Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 18

CHONDII 1 Suliŋnda Chɛhowalaŋ

Tiindaŋ ‘Wana Kialaa Ŋyama Inyiɛɛyo le Chieeŋndo Kpou’

Tiindaŋ ‘Wana Kialaa Ŋyama Inyiɛɛyo le Chieeŋndo Kpou’

“Baa Wana Kialaa Ŋyamaa le chieeŋndo kpou tosa nyɛ cho o kɛndɔɔ wo le?”CHƐ. 18:25.

NYƐ NAŊ CHO PƐƐKU WO

Ŋ cho pɛɛku mɛɛ naŋ chɔɔlu sinapɛŋgu yiŋgoloŋndo sɔla a nyiɛɛyii Chɛhowɛi vɛlɛ a sakpoyɛi nduɛi okɔɔ yɛ, te o hiŋ pɛ a wanaa sendu le wa miŋgioo yoomu okɔɔ.

1. Sɔɔŋ kɔl dɛɛniaŋ kuɛɛ Chɛhowa pɛɛku yɛ Ebilaham?

 MI EBILAHAM duau baltaŋ a Chɛhowa, nduyɛ pesiŋ bɛɛ o puɛɛnuŋ a laŋ okɔɔ le. Sanaa a maalikɛinɔɔ, mi Mɛlɛka dimul ndu maa, o cho Sodɔm a Komoolua tɛɛmbuu. Mi hei luei Ebilaham siooŋnde tau. Okoŋ, mbo nyuna Mɛlɛka aa: “Baa ma tɛɛmbuu pa wana cho sakpo wo a wana dɛnɛ wɔɔŋndo latulu? . . . Baa Wana Kialaa Ŋyamaa le chieeŋndo kpou tosa nyɛ cho o kɛndɔɔ wo le?” Mi Chɛhowa biunuŋ Ebilaham, nduyɛ mbo pɛɛku chaaŋ ndɔ kɛndɛ koŋ, sɔɔŋ chuu naa kpou tɔnɔɔ, vɛlɛ miŋ dɛɛniaa naa kɔllo woŋ. Fɛɛŋ bɛɛ Chɛhowa tɛɛmbuu niŋ wanaa sakpuaa le.—Chɛ. 18:​23-33.

2. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ tiindaŋndo maa, mi Chɛhowa chɔm nyiɛɛye, nduyɛ mbo wa sakpo te o wa pɛ waŋnda yamɛi kilullo?

2 Yɛɛ ke yɛ naa tiindaŋndo maa, mi Chɛhowa chɔm nyiɛɛye, nduyɛ mbo wa sakpo te o wa pɛ waŋnda yamɛi kilullo? Ŋ nɔ tiindaŋndo o hei niŋ kanifuule ŋ sina maa, “Chɛhowa ndu, o kɔllo niŋ di o cha ni.” (1 Saam. 16:7) Nduyɛ pɛŋ, o sina “kɔl wanachiee kɛ kɛ.” (1 Masaa. 8:39; 1 Kolo. 28:9) Tonya sɔvɛ sɔvɛ bɛndoo pila cho hoo ni. O kpeekpei niŋ, pesiŋ bɛɛ ŋ tiuba miŋ bii bila mɛɛ Chɛhowa kialu yamɛi teleŋ o teleŋ yɛ le. Le hei, mi kiilanɔɔ Pɔɔl dimi a Chɛhowa okɔɔ aa: “Wana o wana sɔla sina pɛŋgoo a mɛɛ o tosa sɔɔŋ yɛ le.”—Luomaŋ. 11:33.

3-4. Nyunala kuɛɛ naŋ nyunaŋ yɛ lepum, nduyɛ yɛɛ naŋ cho yɛ pɛɛku o buŋgɛi hei niŋ? (Chɔŋ 5:​28, 29)

3 Kɛ naapum, mi nyunala Ebilaham ndoo nyuna Chɛhowa laŋ la wa naa dɔɔ o kɔl. Kɛlɛŋgaa miŋ nyunaŋ aa: ‘Baa wanaa Chɛhowa tɛɛmbuu o Sodɔm a Komoolua niŋnda miiŋgu niŋ pa yoomu? Baa wanaa kaŋ wa niŋ pa “wanaa sendu le wa” tɛɛŋ le miiŋgoo yoomu?’—Walta. 24:15.

