Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 22

NDWOMI 127 Enii Kʋ̃ Mɔɔ Ɩsɛ Kɛɛ Mɩyɛ

Kezimɔ Ɛkɛyɛ Agyiahʋnlɩ Nhyɩhyɛlɩyɛ Mɔɔ Ɩkɛma Ekezi Pɔkɔba

Kezimɔ Ɛkɛyɛ Agyiahʋnlɩ Nhyɩhyɛlɩyɛ Mɔɔ Ɩkɛma Ekezi Pɔkɔba

‘Nyamɩnlɩ zʋ anwʋpɩkɛ nɩ mɔɔ ɩwɔ bo nu nɩ, ɩsʋmɩ bʋlɔ kezile.’1 PIT. 3:4.

BƲTAYƖ

Mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ kɔhʋla kɛyɛ na ama bɛazi pɔkɔba nɩɩ kezimɔ mmenii mɔɔ bɔwɔ asafʋ yɩ nu kɔhʋla kɔwʋwa bɛ.

1-2. Kɛ abiyemmɔ tɩ nɣanlɩ wɔ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ bese a?

 AGYIAHƲNLƖ nhyɩhyɛlɩyɛ kɔhʋla kɛyɛ anyɩnlɩlelɛ baaba. Sɛ ɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ kakɩ yɩ a, pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ ɛpɛ kɛɛ ɩkɔ bʋwɔ. Ɩhɔ bʋwɔ ɩma mmenii sʋ̃maa. Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Tsion a mɔɔ ɩda Ethiopia nɩ hanlɩ kɛɛ: “Mmɩlɩ mɔ ɩyɛ anyɩnlɩlelɛ paa wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu nɩ, numɔ ɔkʋ̃ yɛ lɛ mmɩlɩ mɔ nɩ mɩ nɩɩ mu hũ yɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ. Nɩ yesunzu nninyeni mɔɔ nwʋmɔ hyinyia nwʋ, na yɛbɔ nkɔmmɔ yɛsɩlɩ sʋ̃. Mɩɣa mʋnwʋnlɩ kɛɛ minyia abiye mɔɔ mʋdɔ yɩ na mɛyɩ sʋ̃ ɩdɔ mɩ nɩ, mɩ anyɩ leli paa.”

2 Naasʋ̃, eliyema benyia be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Alessio mɔɔ ɩwɔ Netherlands nɩ hanlɩ kɛɛ, “Mmɩlɩ mɔ nɩ mɩ nɩɩ mɩ yɩ yɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ, nɩ ɩyɛ anyɩnlɩlelɛ, naasʋ̃ yeyiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ sʋ̃.” Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekozunzu ndwokɔzɩzɩbɛ azʋlɔtʋ be mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ kɔhʋla keyiyia, nɩɩ Bayɩbʋlʋ nu egyinalɛzʋ-ndwokɔ mɔɔ ɩkɔhʋla kɔwʋwa bɛ ma bekezizi abɔkɔba. Akʋ̃ sʋ̃, yekehila kezimɔ mmenii mɔɔ bɔwɔ asafʋ yɩ nu kɔhʋla kɔwʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ.

SIANTI MƆƆ BƐYƐ AGYIAHƲNLƖ NHYƖHYƐLƖYƐ

3. Mɩnla ti mɔɔ bɛyɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a? (Ɛɣɛlɛwulɛ 20:25)

3 Ɩwɔ numɔ, agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ kɔhʋla kɛyɛ anyɩnlɩlelɛ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩdɩ debe sʋ̃ mɔɔ anyɩnlɩbʋlʋ wɔ numɔ, iluwakɛɛ ɩkɔhʋla kɔhɔ kowieli agyiahʋnlɩ nu. Sɛ mmenii anwɩ̃ bekyiaa a, bɛkã ndamɩ wɔ bɛ ayɩfʋlɔ eɣile yi wɔ Gyehova anyunu kɛɛ, bɔkɔlɔ bɔ nwʋ na bɛawu bɔ nwʋ mmɩlɩ tɩndɩnlɩ la mɔɔ bɛda azɩ nɩ. Ansaana yɛkɛhã ndamɩ bela nɩ, ɩsɛ kɛɛ yesunzu nwʋmɔ bʋwɔ yɛkɔ aɣinzi. (Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 20:25.) Ɔzɔ la yɛ agyiahʋnlɩ ndamɩ dɩ a. Agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ bʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛpɛ kɛɛ bekyia nɩ ma bɔnwʋ bɔ nwʋ bʋwɔ na ama bɛahʋla bɛazi pɔkɔ baaba. Sa ɩkʋla ɩba yɩ kɛɛ bekezi pɔkɔ kɛɛ bekegyia anzɛnyɩɩ bokodua nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ nu. Sɛ botua nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ nu a, mɛyɩ iáhile kɛɛ bɛáyɛ yɩ bʋwɔ. Mfomi, ɩwʋwalɩ bɛ ma bɔnwʋnlɩ kɛɛ bɔkɔhʋla bekegyia bɔ nwʋ anzɛnyɩɩ bɔlɔ́kʋla.

4. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yenyia agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ adwɩnɩba a?

4 Mɩnla ti mɔɔ ihyinyia kɛɛ yenyia agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ adwɩnɩba a? Sɛ asigyiamaa nyia adwɩnɩba wɔ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ a, bɛ nɩɩ abiye mɔɔ bɛlɛ́yɛlɩ bɛ adwɩnɩ kɛɛ bekegyia yɩ nɩ lɛ́yɛ nhyɩhyɛlɩyɛ. Naasʋ̃, kɛ asigyiamaa nkʋ̃ la yɛ ɩsɛ kɛɛ benyia agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ adwɩnɩba a, ye munwatĩĩ ɩsɛ kɛɛ yenyia nwʋmɔ adwɩnɩba. Kɛ ndianwʋ nɩ, abiyemmɔ sunzu kɛɛ sɛ mmenii anwɩ̃ be bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a, ɔhʋanɩ bela zʋ, ɩsɛ kɛɛ bekyia. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ eyi kã Kilisinyiamaa asigyiamaa a? Eliyema baalɛ sigyianii be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Melissa mɔɔ ɩda United States nɩ hanlɩ kɛɛ: “Sɛ eliyema benyia nɩɩ baalɛ be bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a, mmeliyema be kila ɔhʋanɩ kɛɛ, ɔhʋanɩ bela zʋ, ɩsɛ kɛɛ bekyia, na eyi fa adwɩnɩndwɩnɩ ba tiã bɔ zʋ. Sɛ ɩba yɩ zɔ a, ɩma bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ, sɛ bɔnwʋ kɛɛ bɔlɔ́kʋla bekegyia bɔ nwʋ po a, bo kunlu tu kɛɛ bokodua nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ nu. Asigyiamaa abiyemmɔ sʋ̃ zi pɔkɔ kɛɛ, bɛlɛ́yɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ po kʋlaa. Eyi nwʋ adwɩnɩndwɩnɩ kʋla yɛ kezi.”

ƖSƐ KƐƐ BƆNWƲ BƆ NWƲ BƲWƆ

5-6. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ bɔnwʋ bɛfalɩ bɔ nwʋ a? (1 Pita 3:4)

5 Sɛ ɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a, kɛ ɩkɛyɛ na wʋanwʋ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ bekyia bɔ nwʋ anzɛnyɩɩ íni kɛɛ bekyia a? Ɩsɛ kɛɛ bɔnwʋ bɔ nwʋ bʋwɔ. Ebiye a, nɩ ezi enii kʋ̃ nɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ansaana bɔbɔɔ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ tʋ. Naasʋ̃ kakɩ yɩ mɛyɩ, enyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɛkɛva kɔnwʋ kezimɔ yɩ “anwʋpɩkɛ mɔɔ ɩwɔ yi nu” nɩ dɩ ankasa. (Kɩnga 1 Pita 3:4.) Eyi kile kɛɛ ɔkɔnwʋ kezimɔ ɩdɩ wɔ sunzuma ɔfʋã nu, yi subanɩ, nɩɩ kezimɔ isunzu nninyeni nwʋ. Mmɩlɩ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ nɩ, ɩsɛ kɛɛ ɔkʋla ɛyɩ ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ munwa: ‘Asʋ̃ ɩkɛyɛ agyiahʋnlɩ nu nwʋkãvʋlɔ baaba kɛma mɩ a?’ (Ɛɣɛ. 31:​26, 27, 30; Ɛfɩ. 5:33; 1 Tim. 5:8) ‘Asʋ̃ sa yɛkʋla yɛda ɔlɔlɛ ali yekile yɛ nwʋ na yenyia mmɩlɩ yɛma yɛ nwʋ a? Asʋ̃ sa mʋkʋla mubu mɩ anyɩ mukua yɩ mɛlɛkɛyɛlɛ zʋ a?’ b (Wul. 3:23) Mmɩlɩ mɔ bɔnwʋʋ bɔ nwʋ nɩ, kakɛ kɛɛ, kɛ kezimɔ bedi nsɛ wɔ nninyeni be nu nɩ yɛ ihyinyia a, mfomi kezimɔ bɔkɔhʋla bɔkɔzʋzɔ bɔ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃ nɩ a.

6 Mɩnla nninyeni mvʋlɔ yɛ ɩsɛ kɛɛ ɔnwʋ yɩ wɔ enii mɔɔ ɛ nɩɩ yɩ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ nwʋ a? Ansaana ɛkɛva wʋ ahʋnlɩnɩ munwatĩĩ kowula numɔ nɩ, ebiye a, ɛkɛbɛ yɩ kɛɛ bokozunzu nninyeni be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia dɩkɛɛ enii kʋ̃ nɩ yɩ bʋtayɩ nwʋ. Na nninyeni be mɔɔ ɩfalɩ enii kʋ̃ nɩ nwʋ senyii, dɩkɛɛ pɔkɔdɩlɛ nwʋ ndwokɔ, ozukuasɛmɩ nɩɩ odwokɔ tanɩ be mɔɔ ɩdʋ yɩ kyɩ̃ ma inyia yɩ zʋ tumi nɩ sʋ̃ ɛ? Kɛ dɩyɛ bela yɛ ihyinyia kɛɛ bosunzu nwʋmɔ wɔ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ tʋwɔlɛ a. (Fa tindiã Dwɔɔnʋ 16:12 nwʋ.) Sɛ ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɔlɔ́kʋla kɛyɩ ndwokɔɣizialɛ mɔɔ ɩdɩdɩ zɔ nɩ yi munwa kakɩ yɩ a, ma enii mɔɔ ɛ nɩɩ yɩ bɛyɛɛ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ɩnwʋ yɩ. Naasʋ̃ ihyinyia kɛɛ ɛma ɩnwʋ ndwokɔ mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ munwatĩĩ na ama ɩahʋla iazi pɔkɔ baaba. Meti mɔɔ ɩdɩ bela nɩ, ɩsɛ kɛɛ ɛma ɩnwʋ nɔhʋanlɛ ndwokɔ mɔɔ ɩfalɩ wʋ nwʋ.

7. Kɛ ɩkɛyɛ na mmenii anwɩ̃ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ bɛanwʋ bɔ nwʋ bʋwɔ a? (Kila alɩka mɔɔ ise, “ Mmɩlɩ Mɔ Ɛ Nɩɩ Abiye Mɔɔ Ɩda Aɣinzi Bɛyɛɛ Agyiahʋnlɩ Nhyɩhyɛlɩyɛ.”) (Kila mfonyini yi sʋ̃)

7 Kɛ ɩkɛyɛ na wʋanwʋ kezimɔ enii kʋ̃ nɩ dɩ ankasa a? Ɔhʋanɩba ɔkʋ̃ yɛ lɛ kɛɛ bɔzʋ̃ bɛ ahʋnlɩnɩ nu bɛkɛdɩndɛ, bekeɣizia bɔ nwʋ ndwokɔ na bɛayɛ dinyii bɛadiye bɔ nwʋ. (Ɛɣɛ. 20:5; Gye. 1:19) Ebiye a, sa bɔkʋla bɔbɔ numɔ bɛyɛ nninyeni be mɔɔ ɩkɛma ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ bɔkɔwɔ nkɔmmɔ, dɩkɛɛ alɩyɛ mɔɔ bekeli, bokodu mpasa wɔ dɩka mɔɔ mmenii sʋ̃maa wɔ anzɛnyɩɩ bɔkɔhɔ dasɩlɛlilɛ. Akʋ̃ sʋ̃, sɛ bɛ nɩɩ bɔ ɔhɔnwʋmmɔ nɩɩ bo mmusunwamaa bɔ numɔ yɛ dɩyɛ a, sa ɩkʋla ɩma bɔnwʋ bɔ nwʋ bʋwɔ. Dɔkʋ̃ sʋ̃, bɛyɛ́ nninyeni mɔɔ ɩkɛma ɔkɔnwʋ kezimɔ enii mɔɔ ɛ nɩɩ yɩ bɛyɛɛ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ kɛyɛ yɩ dɩyɛ wɔ bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ nu nɩɩ mmenii azʋlɔtʋ bɛ avinli. Bɛmá yehila mɔɔ Aschwin mɔɔ ɩzʋ̃ Netherlands nɩ wɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛyɛ. Mmɩlɩ mɔ ɩkãã ɩ nɩɩ Alicia bɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ odwokɔ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Yɛbɩbɛlɩ mɔɔ yɛyɛ a, ɩkɛma yɛkɔnwʋ yɛ nwʋ bʋwɔ. Nɩ yɛyɛ nninyeni ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ be dɩkɛɛ alɩyɛ nɩɩ awudo egyima yɛbɔ nu. Wɔ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nu nɩ, yɛnwʋnlɩ subanɩba nɩɩ mɛlɛkɛyɛlɛ mɔɔ abiyela wɔ.”

