V DÁVIDOVOM vojsku bojovali aj muži, ktorí neboli Izraeliti. Bol to napríklad Ammónec Celek, Chetita Uriáš a Moábec Jitma. a (1. Kron. 11:39, 41, 46) Slúžili v ňom aj „Keréťania a Peléťania a... Gáťania“. (2. Sam. 15:18) Keréťania a Peléťania boli podľa všetkého blízkymi príbuznými Filištíncov. (Ezech. 25:16) A Gáťania pochádzali z filištínskeho mesta Gát. (Joz. 13:2, 3; 1. Sam. 6:17, 18)

Prečo Dávid dovolil, aby boli v jeho vojsku cudzinci? Bol si istý, že mu budú verní. Ale čo je ešte dôležitejšie, že budú verní Jehovovi. Napríklad o Keréťanoch a Peléťanoch sa v jednej encyklopédii píše: „Zostali Dávidovi verní aj za tých najťažších okolností počas jeho vlády.“ (The New Interpreter’s Dictionary of the Bible) Z čoho to vieme? Raz Dávida opustili „všetci Izraeliti“ a pridali sa k „naničhodníkovi, ktorý sa volal Šeba“. Ale Keréťania a Peléťania stáli pri Dávidovi a pomohli potlačiť Šebovu vzburu. (2. Sam. 20:1, 2, 7) V inej situácii sa Dávidov syn Adonijah pokúsil zmocniť trónu. No Keréťania a Peléťania zostali Dávidovi verní a pomohli dosadiť za kráľa Šalamúna, ktorého vybral sám Jehova. (1. Kráľ. 1:24–27, 38, 39)

Ďalším cudzincom, ktorý bol bezvýhradne verný Dávidovi, bol Gáťan Ittaj. So svojimi 600 bojovníkmi podporil kráľa Dávida, keď sa proti nemu vzbúril jeho syn Abšalóm, ktorý sa snažil získať Izraelitov na svoju stranu. Dávid najprv Ittajovi povedal, že keďže je cudzinec, nemusí zaňho bojovať. Ale Ittaj mu odpovedal: „Akože žije Jehova a akože žije môj pán kráľ, kdekoľvek bude môj pán kráľ, tam bude aj tvoj sluha. Som pripravený s tebou i zomrieť!“ (2. Sam. 15:6, 18–21)

Hoci boli Keréťania, Peléťania a Gáťania cudzinci, uznávali, že Jehova je pravý Boh a že Dávid je jeho pomazaný. Dávid bol určite veľmi vďačný, že má na svojej strane takých verných bojovníkov!