Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

ARTIK POU ÉTIDYÉ 22

KANTIK 127 Quel genre de personne je dois être !

Kouman frékantasyon-yan pouvé idé to pran roun bon désizyon

Kouman frékantasyon-yan pouvé idé to pran roun bon désizyon

« Bèlté-a [ki] ofon zòt tchò [...] gen bokou valò » (1 PIERRE 3:4).

SA NOU KÉ ANPRANN

Nou ké wè sa roun frè ké roun sò ki ka frékanté pouvé fè pou yé pran roun bon désizyon é kouman ròt-ya annan asanblé-a pouvé idé yé.

1-2. Kouman frékantasyon-yan ka pasé pou roun ran moun ?

 SOUVAN, lò dé moun ka frékanté, yé tchò kontan. Si to ka frékanté roun moun atchèlman, to lé tout bagaj roulé ron. É a konsa sa ka pasé pou roun patché frè ké sò. Tsion a, roun sò ki ka rété Étchopi, ka di : « Roun annan pi bèl bagaj ki rivé mo annan mo lavi, a lò mo té ka frékanté mo mouché. Nou té ka palé di bagaj ki té enpòrtan, mé nou té ka ari gra osi. Mo té kontan lò mo konprann ki mo té trapé roun moun mo té kontan é ki té kontan mo. »

2 Parkont, Alessio, roun frè ki ka rété Olann ka di : « Mo pran plézi anprann konnèt mo madanm lò nou té ka frékanté, mé nou jwenn problèm osi. » Annan sa artik-a, nou ké wè déztrwa problèm sa-ya ki ka frékanté pouvé jwenn, ansanm ké plizyèr prensip annan Labib ki pouvé idé yé pran roun bon désizyon. Nou ké wè osi kouman ròt-ya annan asanblé-a pouvé idé yé.

FRÉKANTASYON-YAN, A POU FÈ KISA ?

3. Frékantasyon-yan, a pou fè kisa ? (Proverbes 20:25).

3 Menmsi frékanté pouvé chwit, a roun bagaj ki enpòrtan paské apré sa, pitèt frè-a ké sò-a ké maryé. É lò yé ka maryé, roun wonm ké roun fanm ka fè roun vé douvan Jéova. Yé ka promèt rèspèkté épi kontan yé konpanyen pannan tout yé lavi. Anvan to fè roun vé, a pou to byen réfléchi (li Proverbes 20:25). Kou maryaj-a, a roun vé to ka fè, a pou to byen réfléchi osi anvan to fè sa vé-a. Frékantasyon-yan ka pèrmèt roun frè ké roun sò anprann konnèt yé konpanyen épi pran roun bon désizyon. Pitèt yé ké désidé maryé ouben yé ké désidé arété frékanté. Si roun frè ké roun sò ka désidé arété frékanté sa pa lé di ki yé frékantasyon pa maché. Frékantasyon-yan byen maché menm : yé rivé savé si yé té divèt maryé ouben si yé pa té divèt maryé.

4. Poukisa nou pa divèt bliyé poukisa dé moun ka frékanté ?

4 Poukisa sa enpòrtan ki roun moun ki pa maryé byen konprann poukisa dé moun ka frékanté ? Si sa-ya ki lé maryé pa ka bliyé sa, yé pa ké frékanté roun moun si yé pa lé maryé ké li. Mé a pa sa-ya ki pa maryé rounso ki pa divèt bliyé sa. A nou tout ki pa divèt bliyé poukisa dé moun ka frékanté. Parèkzanp, roun ran ka krè ki lò dé moun ka frékanté yé blijé maryé. Lò yé ka wè ki sèrten frè ké sò gen sa mantalité-a, kisa sa-ya ki pa maryé pouvé rousanti ? Mélissa, roun sò ki ka rété Ozétazini ka di : « Yé ka mété bokou présyon asou Témwen-yan ki ka frékanté. Akoz di sa, i gen sa ki ka frékanté é ki pa lé arété menmsi yé ka wè ki yé pa k’alé byen ansanm. Épi i gen ròt ki pa lé frékanté pyès. Détan présyon-yan pouvé rèd pou sipòrté. »

ANPRANN BYEN KONNÈT ZÒT KONPANYEN

5-6. Di ki bagaj roun frè ké roun sò ki ka frékanté divèt palé ? (1 Pierre 3:4).