Sɛ mmenii anwɩ̃ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ bɛyɛ nninyeni mɔɔ ɩkɛma bekenyia mmɩlɩ bekeli nkɔmmɔ a, ebiye a sa ɩma bɔnwʋ bɔ nwʋ bʋwɔ (Kila nkyɩkyɛmi 7-8)


8. Sɛ mmenii anwɩ̃ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ suma dɩyɛ bɔ numɔ a, mɩnla mfasʋ yɛ bekenyia a?

8 Akʋ̃ sʋ̃, sɛ bɛyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ na bosuma dɩyɛ bɔbɔ numɔ a, sa ɩma bɔnwʋ bɔ nwʋ bʋwɔ. Sɛ bekyia a, ihyinyia kɛɛ bɛyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ bɛyɛ abusunwazʋ̃mɩnlɛ na ama Gyehova ɩaɣa ɩahɩnla bɔ nwʋ wɔ bɛ agyiahʋnlɩ yɩ nu. (Odw. 4:12) Meti kakɩ yɩ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ, mɩnla ti mɔɔ bɛáyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ bosuma dɩyɛ bɔbɔ numɔ a? Amba, mmenii anwɩ̃ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ, bɛlɛ́yɛlɩ abusunwa, na benyia yɩ sʋ̃ lɛ́yɛlɩ baalɛ yɩ yi ti dɩyɛ, naasʋ̃ bɛta bosuma dɩyɛ bɔbɔ numɔ a, sa bɔkʋla bɔnwʋ kezimɔ bɔbɔ mmɔdɩnɩ wɔ sunzuma ɔfʋã nu. Max nɩɩ Laysa mɔɔ bɛdɩ agyiahʋnlɩmaa wɔ United States nɩ nyianlɩ mfasʋ fʋlɔ wɔ eyi zʋ. Max hanlɩ kɛɛ: “Wɔ yɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ tʋwɔlɛ la nɩ, yɛwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ yesumaa Bayɩbʋlʋ nwʋ awuuku mɔɔ ɩfalɩ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩɩ abusunwa nwʋ. Ɩwʋwalɩ yɛ ma yɛwɔlɩ nninyeni mɔɔ nwʋmɔ hyinyia mɔɔ ankɩ ebiye a ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yɛkɔwɔ nwʋmɔ nkɔmmɔ nɩ nwʋ nkɔmmɔ.”

NNINYENI MVƲLƆ MƆƆ BƆKƆHƲLA BOKOZUNZU NWƲMƆ

9. Sɛ mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ pɛ kɛɛ bɛkã nwʋmɔ odwokɔ bekile abiye a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ bosunzu nwʋ a?

9 Aninyiammɔ yɛ ɩsɛ kɛɛ ɛkã wʋ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ odwokɔ kile bɛ a? Eyi mɛyɩ ɩdɩ bɛzabɛ anwɩ̃ yɩ bɔ pɔkɔzilɛ a? Ebiye a, ahyɛasɩ yɩ mmenii ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be la yɛ ɛkɛbɛ kɛɛ bɔkɔnwʋ yɩ a. (Ɛɣɛ. 17:27) Sɛ ɛyɛ zɔ a, ɩlɛ́ma mmenii sʋ̃maa keɣiziaɣizia nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ nwʋ ndwokɔ sʋ̃maa na ɩlɛ́ma ɛkɛbɩlɩ wʋ nwʋ kezi pɔkɔ. Sɛ bɛákã bekile abiyela sʋ̃ a, ɩkɔhʋla kɛma bɛzabɛ nkʋ̃ bɛkɛda kɛdɩ bɔ nwʋ iluwakɛɛ bɛábɛ kɛɛ abiyela kɔnwʋ kɛɛ bɛyɛɛ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ti. Na eyi sʋ̃ asianɩ wɔ numɔ, iluwakɛɛ ɩkɔhʋla kɛma bɛkɛyɛ tanɩ. Meti nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ kɛɛ bɛkɛhã nwʋmɔ odwokɔ bekehile bɛzabɛ mɔɔ bɔkɔhʋla bɛkɛma fʋlɔdulɛ baaba bɛ anzɛnyɩɩ bɔkɔwʋwa bɛ wɔ ahʋanɩ mvʋlɔ zʋ. (Ɛɣɛ. 15:22) Kɛ ndianwʋ nɩ, sa ɔkʋla kã nwʋmɔ odwokɔ kile wu mmusunwamaa be, wʋ ɔhɔnwʋmmɔ mɔɔ bɔ nwʋ wʋkwa anzɛnyɩɩ asafʋ nu mbanimbani.

10. Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ na ama bɛáyɛlɩ nninyeni mɔɔ ɩázɔ Gyehova anyɩ a? (Ɛɣɛlɛwulɛ 22:3)

10 Kɛ ɩkɛyɛ na bɛama bɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ ɩazɔ Gyehova anyɩ a? Sɛ ɔlɔlɛ mɔɔ bɔwɔ bɛma bɔ nwʋ nɩ ɩyɛɛ kezi a, sa ɩma bɔtwɩ̃ bebike bɔ nwʋ paa. Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa bɛ na ama bɛáyɛlɩ nninyeni mɔɔ ɩázɔ Gyehova anyɩ a? (1 Kɔl. 6:18) Áma bɔbɔ ɛbɩlazɩkɛlɛ nwʋ nkɔmmɔ, bɔnʋ nzã sʋ̃maa anzɛnyɩɩ bɛzabɛ nkʋ̃ bɛtɩ bɔ nwʋ. (Ɛfɩ. 5:3) Ɔzɔ nninyeni yi kɔhʋla kɛma nna nwʋ akɔnɔ kɛhyɛ bɔ zʋ, na ɩkɛma ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ bɛkɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ. Ɩkɛyɛ baaba kɛɛ bɛkɛda bokozunzu nninyeni pɔkyɩɩ be mɔɔ bɔkɔhʋla bɛkɛyɛ na ama bɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ɩazɔ Gyehova anyɩ nɩ nwʋ. (Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 22:3.) Kila mɔɔ ɩwʋwalɩ Dawit nɩɩ Almaz mɔɔ bɔwɔ Ethiopia nɩ. Bɛhanlɩ kɛɛ: “Nɩ yɛkɔ yɛbʋwa dɩka mɔɔ mmenii sʋ̃maa wɔ anzɛnyɩɩ yɛ nɩɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ kɔ de yɛ anyɩ. Yɛáka yɛzayɛ nkʋ̃ kyeinyii wɔ awudo anzɛnyɩɩ kaalɩ nu kyɩ̃. Eyi ɩáma yeyiyia bʋwabɩlɛ mɔɔ ɩkɛma yɛkɛyɛ tanɩ.”

11. Sɛ mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ pɛ kɛɛ bɛyɛ nyɛlɩyɛ be bɛfa bɛda ɔlɔlɛ ali bekile bɔ nwʋ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ bosunzu nwʋmɔ a?

11 Asʋ̃ ɩsɛ kɛɛ mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ bɛyɛ nyɛlɩyɛ be bɛfa bekile kɛɛ bɔdɔ bɔ nwʋ a? Mmɩlɩ mɔ bɔ ɔlɔlɛ yɩ ɩyɛɛ kezi nɩ, sa bɔkʋla bɛyɛ nyɛlɩyɛ be mɔɔ ɩfata bɛfa bekile kɛɛ bɔdɔ bɔ nwʋ. (Sn. 1:2; 2:6) Naasʋ̃ sɛ nna nwʋ akɔnɔ ba yɛ kezi wɔ wʋ nu a, sa ɩkʋla isũ wʋ anyɩ ma ebiye a ɔlɔ́kʋla kezi pɔkɔba wɔ enii mɔ ɛ nɩɩ yɩ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ nwʋ. Sɛ bɛyɛɛ nyɛlɩyɛ be bɛkɛva bɛkɛla ɔlɔlɛ ali bekehile bɔ nwʋ a, sa ɩkʋla ide salɛ nu ma bɛyɛ nyɛlɩyɛ be mɔɔ ɩázɔ Gyehova anyɩ. (Ɛɣɛ. 6:27) Eyi ti, wɔ bɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ ahyɛasɩ pɛɛ nɩ, sa bɔkʋla bekyina Bayɩbʋlʋ nu egyinalɛzʋ-ndwokɔ zʋ besizi abɔkɔ wɔ nyɛlɩyɛ mɔɔ bɛkɛyɛ nɩɩ mɔɔ bɛlɛ́yɛ nwʋ. c (1 Tɛs. 4:​3-7) Sa bɔkʋla bebizia bɔ nwʋ kɛɛ: ‘Dɩka mɔɔ yɛda nɩ kɛ bokowu nyɛlɩyɛ be mɔɔ yɛkɛyɛ kɛva kehile kɛɛ yɛdɔ yɛ nwʋ nɩ bekeze a? Asʋ̃ ɔzɔ nyɛlɩyɛ nɩ kɔhʋla kodunwo nna nwʋ akɔnɔ wɔ ye nu be nu a?’

