Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

IKUEGBE RẸ AKPEYEREN

Ovwiẹrẹ Mẹ Dje Ogangan rẹ Ọghẹnẹ Phia

Ovwiẹrẹ Mẹ Dje Ogangan rẹ Ọghẹnẹ Phia

ỌKE re me vẹ aye mẹ vwo te Colombia vwẹ 1985, jẹ ẹkuotọ na vọnre vẹ ozighi egbe. Igọmẹti họnra vwọsua ikoko re shẹ ihuvwun egangan vwẹ orere na, ayen je họnra vwọsua ẹmẹko rẹ ihwo evo re vwẹ oma rayen vwo ru isodje re vwọsua ayen rehẹ obẹ igbenu. Vwẹ Medellín rẹ avwanre da ga ukuko na, o vwo inogbozighi evo re dia ighene ri mu ihwunu yan nene irhuvwun na. Ayen shẹ ihuvwun egangan, vwẹ ogangan mie ihwo igho rere ayen vwo jẹ ayen oma ẹwan, ayen ji hwe ihwo fikirẹ igho. O vwo ọvuọvo vwẹ usun rayen rọ tọọn. Kọ ghwa họhọ nẹ akpọ ọfa yen avwanre hepha.

Die yen mu ihwo ivẹ ghevweghe ri nẹ Finland rọ dia ọvo usun rẹ ẹkuotọ re ma ka obohwẹrẹ ọnre vwẹ akpọ na, vwọ rhe South America? Kẹ die yen mi yonori vwẹ ikpe nana eje re na?

AKPEYEREN RẸ ỌKE EGHENE MẸ VWẸ FINLAND

E vwiẹ vwẹ vwẹ ukpe ri 1955, mẹvwẹ yen ubrevwiẹ usun rẹ emeshare erha rẹ Ọsẹ vẹ oni mẹ vwiẹre. Asan rọ kẹrẹ obọrhen ọnre rẹ orhoma rẹ abadi vwẹ Finland ra riẹn phiyọ orere ri Vantaa asaọkiephana yen me dia ghwanre.

E vwiẹ vwẹ ikpe evo vwọ wan rẹ oni mẹ vwo bromaphiyame kerẹ ọvo usun rẹ Iseri ri Jihova nu. Ẹkẹvuọvo, ọsẹ mẹ vwọso uyota na ọ je vwẹ uphẹn kẹ oni mẹ nẹ ọ vwẹ Baibol vwo yono avwanre yẹrẹ mu avwanre kpo uyonoo. Ọtiọyena ọsẹ mẹ rha hẹ uwevwiin, oni mẹ ko yono avwanre uyota ri Baibol na.

Vwo nẹ ọke me vwọ hẹ ẹgbukpe ighwrẹn yen me vwọ ka ẹbẹre ri Jihova

Nẹ ọke emọ rhe, yen me vwọ ka ẹbẹre ri Jihova. Kerẹ udje, me vwọ hẹ ẹgbukpe ighwrẹn, oyono mẹ de muophu kpahen ovwẹ gangan fikirẹ pancake rẹ ihwo ri Finland vwẹ ọbara vwo ruẹ re se verilättyjä re me riaa. Ọ da vwẹ obọ ọvo nyẹ ọhwa mẹ koko vwo rhie ugbunu mẹ phiyọ, kọ davwẹngba rọ vwọ reyọ obọ rọyen ochekọ vwo keke pancake na phiyọ ugbunu mẹ. Me da pharhe je teyen pancake na she nẹ obọ rọyen.

Me vwọ hẹ ẹgbukpe 12, ọsẹ mẹ de ghwu. Ọyena vwọ wan nu, uphẹn ri mi vwo kpo uyono de rhi rhiephiyọ. Iniọvo rẹ ukoko na nabọ vwo ọdavwẹ mẹ, ọnana de mu vwe vwọ yan obaro vwẹ ukoko na. Me da rhe ton isese ri Baibol ri kẹdi kẹdẹ phiyọ je nabọ frẹkotọ yono ẹbe rẹ ukoko na. Uvi rẹ uyono ri mi ruru na yen sa nẹrhẹ mi bromaphiyame me vwọ hẹ ẹgbukpe 14 vwẹ August 8, 1969.

