Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

JIVITACHI KANNI

Hanv Oskot Aslom Tednam Jehovachi Xokti Sarki Dison Aili

Hanv Oskot Aslom Tednam Jehovachi Xokti Sarki Dison Aili

HANV ani mhoji bail 1985-ant Colombia-nt ailʼlim tednam, tea desant ekdom chodd hinvsa zatali. Tea vellar, dongri vattarant sorkara add zhuzpi soinik asle. Toxench, xaramnim vhoddle-vhoddle drug mafia asle. Tor sorkar tanchea add zhuztalo. Toxench, ami uprant seva korunk gelim tea xarant, mhunnche Medellin xarant, tornnatteanche zome gun gheun rosteancher bhonvtale. Te drugs viktale, dhomki diun lokank luttʼttale ani poixeank lagon dusreancho jiv kaddttale. Hea karonnank lagon, tanchea modlea zaiteamnim tornne piraieruch aplo jiv hogddailo. Hem soglem polloun ami eka dusreach sonvsarant pavleant oxem amkam dislem.

Punn don chaltim munxam, sonvsarachea ekdom utʼtorek aslolea Finland desa thaun Dokxinn Amerikek koxim pavlim ani hea vorsamnim hanv kitem lisanvam xiklom tem hanv tumkam sangtam.

FINLAND-ANT MHOJEM TORNNATTPONN

Hanv 1955-ant zolmolʼlom, ani tin bhavam modlo sogleam-von dhaktto aslom. Hanv Finland-achea dokxinnechea doria dege lagim aslolea xarant vaddlolom. Taka atam Vantaa xar mhunnttat.

Hanv zolmochea thoddea vorsam poilim, mhoji mummy bautizm gheun Jehovachi Sakxi zal’li. Punn daddy-k hem avoddnaslem. To mummy-k amkam tigankui Bible xikounk dinaslo, toxench mittingekui vhoronk dinaslo. Tea pasot, to ghora asonaslo tednam, mummy amkam Bible-a thaun thoddem-thoddem xikoitali.

Sat vorsancho astana hanvem Jehovachem aikolem

Lhanponnim thaun hanv Jehovachem aikonk sodhtalom. Hanv sat vorsancho aslom tednam, mhojea iskolachea tticherin mhaka verilättyjä (ek torecho pollo zantunt rogot asta) khavounk proitn kelo. Punn hanvem nakarlem tednam, ti mhojer khub ragar zali. Tinnem eka hatan mhojea tonddak dhorlo ani dusrea hatan mhaka to pollo khavounk proitn korunk lagli. Tednam hanvem ticho hat forsan dhukolʼlo, ani ti mhaka khavounk pavli na.

Hanv 12 vorsancho aslom tednam, mhozo daddy bhair poddlo. Tea uprant hanv mittingenk vochonk laglom. Sobhentle bhav mhozo khub mog kortale ani tannim mhaka zaiti modot keli. Taka lagon, Jehova sangata mhoji ixttagot ghott zali. Hanv dor disa Bible vachunk laglom ani Bible adarit prokaxonancho bariksannen obheas korunk laglom. Hea borea sonvoim-ank lagon, 1969 vorsa Agostachea 8 tarker hanvem bautizm ghetlo. Tednam hanv 14 vorsancho aslom.

Mhojem iskolachem xikop somplea uprant hanvem rokddich niemit pioneer seva suru keli. Tachea thoddea sumanam uprant, hanv Finland-ant Pielavesi hanga gelom. Karonn thoim porgottnnaranchi chodd goroz asli.

Thoim hanv Sirkka-k mellʼllom. Tem khalti aslem ani Jehovacho khub mog kortalem. Toxench tem vhoddponn sodhinaslem ani ek sadem jivit jietalem. Hea pasot mhaka tem khub avoddlem. Ami dogaim Jehovak amchem boreantlem-borem diunk sodhtalim ani tachea sevent amkam mellʼllolem khoinchem-i kam korunk toiar aslim. Tor ami 1974 vorsa, Marsache 23 tarker kazar zalim. Ani honeymoon-ak voichea bodlek, ami Karttula-nt seva korunk gelim, zoim porgottnnaranchi anikui chodd goroz asli.

