Inea japi nirú echoná

Inea: Jena’í mi riwimea

BINELÍWAMI 18

CANCIÓN sjj 1 Jeobá simá isíami ju

We bichíwipo echi japi natimáami ju alí “Oyériami ju omáana wichimóbachi”

We bichíwipo echi japi natimáami ju alí “Oyériami ju omáana wichimóbachi”

“¿Wecha ke ne wachía isímiré echi japi Oyériami ju omáana wichimóbachi?” (GÉN. 18:25).

JAPI TA JITRA BINEPO

Ati binepo japi Jeobá natimáami nima alí wachíniga isíami nima japalí ku jawásima echi pagótami cha nokáami.

1. ¿Piri namuti we natéami ruyeli Jeobá echi Abrahán?

 JEOBÁ ko néeli bilé ángel ruyemia Abrahán japi suwábima echi Sodoma alí Gomorra. Tákoré Abrahán we bichiwie Jeobá, nalí ke aʼlá inámili chúsiá Jeobá echi riká isínili, jiti la echi ko nárili: “¿Ne bichíwali mi suwábima echi pagótami aʼláala echi pagótami chati yúa? [...] ¿Wecha ke ne wachía isímiré echi japi Oyériami ju omáana wichimóbachi?”. Kilí niraa Jeobá ko aʼlárika ruyeli binoy amígowala bilé namuti we natéami: japi echi ko ke siné suwábima echi pagótami aʼláala. ¡Machiyá jepuná we tamó kaníliti! (Gén. 18:23-33).

2. ¿Chúsiá ta bichíwisaré japi Jeobá wachíniga isíami ju alí natimáami japalí oyeri?

2 ¿Chúsiá ta bichíwisaré japi Jeobá wachíniga isíami ju alí natimáami japalí oyeri? Jiti ta machí japi echi ko we aʼlá iné ibili echi pagótami sulala (1 Sam. 16:7; 1 Rey. 8:39; 1 Crón. 28:9). ¡We natéami ju machiyá jepuná! Echi apóstol Pablo jériká anili: “Ketásita omero ku irétaga ruyá mapurigá Riosi nakí olánala” (Rom. 11:33). ¿Chúsiá echi riká anili? Jiti Jeobá ko wabé machíami ju alí tamujé isini kaachi ke omeri aʼlá inamia chúriká Jeobá isimí oyeria.

3, 4. ¿Piri ta nárika nokibóiré isini kaachi, alí piri binepo jenaʼí binelíwami? (Juan 5:28, 29).

3 Tákoré ti ma machí japi Jeobá sinibí isimí japi aʼlá ju, ati jériká nárika nokibóiré japi riká Abrahán: “¿Achi Jeobá ku jawásima echi jaré pagótami japi ma suwábili, japi riká japi pireili echoná Sodoma alí Gomorra? ¿Achi ku jawásima japalí echi pagótami japi ke aʼlá nokali ku jawásitami nima?” (Hech. 24:15).

4 Ma binepo japi ta machí echi jawásiliami jitra. Ne kulí nili japalí ti ruyérami nili piri aniwáami ju echi raʼíchali “ku pirélima” alí “ku pirélima jiti oyéritami nima” (leeri Juan 5:28, 29, TNM). a Jiti la, jenaʼí binelíwami alí biléala, ati binepo jarecho namuti japi jipi ayénachó ati sinúrika niraa inami. Bachá ma binepo jaré namuti japi ta ke machí japi chúriká isimí Jeobá oyeria. Alí miná ko binepo echi namuti jitra japi ta a machí.

JAPI TA KE MACHÍ

5. ¿Piri ta binérili echi pagótami jitra japi Jeobá suwábili echoná Sodoma alí Gomorra?

5 Chabé, ati binérili japi echi pagótami japi Jeobá suwábili jiti ke aʼlá nokáami nili, japi riká echi pagótami japi pireili echoná Sodoma alí Gomorra, ke ku jawásitami nima. Nalí echi pioni aʼlá nijéwami alí aʼlá nátaka nóchami, we aʼlá bineli alí raʼíchili Jeobá yúa, alí echi riká machili japi jipi ko ma ke echi riká binérisaré. Ma inepo chúsiá.