4 Ŋ yaasiaŋndɔ nyɛ naŋ bii bila a waŋnda miiŋgoo yoomu okɔɔ wo. O teleŋ laŋga hiou wo niŋ, miŋ sɔla sinapɛŋgu sɛnɛiyo maa, waŋnda apum cho ‘fula o sɛila loonɔŋndaŋ niŋ ma sɔla yoomoo,’ nduyɛ apum “cho fula ma kɔɔsa a nda.” a (Nuawɔ Chɔŋ 5:​28, 29.) Sinapɛŋgu sɛnɛiyo hoo tosa miŋ yiyaŋ maa, ŋ nɔ miŋ siɛɛnduu sɔɔŋ ŋpum. Nduyɛ, ŋ cho isɔɔ a ndi okɔɔ o buŋgɛi hei a o i cho lachi ve niŋ. Te o hiŋ pɛ a mɛɛ Chɛhowa kialu yamɛi o nɛi sakpoo choo yɛ okɔɔ, ŋ cho fɛŋ pɛɛku nyɛ naŋ sina le wo, okoŋ miŋ pɛɛku a nyɛ naŋ sina wo okɔɔ.

NYƐ NAŊ SINA LE WO

5. O teleŋnda hiou laŋ niŋ, yɛɛ yaula naalaŋ la dimi yɛ a wanaa sɔla tambei o Sodɔm a Komoolua niŋnda okɔɔ?

5 O teleŋnda hiou laŋ niŋ, mi yaula naalaŋ la suaa a nyunaa hoo okɔɔ, yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ a wanaa Chɛhowa ndoo kilul yamɛi maa a sendu le wa? Miŋ yiyaŋ maa, wanaa Chɛhowa tɛɛmbuu wa, mɛɛ waŋnda Sodɔm a Komoolua cho nuaa yɛ, miiŋgu lɛ niŋ yoomu le. Kɛ, mɛɛ naŋ chɔɔlu yaasiaa yiŋgoloŋndo tosa nduyɛ miŋ piɛi a suɛi hei okɔɔ, miŋ cha kpendekele maa, kposoŋ bɛɛ ŋ nɔ miŋ dimi maa, a miiŋgu lɛ niŋ yoomu le le. Le yɛɛ?

6. (a) Chɔmndɔ tamaseliilaŋ lapum, a mɛɛ Chɛhowa kilul wanaa sendu le wa yamɛi yɛ okɔɔ. (b) Te o hiŋ pɛ a tamaseliilaŋ ndaŋ okɔɔ, yɛɛ naŋ sina yɛ le?

6 Ŋ tofaŋndɔ nyunalaŋ latiŋ a suɛi hei okɔɔ. Konalaŋ la cho tau o Baabuiyo niŋ, la chɔm naa yamɛi Chɛhowa kelu a wanaa sendu le wa okɔɔ wo. Le tamaseliiyo, mbo tɛɛmbuu wanaa wa o chieeŋndo choo wa kpou a teleŋ Mɛŋma Koŋgiaŋ, mɛɛ Nuuwa nda yuŋgu ndɔɔ kinɛi mbo piŋi. Mbo tɛɛmbuu vɛlɛ wanaa wa o lɛŋii cheleŋnde niŋ i ŋɔmmɛu o Lɛŋnde Mɛyaaleŋ niŋnda. O faŋaŋ okoŋ kɔɔli, mbo viam maalikɛinɔɔ le puaa chɔuwaa Asiiliaŋnda 185,000 diyɔɔ o nyumndaŋ ma pilɛ bɛŋgu kpe. (Chɛ. 7:23; Ditɔnɔ. 7:​1-3; Aisaya 37:​36, 37) O sɔɔŋ muŋ niŋ kpou, baa Baabuiyo chɔm pa maa mi Chɛhowa kilul wanaa kaŋ yamɛi le tambii fafɛɛŋnde sɔlaa nduyɛ maa, a miiŋgu lɛ niŋ yoomu le? Sako. Ŋ sina hei le kanifuule, Baabuiyo suu a ndi okɔɔ le. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende?