5 Si to ka frékanté roun moun, kisa ki pouvé idé zòt toulédé désidé si zòt ké maryé ouben si zòt pa ké maryé ? Anprann byen konnèt zòt konpanyen. Zòt dèt ja anprann déztrwa bagaj asou zòt konpanyen anvan zòt koumansé frékanté. Mé aprézan zòt ka frékanté, zòt ké pouvé wè sa ki ‘ofon tchò’ ròt-a (li 1 Pierre 3:4). Sa lé di anprann plis asou rélasyon ròt-a gen ké Jéova, asou so pèrsonalité, é asou fason i ka réfléchi. Ké tan-an, zòt ké pouvé réponn sa kalité késyon-yan : « Ès sa moun-an ké sa roun bon mari ouben roun madanm pou mo ? (Prov. 31:26, 27, 30 ; Éph. 5:33 ; 1 Tim. 5:8). Ès mo ké pouvé pran swen di li é bay li lanmou i bézwen-an ? É ès i ké pouvé pran swen di mo épi bay mo lanmou mo bézwen-an ? Ès mo ké rivé sipòrté so défo é ès i ké pouvé sipòrté mopa ? b (Rom. 3:23). » Toupannan zòt ka anprann konnèt zòt konpanyen, pa bliyé ki a pa paské zòt kontan menm bagaj-ya ouben zòt gen menm kalité-ya ki sa lé di ki zòt k’alé byen ansanm. Sa ki ké montré si zòt k’alé byen ansanm, a si zòt ka rivé adapté menmsi zòt diféran annan plizyèr domenn.

6 Ki ròt bagaj zòt divèt chaché savé asou ròt-a pannan zòt ka frékanté ? Anvan zòt koumansé kontan zòt konpanyen tròp, a pou zòt palé di plizyèr bagaj enpòrtan. Parèkzanp, a pou zòt palé di sa zòt lé fè pita. Mé, é pou zafè problèm lasanté, problèm soumaké ? Ouben ès roun di zòt ka soufri jis jòdla akoz di roun mové bagaj ki rivé l’ anvan ? Zòt pa bézwen palé di tout bagaj lò zòt ka koumansé frékanté (gadé Jean 16:12). Si roun di zòt ka santi ki i pòkò paré pou réponn sèrten késyon, a pou i di ròt-a sa. Mé roun jou, ròt-a ké bézwen konnèt sa enfòrmasyon-yan pou i pran roun bon désizyon. Donk, roun jou, zòt ké divèt palé franchman di sa bagaj-ya.

7. Kouman dé moun ki ka frékanté pouvé anprann konnèt yé konpanyen ? (gadé karé-a «  Si to ka frékanté roun moun ki ka rété lwen... » ké zimaj-ya osi).

7 Kouman zòt pouvé rivé byen konnèt zòt konpanyen ? Pi bon fason zòt pouvé fè l’, a lò zòt ka pozé zòt konpanyen késyon épi zòt ka pran tan byen kouté sa ròt-a ka di. Zòt toulédé bézwen di sa zòt ka rousanti épi palé franchman (Prov. 20:5 ; Jacq. 1:19). Pou fè sa, zòt pouvé fè sèrten bagaj ki ké pèrmèt zòt kozé. Parèkzanp, manjé ansanm, pronmennen roun koté i gen moun ouben préché ansanm. Zòt pouvé anprann konnèt zòt konpanyen osi lò zòt ka pasé tan ké zòt zanmi ouben zòt fanmi. Anplis di sa, òrganizé sèrten bagaj pou wè ki konpòrtman ròt-a gen annan diféran sitiasyon épi ké diféran moun. Annou wè kouman Aschwin ké Alicia ki ka rété an Olann fè. Aschwin ka di : « Nou fè bagaj ki idé nou anprann konnèt nou konpanyen pi byen. A té bagaj tou senp, kou fè manjé ansanm ouben nétwayé kaz-a ansanm. Lò nou fè sa, nou wè bèl kalité ròt-a té gen épi ki défo i té gen osi. »

Si zòt ka fè bagaj ki ka pèrmèt zòt kozé, zòt ké pouvé anprann konnèt zòt konpanyen pi byen (gadé paragraf 7-8).


