Skip to content

Skip to table of contents

NU A BEE SIRA

Jɛhova Yerebah Mɛ Nɛ Kaɛlɛɛ Pya Kɛ̄ M Ɔloo

Jɛhova Yerebah Mɛ Nɛ Kaɛlɛɛ Pya Kɛ̄ M Ɔloo

SƆ̄ NA wa le mm bee lu ina Colombia bu zua 1985, dogo lumiī bee eelookɛ̄ bu lo edo. Taɛ lo sɔ̄, pya bɛbɛɛ lo edo aa bee bebe loo pya a oo pɔrɔ pɔrɔ pie, le pya miɔŋɔ erabee a tɔɔ̄ nyɔɔ kpokɛ̄ lo ba sereloo doodoo bee ba lue pya nɔ̄. Bu barasī Medellín, kɛ̄ i bee sitam sɔ̄ esaa, pya miɔŋɔ erabee ama wee aara naā kiāŋa nyɔɔ dee. Ba wee oo pɔrɔ pɔrɔ pie, sa su bah ekpo aā pya nɛɛ kɔ ba a nɛe wa kpugi lokwa ba naa dooe wa dogo loo, e ba wee fɛnage pya nɛɛ sa wa su kpugi lɛɛ bah. Lɔgɔ aba naa bee biɛ̄-dum. A bee bee kɔ i le dɔɔ̄na nyɔuwe.

Tɛɛ̄ doodoo wa na baɛ nɛɛ a aa ziī edo a kura Finland lo a le dee mmnyɔɔ loo nyɔuwe bee lu ina South America a? E pya ena m enɔā aāloo pya nu a bee sira bu pya zua ama a?

SƆ̄ M BEE LE ZEGE LI FINLAND

M bee mɛā bu zua 1955, mda na kpɛdumɛ yɛɛ taa ii nɛɛdam i lu bu ka a. A bee lu ekpɔā mɛ bu buɛ̄ alu ekure Vantaa anyaawo. Buɛ̄ ama le kpaɛ̄ maā, li edo Finland.

Pio zua lɛɛ m gae mɛā, na ka bee liamaā sa lu ziī yɛɛ Pya Ekeebee Jɛhova. Kerewo, na tɛ bee gbānasī kaka ue sa naa bee iye kɔ na ka a nyɔɔnɛ i nɔ nu, ale aara i kuma enɔānu. Nyɔɔwo, na ka wee i tɔgɛ Baibol sɔ̄ i tɛ naale tɔ.

M bee bɔātɛ̄ etaāŋabah Jɛhova sɔ̄ m bee le ɛrɛba zua

Aā sɔ̄ m bee le nwiī, m wee piiga lo egbaɛ̄tɔ̄ Jɛhova. Bu edobah, sɔ̄ m ebee lu ɛrɛbah zua, nɛɛ a wee mɛ tɔgɛ nu bie tɔkpa bee si saŋ mɛ nyɔɔnɛ nyɔɔbee mm bee yiga ede verilättyjä (ziī bee pancake pya Finland lo ba wee su miī buma). A bee su bah ekpo mɛ kpaāna egā, sa gbī esu elua bah a suā lo pancake mɛ yere nu. M bee piiga lo ezip nwībugu a bee suā lo pancake ye lɛɛ bah tɛrɛ kɛ̄.

Na tɛ bee u sɔ̄ m elua 12 zua. Nyɔɔwo, m bee bɔātɛ̄ e’ɛrɛ dee lo esi enɔānu. Bu pya wuga nɛɛdam a bee le bu lo bɔŋanaloo bee mɛ ɛɛ loo kaāna, e wo bee mɛ zū kɔ m nyim kiisī bu edɔɔ̄. M bee bɔātɛ̄ ebuū Baibol ziī ziī biradee, sa biibahkɛ̄ nɔ pya i kpa. Pya nu ama bee mɛ yerebah nɛ kɔ m liamaā sɔ̄ m elua 14 zua, nyɔɔ 8 biradee bu Ɛrɛtaa Enɔɔ̄, bu zua 1969.

Nwīgbagbara sɔ̄ aā sɔ̄ m bee sah tɔkpa, m bee yiibu tam sɛmdee. Sɔ̄ pio kaɛ etɛ̄na, m bee kii kɛ̄ ebɛɛ̄ pya zue ue le li Pielavesi, lo a le bu edo Finland.