12. Sɛ mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yiyia ndwokɔzɩzɩbɛ anzɛnyɩɩ bɛ adwɩnɩ iáyiyia wɔ ndwokɔ nwʋ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ bosunzu nwʋ a?

12 Kɛ ɩkɛyɛ na bɛali ndwokɔzɩzɩbɛ nwʋ egyima a? Sɛ ɩyɛ na bɛ adwɩnɩ iáyiyia wɔ ndwokɔ be nwʋ a, asʋ̃ mɛyɩ kile kɛɛ bɛávata bɔ nwʋ a? Kɛ ɔzɔ yɛ ɩdɩ ankasa a. Mmenii anwɩ̃ mɔɔ bɔkʋla bɔbɔ nu bɛyɛ bɛ mɛlɛkɛyɛlɛ nwʋ egyima nɩ yɛ bɛ agyiahʋnlɩ sɔ a. Meti kezimɔ bekeli bo ndwokɔzɩzɩbɛ nwʋ egyima kakɩ yɩ nɩ yɛ ikehile kezimɔ bɛ agyiahʋnlɩ kɛyɛ eɣile be a. Sa bɔkʋla bebizia bɔ nwʋ kɛɛ, ‘Asʋ̃ yɛfa annidi yesunzu ndwokɔ nwʋ wɔ azʋ̃nudwolɩyɛ nu a? Asʋ̃ yede yɛ mfʋmɩ yetiã numɔ, na yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yekeli nwʋmɔ egyima a? Asʋ̃ yɛda ntɩyasɩ ali, yɛpa kyɛbɛ, na yɛfa tanɩ yɛkyɛ ndɛndɛ a?’ (Ɛfɩ. 4:​31, 32) Naasʋ̃, sɛ bɛ adwɩnɩ ɩáda yiyia anzɛnyɩɩ bɛta bedi mbevile wɔ mmɩlɩ mɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a, wʋákila a, ɔzɔ la yɛ bɛkɛva bɔkɔhɔ agyiahʋnlɩ a. Sɛ ɔnwʋ yɩ kɛɛ enii mɔɔ ɛ nɩɩ yɩ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ɩlɛ́yɛ ɔnwʋkãvʋlɔ baaba a, ɩkɛyɛ baaba kɛɛ bokodua nu, na eyi kɔwʋwa bɛzabɛ anwɩ̃ yɩ. d

13. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ ma bekezi pɔkɔ wɔ mmɩlɩ tɩndɩnlɩ mɔɔ bɛ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ keli nɩ nwʋ a?

13 Mmɩlɩ tɩndɩnlɩ ana yɛ ɩsɛ kɛɛ bɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ di a? Sɛ yɛpɩlɩ yɛ nwʋ yesi pɔkɔ a, ɩáda ɩkɔ bʋwɔ. (Ɛɣɛ. 21:5) Meti ɩsɛ kɛɛ wʋ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ de mmɩlɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ na ama wʋahʋla wʋanwʋ enii mɔɔ ɛ nɩɩ yɩ bɛyɛɛ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ bʋwɔ baaba. Naasʋ̃, íni kɛɛ bɛma ɩkyɛ sʋ̃maa. Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ: “Anyɩnlɩlazʋ mɔɔ ɩáɣa numɔ ndɛ nɩ, ɩma ahʋnlɩnɩ nwʋ pa yɩ.” (Ɛɣɛ. 13:12) Dɔkʋ̃ sʋ̃, sɛ bɛma agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ kyɛ sʋ̃maa a, sa ɩkʋla ɩyɛ sɩ kɛɛ bɛkɛhyɛ bɛ akɔnɔ zʋ. (1 Kɔl. 7:9) Meti kɛ ankɩ bɛkɛva bɛ adwɩnɩ bekeziye mmɩlɩ tɩndɩnlɩ mɔɔ bɛva bɛyɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ zʋ nɩ, sa ɔkʋla bizia wʋ nwʋ kɛɛ, ‘Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ ɩsɛ kɛɛ mʋnwʋ mɩfalɩ enii mɔɔ mɩ nɩɩ yɩ yɛyɛɛ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ nwʋ na ama mɩahʋla miazi pɔkɔ a?’

KƐ ƖKƐYƐ NA YƐAWƲWA MMENII MƆƆ BƐYƐƐ AGYIAHƲNLƖ NHYƖHYƐLƖYƐ NƖ A?

14. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ mmenii mvʋlɔ kɔhʋla kɔwʋwa mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃)

14 Sɛ yezi mmenii be mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a, kɛ ɩkɛyɛ na yɛawʋwa bɛ a? Sa yɛkʋla yɛma bɛba yɛ awudo bɛ nɩɩ yɛ di alɩyɛ, yɛyɛ abusunwazʋ̃mɩnlɛ anzɛnyɩɩ yɛkɔ yede yɛ anyɩ. (Wul. 12:13) Wɔ ɔzɔ bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ yi nu nɩ, ebiye a ɩkɛma bɔkɔnwʋ bɔ nwʋ bʋwɔ tɛla kezimɔ bezi bɔ nwʋ nɩ. Asʋ̃ behyinyia abiye mɔɔ ɩkɛhɩnla bɔ nwʋ mmɩlɩ mɔ befindee, kaalɩ mɔɔ bɛkɛva bekevinde, anzɛnyɩɩ dɩka be mɔɔ bɔkɔhʋla kɔwʋwa kɔwɔ bɔ nwʋ nkɔmmɔ a? Sɛ ɔzɔ a, asʋ̃ sa yɛkʋla yɛbʋwa bɛ a? (Gal. 6:10) Alicia mɔɔ yeli bɔmʋnlɩ yɛhã yɩ nwʋ odwokɔ nɩ ɩkãã mɔɔ bɛyɛlɩ bɔwʋwalɩ ɩ nɩɩ Aschwin mɔɔ bɛ anyɩ zɔlɩ yɩ nwʋ odwokɔ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Mmeliyema be hanlɩ kɛɛ, sɛ yɛpɛɛ dɩka be yɛkɔwʋwa yekeli yɛ nwʋ nkɔmmɔ na yɛábɛ kɛɛ yɛzayɛ nkʋ̃ yɛtɩ yɛ nwʋ yɛkɔ yewula dɩka be a, sa yɛkʋla yɛba bɛ awudo. Eyi manlɩ yɛ anyɩ leli baaba”. Sɛ mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ kã kile wʋ kɛɛ ɛhɩnlá bɔ nwʋ ma bɔhɔ dɩka be a, sa ɔkʋla bu yi kɛɛ ɩdɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kezile mɔɔ ɛkɛva kɔwʋwa bɛ. Sɛ ɛ nɩɩ bɔ kɔ a, kila bʋwɔ na wʋáyiakili bɛzabɛ nkʋ̃ wɔ dɩka be. Naasʋ̃, fa wʋ anyɩ tiã azɩ na nwʋ mmɩlɩ mɔ bɛzabɛ nkʋ̃ bɛpɛ kɛɛ bosunzu odwokɔ be nwʋ na ma ɔhʋanɩ bɛ.—Fɩl. 2:4.

Sɛ ezi mmenii anwɩ̃ be mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a, sa ɔkʋla pɩbɛ ahʋanɩ mɔɔ okoluwa zʋlɔ kɔwʋwa bɛ (Kila nkyɩkyɛmi 14-15)


15. Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ kɔhʋla kɛyɛ kɔwʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ a? (Ɛɣɛlɛwulɛ 12:18)

15 Sa yɛkʋla yeduwa ndwokɔ mɔɔ yɛkã nɩ zʋ yɛbʋwa mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ. Itwu mmɩlɩ be a, ihyinyia kɛɛ yɛhyɛ yɛ nwʋ zʋ. (Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 12:18.) Kɛ ndianwʋ nɩ, ebiye a yɛ nwʋ kɛbɩlɩ yɛ kɛɛ yɛkɛhã bɛ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ nwʋ odwokɔ yekehile mvʋlɔ, naasʋ̃ ebiye a nɩ bɛzabɛ bɛpɛ kɛɛ bɛkã nwʋmɔ odwokɔ bekile bɛ. Íni kɛɛ yedi mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ bɔ nwʋ ndwokɔ anzɛnyɩɩ yɛtɩndɛ yetiyia bɛ wɔ nninyeni be mɔɔ ɩdɩ bɛzabɛ bɔ pɔkɔzilɛ nɩ nwʋ. (Ɛɣɛ. 20:19; Wul. 14:10; 1 Tɛs. 4:11) Akʋ̃ sʋ̃, íni kɛɛ yɛkɩnhã ndwokɔ anzɛnyɩɩ yebizia ndwokɔ be mɔɔ ɩkɛma bɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɔhʋanɩ bela zʋ, ɩsɛ kɛɛ bekyia. Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Elise nɩɩ yi hũ kã kɛɛ: “Nɩ yelósunzunli eɣile mɔɔ yɛkɛva kɛyɛ yɛ ayɩfʋlɔ yɩ nwʋ. Meti mmɩlɩ mɔ mmenii ɣizialɩ yɛ nwʋmɔ odwokɔ nɩ, nɩ yɛábɛ yɩ kʋlaa.”

