Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

Mínyaa?

Mínyaa?

Nyi Yí Taɖo Mɛdruwo Le Efyɔ Davidi Hwakɔn Lɔ Mɛɔ?

Le mɛdru ciwo yí le Efyɔ Davidi hwakɔn lɔ mɛɔ, mìakpɔ Selɛki ci yí nyi Amoniti, Uri ci yí nyi Xititɔ koɖo Itma ci yí nyi Moabutɔ. a (1 Kro. 11:​39, 41, 46) ‘Kretuawo, Peletitɔwo koɖo Gatitɔwo’ can le Davidi hwakɔn lɔ mɛ. (2 Sam. 15:18) Ewa shigbe mɔ Kretuawo koɖo Peletitɔwo ba koɖo Filistɛnwo nɛ. (Ezek. 25:16) Gititɔwo so Filistɛnwo jugan ci woyɔnɔ mɔ Gati mɛ.—Ʒoz. 13:​2, 3; 1 Sam. 6:​17, 18.

Nyi yí atɛnŋ adɔ yí Davidi asɔ mɛbuwo do yi hwakɔn lɔ mɛɔ? Ékando ji mɔ woanɔ gbeji nɔ ye, ci yí le veviɖe sɔwu yí nyi mɔ woanɔ egbeji nɔ Yehowa. Ci Bibla gɔnmɛɖeɖe wema ɖeka xokɔ nuxu so Kretuawo koɖo Peletitɔwo nuɔ, enu mɔ: “Wokpɔtɔ yí nɔ gbeji nɔ Davidi le hwenu sɛnŋsɛnŋwo mɛ nɔ yi cɛkpakpa.” Lé wonɔ gbeji doɔ? Ci “Izraɛlitɔwo pleŋ” so gbeɖe Efyɔ Davidi ɖɛ yí kplɔ “Sheba ci yí nyi Bikri vi” lɔ doɔ, Kretuawo koɖo Peletitɔwo nɔ godu nɔ Davidi yí kpedo nu yí woɖo te Sheba gufɔnfɔn lɔ. (2 Sam. 20:​1, 2, 7) Le gabumɛɔ, Efyɔ Davidi vi Adonia, tekpɔ mɔ yeaxɔ ega le ye daye shi. Vɔ, Kretuawo koɖo Peletitɔwo kpɔtɔ nɔ gbeji nɔ Davidi yí kpedo nu yí wosɔ Salomɔ sɔ ɖo fyɔ, mɛ ci Yehowa sɔ mɔ yɛaɖu fyɔ kplɔ Davidi do.—1 Efy. 1:​24-27, 38, 39.

Itai ci yí nyi Gaditɔ nyi mɛdru bu ci yí gbekpɔtɔ nɔ gbeji nɔ Davidi nywiɖe. Hwenu yí Davidi viɛ Absalomu fɔn gu do dalɔ ji yí wɛ keke yí Izraɛlivi ŋsuwo can gbekplɔɛdoɔ, Itai koɖo yi sɔja 600 nɔ godu nɔ Efyɔ Davidi. Davidi nu nɔ Itai le tɔtɔmɛ mɔ ci enyi mɛdruɔ, deɖo ayi ahwa koɖo ye o. Vɔ Itai nu mɔ: “Shigbe lé Tɔhonɔ le agbe do koɖo shigbe lé e nɔ̀ agbe jinjin mɛ do ɛnɛ ɔ, na nɔ̀ koɖu. Na nɔ̀ koɖu le agbe mɛ alo eku mɛ!”—2 Sam15:​6, 18-21.

Itai nɔ gbeji nɔ Davidi ci yí nyi efyɔ ci Yehowa shi ami nɔ

Ci Kretuawo, Peletitɔwo koɖo Gatitɔwo nyi mɛdruwo can ɔ, wonya mɔ Yehowa yí nyi Mawu adodwi lɔ yí Davidi nyi amɛshiaminɔ Yehowa tɔ. Ajɔ eji nɔ Davidi sugbɔ mɔ ŋsu egbejinɔtɔ ŋtɔ́wo le koɖi!

a Mawu se ci yí le 2 Ese 23:​3-6 gbe nɔ Amonitiwo koɖo Moabutɔwo mɔ woŋgbeɖo Izraɛli hamɛ lɔ mɛ o. Vɔ, ewa shigbe mɔ ese lɔ nukɔ mɔ wodatɛnŋ aɖo acɛ ciwo pleŋ Izraɛlivi ŋtɔŋtɔwo ɖo o, vɔ degbe mɔ mɛdru cɛwo anɔ koɖo wo alo anɔ Mawu mɛwo mɛ o. Kpɔ Etude perspicace, Volume 1, kp. 95.