Bie bu buɛ̄ Pielavesi, m bee zɔŋia ziī nwiīnɛɛwa a kura Sirkka lo m wereloo kaāna, e m bee ye ii nua na wa. Bu mɛ bee ye ɛɛloo kaāna nyɔɔbee a bee lu nɛɛ a kumalookɛ̄, kuūnadɛɛ̄ sa wereloo Jɛhova kaāna. A naa wee gbī gbɛnɛ dɔ ale kponia zɔ. A bee taɛ baɛ ii lo etaāŋabah Jɛhova mmɛnɛ dookɛ̄ i ekpo toora doo, e i bee kpɛ̄naloo esi ɛrɛgebah tam alu enɛ i bu bɔŋanaloo Bari. I bee iya ziī nyɔɔ 23 biradee bu Taa Enɔɔ̄, bu zua 1974. Taā i kii wee ɛrɛ ekpeloo tua sɔ̄ i iya ziī sah, i bee kii kɛ̄ ebɛɛ̄ pya zue ue le li Karttula.

Tɔ i bee bara tɔɔ̄ li Karttula, Finland

JƐHOVA BEE I KUŪDƐƐ̄LOO

Fah na wuga nɛɛdam bee i dɔɔ̄ nɛ

Aā bɔātɛ̄ i iya dam le wa, Jɛhova edora nu a tɔgɛ kɔ lo i gbī ye Buɛ̄-mɛnɛ nua tuatua, a gaa le kuūedɛɛ̄loo pya i ebɛɛ̄ bu namloo. (Mat 6:33) Bu edobah, ii bee ɛrɛ fah sɔ̄ i bee le Karttula. Tua sɔ̄, aba kpe na i wee su kiā a. Kerewo, bu sɔ̄ tɔɔ, tɔɔ wee le kaāna sa oo le edap ɔp kpe. A wee lu ebɛɛ̄ kɔ o ɛrɛ fah lokwa o dap zue ue kɛ̄ i bɔŋanaloo wee zue ue, lo a bɛɛasī kaāna. Kerewo, ii bee ɛrɛ kpugi esu yaā fah.

Ziī dee, na gbɛnɛ wuga nɛɛdam bee i inaloo sɔ̄ ii bee ɛmadɛɛ̄ sa i dɔɔ̄ ye fah nɛ. Ebee kpɛ kpugi insurance loo lo fah. Aba nu a bee siga na yaɛ fuɛl yerebu lo fah. Nyɔɔwo, i bee ɛrɛ fah a gaa bee i bɛɛ̄.

Jɛhova bee doo nu a tɔgɛ kɔ a gaa kuūedɛɛ̄loo pya i ebɛɛ̄ bu namloo. Aba nu a bee kuu ili edoo na lo esu tam Buɛ̄-mɛnɛ nua tuatua bu i dum.

TƆKPA GILEAD

Sɔ̄ i bee si Tɔkpa Pya Sɛmdee bu zua 1978

Sɔ̄ i bee si Tɔkpa Pya Sɛmdee bu zua 1978, ziī wuga nɛɛdam a bee i tɔgɛ nu a kura Raimo Kuokkanen, a bee i yere mɛmloo kɔ i ɛm kpa bara lo esi Tɔkpa Gilead. Nyɔɔwo, i bee bɔātɛ̄ enɔ muɛ̄ ue Beke lokwa i nyim tura lo esi. Kerewo, lɛɛ i gae ɛm lo kpa bu zua 1980, a bee lu ekue i kɔ i lu wee sitam bie tɔ-naatam li Finland. Nyɔɔwo , i bee kii Bɛtɛl, nyɔɔbee i bee gbī esitam ɛrɛgebah kɛ̄ Jɛhova gbī kɔ i si, e a naale aba kɛ̄ a taɛ ili esi. Lo sɔ̄, pya a gaa sitam Bɛtɛl naa wee ɛm kpa bara kɔ ba esie Tɔkpa Gilead. Kerewo, i bee kiisī lo enɔ muɛ̄ ue Beke, lokwa lo dee kpaā i nɛ lo e’ɛm kpa bara lo esi Tɔkpa Gilead, i dap nyim tura lo edoo wo.