Mi ghwe vwo wontọ nẹ isukuru nu, Me da ton iruo rẹ ọkobaro ọkieje phiyọ. Idughwrẹn evo vwọ wan nu, me da ra ga vwẹ asan ra da ma guọnọ ukẹcha vwẹ Pielavesi rọ kẹrẹ otorere ri Finland.

Vwẹ Pielavesi, me da mrẹ ọmọtẹ rọ cha dia aye mẹ ọghanghanre, Sirkka. Mi vwo ẹguọnọ rọyen kidie ọ vwomakpotọ o ji vwo ẹguọnọ okokodo kpahen Jihova. Ọ dia otitivwe yẹrẹ ekuakua rẹ akpeyeren yen ọ vwọ tuaa. Avwanre ihwo ivẹ na guọnọ ga Jihova vọnvọn, o toro uphẹn rẹ ẹga rẹ avwanre vworii. Avwanre da rọvwọn vwẹ March 23, 1974. Ukperẹ avwanre vwo kpo akpọẹriọ, avwanre de kpo Karttula rọ dia asan ra da ma guọnọ ighwoghwota rẹ Uvie na.

Uwevwin rẹ avwanre diare vwẹ Karttula, Finland

JIHOVA VWẸROTE AVWANRE

Imoto rẹ oniọvo mẹ yan jovwo kẹ avwanre na

Ghwe vwo nẹ ọke rẹ avwanre ghwa vwọ rọvwọn, yen Jihova vwo djephia nẹ ọyen cha kẹ avwanre oborẹ avwanre ghene guọnọ siẹrẹ avwanre da vwẹ Uvie rọyen kobaro. (Mt 6:33) Kerẹ udje, avwanre vwo imoto vwẹ Karttulaa. Ẹsosuọ idjighere kọyen avwanre gua kpo asan. Ẹkẹvuọvo vwẹ ọke rẹ ekpahen, aruọke na djiro gangan. Ọtiọyena, avwanre guọnọ imoto rẹ avwanre se vwo ghwoghwo vwẹ ekogho re rhoro mamọ, jẹ avwanre vwo igho ra vwọ dẹẹ.

Vwẹ ọke ri mi roro phiyọọ, oniọvo mẹ re vwiẹ vwẹ kpahen da rhe mrẹ avwanre. Ọ da vwẹ imoto rọyen vwo ruẹse kẹ avwanre. O ru ẹbe rẹ imoto na gba re. Ifuẹ ọvo kọyen avwanre cha rha dẹ phiyọ. Kọyen avwanre vwo imoto rẹ avwanre che vwo ruiruo na re.

Jihova djerephia nẹ ọyen cha kẹ avwanre oborẹ avwanre guọnọre. Iruo rẹ avwanre yen e vwo phi ọdavwẹ rẹ Uvie na phiyọ ẹdia rẹsosuọ.

ISIKURU RI GILIẸD

Iklasi rẹ Isikuru rẹ Ekobaro rẹ avwanre rare vwẹ 1978

Avwanre vwo kpo isikuru rẹ ekobaro vwẹ 1978, Raimo Kuokkanen, a rọ dia ọvo vwẹ usun rẹ iyono avwanre de jiro kẹ avwanre nẹ avwanre ghwobọphiyọ ifọmu rẹ Isikuru ri Giliẹd. Ọtiọyena, avwanre da ton eyono rẹ ephẹrẹ oyibo phiyọ rere avwanre se vwo muwan vwọ kẹ isikuru na. Ẹkẹvuọvo, vwẹ 1980, tavwen avwanre ke ghwobọphiyọ ifọmu na, e de durhie avwanre nẹ avwanre rhe ga vwẹ oghọn ukoko ri Finland. Vwẹ ọke yena, iniọvo re ga vwẹ Bẹtẹl cha sa ghwobọphiyọ ifọmu ri Giliẹdii. Ẹkẹvuọvo, avwanre guọnọ ga vwẹ asan ri Jihova niri nẹ ọyen me yovwin, ọ dia ọ rẹ avwanre niri nẹ ọyen me yovwiin. Ọtiọyena avwanre de rhiabọreyọ edurhie na. Dedena, avwanre ji yono ephẹrẹ rẹ oyibo rere avwanre sa vwọ ghwobọphiyọ ifọmu ri Giliẹd siẹrẹ uphẹn na de rhiephiyọ.