16. Sɛ mmenii anwɩ̃ be tua bɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nu a, kɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ yɛ dɩyɛ yese a?

16 Na sɛ mmenii mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ si pɔkɔ kɛɛ bokodua numɔ sʋ̃ ɛ? Íni kɛɛ yɛfɩdɩfɩdɩ bo ndwokɔ nu na yɛfa nwʋmɔ ɔzʋnɩ yetiã ɔkʋ̃ zʋ. (1 Pit. 4:15) Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Lea hanlɩ kɛɛ: “Mmɩlɩ mɔ mɩ nɩɩ eliyema benyia be dualɩ yɛ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ nu nɩ, mɩdɩlɩ kɛɛ nɩ abiyemmɔ bɛkɩnhã nwʋmɔ ndwokɔ. Nɩ ɩyɛ ɛyɛkɛ mɩ paa.” Kɛmɔ yeli bɔmʋnlɩ yɛhã nɩ, sɛ abiyemmɔ tua bɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nu a, iáhile kɛɛ bɛáyɛ bɛ dɩyɛ bʋwɔ anzɛnyɩɩ bɛyɛ tanɩ be. Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, mɔɔ eyi kile yɛ lɛ kɛɛ, sianti mɔɔ bɛyɛlɩ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ ɣa numɔ, mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ, ɩwʋwalɩ bɛ ma bɔnwʋnlɩ kɛɛ bɛfata bɔ nwʋ anzɛnyɩɩ bɛávata bɔ nwʋ. Naasʋ̃, ɩyɛ bela a, ɔzɔ pɔkɔzilɛ yɩ kɛma bekeli ɛyɛkɛ, na bɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛyɛ ankʋnamɩ. Meti sa yɛkʋla yɛpɩbɛ ahʋanɩ mɔɔ yekoluwa zʋ yɛkɔwʋwa bɛ.—Ɛɣɛ. 17:17.

17. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ bɔkɔ zʋlɔ bɛyɛ a?

17 Kɛmɔ yɛnwʋ yɩ nɩ, agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ lɛ yi ndwokɔzɩzɩbɛ, naasʋ̃ sa ɩkʋla ɩyɛ anyɩnlɩlelɛ sʋ̃. Jessica hanlɩ kɛɛ: “Nɔhʋanlɛ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, mmɩlɩ mɔ mɩyɛɛ mɩ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ, nɩ ɩ́la azɩ. Naasʋ̃ ɩyɛ mɩ fɛ kɛɛ yɛvalɩ yɛ mmɩlɩ nɩɩ yɛ anwʋzɩzɩbɛ yɛyɛlɩ nninyeni yɛva yɛnwʋnlɩ yɛ nwʋ bʋwɔ.” Sɛ ɛ nɩɩ abiye bɛyɛɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a, bɔwɔ́ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɔkɔnwʋ bɔ nwʋ bʋwɔ. Sɛ bɛyɛ zɔ a, bɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nɩ kɔhɔ bʋwɔ na ɩkɔwʋwa bɛzabɛ anwɩ̃ yɩ munwala ma bekezi pɔkɔba.

NDWOMI 49 Ma Gyehova Yɩ Ahʋnlɩnɩ Dɔ Yi Kunlu

a Bɛzɩnza anlima yɩ be.

b Sɛ ɛpɛɛ eyi nwʋ ndwokɔ sʋ̃maa a, kila Questions Young People Ask—Answers That Work, Volume 2, owu. 39-40.

c Sɛ abiye fa benyia yi mmenyia anzɛnyɩɩ baalɛ be yɩ tʋ di ɛɣɛɛlɛ a, ɩdɩ nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ mɔɔ ihyinyia kɛɛ asafʋ nu mbanimbani di bo odwokɔ. Sɛ abiye minyia minyia abiye yɩ avʋnɔ anzɛnyɩɩ ɩfa nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ nwʋ ndwokɔ ɩtɛstɩ abiye anzɛnyɩɩ bɔbɔ nwʋmɔ nkɔmmɔ wɔ foonu zʋ a, sa ɩkʋla ɩma bedi bo odwokɔ.

d Sɛ ɛpɛɛ eyi nwʋ ndwokɔ sʋ̃maa a, kila “Nsɛmmisa a Efi Akenkanfo Hɔ” mɔɔ ɩwɔ August 15, 1999, Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu.