Skip to content

Skip to table of contents

15 EKOBEE UE ENƆ

YƆƆ 124 Kiisī Lo E Tɔɔ̄ Agara

Agɛrɛbah Dɛrɛ Nyiɛ Nyɔɔ Bɔŋanaloo Jɛhova

Agɛrɛbah Dɛrɛ Nyiɛ Nyɔɔ Bɔŋanaloo Jɛhova

“Kɛɛrɛaabu loo pya bui zaāsī, pya ba bee i kɔ ue Bari nɛ.”HIB 13:7.

NU I NƆ

Nu i doo lokwa i dap nwadɛɛ̄ sa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ bɔŋanaloo Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄.

1. Bee lu enɔɔ pya nɛɛ Jɛhova bu tua sɔ̄ o’oo tup zua doodoo wa?

 ƐRƐGEBAH sɔ̄ Jɛhova nɛ tam pya ye nɛɛ, a wee ɛmadɛɛ̄ kɔ alu enɔɔ sa gbaa si bu sīdee a le nyɔɔ etaā. (1 Kɔr 14:33) Bu edobah, alu ekɛɛrɛ Bari kɔ le yereue alu ezue tɛ̄ma ɛŋɛnɛ dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe. (Mat 24:14) Jɛhova etubobahloo Jizɔs kɔ a zaāsī lo tam. E Jizɔs enɔɔna lo tam bu sīdee ekiā nyɔɔ etaā. Bu tua sɔ̄ o’oo tup zua sɔ̄ a bee lu ewu bɔŋanaloo Pya Nɛɛ Kraist bu ziī ziī buɛ̄, a bee le pya kanɛɛ na a bee lu etubobahloo kɔ ba a zaāsī sa kuūdɛɛ̄loo a. (Doonu 14:23) A ɛrɛ ziī eku pya kanɛɛ a bee le Jerusalɛm, lo a le pya nɛɛ lɛɛratam le pya nama nɛɛ. Pya nɛɛ ama bee doo pio biaɛfii lo a bee lu ebɛɛ̄ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ bɔŋanaloo Pya Nɛɛ Kraist a nyɔɔnɛ. (Doonu 15:2; 16:4) Nyɔɔbee pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa bee gbaɛ̄tɔ̄ leredee a bee aabah pya kanɛɛ a, “dɛ̄dɛɛ̄ bɔŋanaloo Kraist bee agaloo bu yira, sa ba yiiloo bu buā dɛ̄dɛɛ̄ dee.”—Doonu 16:5.

2. Aābu zua 1919, bu mɛ sīdee na Jɛhova enɛā nuede bu edɔɔ̄ pya ye nɛɛ sa wa baɛloo a?

2 Mmɛ nii’ee, Jɛhova le aa nɔɔ pya ye nɛɛ. Aāge bu zua 1919, Jizɔs aa nɔɔ tam zue ue sa nɛ nuede bu edɔɔ̄ pya ye nɛɛ tɛ̄maloo nwīgbagbara eku pya a bee lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee. a (Luk 12:42) A sira pie kaāna kɔ Jɛhova aa nɛ leelee tam eku pya nɛɛ ama aa si.—Ais 60:22; 65:13, 14.

3-4. (a) Naa nɛ ziī edobah a tɔgɛ kɛ̄ i ɛrɛ biī doo sɔ̄ alu enɔɔ i tam. (b) Ena i nɔ bu ekobee ue ama a?

3 Lo a naa bee lu enɔɔ kɛ̄ nu ekiā doo, ii le ebee dap si tam Jizɔs bee i nɛ kɔ i si. (Mat 28:19, 20) Bu edobah, naa su kɔ a naa bee lu enɔɔ kɛ̄ ziī ziī bɔŋanaloo ezue ue, ɛrɛgebah nɛɛ ebee zue ue ɛrɛgebah kɛ̄ a ye nia. Lo a naa bee lu enɔɔ i tam, keekee pya zue ue ebee zue ue tɛɛ̄nyɔɔ booboo sɔ̄ bu pio i kɛ̄ zue ue, e bu pya dɔɔ̄na kɛ̄, ba naale ebee zue ue doo pippip. O dapge kɛɛrɛ pya dɔɔ̄na sīdee i ɛrɛ bere aāloo sɔ̄ alu enɔɔ i tam ni?