Ikpe evo vwọ wan nu, Ẹko Rọvwẹrote na da rhọnvwe nẹ iniọvo re ga vwẹ Bẹtẹl sa ghwobọphiyọ ifọmu ri Giliẹd. Ugege yena, avwanre da ghwobọphiyọ ifọmu na, ọ dia kidie nẹ oma rha vwerhen avwanre vwẹ ẹga ri Bẹtẹl naa. Vwọ fẹnẹ ọyena, avwanre de guọnọ ga vwẹ asan ra da ma guọnọ ukẹcha ọ da dianẹ avwanre muwan. E de durhie avwanre kpo isikuru na, avwanre de wontọ nẹ iklasi 79 rẹ Isikuru ri Giliẹd vwẹ September 1985. Colombia yen e ji avwanre ra.

IRUO RẸ IMISHỌNARE AVWANRE RẸSOSUỌ

Avwanre ka ga vwẹ oghọn ukoko rọhẹ Colombia. Me davwẹngba vwo ru asan rẹ ẹgba mẹ teri vwẹ iruo ra kẹ vwẹ, ẹkẹvuọvo ẹgbukpe ọvo vwọ wan nu, mi de no nẹ ofori nẹ e wene asan rẹ avwanre da ga. Ọna yen obọ rẹsosuọ vwẹ akpeyeren mẹ re me vwọ tanẹ e wene uphẹn rẹ ẹga mẹ. Ọyena vwọ wan nu, e de ji avwanre kpo orere ri Neiva, vwẹ ubrakpọ ri Huila ra ga kerẹ imishọnare.

Me riavwerhen rẹ iruo aghwoghwo na ọkieje. Me vwọ hẹ Finland kerẹ ọkobaro rọ je rọvwọọn, ọkievo mi ghwoghwo vwo nẹ edegburhiọke re te ọke rẹ ọnre vwo vi. Kerẹ ihwo re rọvwọnre obọ, me vẹ Sirkka je ghwọrọ ọsoso ẹdẹ na vwo ghwoghwo. Avwanre da wian ekogho ri sheri kẹ uwevwin, ọkievo avwanre me vwerhẹn evunrẹ imoto avwanre hrọke. Ọnana bru ọke rẹ oyan avwanre krẹn je nẹrhẹ avwanre fobọ tuẹn irueru rẹ ẹdẹ ochekọ na phiyọ.

Kerẹ imishọnare, avwanre da rhoma rhi vwo oruru rẹ avwanre ke vwo vwẹ iruo rẹ aghwoghwo na. Ukoko avwanre de rhi bunphiyọ, iniọvo rehẹ Colombia mu ọghọ kẹ ihwo, dje ẹguọnọ kugbe ọdavwaro phia.

ẸGBA RẸ ẸRHOVWO

Vwẹ Neiva rẹ avwanre da ga na, o vwo irere ri ghwe sheri kẹẹ rẹ Iseri ri Jihova hephaa. Mi roro kpahen oborẹ iyẹnrẹn esiri na se vwo te ekogho tiọyen. Ẹkẹvuọvo, fikirẹ ofovwin rẹ ihwo evo re vwẹ oma ru isodje phiẹ, irere na rhe fo asan rẹ erhorha diaa. Ọtiọyena me da nẹrhovwo nẹ e jẹ ohwo ọvo vwẹ irere nana rhe dia Oseri ri Jihova. Mi rorori nẹ ohwo tiọyen cha dia Neiva rere o se vwo yono uyota na. Eriyina me da je nẹrhovwo nẹ, e jẹ o bromaphiyame ji yerin tedje rere o kpo orere rọyen re ghwoghwo. Dakẹ Jihova vwo obo ro che ru ro yovwin vrẹ ọ ri mi roro na shesheri.