7. Te o hiŋ pɛ a wanaa sɔla tambei a teleŋ Mɛŋma Koŋgiaŋ ɔɔ o Lɛŋnde Kenaŋndeŋ niŋnda okɔɔ, yɛɛ naŋ sina yɛ le? (Tofa fotueiyo .)

7 Kposoŋ bɛɛ ŋ sina mɛɛ Chɛhowa kilul waŋndo yamɛi yɛ le. Baa wanaa Chɛhowa ndoo tɛɛmbuu kaŋ nda ndaa sɔla pa teleŋndo le ma pɛɛku a ndu okɔɔ okoŋ ma siŋgaŋ? Ŋ sina le. A teleŋ Mɛŋma Koŋgiaŋ okɔɔ, mi Baabuiyo dimi maa, ‘Nuuwa wa yooŋgoo dimioo a nyɛ cho sakpo wo okɔɔ.’ (2 Pitɛ 2:5) Kɛ, kposoŋ bɛɛ Baabuiyo dimi nuaa maa, teleŋ Nuuwa wa dɛndɔɔ taŋgullo wo, mbo kindiŋ le wana o wana o chieeŋndo choo yooŋgu Mɛlɛkaa dimullo le. Nduyɛ, baa wanaa wa o Lɛŋnde Kenaŋndeŋ niŋnda ndaa sɔla pa teleŋndo le ma pɛɛku a Chɛhowa okɔɔ okoŋ ma siŋgaŋ? Ŋ sina le.

Nuuwa nda yuŋgu ndɔɔ cho wallo kalaŋ le dɛndɔɔ taŋgullo. Nduyɛ, kposoŋ bɛɛ Baabuiyo chɔm nuaa maa, mi Nuuwa tosa kɛɛsiaa le waŋnda yooŋgu Mɛlɛkaa dimullo o chieeŋndo choo kpede, teleŋ o wa dɛndɔɔ taŋgullo wo, tuupa mi Mɛŋma Koŋgiaŋ ma huŋ te (Tofa pɛl 7)


8. Te o hiŋ pɛ a waŋnda Sodɔm a Komoolua okɔɔ, yɛɛ naŋ sina yɛ le?

8 Kɛ, wanaa wa Sodɔm a Komoolua wa yɛ? Wana sakpoo Lɔtu wa ni nduyɛ o wa waŋnda haa tɛɛŋ. Kɛ baa mbo dimul nda pa kpou yooŋgu Mɛlɛkaa? Ŋ sina le. I cho tonya maa, waŋnda haa wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda nda wa ni. Kɛ baa ndaa sina pa nyɛ cho o kɛndɔɔ a o wɔɔŋndo wo? Loonuŋ maa mi puaa o chiee koŋ niŋ kindiŋ le mialaa Lɔtu wa kpuwaa. Baabuiyo dimi maa, “poombɔ ni, kaasoŋnɔ ni,” nda kpou wa puaa haa tɛɛŋ. (Chɛ. 19:4; 2 Pitɛ 2:7) Baa mi Chɛhowa Mɛlɛka naa inyiɛɛyo, kilul pa wanaa kaŋ yamɛi maa a miiŋgu lɛ niŋ yoomu le? Ŋ sina le. Mi Chɛhowa dimul Ebilaham maa, wanaa sakpuaa wa o chiee koŋ niŋnda ndaa sul tɔ le. (Chɛ. 18:32) Le mɛɛ wanaa kaŋ ndaa sendu le yɛ, mi Chɛhowa tɛɛmbuu nda le yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ. Kɛ baa o bɛnda pa miŋ dimi maa, waŋnda haa opilɛ bɛɛ ve niŋ “wanaa sendu le wa” tɛɛŋ le miiŋgoo yoomu le? Sako. Ŋ sina tau a hei okɔɔ le.