4 Dookɛ̄ Jizɔs bee nɔɔ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ sɔ̄ a bee le a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄ doo, kɛ̄ a gaa kiinagesī lo enɔɔ pya nɛɛ Bari anii’ee doolo. Bu ekobee ue ama, i nɔ edobah Jizɔs, le kɛ̄ ilii bɔŋanaloo aa nyɔɔnɛ lo edobah doo. I nɔnage kɛ̄ i dap tɔgɛ kɔ i dɛrɛe nyiɛ nyɔɔ bɔŋanaloo Jɛhova doo.

ILII BƆŊANALOO NYƆƆNƐ EDOBAH JIZƆS

5. Ziī amunu sīdee na i nyɔɔnɛ edobah Jizɔs a? (Jɔn 8:28)

5 Jizɔs bee nɔ nu ekɔ le nu edoo aābah ye Tɛ a le li bunyɔɔ. Bɔŋanaloo Jɛhova aa nyɔɔnɛ edobah Jizɔs tɛ̄maloo esu Baibol i yeābah nɛ sa i baɛloo lokwa i suā nu a lee le nu a naa lee. (Buū Jɔn 8:28; 2 Tim 3:16, 17) A wee lu enyɛŋia i bu dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ kɔ i buū Muɛ̄ Ue Bari sa su yerebu dogo. Bu mɛ sīdee na i dap doo wo a, e edɔbiī i nɛ doodoo wa?

6. Ziī amunu biī na i wee ɛrɛ sɔ̄ i su pya i kpa nɔā Baibol a?

6 A dɔ gbɛnɛ-edo biī i nɛ sɔ̄ i su pya i kpa nɔā Baibol. Bu edobah, a yerebah i nɛ kɔ i su pya tɔgɛnu Baibol dooreloo leeredee a aabah bɔŋanaloo. Sɔ̄ i muɛ kɔ lo leredeebah dɛɛa nyɔɔ Kpa Kaɛ, a doo kɔ i agɛrɛbah dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ bɔŋanaloo Jɛhova.—Rom 12:2.

7. Yereue akiiloo e na Jizɔs bee zue a, e bu mɛ sīdee na bɔŋanaloo Jɛhova aa nyɔɔnɛ ye edobah anii’ee a?

7 Jizɔs bee zue “leyere ue Buɛ̄-mɛnɛ.” (Luk 4:43, 44) Jizɔs bee nɛnage lok pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a zue ue akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari. (Luk 9:1, 2; 10:8, 9) Bu aba lo sīdee, pya nɛɛ Jɛhova anii’ee aa zuenage yereue Buɛ̄-mɛnɛ kaɛlɛɛ kɛ̄ tam esi wa eeloo bah doo, ale kɛ̄ ba tɔɔ̄.

8. Amunu ka na Jɛhova eyere i loo a?

8 Alu nu ka i nɛ kɔ i ɛrɛ dee lo ekɔ nu akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari nɛ pya dɔɔ̄na! Naale dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ na dua dee ama kpaānɛ a. Bu edobah, sɔ̄ Jizɔs bee le a kɛnɛkɛ̄, a naa bee iye kɔ pya gbo yɔ a yira ekeebee ye kiiloo. (Luk 4:41) Nii’ee, lɛɛ ziī nɛɛ gae bɔātɛ̄ enyɔɔnɛ Pya Ekeebee Jɛhova zue ue, a ɛrɛ edasī muɛ kɔ a tɔɔ̄dum a nia Jɛhova. Ziī nu i doo lo etɔgɛ kɔ i yeree ka loo dee a i kpaānɛ ama na tɛ̄maloo ezue ue akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari bie ɛrɛgebah kɛ̄ le ɛrɛgebah sɔ̄. Nu i seeasī na lo efoh sa tɔ̄ maā tɛ̄ yereue Buɛ̄-mɛnɛ bu beenyiɛ pya nɛɛ dookɛ̄ Jizɔs bee doo.—Mat 13:3, 23; 1 Kɔr 3:6.