Ọyena vwọ wan nu, o rhe krii me da rhe ton uyono ri Baibol phiyọ vẹ eghene ọshare ọvo re se Fernando González. Ọ dia Algeciras, rọ dia ọvo usun rẹ irere yena rẹ Iseri ri Jihova hephaa. Fernando yan iroko re vrẹ 50 (yẹrẹ imaili 30) vwọ cha iruo vwẹ Neiva. Ọ nabọ muegbe rẹ ẹbe rọyen phiyotọ ọkineje ọ da je ton uyono ẹra ri kọke kọke phiyọ. Ghwe vwo nẹ udughwrẹn rẹsosuọ rọ vwọ ton uyono ri Baibol phiyọ, Fernando ko se ihwo efa vwẹ orere rọyen koko ji yono ayen kpahan obo ro yono vwo nẹ uyono ri Baibol rọyen rhe.

Mẹ vẹ Fernando vwẹ ukpe ri 1993

Emeranvwe esan vwọ wan ri Fernando vwọ ton uyono ri Baibol rọyen phiyọ nu, o de bromaphiyame vwẹ January 1990. Ọyena vwọ wan nu, ọ da rhe dia ọkobaro ọkieje. Ọ vwọ dianẹ ọmotọ rẹ Algeciras rhe dia Oseri ri Jihova re na, ọ da rhe dia obo ri fuoma rẹ oghọn ukoko vwo ji ekobaro oghẹresan kpo ekogho yena. Vwẹ February 1992, a da vwẹ ukoko ọvo vwo mu vwẹ orere yena.

Orere ri Fernando nurhe ọvo yen o de ghwoghwo? Ẹjo! Ọ vwọ rọvwọn nu, ọ vẹ aye rọyen de kpo San Vicente del Caguán, rọ dia orere ọfa rẹ Iseri ri Jihova hephaa. Ayen vwẹ ukẹcha phia vwọ reyọ ukoko ọvo vwo mu vwẹ oboyin. Vwẹ 2002, a da vwẹ Fernando vwo mu oniruo okinriariẹ, ọ vẹ aye rọyen Olga, ji ruiruo rẹ ikiekin na rhi te nonẹna.

Obo re phiare na, nẹrhẹ me riẹ obo rọ ghanre te ra vwọ nẹrhovwo kpahen eta kiriguo ri shekpahen iruo ra vwọ kẹ avwanre vwẹ ukoko na. Jihova ruẹ oborẹ avwanre che se ruu. Vwọba, Jihova yen vwo orhọ na, ọ dia avwanree.​​—Mt 9:38.

JIHOVA KẸ AVWANRE “OWENVWE VẸ ẸGBA” RẸ AVWANRE VWO RUIRUO

Vwẹ 1990 e de ji avwanre kpo iruo rẹ ikiekin na. Otorere ri Bogotá yen avwanre ke kin. Oshọ rẹ iruo na mu avwanre. Mẹ vẹ aye mẹ ihwo ghevweghe ri vwo ena rẹ oghẹresan vuọvoo. Ọ ghwa riẹnriẹn avwanre oma ra vwọ dia irere rẹ ihwo vọnree. Ẹkẹvuọvo, Jihova ru orugba rẹ ive rọyen rọhẹ Filipae 2:13: “Ọghẹnẹ yen ohwo rọ kẹ ovwan ẹgba, kidie oma vwerhọn ro vwo ru ọtiọyen, ọ kẹ ovwan owenvwe vẹ ẹgba rẹ ovwan vwo ruiruo.”

Ọyena vwọ wan nu, e de ji avwanre kpo iruo rẹ ikiekin vwẹ Medellín, rọ dia orere ri mi djunute ẹsosuọ yen. Ozighi re gbe vwẹ orere na riẹnriẹn ihwo na oma te asan rẹ oshọ rọyen rhe mu ayeen. Kerẹ udje, o vwo ọke ọvo mẹ vẹ ohwo ọvo vwo yono Baibol na, ihwo evo ke vwẹ ihwunu sa omoma rayen vwẹ obotafe rẹ uwevwin rẹ avwanre de yono na. Ke me guọnọ sherhẹn utuwevwin na, ẹkẹvuọvo udu kpogho ohwo ri mi yono naa, jẹ o ji se ẹkorota na yanran. O vwo se nu, ọ da tanẹ me kẹ ọyen uphẹn kọ ro otafe. Ọmọke vwọ wan nu, ọ vẹ imitete ivẹ de rhivwin rhe, ọ da vwẹ ẹwẹn kpotọ ta “wọ ghwọọ, jẹ ofori nẹ mi mu emọ na phiyọ uwevwin.”