Ami Karttula, Finland-ant bhaddeak ravtalim tem ghor

JEHOVAN AMCHI KALLJI GHETLI

Mhojea bhavan amkam dilʼli ti gaddi

Amchem kazar zalem tednam thaun, Jehovan sodanch amchi kallji ghetlea. Ami tachem Raj amchea jivitant poilea zagear dovorlem zalear, to amkam kainch unnem korchona mhunn tannem dakhoun dilem. (Mt. 6:33) Udharonnak, ami Karttula-nt aslim tednam amchea lagim gaddi nasli. Ami sogleak cycle gheun voitalim. Punn thonddechea disamnim, thoim bhorpur thonddi ani borof pasun poddttalo. Amkam porgottnnent pois-pois voichem poddttalem mhunnttoch, amkam gaddiechi goroz asli. Punn gaddi gheunk amchea lagim poixe nasle.

Uprant ek dis okosmat, mhozo vhoddlo bhav amkam mellonk ailo. Tannem apli gaddi amkam dili. Tachem insurance pasun farik kelʼlem. Ami fokot petrol ghalunk zai aslem. Hea toren amkam ek gaddi mellʼlli.

Amkam oxem dislem, zoso Jehova amkam sangta, ‘Tumi fokot mhojem Raj poilea zagear dovrat, ani hanv tumchea soglea gorzanchi kallji ghetolom!’

GILEAD KORS

1978-ant ami hajir zalʼlim tea Pioneer Sevechea Korsantlim bhav-bhoinnam

1978-ant, ami Pioneer Sevechea Korsak hajir zalʼlim tednam, tea Korsacho xikoupi, bhav Raimo Kuokkanen-an, a amkam Gilead Korsa pasot fom bhorunk urba dili. Tea pasot ami Inglez bhas xikonk laglim. Punn fom bhorchea poilim, 1980 vorsa amkam Finland-achea xakha ofisant seva korunk apounnem mellʼllem. Tea vellar, Bethel-ant seva kortoleank, Gilead Korsa pasot fom bhorunk mellonaslem. Ani ami amkam nhoi, punn Jehovak zai thoim seva korunk sodhtalim mhunnttoch, ami xakha ofisant vochpachem apounnem manun ghetlem. Tori astana, amkam ghoddie fuddarak Gilead Korsa pasot fom bhorunk mellot mhunn chintun, ami Inglez bhas xikot ravlim.

Thoddea vorsam uprant, Bethel-ant seva korpi bhav-bhoinnamnim pasun Gilead Korsak vochonk fom bhorunk zata mhunn Sonchalon Monddollan nirnnoi ghetlo. Hem kollʼllea uprant, ami rokddench fom bhorlem. Amkam Bethel-ant kam korunk khub avoddttalem. Punn porgottnnaranchi chodd goroz asa thoim vochon ami seva korunk sodhtalim dekhun ami hem fom bhorlem. Uprant amkam Gilead Korsak apounnem mellʼllem. 1985-achea Setembr mhoineant, Gilead-achea 79-avea klasint ami graduate zalim, ani amkam Colombia desant dhaddlim.

AMCHI POILI MIXINORI SEVA

Colombia-nt amkam survatek xakha ofisant seva korunk dhaddlim. Mhaka dilʼlem kam, hanvem mhojean zata title bore toren korunk proitn kelo. Punn eka vorsa uprant, amkam dusrea eka zagear seva korunk zai mhunn hanvem bhavank sanglem. Mhojea akʼkhea jivitant hanvem ekuch pavtti oxem kelʼlem. Tea uprant amkam Neiva xarant, Huila mhunnttlolea zagear mixinori seva korunk dhaddlim.