6. ¿Chu iyiri ju jaré ejemplos japalí Jeobá suwábili echi pagótami jiti ke aʼlá nokáami nili, alí piri ta ke natásaré?

6 Echoná Biblia nirú wiká ejemplos echi pagótami jitra japi Jeobá suwábili jiti ke aʼlá nokáami nili. Japi riká, japalí Noé biteili alí echi téemala, wiká pagótami suwili echi waʼlú ukí jitra. Ayénachó Jeobá aneli echi israelitas japi suwábima echi pagótami echoná weʼé piréami japi echi iyama riweili. Alí siné kaachi ko isili japi bilé ángel koʼwimea 185,000 sontarsi asirios bilé rokó (Gén. 7:23; Deut. 7:1-3; Is. 37:36, 37). Echi Biblia ko ke suwaba ruyé achi Jeobá ma ke siné ku jawásima echi pagótami japi echi suwábili, jiti la ke ti natásaré japi echi riká nima. Jipi ko aminabi binepo jepuná jitra.

7. ¿Piri ta ke machí echi pagótami jitra japi suwili echi waʼlú ukí jitra alí japi pireili echoná Canaán? (Ayénachó iné echi dibujo).

7 Ke ti machí piri nátili Jeobá ibili echi pagótami jitra japi echi suwábili. Ayénachó ke ti machí acha echi japi suwili omérili binea Jeobá jitra alí riwea cha nokayá. Japalí echi Biblia raʼicha echi waʼlú ukí jitra, aní japi Noé nawésami nili (2 Ped. 2:5). Nalí ke aní achi nawésili sinéami echi pagótami japalí niwayá iyénili echi arca. Alí ayénachó ke ti machí acha sinéami echi pagótami chati japi pireili echoná Canaán, omérili machiyá Jeobá jitra alí riwea chati namuti nokayá.

Noé alí echi téemala niwayá jari echi arca. Ke ti machí achi niwali bilé campaña aminabi nawésimia echi pagótami japi nawama waʼlú ukí. (Iné echi párrafo 7).


8. ¿Piri ta ke machí echi pagótami jitra japi pireili echoná Sodoma alí Gomorra?

8 Jipi ko raʼichabo echi pagótami jitra japi pireili echoná Sodoma alí Gomorra. Ati machí japi echoná Sodoma biteili Lot, japi we aʼláala nili. Nalí ke ti machí achi nawésili sinéami echi pagótami Jeobá jitra. A bichíwali ju japi jepuná pagótami we cha nokáami nili, nalí ¿achi sinéami machili piri aʼlá ju alí piri ke aʼlá ju? A keʼré japi echi ko ke machili, jiti echi Biblia aní japi wiká rijoi Sodoma piréami japi remalí nili alí japi ma ochérami nili, chapinaili alí nasawínilie echi pagótami yúa japi Lot bitélachi mochili (Gén. 19:4; 2 Ped. 2:7). A bichíwali ju japi Jeobá aneli Abrahán japi echoná ciudad ke niruili makoy pagótami aʼlá nokáami (Gén. 18:32). Jiti la, Jeobá ko we aʼlá isili suwabia echi pagótami. Nalí, ¿achi ti omeri aniyá japi ke bilé echi pagótami ku jawásitami nima? Ke tasi.

9. ¿Piri ta ke machí echi Salomón jitra?