O ji vwo ọke efa rẹ avwanre vwo hirharoku imuoshọ. Ẹdẹ ọvo avwanre vwọ hẹ iruo rẹ aghwoghwo ri nẹ uwevwin kpo uwevwin, aye mẹ kọ djẹ bru uvwe cha jẹ oshọ muo. Ọ tare nẹ ohwo ọvo dino vwẹ ọhwunu sa ọyen. Ọrọnvwọn na mu vwe oshọ. Ẹkẹvuọvo, avwanre da rhe mrẹvughe nẹ ọshare ọvo rọ wanvrẹ Sirkka yen ohwo na guọnọ sa, ọ dia Sirkkaa.

Ọke vwọ yanran na, oshọ rẹ ozighi re gbe vwẹ urhuvwu na rhe muẹ avwanree. Avwanre vwọ mrẹ nẹ Iseri re dia emotọ na ji hirharokuẹ ẹdia tiọna vẹ e re gan vrẹ enana, ọnana de phiuduphiyọ avwanre awọ. Avwanre da tanẹ Jihova da sa vwẹ ukẹcha kẹ ayen, ọ je cha cha avwanre uko. Ọkieje yen avwanre vwọ kerhọ rẹ uchebro rẹ ekpako na, sẹro oma rẹ avwanre nẹ imuoshọ, avwanre me yanjẹ ebẹnbẹn ichekọ na vwo kẹ Jihova.

Vwọrẹ uyota, ọ dia ẹdia na eje yen muoshọ te oborẹ avwanre rororii. O vwo ọke ọvo ri mi vwo nyo edo rọ họhọ edo rẹ eya ivẹ re kunu je harha ohwohwo vwẹ otafe rẹ uwevwin re me ra. Me guọnọ sikẹrẹ asan rẹ ayen da kunu naa, ẹkẹvuọvo ohwo ro vwo uwevwin na da nẹrhẹ ẹwẹn mẹ totọ ji se vwe kpo asan rẹ ayen de rovwoma vwẹ egodo rayen. Ukuotọ rọyen me da rhe mrẹvughe nẹ dakẹ edo rẹ “unuekọ” ri mi nyori na ọyen edo rẹ imoko ivẹ re ya ihwo re dia egodo na.

UPHẸN RẸ ẸGA EFA KUGBE EGBABỌSE KPOKPỌ

Vwẹ 1997, a da vwẹ ovwẹ mu oyono rẹ Isikuru rẹ Uyono rẹ Ewiowian. b ọkieje yen oma vwọ vwerhen ovwẹ mi vwo kpo isukuru rẹ ukoko na, ẹkẹvuọvo me nama vwẹ ẹwẹn roro nẹ mi che vwo uphẹn re me vwọ dia oyono vwẹ ọvo usun rayeen.

Ọke vwọ yanran na, me da ga kerẹ oniruo ubrotọ. A vwọ dobọ rẹ ọrhuẹrẹphiyotọ yena ji, mi de rhivwin kpo iruo rẹ ikiekin. Ọ vrẹ ẹgbukpe 30 re, re me vwọ riavwerhen rẹ uphẹn rẹ ẹga me vwọ ga kerẹ oyono kugbe oniruo okinriariẹ. Iruo nana ghwa ebruphiyọ buebun rhe vwe re. Ẹkẹvuọvo, ọ dia ọkieje yen ọ ghwa vwọ lọhọọ. Ji mi dje kpahọn.