9. Te o hiŋ pɛ a Sɔlɔmɔŋ okɔɔ, yɛɛ naŋ sina yɛ le?

9 O baa pilɔɔ choo, Baabuiyo chɔm naa vɛlɛ a wanaa ndaa sandu, kɛ ma luei balaŋ o sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ niŋnda okɔɔ. Masaa Sɔlɔmɔŋ cho waŋndo opilɛ. O tasela ndɔ, mbo pɛɛku a sawala Chɛhowalaŋ okɔɔ, nduyɛ mbo tual taŋ kɔɔli. Le hei, mi Chɛhowa duau ndu sala tau. Kɛ okoŋ kɔɔli, mbo kandu mɛlɛkaa lachoowaa piɛiyo. Mi hakila ndɔlaŋ la tosa mi Chɛhowa duaunuŋ tumbe, nduyɛ mbo tusi Isɔluɛiya nyɛpalaa choo le wɔsiŋ bɔɔbɔɔ. A koŋ kpou, Baabuiyo dimi maa, mɛɛ Sɔlɔmɔŋ vi, “ma kumbu ndu o Chiee Bɛndu Deeve finya ndɔ wo” niŋ, mi che bɛɛ wanaa sakpuaa kinɛi ndaa kumbu loŋ ni. (1 Masaa. 11:​5-9, 43; 2 Masaa. 23:13) Baa keŋ chɔm ni maa o cho miiŋgu yoomu? Baabuiyo suu a keŋ okɔɔ le. Kɛ mi apum dimi dɔɔ maa, “wana vi wo, haki o haki cho lɛ ndu kuee le.” (Luomaŋ. 6:7) Hei cho tonya. Kɛ i sim nuaa maa, wanaa vi wa kpou cho miiŋgu yoomu le. Nduyɛ te waŋndo sɔla pɛ piɔmndo, i sim nuaa maa o nɔ dioo le mbo miiŋgu yoomu le. Le mɛɛ Mɛlɛka kaala naa yɛ o tosa kɛɛsiaa ni le mi waŋnda miiŋgu yoomu. Lelaŋ, wanaa o yeema le mbo ke nda dioo le ma piɛi ndu lefafɛɛŋ nda kinɛi o cho miŋgi yoomu ni. (Choobu 14:​13, 14; Chɔŋ 6:44) Baa Sɔlɔmɔŋ sɔla lɛ niŋ pa fondaa le Chɛhowa piɛiyo? Ŋ sina le. Chɛhowa kinɛi sina ni. Nyɛ naŋ sina kinɛiyo cho ni maa, Chɛhowa cho tosa nyɛ cho o kɛndɔɔ ndu o hɔllo.

NYƐ NAŊ SINA WO

10. Vɛɛ Chɛhowa sinaŋ yɛ te o wa pɛ waŋnda yamɛi kilullo? (Isikiaa 33:11) (Tofa vɛlɛ fotueiyo.)

10 Nuawɔ Isikiaa 33:11. O bolle Baabuileŋ ndeŋ niŋ, mi Chɛhowa chɔm naa kpendekele mɛɛ o sinaŋ yɛ, te o wa pɛ waŋnda yamɛi kilullo. Nduyɛ, mbo ke kiilanɔɔ Pitɛ nyina ndɔ diandaa, le mbo poonyiaa vɛlɛ a nyɛ Isikiaa wana ndoo suaa le ndu wo poonyiaa wo okɔɔ. Mi Pitɛ poonyiaa aa: “Chɛhowa . . . yeema mi wana o wana sɔla tambei le.” (2 Pitɛ 3:9) Diomndaŋ ndaŋ la dɛɛniaa naa kɔllo tau. Nduyɛ la mala naa le sinaa maa, Chɛhowa ve chɔ chɔ le waŋnda tɛɛmbuuwo lefafɛɛŋ te, mɛɛ dɔɔ mbo che saboo le keŋ tosaa. Mɛlɛka inyiɛɛyo o cho ni. Lelaŋ, mbo tuiinuŋ waŋnda inyiɛɛ, te o che pɛ saboo le keŋ tosaa.