8. Lò dé moun ki ka frékanté ka étidyé ansanm kouman sa pouvé idé yé ?

8 Zòt pouvé anprann konnèt zòt konpanyen pi byen osi si zòt ka étidyé sèrten bagaj annan Labib ansanm. Si zòt ka maryé, zòt ké divèt pran tan pou étidyé ansanm pou mété Bondjé an mitan zòt fanmi (Eccl. 4:12). Donk, pitèt zòt pouvé pran roun tan pou étidyé ansanm toupannan zòt ka frékanté. A vré, dé moun ki ka frékanté pòkò sa roun fanmi, é frè-a pòkò sa chèf sò-a. Mé, si zòt ka pran tan étidyé ansanm, zòt ké pouvé savé si ròt-a gen roun bon lanmityé ké Jéova. A sa Max ké Laysa, roun frè ké roun sò ki ka rété Ozétazini fè. Max ka di : « Lò nou koumansé frékanté, nou étidyé sa piblikasyon-yan ka di asou frékantasyon-yan, maryaj-a ké kouman roun fanmi pouvé gen tchò kontan. A konsa nou rivé palé di roun patché bagaj enpòrtan. Si a pa té sa, koumansé kozé asou sa bagaj-ya té ké rèd. »

RÒT DÉSIZYON ZÒT DIVÈT PRAN

9. Lò yé ka désidé kimoun yé ké di ki yé ka frékanté, kisa roun frè ouben roun sò pa divèt bliyé ?

9 Kimoun zòt divèt di zòt ka frékanté ? A zòt toulédé pou désidé sa. Lò zòt ké koumansé frékanté, pitèt zòt ké désidé pa di bokou moun sa (Prov. 17:27). Konsa, moun pa ké vin pozé zòt roun patché késyon ni mété présyon asou zòt pou fè zòt pran roun désizyon. Parkont, si zòt pa ka di pyès moun ki zòt ka frékanté, zòt ka riské séré pou pyès moun pa vin savé sa. Sa pouvé danjéré. Donk, sa ké pi bon pou zòt si zòt ka fè déztrwa moun savé sa. Parèkzanp, roun ran annan zòt fanmi, zòt zanmi ki gen èspéryans ouben plizyèr ansyen. Yé ké pouvé bay zòt konsèy épi idé zòt (Prov. 15:22).

10. Kisa roun frè ké roun sò ki ka frékanté pouvé fè pou yé konpòrtman fè Jéova plézi ? (Proverbes 22:3).

10 Kisa zòt pouvé fè pou zòt pa fè Jéova lapenn pannan zòt ka frékanté ? Pi zòt ké anprann konnèt zòt konpanyen, pi zòt ké kontan zòt konpanyen. A roun bagaj ki nòrmal. Mé kisa ki ké idé zòt pa fè anyen ki té ké fè Jéova lapenn ? (1 Cor. 6:18). Pa pran pyès kozé malpròp, pa rété zòt rounso é pa janmen bwè tròp (Éph. 5:3). Sa bagaj-ya pouvé fè anvi sèksyèl zòt gen vin pi fò, é akoz di sa, sa ké pi rèd pou zòt fè sa ki drèt. Zòt pouvé pran tan palé souvan di sa zòt pouvé fè pou zòt rèspèkté zòt konpanyen é pou zòt rèspèkté prensip Jéova-ya (li Proverbes 22:3). Gadé sa ki idé Dawit ké Almaz ki ka rété Étchopi. Yé ka di : « Nou té ka pasé tan ansanm koté ki té plen ké moun ouben ké nou zanmi. Nou pa janmen rété nou rounso annan roun loto ouben annan roun kaz. Konsa, nou pa mété nou kò annan pyès sitiasyon ki té ké pouvé fè nou anvi fè mové bagaj. »

11. Asou kisa roun frè ké roun sò ki ka frékanté divèt réfléchi lò yé ka désidé si yé ké montré ki yé kontan yé konpanyen ?

