab sirkonskripsyon, é jik jòdla, li ké so madanm annan sèrvis sirkonskripsyon-an.

A konsa mo anprann ki sa enpòrtan pou nou priyè Jéova parapòrta sèrten bagaj ki ka rivé nou annan nou afèktasyon. Jéova ka fè sa nou menm nou pa pouvé fè. É sa nòrmal paské a so rékòlt, a pa noupa (Mat. 9:38).

JÉOVA KA BAY NOU « ANVI AJI É AN MENM TAN FÒRS POU AJI »

An 1990, yé doumandé nou travay annan sèrvis sirkonskripsyon-an. Annan nou prémyé sirkonskripsyon, i té gen plizyèr asanblé ki té annan vil Bogota, kapital-a. Nou té pè paské nou sa dé moun kou tout moun, nou pa fò annan roun domenn èspésyal, é nou pa té abitchwé viv annan roun gran vil koté tout bagaj k’alé vit. Mé Jéova idé nou. I fè kou sa nou ka li annan Philippiens 2:13 : « A Bondjé ki, dapré sa i anvi-a, ka ankourajé zòt, ka bay zòt anvi aji é an menm tan fòrs pou aji. »

Pita, nou alé vizité plizyèr asanblé annan vil Medellín. A vil-a mo palé annan koumansman sa artik-a. Laba, moun-yan té tèlman abitchwé wè patché vyolans annan vil-a ki yé pa menm té pè ankò. Roun jou, mo té ka étidyé ké roun mouché lò nou tandé kout fizi annan lari koté mouché-a té ka rété. Mo té k’alé jité mo kò atè, mé mouché-a li menm kontinyé li paragraf-a jantiman. Lò i fini li, i di mo èskizé li épi i soti. Apré roun ti moman, i rouvini ké dé timoun épi i di mo : « Dézolé, mé mo té divèt alé chaché mo timoun. »

Plizyèr fwa nou manké mouri. Roun jou nou té ka préché di kaz an kaz, mo madanm kouri vin jwen mo. I té blan. I di mo ki roun moun té tiré asou li. Mo pran pè menm. Mé pita, nou konprann ki a pa li moun-an té lé tchwé, a té rounòt mouché ki té ka pasé òbò l’ i té lé tchwé.

Piti piti, nou koumansé abitchwé ké sa vyolans-a i té gen annan péyi-a é nou pa té enkyèt kou anvan ankò. É sa té ka ankourajé nou lò nou té ka wè kouman Témwen-yan ki té annan sa péyi-a té fò, menm si yé té ka viv sa kalité sitiasyon-yan ouben bagaj ki té pi mové ankò. Nou té ka di nou kò ki si Jéova té ka idé yé, i té ké idé nou osi. Nou toujou swiv konsèy ansyen-yan té ka bay nou, nou té ka fè atansyon, é pi enpòrtan-an, nou té ka fè Jéova konfyans.

Mé plizyèr fwa sa rivé nou krè nou té an danjé é finalman, i pa té gen anyen. Roun jou, mo té k’alé wè roun moun annan so kaz é mo tandé dé « madanm » ki té ka jouré yé konpanyen. Mo pa té lé rété la ka kouté moun ka briga, mé moun-an mo té vin wè-a fè mo antré é a la mo wè ki sa dé « madanm-yan », a té dé jako ki té ka imité plizyèr vwazen.

RÈSPONSABILITÉ KÉ PROBLÈM

An 1997, mo divini fòrmatèr pou l’École de formation ministérielle b. Mo toujou pran plézi swiv lékòl òrganizasyon-an ka fè. Mé mo pa té jen imajiné ki roun jou, mo té ké gen lònò ké lajwa divini fòrmatèr.

Pita, mo divini surveillant de district. Épi lò i pa té gen sèrvis distrik-a ankò, mo routounen annan sèrvis sirkonskripsyon-an. Donk, mo rété rèsponsab sirkonskripsyon ké fòrmatèr pannan pasé 30 lannen. Mo trapé roun patché bénédiksyon. Mé a pa tout tan sa té fasil...

Mo gen mo ti karaktèr. Sa idé mo tchenbé annan plizyèr sitiasyon ki té rèd. Mé plizyèr fwa, lò mo té lé réglé sèrten problèm annan asanblé-a, mo té tro cho. Plizyèr fwa, mo di sèrten moun ki yé té divèt kontan ròt-ya é ki yé té divèt rézonab ké yé. Mé pannan sa tan-an, lò mo té ka doumandé yé fè sa, mo menm mo pa té ka montré ki mo té gen sa kalité-ya (Rom. 7:21-23).

Akoz di tout défo mo gen, détan, mo té dékourajé (Rom. 7:24). Roun jou, mo jis di Jéova ki sa té pi bon pou mo té arété sèrvis misyonèr-a é ki mo té routounen an Fenlann. Sa jou aswè-a menm, mo alé annan roun réinyon. Sa mo tandé ankourajé mo é sa pèrmèt mo sir ki mo té divèt rété koté Jéova té mété mo-a épi kontinyé briga ké défo mo té gen. Jòdla ankò, sa ka touché mo lò mo ka sonjé ki Jéova byen réponn mo lapriyè. É mo ka di l’ mèrsi paské a ké bonté i ka idé mo briga ké tout défo mo gen.

MO PA PÈ POU DIMEN

Mo ké Sirkka, nou pasé près tout nou lavi annan sèrvis a plen tan-an, é nou ka di Jéova mèrsi pou sa. Mo ka di li mèrsi osi paské i bay mo roun janti ti madanm ki fidèl é ki rété ké mo pannan tout sa lannen-yan.

Talò mo ké gen 70 lannen é mo pa ké fòrmatèr pou lékòl òrganizasyon ka fè ni rèsponsab sirkonskripsyon ankò. Mé mo pa tris. Poukisa ? Paské mo sir ki nou ka bay Jéova lònò lò nou ka adoré l’ toupannan nou ka rékonnèt nou limit é lò nou ka louwé l’ paské nou tchò plen ké lanmou ké rékonésans (Mich. 6:8 ; Marc 12:32-34). Pou nou bay Jéova lònò, nou pa bézwen gen gro rèsponsabilité.

Lò mo ka sonjé tout rèsponsabilité Jéova bay mo, mo pa ka di mo kò ki i bay mo yé paské a mo ki té pi méritan ouben pi vayan pasé pyès moun. Mo byen savé ki a pa pou sa ! A akoz di so favèr mo pa mérité i bay mo yé. É i fè l’ menm si mo gen défo. A sèlman paské i idé mo ki mo rivé fè sa i bay mo fè. É a konsa, lò mo té fèb, mo rivé wè pwisans Bondjé (2 Cor. 12:9).

a Istwè lavi Raimo Kuokkanen, « Déterminés à servir Jéhovah », parèt annan La Tour de Garde 1é avril 2006.

b Jòdla sa lékòl-a, a Lékòl pou évanjélizatèr Rwayonm-an.