O chilaŋ niŋ, wanaa yɛ yiaa sendu le wa cho miiŋgu yoomu, okoŋ ma sɔla fondaa le pɛɛkoo a Chɛhowa okɔɔ (Tofa pɛl 10)


11. Nɛɛ yaa miiŋgu lɛ niŋ yoomu le, nduyɛ vɛɛ naŋ looku yɛ keŋ sina?

11 Yɛɛ naŋ sina a wanaa miiŋgu niŋ yoomu le wa okɔɔ? O kpeekpei niŋ, tamaseliilaŋ nyɛɛmbɔ koni Baabuiyo chɔm ni a waŋnda haa okɔɔ. b Mi Chiisu dimi kpendekele maa, Chuda Isikaliɔɔ cho miiŋgu yoomu le. (Maki 14:21; tofa vɛlɛ Chɔŋ 17:12 a sɔɔŋ kuluŋ nda tɛɛsiaa le bolle Baabuileŋ ndeŋ ndo.) Mi Chuda sina maa nyɛ o wa tosaa wo, ve Chɛhowa a Po ndɔɔ kɔllo nɛŋi le, kɛ mbo hiau lachi a ndu tosaa. (Tofa Maki 3:29 a sɔɔŋ kuluŋ nda tɛɛsiaa le bolle Baabuileŋ ndeŋ ndo.) Nduyɛ, mi Chiisu dimi kpendekele maa, kposoŋ bɛɛ simlachiaa simul ndu wa apum miiŋgu niŋ yoomu le. (Maa. 23:33; tofa Chɔŋ 19:11 a sɔɔŋ kuluŋ nda tɛɛsiaa le bolle Baabuileŋ ndeŋ ndo, “poo.”) Mi kiilanɔɔ Pɔɔl bɛɛ dimi maa, wanaa simul piɛile tonyaleŋ ma kɛɛ le yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ malɔɔ wa, miiŋgu niŋ yoomu le.—Hibu. 6:​4-8; 10:29.

12. Yɛɛ naŋ sina yɛ a nyiɛɛyii Chɛhowɛi okɔɔ? Chɔmndɔ tamaseliilaŋ.

12 Kɛ, yɛɛ naŋ sina yɛ a nyiɛɛyii Chɛhowɛi okɔɔ? Vɛɛ o chɔm yɛ niŋ maa, “o yeema mi wana o wana sɔla tambei le”? Ŋ tofaŋndɔ mɛɛ o tuiinuŋ wanaa ndaa tosa hakila wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ nda nyiɛɛye yɛ. Mi Masaa Deeve tosa hakila bɔɔbɔɔ. Mbo suunda a lanɔ pilaa, nduyɛ mbo dii waŋndo. Kɛ mɛɛ o mal yɔŋ ndɔ wɔɔŋndo, mi Chɛhowa tuiinuŋ ndu inyɛi, okoŋ mbo mal ndu haki. (2 Saam. 12:​1-13) Masaa Manaasɛ bɛɛ, mbo tosa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ tau o yoomu ndɔɔ niŋ. A koŋ kpou, mi Chɛhowa tuiinuŋ ndu inyɛi mɛɛ o mal yɔŋnda ndɔla wɔɔŋndaŋ, nduyɛ mbo mal ndu haki. (2 Kolo. 33:​9-16) Tamaseliilaŋ ndaŋ la chɔm naa maa, mi Chɛhowa tuiinuŋ waŋndo inyɛi, te o che pɛ saboo le keŋ tosaa. O cho waŋnda haa miŋgi yoomu kanifuule, mbo cha kɛsɛ maa, mi wanaa kaŋ sina maa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ nda wa tosaa ni, nduyɛ ma mal yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ.

13. (a) Le yɛɛ Chɛhowa tuiinuŋ yɛ waŋnda Ninivɛɛ inyiɛɛ? (b) Mɛɛ teleŋ tiŋ hiou, yɛɛ Chiisu ndoo dimi yɛ a waŋnda Ninivɛɛ okɔɔ?