Mẹvwẹ ohwo ro fiudugberẹ. Ọnana cha vwẹ uko vwo hirharoku egbabọse. Ẹkẹvuọvo, o vwo ọke rẹ oruru mẹ vwọ vrẹka re me vwọ davwẹngba me vwọ rhuẹrẹ ẹbẹnbẹn phiyọ vwẹ ikoko sansan. Vwẹ ẹdẹ ọvo, me kanrunumuo kẹ iniọvo evo nẹ ayen dia ihwo ri vwo ẹguọnọ re je sa nuẹ. Vwọrẹ uyota, ọke yena yen mi vwo noso nẹ iruemu ri mi jirẹ kẹ iniọvo na kanre ovwẹ.​​—Ro 7:​21-​23.

Ofu dje vwe ọkievo fikirẹ ovwiẹrẹ mẹ. (Ro 7:24) O rhi vwo te ẹdia ọvo, me da vuẹ Jihova vwẹ ẹrhovwo nẹ o che yovwin me da dobọ rẹ iruo rẹ imishọnare na ji, ji rhivwin kpo Finland. Ovwọnvwọn rẹ ẹdẹ yena mi de kpo uyono. Uchebro ra vwọphia da kẹ vwẹ imuẹro nẹ ofori nẹ me da dajẹ iruo mẹ na je wian kpahen ovwiẹrẹ mẹ. Rhi te nonẹna, o ji gbe vwe unu mi de roro kpahan obo ri Jihova nabọ kpahen phiyọ ẹrhovwo mẹ yena wan. Vwọba, me kpẹvwẹ Jihova mamọ kidie ọ nabọ cha vwẹ uko vwo phi ovwiẹrẹ mẹ kparobọ.

OSHỌ RẸ OBO RE CHA VWẸ OBARO NA MU VWEE

Mẹ vẹ Sirkka kpẹvwẹ Jihova mamọ fikirẹ uphẹn rẹ avwanre vwọ ghwọrọ ikpe buebun phiyọ ẹga ọkieje. Oma je vwerhen ovwẹ nẹ Jihova kẹ vwẹ aye rọ fuevun ro ji vwo ẹguọnọ re me vẹ ọyen diarọ vwẹ ikpe nana eje re na.

O rhe che krii ki mi che te ẹgbukpe 70 ji siobọnu uphẹn re me vwọ ga kerẹ oyono rẹ isikuru rẹ ukoko na kugbe oniruo ro kiẹn. Ẹkẹvuọvo, ọnana nẹrhẹ mi muomaphiyọọ. Diesorọ? Kidie o muvwẹro dẹn nẹ obo re ma kẹ Jihova omavwerhovwẹn yen a vwọ vwomakpotọ ga ji jiro vẹ ubiudu rọ vọnre vẹ ẹguọnọ kugbe ẹwẹn rẹ akpẹvwẹ. (Mai  6:8; Mk 12:​32-​34) Ọ dia e che vwo uphẹn ẹga rẹ oghẹresan tavwen e ki se brọghọphiyọ Jihova omaa.

Mi de nẹ kpuko kpahen uphẹn rẹ ẹga sansan re me riavwerhen rọyen re, ke me mrẹvughe nẹ ọ dia kidie nẹ mi muwan nọ ihwo efa yen sorọọ; yẹrẹ nẹ mi vwo uphẹn rẹ ẹga nana kidie nẹ mi vwo ena rẹ oghẹresaan. Ọ dia ọtiọyen kakakaa! Jihova rhie uphẹn rẹ ẹga nana phiyọ kẹ vwẹ fikirẹ ẹse rọyen ri mi muwan rọyeen. O rhie uphẹn rẹ ẹga nana phiyọ kẹ vwẹ dede nẹ mi vwo ovwiẹrẹ ri mi nene muabọ. Me riẹnre dẹn nẹ womarẹ ukẹcha ri Jihova ọvo yen mi se vwo ruiruo nana eje wiẹn. Womarẹ ọnana, kọyen ovwiẹrẹ me vwo dje ogangan rẹ Ọghẹnẹ phia.​​—2Kọ 12:9.

a E si ikuegbe akpeyeren ri Raimo Kuokkanen, “Determined to Serve Jehovah,” phiyọ Uwevwin orhẹrẹ ri April 1, 2006.

b A vwẹ Isikuru rẹ Ihwo ri Ghwoghwo Uvie Na vwo wene isikuru nana re.