Mhaka porgottnni korunk khub avoddttali. Ankvar astana, hanv Finland-ant pioneer mhunn seva kortalom tednam, thodde pavtti hanv sokall tem sanz meren porgottnni kortalom. Ani kazar zalea uprant pasun, hanv ani Sirkka zaite pavtti dis-bhor porgottnni kortalim. Ami poisulʼlea vattaramnim porgottunk voitalim tednam ami thodde pavtti gaddientuch nhidtalim. Oxem kelʼlean amcho zaito vell vanchtalo, ani dusrea disa sokallim fuddem ami beginuch porgottnni suru korunk pavtalim.

Mixinori seva kelʼlean, ami porot ek pavtt porgottnni korunk urben bhorlim. Sovkas-sovkas korun sobhent porgottnnaranchi vaddavoll zait geli. Colombia-ntlim bhav-bhoinnam khub borim aslim. Tim eka-mekacho mog kortalim, eka-mekak man ditalim ani lhan-lhan vostumnim pasun eka-mekak upkari aslim.

MAGNNEAK ASLOLI XOKTI

Ami Neiva xarant seva kortalim. Punn tea xarachea bhonvtonnchea vattaramnim ekui Jehovacho Sakxi naslo. Tor thoinchea lokank bori khobor koxi pavtoli mhunn mhaka usko zalʼlo. Karonn sorkara add zhuz kortolea soinikank lagon, dusrea ganvchea lokamnim thoim vochop dhokeachem aslem. Tor tea vattarantlo konnui Sakxi zalear puro mhunn hanv Jehova lagim magnnem korunk laglo. Punn hanvem chintlem ki thoincho ek munis sot xiktolo zalear, tannem Neiva-nt ravonk poddttolem. Tea pasot, uprant hanvem oxem pasun magnnem kelem ki to munis bhavarthant ghott zauncho ani tannem porot aplea ganvant vochon thoim porgottnni korchi. Punn Jehovan hachea poros kitem tori borem chintun dovorlolem mhunn mhaka khobor nasli.

Thoddea vella uprant, hanv Fernando Gonzalez nanvachea eka tornnatteak mellʼllom. To Algeciras ganvcho aslo, zoim ekui Jehovacho Sakxi naslo. Fernando kama pasot dor sumanak, 50-am poros chodd kilometr provas korun Neiva xarant ietalo. Hanvem tachea sangata Bible obheas suru kelo. To dor ek pavtti Bible obheasa pasot bori toiari kortalo. Ani rokddoch, to chukonastana soglea mittingenk ieunk laglo. To obheas korunk laglo tea poilea sumana thaun, aplea ganvant gelea uprant lokank ektthaim kortalo ani apunn xikla titlem-i tankam sangtalo.

1993-ant Fernando sangata

Obheas suru zaun sov mhoineamnim, Janer 1990-ant Fernando-n bautizm ghetlo. Tea uprant tannem niemit pioneer seva suru keli. Atam Algeciras-ant ek Sakxi aslo. Tor xakha ofisan khas pioneer-ank thoim dhaddop dhokeachem naslem. Ani Febrer 1992-ant thoim ek sobha suru zali.

Kazar zaunchea poilim, Fernando-n aplea ganvant porgottnni keli. Ani kazar zalea uprant to ani tachi bail, San Vicente del Caguan hea xarant seva korunk gelim. Hanga pasun ekui Sakxi naslo. Tor thoim ek sobha suru korunk tannim modot keli. Uprant 2002-ant, Fernando-k sorkittachi dekhrekh korpi mhunn nemlo. Aiz porian to ani tachi bail Olga, sorkittachem kam korit asat.

Hea onnbhovantlean hanv xiklom ki Jehovache sevek zuddlolea lhan-lhan kamam vixim pasun magnnem korop khub gorjechem zaun asa. Karonn ami jem korunk xokonant, tem Jehova korunk xokta. Khorem mhunnttlear, xetacho dhoni to zaun asa, ami nhoi!—Mt. 9:38.

JEHOVA “ITSA DITA ANI TI ITSA PURNN KORUNK XOKTI-I” DITA

1990-ant, amkam sorkittachem kam korunk dhaddlim. Mhoji poili sorkittachi bhett Finland-achi rajdhani, Bogota hea xarant asli. Hi zobabdari ami bore toren purnn korunk xoktolim vo na mhunn amkam bhirant distali. Karonn ami chaltim munxam aslim ani amkam kosleoch khas kola nasleo. Toxench, ami poilim kednanch itlea vhoddlea xarant ravonk naslim. Torui, Filipkarank 2:13-nt sangloli bhas Jehovan purnn keli mhunn hanvem onnbhovlem. Thoim sanglam: “Devuch aple khuxe pormonnem tumkam ghott korta. To tumkam donui, mhunnche, itsa dita ani ti itsa purnn korunk xokti-i dita.”

Uprant, amkam sorkittachem kam korunk Medellin xarant dhaddlim, jea xara vixim hanvem adim sanglolem. Hanga ravpi lokank, hinvsa ani maramari sodanchem koxem zalʼlem. Udharonnak, ek pavtti hanv konnacho tori Bible obheas ghetalom tednam, tachea ghora bhair thodde lok eka-mekak far marunk lagle. Hanv itlo bhielom ki hanv zomnir nhidchoch aslo. Punn to vidʼdhearthi peregraf vachit aslo. Bhair kitem zatalem tem kainch taka poddonk na. Peregraf vachlea uprant apunn rokddoch ietam mhunn sangon to bhair gelo. Ani thoddea vella uprant, to aplea don lhan bhurgeank gheun ailo ani mhunnttlem: “Sorry aam, mhaka mhojea bhurgeank haddchim aslim.”

Ami zaite pavtti mornnantlim vanchleant. Ek pavtt ami ghoran-ghor porgottnni kortalim tednam, Sirkka dhanvon mhojea fuddeant ailem. Tem ekdom bhielʼlem. Konnem tori apleacher far marlo mhunn tannem mhaka sanglem. Hem aikon hanvem ang kaddlem. Punn uprant amkam kollon ailem ki to munis Sirkka-k nhoi, punn tachea koddlean pasar zatalo tea munxak marunk sodhtalo.

Sovkas-sovkas korun amchi bhirant unni zali. Thoinchim bhav-bhoinnam, zannim oslea ani anikui bhirankull poristhitincho fuddo kelʼlo, tanchea thaun amkam dhir mellʼllo. Jehova tankam modot korta zalear, to amkam-i modot kortolo mhunn ami visvas dovorlo. Ani thoinche vhoddil amkam ditat tem nirdexon ami apnnailem, surokxit ravonk panvlam ghetlim, ani urlolem soglem Jehovachea hatant soddlem.

Punn poristhiti sodanch ami chintʼtalim titli vaitt asonasli. Zoxem, ek pavtti hanv konnak tori bhett diunk gelʼlom tednam, tachea ghora bhair don bailo vhoddlean zhogoddttat tem aikonk ietalem. Tanchem hanv aikonk sodhinaslom. Punn hanv mellonk gelʼlo to munis mhaka porot-porot bhair apounk laglo. Ani bhair vochon polloit zalear, teo don bailo nhoi, punn don kir asle. Te xezarchea bailanchi nokol kortale, jim sodanch zhogoddttalim.

ANIKUI ZOBABDAREO ANI ODDCHONNEO

1997-ant, mhaka Ministerial Training School-ak b ietat tea bhavank xikoupachi zobabdari dili. Khorem mhunnttlear, mhaka songottnnechea korsank vochonk khub avoddtta. Punn oslea eka korsak mhaka xikoupachi sondhi mellttoli mhunn hanvem kednanch chintunk naslem.