13 Ŋ sina vɛlɛ mɛɛ Chɛhowa ndoo tuiinuŋ waŋnda Ninivɛɛ inyiɛɛ yɛ okɔɔ. Mbo dimul Chona aa: “I cho chɔɔ dɛnɛwɔɔŋ nda cho tosaa wo.” Kɛ mɛɛ wanaa kaŋ mal yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ, mi Chɛhowa mal nda haki. Mbo tuiinuŋ nda inyiɛɛ, mbo hiau pɛŋ Chona. Mbo loonuŋ Chona maa, wanaa wa o Ninivɛɛ niŋnda, ndaa “sina i kɛndɛi tɛɛŋ a i wɔɔŋnde le.” (Chona 1:​1, 2; 3:10; 4:​9-11) Mɛɛ teleŋ tiŋ hiou, mi Chiisu soliŋ tamasi waŋnda Ninivɛɛ kpeku, le waŋnda pɛɛkoo a sakpoyɛi Chɛhowɛi, vɛlɛ a nyiɛɛyii nduɛi okɔɔ. Mbo dimi maa, le mɛɛ waŋnda Ninivɛɛ mal yɔŋnda ndala wɔɔŋnda yɛ, a cho ‘miiŋgu yoomu o paale kɔɔsɔleŋ choo.’—Maa. 12:41.

14. O chilaŋ niŋ, waŋnda apum ‘cho miiŋgu yoomu ma kɔɔsa a nda.’ Yɛɛ hei sim yɛ le waŋnda Ninivɛɛ?

14 O ‘paale kɔɔsɔle’ kuɛɛ choo waŋnda Ninivɛɛ cho yɛ “miiŋgu yoomu”? Mi Chiisu suaa a mɛɛ waŋnda ‘miiŋgu niŋ yoomu o chilaŋ niŋ, ma kɔɔsa a nda’ yɛ okɔɔ. (Chɔŋ 5:29) A teleŋ o wa niŋ o Masaleŋ Choo le Wɔsilaŋ Waa Pilɛ Wo okɔɔ o wa suɛi ni. Nduyɛ a teleŋ koŋ, “wana sandu wa a wanaa sendu le wa” cho miiŋgu yoomu. (Walta. 24:15) Wanaa sendu le wa ‘cho miiŋgu yoomu le ma kɔɔsa a nda.’ Koŋ cho ni maa, Chɛhowa nda Chiisu cho wa nda mɛɛndaŋndo, le chɔɔ te a cho pɛ nyɛ nda cho wa pɛɛkoo wo dɔwɔɔ o wali niŋ. A teleŋ koŋ, te Ninivɛɛnɔɔ miiŋgu pɛ yoomu, mbo kɛɛ le Chɛhowa piɛiyo, kposoŋ bɛɛ Chɛhowa cho ndu chɛlɔɔ mbo hiou lachi a waa yoomu le. (Aisaya 65:20) Kɛ le wanaa cho wa Chɛhowa piɛiyo o laalaŋndo choo wa kpou, a cho fulamakɔɔli kɛndɔɔ sɔla. A cho dikeŋnaŋndo sɔla, le waa yoomu lefafɛɛŋ.—Daan. 12:2.

15. (a) Le yɛɛ ŋ nɔ miŋ dimi maa, wanaa Chɛhowa tɛɛmbuu Sodɔm a Komoolua wa miiŋgu niŋ yoomu le le? (b) Yɛɛ diomnda Chudi 7 dimilaŋ la sim yɛ? (Tofa kɔfoo hoo, “ Nyɛ Diomnda Chudi Dimilaŋ la Simndo.”)