11 Ès dé moun ki ka frékanté pouvé montré ki yé kontan yé konpanyen ? Piti piti, zòt ké kontan zòt konpanyen plis, é pitèt zòt ké désidé fè sèrten bagaj pou montré zòt lanmou (Chant de S. 1:2 ; 2:6). Mé si anvi sèksyèl zòt gen ka vin fò, sa ké difisil pou zòt wè ròt-a kou i fika. Roun ti jès pou montré ki zòt kontan zòt konpanyen pouvé fasilman mennen rounòt jès, é lò zòt lé konprann, zòt ja fè roun mové bagaj (Prov. 6:27). Donk bònò bònò, lò zòt ka koumansé frékanté, palé di prensip Jéova-ya épi désidé kisa zòt ké fè pou montré ki zòt kontan zòt konpanyen épi kisa zòt pa ké fè c (1 Thess. 4:3-7). Doumandé zòt kò : « Koté nou ka rété-a, kisa moun-yan ké di si yé ka wè nou fè sèrten jès pas nou kontan nou konpanyen ? Ès sa pouvé fè roun di nou gen plis anvi sèksyèl ? »

12. Si roun frè ké roun sò ki ka frékanté pa ka tonbé dakò, kisa yé divèt byen konprann ?

12 Kisa zòt pouvé fè si zòt pa ka tonbé dakò ? É si détan zòt pa ka tonbé dakò, ès sa lé di ki zòt pa k’alé byen ansanm ? Pa fòrséman. I pa gen pyès mouché ké madanm maryé ki toujou ka tonbé dakò. Roun maryaj fò lò mouché ké madanm ka rèspèkté yé konpanyen é lò yé paré pou chanjé lò yé pa ka tonbé dakò. Donk, a fason zòt ka réglé problèm-yan jòdla ki ké montré si zòt maryaj ké tchenbé. Doumandé zòt kò : « Ès nou ka rivé palé jantiman épi ké rèspè ? Ès nou ka rivé rékonnèt fasilman nou défo épi ès nou ka éséyé chanjé ? Ès nou toujou paré pou di ki ròt-a gen rézon, pou di pardon épi pou pardonnen ? » (Éph. 4:31, 32). Parkont, si zòt toujou ka babyé ouben ki zòt pa janmen dakò pannan zòt frékantasyon, sitiasyon-an pa ké vin pi bon lò zòt ké maryé. Si roun di zòt ka randé so kò kont ki ròt-a pa k’alé ké li, sa ké pi bon pou zòt toulédé arété frékantasyon-yan d.

13. Kisa ki pouvé idé roun frè ké roun sò ki ka frékanté savé konmyen tan yé divèt frékanté ?

13 Konmyen tan zòt divèt frékanté ? Souvan, lò to pa ka pran tan réfléchi pou pran roun bon désizyon, bagaj-ya pa ka maché (Prov. 21:5). Donk, zòt divèt frékanté asé lontan pou zòt byen konnèt zòt konpanyen. Parkont, pa kontinyé frékanté pi lontan pasé sa zòt vréman bézwen. Labib ka di osi : « Lò to ka antann roun bagaj lontan, to tchò ka vin malad » (Prov. 13:12). Anplis di sa, pi zòt ké pasé tan ké zòt konpanyen pi sa ké rèd pou zòt tchenbé parapòrta anvi sèksyèl zòt gen (1 Cor. 7:9). Pasé zòt doumandé zòt kò : « Dipi konmyen tan nou ka frékanté ? », doumandé zòt kò : « Kisa nou bézwen savé ankò pou nou pran roun désizyon ? »

KOUMAN RÒT-YA POUVÉ IDÉ ROUN FRÈ KÉ ROUN SÒ KI KA FRÉKANTÉ

14. Kisa nou pouvé fè pou idé roun frè ké roun sò ki ka frékanté ? (gadé zimaj-a osi).

14 Si nou konnèt roun frè ké roun sò ki ka frékanté, kouman nou pouvé idé yé ? Nou pouvé envité yé vini manjé ké nou, étidyé ké nou fanmi ouben pasé roun ti moman ansanm (Rom. 12:13). Sa kalité sitiasyon-yan ké pèrmèt yé anprann konnèt yé konpanyen pi byen. Ès yé bézwen roun moun alé ké yé roun koté ? Ès yé bézwen roun moun mennen yé roun koté ? Ouben ès yé bézwen roun koté pou yé pouvé palé yé rounso ? Si a sa, ès nou pouvé propozé yé idé yé ? (Gal. 6:10). Alicia, sò-a nou palé anvan-an, ka sonjé kisa li ké Aschwin té kontan. I ka di : « Nou té vréman kontan lò sèrten frè ké sò té ka propozé nou vini koté yé si nou té bézwen roun koté pou nou té pouvé pasé tan ansanm san nou pa té nou rounso. » Si roun frè ké roun sò ki ka frékanté ka doumandé to pasé tan ké yé, to pouvé wè sa kou roun bèl okazyon pou to idé yé. Panga lésé yé rounso, mé an menm tan, a pou to wè kitan to divèt lésé yé palé yé rounso san pyès moun pa tandé yé kozé (Phil. 2:4).