9. Bu mɛ sīdee na bɔŋanaloo Jɛhova edora kɔ pya nɛɛ a suā bee Bari a?

9 Jizɔs bee doo kɔ pya nɛɛ a suā bee Bari. Bu kara Jizɔs bee yere nɛ ye Tɛ a le li bunyɔɔ, a bee kɔ: “M edoora kɔ ba a suā o bee.” (Jɔn 17:26) Nii’ee, bɔŋanaloo Jɛhova aa doo dɛ̄dɛɛ̄ nu a dap doo, lo eyerebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a suā bee Bari dookɛ̄ Jizɔs bee doo. Ziī sīdee bɔŋanaloo Jɛhova edora lo ama na tɛ̄maloo New World Translation of the Holy Scriptures. Tatap Baibol ama su bee Bari sere taɛ kɛ̄ a bee le, dookɛ̄ a bee le bu tua ui-kpa doo, e elua etap bu nu a eeloo 270 Muɛ̄ Ue. E bu pio pya muɛ̄ ue ama, elua etap sigaloo ale yubeloo lo ekpo Baibol. Appendixes A4 le A5 bu Baibol ama kɔ kɛ̄ a bee lu e’obara bee Bari sere ye dɔ doo, le nu anua a bee lu ebɛ̄ɛ doo wo. Appendix C a le bu Study Bible kɔ pya nu a tɔgɛ kɔ bee Bari bee sira 237 sɔ̄ bu Naɛsī Kpa Kaɛ A Bee Lu Esu Muɛ̄ Ue Grik Ɛma.

10. Ena o nɔ aāloo nu ziī wa a tɔɔ̄ Myanmar bee kɔ a?

10 Doodoo Jizɔs, i gbī eyerebah nɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ kɔ ba a suā bee Bari dookɛ̄ i ekpo toora doo. Sɔ̄ ziī wa elua 67 zua, lo a tɔɔ̄ Myanmar bee dā kɔ Bari ɛrɛ bee, a bee to sa kɔ: “Tua sɔ̄ bu na dum m aa dā kɔ bee Bari kura Jɛhova na ama. . . . Bui etɔgɛ mɛ ziī nu a kuī, lo mm le ebee dap suā.” Nu a bee siraloo wa ama tɔgɛ kɔ lo pya nɛɛ le beenyiɛ dā kɔ bee Bari kura Jɛhova, a dap nyaana wa dum.

KIISĪ LO EDƐRƐ NYIƐ NYƆƆ I BƆŊANALOO

11. Bu mɛ sīdee na pya kanɛɛ etɔgɛ kɔ ba dɛrɛe nyiɛ nyɔɔ bɔŋanaloo Jɛhova a? (Ɛpnage foto.)

11 Ziī amunu sīdee na pya kanɛɛ edap tɔgɛ kɔ ba dɛrɛe nyiɛ nyɔɔ bɔŋɔnaloo Bari a? Sɔ̄ bɔŋanaloo kɔ nu pya kanɛɛ edoo wa nɛ ale nɛ wa ziī leredeebah, ba ɛrɛ eziīnɛloo buū sa piiga lo edābeeloo sa doo nu bɔŋanaloo kɔ ba a doo. Bu edobah, naale aba kɛ̄ ba e’aabahloo enɔānu sa yere kara bu bɔŋanaloo doo na a wee lu ekɔ wa nɛ a, mɛ a wee lunage ekɔ wa nɛ kɛ̄ ba ekuūdɛɛ̄loo pya naana pee Kraist doo. Sɔ̄ pya kanɛɛ su zuurabahtɔ̄ bɔŋanaloo nɛ yerebu dogo, a doo kɔ pya wuga a muɛ kɛ̄ Jɛhova wa wereloo sa wa kuūdɛɛ̄loo doo.

Pya kanɛɛ yerebah i nɛ kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ leredee alu enɛ tɛ̄mabah bɔŋanaloo Jɛhova (Ɛp 11 barakpaɛ̄) b


12. (a) Ena anua a lee kɔ i gbabeebah pya a gaa i zaāsī a? (Pya Hibru 13:7, 17) (b) Ena anua i bie dɛɛ̄ nyɔɔ pya lele elap dogo pya a gaa i zaāsī ɛrɛ a?

12 Sɔ̄ pya kanɛɛ nɛ zuurabahtɔ̄, lee i kpɛ̄naloo enyɔɔnɛ aābu i beenyiɛ. Lo i doo wo, i doo kɔ wa tam a waɛ. Baibol yere i mɛm loo kɔ i gbaɛ̄tɔ̄ sa tɔɔ̄ kɛɛ̄ pya a i zaāsī. (Buū Pya Hibru 13:7, 17.) Kerewo, lo ama dap i agabah pio sɔ̄. Ena anua a? Nyɔnɛbee pya nɛɛ a gaa i zaāsī ama naa mmana. Mɛ lo i bie ekɛɛrɛ nyɔɔ pya kɛ̄ ba tɛɛ̄ ekwɔ sa ii bie ekɛɛrɛ nyɔɔ pya wa lele elap dogo, etɔgɛ kɔ i aa yerebah nɛ pya i baa. Bu mɛ sīdee ni? Pya i baa gbī kɔ i aa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ i bɔŋanaloo, nyɔɔwo, lo ii dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ pya kanɛɛ, a dap doo kɔ i aa dɛrɛna nyiɛ nyɔɔ i bɔŋanaloo. Ena i doo lokwa i suā sa kiī esah pya i nɛɛ baa aa kɔ a?