15 Mɛɛ Chiisu wa suɛi a waŋnda Sodɔm a Komoolua okɔɔ, mbo dimi maa, wanaa kɛɛ ndu a pɛɛkula ndɔlaŋ nda, nyɛ yɔŋnuŋ niŋ nda “o Paale Kɔɔsɔleŋ choo wo,” hiau niŋ lewɔu a nyɛ yɔŋnuŋ Sodɔm a Komoolua wo. (Maa. 10:​14, 15; 11:​23, 24; Luku 10:12) Yɛɛ ndoo yiyaŋ yɛ? Naapum ma yiyaŋ dɔɔ maa, tamaseliiyo koni Chiisu wa naa chɔmndo ni. O kpeekpei niŋ, suɛi tonyɛi Chiisu wa hei dimioo ni. O ve tamaselii le o wa naa chɔm te. Kanifuule, o nɛi pilɛ koŋ choo kpe o soo a waŋnda Ninivɛɛ okɔɔ ni. Lelaŋ, nyɛ o dimi a waŋnda Sodɔm a Komoolua okɔɔ wo bɛɛ cho tonya. A ‘Paale Kɔɔsɔle’ pilɛle leŋ okɔɔ kpe o wa suɛi ni, mɛɛ o soo a waŋnda Ninivɛɛ vɛlɛ a waŋnda Sodɔm a Komoolua okɔɔ. Mi waŋnda Sodɔm a Komoolua tosa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ, mɛɛ waŋnda Ninivɛɛ ndaa tosa yɛ koni. Kɛ mi waŋnda Ninivɛɛ sɔla fondaa, le ma mal yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ. Le handɔɔ lechoo, loonuŋ nyɛ Chiisu dimi a ‘wanaa miiŋgu niŋ yoomu ma kɔɔsa a nda’ wa okɔɔ. Mbo dimi maa, “wanaa tosa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ nda” cho miiŋgu yoomu ma kɔɔsa a nda. (Chɔŋ 5:29) Lelaŋ, ŋ tiuba miŋ nɔ tiindaŋndo maa, naapum waŋnda Sodɔm a Komoolua bɛɛ cho miiŋgu yoomu. Kɛlɛŋgaa wanaa kaŋ apum cho miiŋgu yoomu, okoŋ miŋ pɛɛku nda a Chɛhowa vɛlɛ a Chiisu Kiliti okɔɔ.

16. Te o hiŋ pɛ a mɛɛ Chɛhowa tosa kɛɛsiaa le waŋndo miŋgioo yoomu yɛ okɔɔ, yɛɛ naŋ sina yɛ? (Chɛluimaya 17:10)

16 Nuawɔ Chɛluimaya 17:10. Bolle Baabuileŋ ndeŋ le mala naa le chɔɔ nyɛ naŋ sina a mɛɛ Chɛhowa kialu niŋ yamɛi yɛ okɔɔ wo. Teleŋ o teleŋ, mi Chɛhowa “mɛɛndaŋ o kɔl wana chioo niŋ,” nduyɛ mbo sina “yiyaŋnda cho wana chioo o kɔl taŋ.” Te o kɛɛsiaa pɛ le waŋndo miŋgioo yoomu, mbo tosa ndi mɛɛ ‘kuɛila wana koŋ’ la cho yɛ. A tonya, te Chɛhowa huŋ wa pɛ Chiisu soliŋndo kpeku le waŋnda miŋgioo yoomu, o cho wa sakpo nduyɛ mbo tuiinuŋ nda inyiɛɛ, te o che pɛ saboo le keŋ tosaa. Lelaŋ, kposoŋ bɛɛ ŋ nɔ miŋ dimi maa, wana waa nuaa miiŋgu niŋ yoomu le le, mɛɛ dɔɔ miŋ che ndi o Baabuiyo niŋ.

“WANA KIALAA ŊYAMAA LE CHIEEŊNDO KPOU” CHO “TOSA NYƐ CHO O KƐNDƆƆ WO”

17. Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ a wanaa sɔla niŋ piɔmndo wa?