Nou pouvé fè plizyèr bagaj pou idé roun frè ké roun sò ki ka frékanté (gadé paragraf 14-15).


15. Ki ròt bagaj nou pouvé fè pou idé roun frè ké roun sò ki ka frékanté ? (Proverbes 12:18).

15 Rounòt bagaj nou pouvé fè pou idé roun frè ké roun sò ki ka frékanté, a panga sa nou ka di. Détan, nou ké bézwen kontrolé nou kò épi fronmen nou bouch (li Proverbes 12:18). Parèkzanp, si nou anvi di ròt-ya ki roun frè ké roun sò koumansé frékanté, annou doumandé nou kò : « Ès yé pa té ké pi kontan di ròt-ya sa yé menm ? » Anplis di sa, nou pa divèt ni fè kankan asou sa-ya ki ka frékanté, ni kritiké yé. É a pa pou nou mélé nou kò annan yé zafè (Prov. 20:19 ; Rom. 14:10 ; 1 Thess. 4:11). Pou fini, nou pa divèt di pyès bagaj ouben pozé késyon ki té ké fè yé krè ki nou lé mété présyon asou yé pou yé maryé. Men sa roun sò yé ka aplé Elise ké so mari ka sonjé : « Nou té jennen lò ròt-ya té ka doumandé nou sa nou té prévwè pou nou maryaj alòr ki nou menm nou patékò menm palé di sa. »

16. Kouman nou divèt réyaji si roun frè ké roun sò ka kasé ?

16 É si roun frè ké roun sò ka désidé kasé ? Nou pa divèt ni fè fouyaya ni pran pou frè-a ouben pou sò-a (1 Pierre 4:15). Roun sò yé ka aplé Lea ka di : « Mo tandé ki ròt-ya té ka chaché savé poukisa mo ké roun frè nou té kasé. Sa fè mo lapenn. » Kou nou wè l’ laro, lò roun frè ké roun sò ka désidé arété frékanté sa pa lé di ki yé pran roun mové désizyon. Souvan, sa lé di ki frékantasyon-yan maché : sa idé yé pran roun bon désizyon. Mé akoz di sa désizyon-an, yé pouvé tris é yé pouvé santi yé kò tousèl. Donk, annou chaché wè sa nou pouvé fè pou nou idé yé (Prov. 17:17).

17. Kisa sa-ya ki ka frékanté divèt kontinyé fè ?

17 Kou nou wè l’, frékanté roun moun pouvé rèd, mé sa pouvé chwit osi. Men sa Jessica ka di : « Pou di lavérité, frékanté ka doumandé nou fè bokou éfòr. Mé mo byen kontan nou sèrvi sa tan-an ké sa fòrs-a pou anprann byen konnèt nou konpanyen. » Si to ka frékanté roun moun, a pou zòt toulédé kontinyé fè tousa zòt pouvé pou anprann byen konnèt zòt konpanyen. Si zòt ka fè sa, zòt frékantasyon ké maché pas sa ké idé zòt toulédé pran roun bon désizyon.

KANTIK 49 Jéova, nou lé fè to tchò kontan

a Yé chanjé déztrwa non.

b Si to lé wè plis késyon asou sa, gadé liv Les jeunes s’interrogent. Réponses pratiques, vol. 2, p. 39-40.

c Karésé sèks roun moun ka fè parti di imoralité sèksyèl-a é ansyen-yan annan asanblé-a divèt fè sa yé ka aplé roun comité de discipline religieuse. Karésé tété roun moun, gen vyé kozé malpròp o téléfonn ouben ké mésaj pouvé fè ansyen-yan osi, soulon sitiasyon-an, fè roun comité de discipline religieuse.

d Pou gen plis enfòrmasyon, gadé « Questions des lecteurs » annan La Tour de Garde 15 out 1999.