Uprant hanvem district-acho dekhrekh korpi mhunn seva keli. Punn hi manddavoll bond zali tednam, hanv porot sorkittachi dekhrekh korpi mhunn seva korunk laglom. Tor fattlea 30 vorsam thaun mhaka veg-veglleo zobabdareo samballunk sueog mellʼllo, zoxem Korsacho xikoupi, toxench sorkittacho dekhrekh korpi. Hea vorvim mhaka Jehovachim zaitim besanvam mellʼlleant. Punn mhaka thoddea oddchonneancho-i fuddo korunk poddla.

Hanv ek urbevont munis dekhun mhaka kotthin poristhitincho fuddo korunk khub modot zalea. Punn thodde pavtti, sobhentlea bhavam lagim vagtana hanvem hispa bhair urba dakhoili. Zoxem eka vellar, hanvem dusreank anik mogall zaunk ani dusream sangata somjikaien vagonk urba dili. Punn khorem mhunnttlear, tea vellar tanchea poros chodd, hanvem he gunn dakhounchi goroz asli.—Rom. 7:21-23.

Mhojea oskotaienk lagon hanv thodde pavtti samko niraxi zalom. (Rom. 7:24) ‘Hanv mixinori seva soddun porot Finland-ant gelear borem zatolem oxem mhaka dista,’ mhunn hanvem ek pavtti Jehovak magnneant sanglem. Punn teach sanjer hanv mittingek gelom tednam, hanvem thoim jem aikolem tea vorvim mixinori seva soddun dina zaunk, ani mhojea oskotaiencher kam korit ravonk mhaka urba mellʼlli. Hanvem kelʼlem tea magnneacho Jehovan koso zobab dilo tem mhaka aiz poriant ugddas asa. Ani tannem mhaka mhojea oskotaiencher zoit vhoronk modot keli mhunn hanv tacho khub upkari!

FUDDARAK PASUN JEHOVA AMCHI KALLJI GHETOLOCH!

Hanvem ani Sirkka-n, amchea jivitachim choddxim vorsam purnn vellachi seva kelea. Ani taka lagon hanv Jehovacho khub upkari asam. Toxench, Jehova Devan mhaka ek mogall ani visvaxi bail favo keli mhunn pasun hanv tacho upkari asam.

Rokddoch hanv 70 vorsancho zatolom, ani songottnnechea korsacho xikoupi ani sorkittachi dekhrekh korpi mhunn mhaka asloli zobabdari hanvem soddun diunchi poddttoli. Punn hea pasot hanv niraxi zaina. Karonn hanv Jehovak man diunk sodhtam zalear, tachea songottnnent mhaka ek mhotvachi zobabdari asonkuch zai mhunn na. Khorem mhunnttlear, hanvem mannsugen toxench mogan ani upkari kallzan tachi vakhannʼnni kelear, Jehova khub khuxal zatolo mhunn mhaka khatri asa.—Mik. 6:8; Mk. 12:32-34.

Jehovache sevent mhaka zaiteo zobabdareo mellʼlleo. Punn teo mhaka, hanv dusream poros boro aslom vo mhaka khas kola asleo mhunn nhoi, punn Jehovan mhaka favo nasloli doia dakhoili dekhun mellʼlleo. Mhojeo oskotaieo Jehova zannam aslo. Torui, tannem mhaka heo zobabdareo dileo ani teo bore toren purnn korunk tannench mhaka modot keli. Hea vorvim hanv oskot aslom tednam, Jehovachi xokti sarki dison aili!—2 Kor. 12:9.

aDetermined to Serve Jehovah,” hi Raimo Kuokkanen-achi jivitachi kanni, Abril 1, 2006-achea Pahrogopur-ant dilʼli asa.

b Hea korsak atam Raj-porgottnnarank Kors oxem mhunnttat.