Sɔ̄ pio zua etɛ̄na, Eku A Baɛbee bee nɛ dee pya a gaa sitam Bɛtɛl kɔ ba dap ɛm kpa bara lo esi Tɔkpa Gilead. Aba lo sɔ̄, i bee ɛm kpa bara lo esi Tɔkpa Gilead. Kerewo, ii bee ɛm lo kpa nyɔɔbee sitam Bɛtɛl e’mma i ale kɔ a naa kpena i loo, mɛ nyɔɔbee i gbī esu i loo nɛ lo esitam ɛrɛgebah kɛ̄ ebɛɛ̄ le, lo i nyim tura. Bu kpɛdumɛ, a bee lu ekue i lo esi Tɔkpa Gilead, e i bee le yɛɛ lo eree 79 eku pya nɛɛ a bee si lo Tɔkpa. I bee sah lo Tɔkpa bu Ɛrɛnia Enɔɔ̄, bu zua 1985. Kɛ̄ a bee lu eyere i ture na Colombia.

TUA TAM A BEE LU ENƐ I DOODOO PYA ZUE UE DƆƆ̄NA EDO

Tua, sɔ̄ a bee lu eyere i ture tɔ-naatam a le Colombia. M bee piiga lo esu dɛ̄dɛɛ̄ na mɛm siā lo tam, kerewo, sɔ̄ ziī zua etɛ̄na, i bee gbī esi dɔɔ̄na tam. Lo sɔ̄ na a bee lu tua sɔ̄ m bee bara kɔ alu enyaana i esiatam a. Sɔ̄ esaa, a bee lu eyere i ture buɛ̄ Neiva, lo a le barasī Huila doodoo pya zue ue dɔɔ̄na edo.

Tam zue ue wee mɛ kpeloo kaāna. Sɔ̄ m sii bee ii wa sa m gaa bee zue ue li Finland doodoo nɛɛ sɛmdee, m wee zue ue aā bagara lɔɔrɛ mmɛ loo uunɛ. E sɔ̄ m e’ira wa, na wa Sirkka le mm wee gbaanage zue ue aā lɔɔrɛ mmɛ loo uunɛ. Sɔ̄ i zue ue kɛ̄ a binia aa loo i tɔ, ii wee obiana kii be taɛ lo biradee, i wee daa bie bu i fah mmɛ dɔɔ̄na biradee. Lo ama wee doo kɔ i bagara bɔātɛ̄ zue ue sɔ̄ dee eyira.

Dookɛ̄ i bee ɛrɛ mɛm loo tam zue ue sɔ̄ i aa bee sitam sɛmdee doo, kɛ̄ i bee doonage lo sɔ̄ i aa bee zue ue dɔɔ̄na edo. Bɔŋanaloo i bee le bu bee nyim yiiloo, e pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa alu Colombia bee i tɔgɛ nia loo, i wereloo, sa i nwadɛɛ̄.

KƐ̄ KARA SI EKPO DOO

Lɔgɔ Nɛɛ Ekeebee naa bee le bu pya buɛ̄ a le kpaɛ̄ buɛ̄ a bee lu eyere i ture kɔ i zue ue, lo a le buɛ̄ Neiva. Wo bee doo kɔ m kɛɛrɛ kɛ̄ le yereue edap tɛɛ̄ doo ina bu pya lo buɛ̄. Mɛ nyɔɔbee dogo lumiī a aabah pya erabee a sereloo doodoo pya nɔ̄, a bee lu gɛɛgɛɛloo kɔ pya alu dɔɔ̄na buɛ̄ a sitam lo barasī. Nyɔɔwo, m bee yere kara bara kɔ Jɛhova a yerebah doo kɔ ziī nɛɛ a aabu pya buɛ̄ ama alu Nɛɛ Ekeebee. M bee kɛɛrɛ kɔ lo nɛɛ ɛrɛ edasī tɔɔ̄ bu buɛ̄ Neiva lokwa a dap nɔ kaka ue. Nyɔɔwo, m bee yere kara kɔ sɔ̄ lo nɛɛ eliamaā sah, a nyim agaloo, lɛɛ a obia kii ye buɛ̄ wee zue ue. Mm bee suā kɔ a ɛrɛ nu a lee eewo lo Jɛhova ɛrɛ kumaloo pya lo buɛ̄.