O A IYE KƆ PYA DƆƆ̄NA A DOO KƆ O AA DƐRƐNA NYIƐ NYƆƆ I BƆŊANALOO

13. Bu mɛ sīdee na pya nɛɛ baa Bari gbī edoo kɔ a bee kɔ bɔŋanaloo Bari bee piya a?

13 Pya nɛɛ baa Bari gbī edoo kɔ pya lele nu akiiloo bɔŋanaloo Bari a bee kɔ a bee piya. Bu edobah, i enɔā aābu Kpa Kaɛ kɔ Jɛhova ɛmadɛɛ̄ kɔ pya a ye taāŋabah a tɔɔ̄ ɛɛ bu namloo, bu wa elap dogo, le bu edɔɔ̄. E a gbīnage kɔ ɛrɛgebah nɛɛ a naa kiiya aaloo ye pɔrɔ dogo alu ekpo lɛɛ bu bɔŋanaloo. (1 Kɔr 5:11-13; 6:9, 10) Ili wee gbaɛ̄tɔ̄ lok Kpa Kaɛ ama. Mɛ nyɔɔbee i gbaɛ̄tɔ̄ lok ama a, pya a i gbānasī kɔ ii wereloo pya nɛɛ, ba kɔ i ɛp pya nɛɛ tɛrɛ, le kɔ ii iye kɔ pya nɛɛ a naa doo nu ili gbī a tɔɔ̄ i yɛɛ.

14. Mɛɛ na a le dumɛ dɛ̄dɛɛ̄ esah a gaa lu ekɔ loo i bɔŋanaloo a?

14 Suāloo taɛ nɛɛ a gaa i be. Setan lo a le Pɔrɔ-edɔɔ̄ na a le dumɛ dɛ̄dɛɛ̄ esah pya i baa aa i kɔ loo ama a. Alu “tɛ dɛ̄dɛɛ̄ esah.” (Jɔn 8:44; Jɛn 3:1-5) Nyɔɔwo, a naa lu i nyɛŋia loo kɔ Setan su pio nɛɛ kɔā esah akiiloo bɔŋanaloo. Bee siranage doo wo bu tua sɔ̄ o’oo tup zua.

15. Ena pya zaāsī yigabari bee doo loo Jizɔs le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ a?

15 Bu tua sɔ̄ o’oo tup zua, Setan bee su pio nɛɛ kɔā keekee esah akiiloo Nwīnɛɛdam Bari, kereadoo a bee mmana sa si gbɛnɛ-edo nyɛŋia tam. Bu edobah, pya zaāsī yigabari bee kɔ “nɛɛ a bɛɛ pya pɔrɔ edɔɔ̄” na a nɛ ekpo Jizɔs lo elɛma yɔ bu pya nɛɛ a. (Maak 3:22) Sɔ̄ aa bee lu ebiaɛ biaɛ loo Jizɔs, pya zaāsī yigabari bee ye dɛrɛ ue kɔ a kɔ Bari gbee, sa bee zūnage pya nɛɛ kɔ ba a fɛ ye. (Mat 27:20) Sɔ̄ esaa, sɔ̄ pya a nyɔɔnɛ dumɛ Kraist aa bee zue le yereue, pya a wa gbānasī “bee zū pya dɔɔ̄na . . . sa wa gbee beenyiɛ” kɔ ba a tɛ̄ŋaloo Pya Nɛɛ Kraist. (Doonu 14:2, 19) The Watchtower December 1, 1998 kɔ ue kumaloo nu a le bu kpa Doonu 14:2 kɔ: “Pya Juu a bee gbānasī Pya Nɛɛ Kraist bee kiī le yereue. Kerewo, dodoo wo naa bee wa gbɔ̄mɛloo, ba bee sinagekɛ̄ wa kɔ esah loo, lokwa pya a naa lu Juu wa baaloo sa naa gbaɛ̄ wa tɔ̄ loo.”