17 Chɔŋ a teleŋ Adam nda Ifi toolu Setana le Chɛhowa nilakalulaŋ tosallo wo, waŋnda o biiliɔŋndaŋ niŋ sɔla niŋ piɔmndo ni. ‘Yaamɔɔnɔ naa wɔɔŋ wɔɔŋndo piɔmndo’ cho ni. (1 Kɔliŋ. 15:26) Kɛ tiindaŋ yɛɛ naŋ nɔ yɛ le wanaa sɔla niŋ piɔmndo wa kpou? Ŋwaŋ 144,000 cho miiŋgu yoomu, okoŋ ma kɔ sɔla yoomu vi le wo o choo choo niŋ. (Sɔɔŋ. 14:1) Nduyɛ puaa a waŋlaanduaa kaala Chɛhowa ma wa ndu piɛiyo o laalaŋndo choo o waalaŋ niŋnda, cho wa “wanaa sandu wa” tɛɛŋ, le miiŋgoo yoomu. Waŋnda haa cho wa yoomu o chieeŋndo choo lefafɛɛŋ, te a hiou pɛ lachi a Chɛhowa piɛiyo o laalaŋndo choo, teleŋ Kiliti Cho Wa o Masaleŋ Choo le Wɔsilaŋ Waa Pilɛ Wo vɛlɛ a teleŋ nda cho tofa mɛɛlaa hiouwɔɔ wo. (Daan. 12:13; Hibu. 12:1) Nduyɛ a teleŋ Wɔsila Waa Pilɛ Laŋ, “wanaa sendu le wa,” nda cho yɛ wanaa sɔla fonda le Chɛhowa piɛiyo le wa, ɔɔ wanaa “tosa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ nda” ni, cho fondaa sɔla le ma siŋga kaala ndalaŋ, okoŋ ma piɛi Chɛhowa o laalaŋndo choo. (Luku 23:​42, 43) Kɛ, mi waŋnda apum tosa dɛnɛ wɔɔŋndo tau, nduyɛ ma kɛɛsiaŋ o kɔl le Chɛhowa a tuula ndɔlaŋ simullo. Lelaŋ, kposoŋ bɛɛ waŋnda haa miiŋgu niŋ yoomu le.—Luku 12:​4, 5.

18-19. (a) Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ nɔ tiindaŋndo maa Chɛhowa cho wanaa vi wa yamɛi kilul o nɛi sakpoo choo? (Aisaya 55:​8, 9) (b) Yɛɛ naŋ cho yɛ pɛɛku o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?

18 Baa ŋ nɔ pa tiindaŋndo maa o nɛi sakpoo choo Chɛhowa kialu yamɛi teleŋ o teleŋ ni? Ei. Mi Ebilaham bii bila maa, Chɛhowa cho walaŋ, nduyɛ o nɔ taasioo o hiou wana o wana. Ndu cho ‘Wana Kialaa Ŋyama inyiɛɛyo le chieeŋndo kpou’ ni. O pɛɛku Po ndɔɔ le waŋnda yamaŋ kilullo, nduyɛ mbo ke ndu dioo le keŋ tosaa. (Chɔŋ 5:22) Mi Chiisu nda Finya ndɔ kpou che nyɛ cho waŋndo o kɔllo. (Maa. 9:4) Lelaŋ, teleŋ o teleŋ nda kilul pɛ waŋndo yamɛi, o nɛi “kɛndɔɔ” choo nda kialu ndi ni.

19 Maa ŋ kɛɛsiaŋ o kɔl le tiindaŋndo dɔwɔɔ o Chɛhowa, a o kɛɛsiaala ndɔlaŋ niŋ. Nduyɛ ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa, ŋ suliŋ kposoŋ le waŋnda yamɛi kilul te. Chɛhowa tiuba ni mbo tosa keŋ. (Nuawɔ Aisaya 55:​8, 9) Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ mal nyɛ o nyɛ ndu nda Po ndɔɔ o ba, le yamɛi kiolɔɔ. Nduyɛ miŋ nɔ tiindaŋndo maa, a cho ndi kiolɔɔ o nɛi sakpoo choo. Kanifuule mi Masa naa tol tamasi Finya ndɔ wo kɔɔli, le sakpoyɛi a nyiɛɛye chɔmndo. (Aisaya 11:​3, 4) Kɛ te o hiŋ pɛ a mɛɛ Chɛhowa nda Chiisu kilul niŋ waŋnda yamɛi a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo yɛ okɔɔ, yɛɛ naŋ sina yɛ? Nduyɛ yɛɛ naŋ sina yɛ le? Ŋ cho pɛɛku a hei okɔɔ o buŋgɛi cho lachi ve niŋ.

CHONDII 57 Waŋnda Suu o Suu Yooŋgu Kɛndɔɔ Dimullo