Nwīgbagbara sɔ̄ aā lo sɔ̄, m bee nyɔɔnɛ ziī zege gbara a kura Fernando González nɔ Baibol. A bee tɔɔ̄ bu buɛ̄ Algeciras, lo alu ziī yɛɛ pya lo buɛ̄ Pya Ekeebee naale. Fernando wee kii Neiva wee sitam, lo a eeloo 50 kilometer (30 mi) aā ye buɛ̄. A wee kpɛ̄naloo leere loo ziī ziī ye enɔānu Baibol, sa a bee nwaābah si dɛ̄dɛɛ̄ i enɔānu bu bɔŋanaloo. Aā tua kaɛ a bee bɔātɛ̄ nɔnu, Fernando wee kue pya dɔɔ̄na alu ye buɛ̄ bɔŋɛnɛloo sa wa tɔgɛ pya nu enɔā aābu Baibol.

Fernando le ii bu zua 1993

Sɔ̄ ini’ī enɔɔ̄ etɛ̄na aā sɔ̄ Fernando bee bɔātɛ̄ enɔnu, a bee liamaā bu Tua Enɔɔ̄ bu zua 1990. Sɔ̄ esaa, a bee lu nɛɛ sɛmdee. Nyaawo, nyɔɔbee ziī Nɛɛ Ekeebee e’ina bu buɛ̄ Algeciras a, a bee waɛ kɔ tɔ-naatam a yere pya sɛmdee bu keebee sīdee ture lo barasī. Bu Baɛ Enɔɔ̄, bu zua 1992, a bee lu eyere ziī bɔŋanaloo bu lo buɛ̄.

Ekɔ aba bu ye buɛ̄ na Fernando bee zue ue ani? Eeye! Sɔ̄ e’ira wa sah, Fernando le ye wa bee kii bu buɛ̄ San Vicente del Caguán, lo alunage dɔɔ̄na buɛ̄ lɔgɔ Nɛɛ Ekeebee naale. Ba bee yerebah doo kɔ bɔŋanaloo a yii lo buɛ̄. Bu zua 2002, bee lu etubobahloo Fernando nua nɛɛ kuūdɛɛ̄loo sɛkiut, e ye wa Olga le ɛɛ lege aa sitam doodoo pya kuūdɛɛ̄loo sɛkiut mmɛ nii’ee.

Aāloo nu a sira ama, m enɔā kɔ alu nu a kuī kɔ i yere kara kumaloo ɛrɛgebah gah esiatam alu enɛ i. Jɛhova wee doo nu ili ii le edap doo. Nyɔɔbee tam i aa si ama ɛɛ alɛɛ tam, e a naale lo ili.—Mat 9:38.

JƐHOVA WEE I NƐ ‘TAƐ LE EKPO ESU DAĀ’

Bu zua 1990, a bee lu eyere na wa le mm kɔ i sitam kuūdɛɛ̄loo sɛkiut. Tua sɛkiut a bee lu eyere i ture na lo a le bu gbɛnɛ buɛ̄ a kura Bogotá. Bɔɔ bee i aa kɔ ii le edap sitam ama leere. Na wa le mm bee lu pya a kiikɛ̄, e ii bee suā gbɛnɛ kpa. E i sii bee tɔɔ̄bu gbɛnɛ buɛ̄ pya nɛɛ mma bu doo wo lɔgɔ sɔ̄. Kerewo, Jɛhova bee doo gbɔɔ̄mɛɛ̄ ye yii a le bu Pya Filipai 2:13, lo a kɔ: “Nyɔnɛbee Bari esitam i bu, naale aba egbī, mɛ esitam mmɛ nu a ye nia.”

Sɔ̄ esaa, a bee lu eyere i ture ziī sɛkiut a le barasī Medellín, lo a le buɛ̄ m bee kue bee tua sɔ̄ a. Dogo lumiī ebee suloo pya a tɔɔ̄ lo barasī mmɛ lo dɔ a naa luna lɔgɔ nu wa loo. Bu edobah, a ɛrɛ ziī dee m aa bee sere enɔānu Baibol bie tɔ ziī gbara, e ba bee bɔātɛ̄ etā naā bie kɛ̄-ee. Bɔɔ bee mɛ aa sa bee kɔ m dɔ kɛnɛkɛ̄, kerewo, lɔgɔ bɔɔ naa bee aa lo gbara, taāwo, a bee kiisī lo ebuū nu i aa bee nɔ. Sɔ̄ a buū lo nu sah, a bee mɛ bara kɔ m yirae ye baɛ, e a bee yii kɛ̄-ee. Sɔ̄ ziī nwī sɔ̄ etɛ̄na, a bee aara baɛ nwīgbagbara nwiī nyima tɔ sa mɛ fɛɛrɛloo bara kɔ, “Soosoo aaloo mɛ nɛ, m bee si wee su pya na miɔŋɔ lɛɛ kɛ̄-ee.”