16. Ena i nyɛŋiabu sɔ̄ i dā pɔrɔ pɔrɔ ue alu ekɔ kumaloo i bɔŋanaloo ale kumaloo pya wuga nɛɛdam a gaa su zaāsī i yɛɛ a?

16 Naale aba bu tua sɔ̄ o’oo tup zua na Setan bee kɔ esah loo pya nɛɛ Bari a. Mmɛ nii’ee, a le gaa “dag dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe.” (Mum 12:9) Lo o dā pɔrɔ pɔrɔ ue alu ekɔ kumaloo i bɔŋanaloo ale kumaloo pya wuga nɛɛdam a gaa su zaāsī i yɛɛ, nyɛŋiabu nu pya nɛɛ baa Bari bee doonage loo Jizɔs le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bu tua sɔ̄ o’oo tup zua. Nii’ee, aa lunage etɛ̄ŋaloo sa gbee bee pya nɛɛ Jɛhova dookɛ̄ Baibol ebee kɔ sere kɛ̄ doo. (Mat 5:11, 12) Pya i baa naale edap i dag tɛ̄maloo wa esah ue lo a le i suā kɔ Setan na a le dumɛ pya lo ue a, sa nwaābah doo dogo lo ekpega aba ii. Bu mɛ sīdee na i dap kpega i loo a?

17. Ena i doo lokwa esah ue naa gbee i a? (2 Timɔti 1:13) (Ɛpnage ekpo a kura “ Nu I Doo Sɔ̄ I Dā Esah Ue.”)

17 Kiī esah ue. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ nu i doo sɔ̄ i dā ue alu esah. A bee kɔ nɛ Timɔti kɔ a “nɛ lok pio nɛɛ kɔ ba aa . . . [gbaɛ̄tɔ̄] keekee muɛ̄ ue looge” sa ba aa “ɛrɛ lɔgɔ nu [edoo] loo ezu ue.” (1 Tim 1:3, 4; 4:7) Kereadoo nwīgbagbara nwiī dap naāna ɛrɛgebah nu a muɛ yaabu egā ye, nɛɛ enyima tura nɛɛ naale edoo wo doo pippip, nyɔnɛbee a suā kɔ eyere ye dumɛloo loo. I kiī esah yereue nyɔɔbee i suā kɛ̄ lo ue tɛɛ̄ aa. E i aabahloo kaka “ue a nɛ le dum” agɛrɛ.—Buū 2 Timɔti 1:13.

18. Bu mɛ sīdee na i tɔgɛ kɔ i dɛrɛe nyiɛ nyɔɔ bɔŋanaloo Jɛhova a?

18 Yɛɛ gbɛnɛ-edo sīdee bɔŋanaloo Bari aa nɔ edobah Jizɔs, i ekɔa nu akiiloo aba taa ka. Kuma sɔ̄ o waa nɔ Baibol, yere nukuādɛɛ̄loo pya dɔɔ̄na sīdee i bɔŋanaloo aa nyɔɔnɛ edobah Jizɔs. Yerebah nɛ pya dɔɔ̄na a le bu o bɔŋanaloo kɔ ba a agɛrɛbah dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ i bɔŋanaloo. Kiisī lo etɔgɛ kɔ o dɛrɛe nyiɛ nyɔɔ bɔŋanaloo ama, tɛ̄maloo etaāŋabah Jɛhova bu bɔ ture nyiɛ loo sa daba bialoo bɔŋanaloo Bari aa su siātam ama. (Yɔɔ 37:28) Dooraa i kiisī lo etɔgɛ nialoo gbɛnɛ dee a i kpaānɛ lo ele bu bɔŋanaloo Jɛhova, lo pya nɛɛ a ye wereloo sa ye tɔɔ̄ agara nɛ le bu.

O AGARA DOODOO WA?

  • Bu pya amunu sīdee na pya nɛɛ Bari aa nɔ Jizɔs a?

  • Bu mɛ sīdee na i dap kiisī lo etɔgɛ kɔ i gaa dɛrɛe nyiɛ nyɔɔ bɔŋanaloo Jɛhova a?

  • Ena i doo lo i dā esah ue a?

YƆƆ 103 Pya Kanɛɛ Bu Bɔŋanaloo Lu Dɔɔ̄nu Bu Nɛɛ

a Ɛp ekpo a kura “Why 1919?” bu kpa a kura Pure Worship of Jehovah—Restored At Last! pp. 102-103.

b UE A BAATƐ̄ FOTO: Sɔ̄ pya kanɛɛ egbaara kɔnia kɛ̄ elu ezue ue doo, ziī nɛɛ a kuūdɛɛ̄loo eku tam zue ue kɔ nu ba bee gbaa biraloo ama nɛ pya zue ue kɔ ba a yira sa su dumɛ kpɛā daɛ̄ sɔ̄ ba le kpaɛ̄ kpe yere kpa bu kigere.