A ɛrɛnage pya dɔɔ̄na sɔ̄ i bee yiibu kɛ̄tɔɔ̄ alu gɛɛgɛɛloo doo wo ama. Ziī dee i aa bee zue ue aā ziī tɔ yii ziī, na wa bee mɛ teera lu loo, bu gbɛnɛ e’ɔaloo le bɔɔ. A bee mɛ kɔ nɛ kɔ a ɛrɛ nɛɛ a ye tāe naā loo. Gbɛnɛ bɔɔ bee mɛ aa. Kerewo, sɔ̄ esaa i bee sikɛ̄ dā kɔ a naale taɛ na wa Sirkka na lo nɛɛ aa bee tā naā loo a, mɛ a bee le dɔɔ̄na nɛɛ a gaa bee kiā tɛɛ̄ kpaɛ̄ na wa.

Sɔ̄ sɔ̄ aa bee kiisī, dogo lumiī ama bee i suloo sa bɔɔ naa bee i aana. Pya wuga a le lo buɛ̄ bee lenage bu lo kɛ̄tɔɔ̄, e ba bee lenage bu pio kɛ̄tɔɔ̄ a bee piya eewo, kerewo, ba bee agaloo, e wa e’agaloo ama bee yere mɛm loo ili. I bee biaɛfii kɔ lo Jɛhova aa wa yerebah nɛ, eyerenage bah nɛ ili. I wee su zuurabahtɔ̄ pya kanɛɛ a le lo buɛ̄ i nɛ, nwaɛ̄dɛɛ̄, sa lɛɛbahloo lo a siga bie bah Jɛhova.

Bu kaka, pio kɛ̄tɔɔ̄ naa bee lu gɛɛgɛɛloo dookɛ̄ i bee ɛmadɛɛ̄ doo. A ɛrɛ dee m bee dā nu a bee muɛ̄ baɛ wa a gaa kānā kānā sa gbɛ ziī bie kɛ̄-ee loo tɔ m aa bee si. Ɛp pya a gaa kānā kānā doo wo naa wee mɛ nia, kerewo nɛɛ m aa bee siloo bee kɔ m lu kɛ̄-ee loo ye tɔ. Sɔ̄ i bee ina kɛ̄-ee, i bee muɛ kɔ ɛɛ baɛ ka enuɛ pya Beke kure parrot na a gaa bee “kānā kānā” a. Baɛ aba aa bee nɔ pya a wee kānā kānā bie lo kɛ̄ zɔ̄ŋɔ.

AĀ TAM LE AĀ TAĀŊA

Bu zua 1997, a bee lu etubo mɛ bahloo kɔ m tɔgɛnu tɔkpa a kura Ministerial Training School. b Si ɛrɛgebah tɔkpa Buɛ̄-mɛnɛ wee mɛ nia kaāna, kerewo, mm bee kɛɛrɛ kɔ a ɛrɛ dee elu etubo mɛ bahloo kɔ m tɔgɛ nu bu ziī yɛɛ pya lo tɔkpa.

Sɔ̄ esaa, a bee lu etubo mɛ bahloo nua nɛɛ kuūdɛɛ̄loo district. Sɔ̄ a bee lu e’ɔbɛ tam kuūdɛɛ̄loo district, a bee lu e’obara mɛ ture bu tam kuūdɛɛ̄loo sɛkiut. Nyɔɔwo, m bee tɔgɛnu sa kuūdɛɛ̄loo sɛkiut le district bu nu a eeloo 30 zua. Pya tam ama edora kɔ m ɛrɛ gbɛnɛ-edo leelee. Kerewo, a naale dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ na nu wee i kiā leere loo a. M naa baatɛ̄ nu anua m kɔ doo wo.

M wee lu nɛɛ a ɛrɛ mɛm sa agaloo, e lo ama eyerebah mɛ nɛ gbɛnɛ-edo sɔ̄ m kpesī e’aga kɛ̄tɔɔ̄. Mɛ a ɛrɛ pio sɔ̄ m bee doo dogo yeekɛ̄ sɔ̄ m aa bee kwa pio taāŋa a bee sira bu bɔŋanaloo. A ɛrɛ pio sɔ̄ m wee su e’aga muɛ̄ kɔā nɛ pya wuga bu bɔŋanaloo kɔ ba a wereloo sa dābeeloo ɛnia aba. Kerewo, a bee le taɛ lo sɔ̄ na mda mm bee tɔgɛ pya lo elap dogo a.—Rom 7:21-23.

Nyɔɔbee pya na e’ɔaloo ama, loo mɛ wee ɔ pio sɔ̄. (Rom 7:24) A ɛrɛ sɔ̄ m bee yere kara sa kɔ nɛ Jɛhova kɔ elee lo m aa bu tam zue ue dɔɔ̄na edo ama sa obia kii Finland. Loo uunɛ lo dee, m bee si enɔānu. Pya nu m bee dā bie enɔānu lo dee bee mɛ yere mɛm loo kɔ m tɔɔ̄ bia bu na esiatam sa kiisī lo esitam nyɔɔ pya kɛ̄ m ɔloo. Kɛ̄ Jɛhova agara lo kara doo lu mɛ nyɛŋialoo mmɛ nii’ee. E bu mɛ ɛɛ kaāna kɔ Jɛhova yerebah mɛ nɛ kɔ m dap sitam nyɔɔ pya kɛ̄ m ɔloo.

M BƐĀBU KƆ DEESĪ LI ELEE

Bu Sirkka le mm ɛɛ kaāna kɔ Jɛhova nɛ i dee kɔ i su gbɛnɛ-edo zua i tɔɔ̄dum ye siātam nɛ bu keebee sīdee. Bu mɛ ɛɛnage kaāna kɔ Jɛhova nɛ mɛ wa a ɛrɛ le dum sa mɛ wereloo bu dɛ̄dɛɛ̄ pya zua ama.

M esaa elu 70 zua, nyɔɔwo m gaa le ɔbɛ esitam doodoo nɛɛ kuūdɛɛ̄loo sɛkiut le nɛɛ tɔgɛnu bu pya i tɔkpa. Kerewo, lo ama naa biire mɛ bu. Ena anua a? Nyɔɔbee m suā leere kɔ nu a ɛɛrɛbu Jɛhova gbɛnɛ na sɔ̄ i kuūnadɛɛ̄ bu i esiatam le sɔ̄ i ye leera aābu beenyiɛ a mma tɛ̄maloo wereloo le doo yaa. (Maika 6:8; Maak 12:32-34) Naa lu ebɛɛ̄ kɔ i dasī ɛrɛ gbɛnɛ dɔ tam bu bɔŋanaloo lɛɛ i gae ɛɛrɛbu Jɛhova.

Nyaawo, sɔ̄ m kɛɛrɛbu pya dɔ tam elua enɛ mɛ bu bɔŋanaloo Bari, m muɛ kɔ a naa bee lu enɛ mɛ nyɔɔbee m lee ee pya dɔɔ̄na, ale bee a ɛrɛ ziī keebee nu m bee para. Naale wo doo pippip! Taāwo, Jɛhova bee mɛ nɛ pya dɔ tam ama nyɔɔ ewonu a mɛ ɛrɛ loo. A bee mɛ nɛ pya dɔ tam ama kaɛloo pya kɛ̄ m ɔloo. M suā kɔ Jɛhova na a mɛ yerebah nɛ kɔ m dap si pya tam ama a, e a naale nyɔɔ mdaa ekpo. Nu anua a lo m kɔ, Jɛhova yerebah mɛ nɛ kaɛlɛɛ pya kɛ̄ m ɔloo.—2 Kɔr 12:9.

a Nu a bee siraloo Raimo Kuokkanen, bee lu e’ɛm bu The Watchtower April 1, 2006, kɛɛ̄ ekobee ue a kura “Determined to Serve Jehovah.”

b Elua elɛɛ tɔkpa ama sa su Tɔkpa A Le Nɛ Pya Zue Ue Buɛ̄-mɛnɛ yere ye dɔ.