9 Echi Biblia ayénachó ruyé jaré pagótami jitra japi we aʼláala nili, nalí pe aminana cha nokali, japi riká echi silíami Salomón. Echi ko we aʼlá machili Jeobá alí machiyé chúriká echi nijéwima, alí Jeobá ko iyali wiká namuti aʼláala. Nalí pe aminana, echi ko amachíkili echi dioses ke bichíwali. Echi namuti we iyórtili Jeobá, alí sinéami echi israelitas wiká bamíali we risoa nílili echi namuti chati jitra japi Salomón isili. A bichíwali ju japi echi Biblia ko aní japalí Salomón ma mukuli, echi ko tótami nili echi pagótami we aʼlá nijéwami yúa, japi riká echi silíami David (1 Rey. 11:5-9, 43; 2 Rey. 23:13). Nalí, ¿achi aniwáami ju jepuná japi ku wilásitami nima? Echi Biblia ko ke tasi aní. Jaré ko natámiré japi echi Salomón checho ku wilásitami nima, jiti echoná Romanos 6:7 aní japi echi japi ma suwili ma wikáwitami nili echi chati namuti jitra japi nokali. Nalí jepuná texto ke ruyá aní japi sinéami japi ma suwili checho ku jawásitami nima. Jeobá ko ku jawásima echi pagótami japi echi we galé alí jiti sinibí echi nóchilima (Job 14:13, 14; Juan 6:44). ¿Achi Salomón ku wilásitami nima? Jeobá bi machí; tamujé ko ke. Nalí a ti machí japi Jeobá ko isima japi aʼlá ju.

JAPI TA A MACHÍ

10. ¿Chu nili Jeobá suwabia echi pagótami chati? (Ezequiel 33:11; ayénachó iné echi dibujo).

10 (Leeri Ezequiel 33:11). Jeobá ko tamó ané chu nili echi japalí suwabi echi pagótami chati. Echi apóstol Pedro ayénachó osali japi riká anili echi profeta Ezequiel. Pedro jéanili: “Jeobá ko [...] ke nakí japi ke wesi suwábitami nima” (2 Ped. 3:9, TNM). Machiyá jepuná, isimí japi ta we kilí nílipo. We ti aʼlá machí japi Jeobá ko ke siné suwábima echi pagótami, ke nirúlisaká bilé namuti we natéami japi jitra suwábima. Echi ko we natimáami ju alí sinibí echi riká nima.

Japalí ku jawásitami nima echi japi cha nokáami nili, suwinárika pagótami omérima binea Jeobá jitra. (Iné echi párrafo 10).


11. ¿Jépuká ke ku jawásitami nima, alí chúriká ti machí jepuná?

11 ¿Chu iyiri pagótami ju japi ta a machí japi ke ku jawásitami nima? Echi Biblia raʼicha jaré pagótami jitra japi ke ku jawásitami nima. b Japi riká, Jesús anili japi echi Judas Iscariote ke ku wilásitami nima (Mar. 14:21; ayénachó iné japi aní Juan 17:12 alí echi nota de estudio). Judas ko ma we aʼlá machiyé japi isié japalí sayérili Jeobá alí echi Nolá (iné japi aní Marcos 3:29 alí echi notas de estudio). Jesús ayénachó anili japi jaré líderes religiosos japi sayérili echi, ke ku jawásitami nima (Mat. 23:33; ayénachó iné japi aní Juan 19:11 alí echi nota de estudio riwéami “del hombre”). Alí echi apóstol Pablo anili japi echi apóstatas japi ke ku nijewi Jeobá, ke ku jawásitami nima (Heb. 6:4-8; 10:29, TNM).

12. ¿Chúriká ti machí japi Jeobá natimáami ju? Ruyé bilé ejemplo.

12 Nalí be, japi riká ti ma bineli, Jeobá ko we natimáami ju alí “ke nakí japi ke wesi suwábitami nima”. ¿Chúriká néwariwélitili Jeobá japi natimali echi jaré pagótami japi we chati namuti nokali? Echi silíami David nasawili bilé mukí yúa japi ke echi upila nili alí miʼali echi kunala. Jepuná namuti we chati nili, nalí David ko we omona nílili echi namuti jitra japi isili, jiti la Jeobá ko we natimali alí ku wikáwili (2 Sam. 12:1-13). Echi silíami Manasés isili namuti we chati wiká bamíali japalí biteili. Tákoré jepuná silíami we chati isíami nili, echi ko we omona nílili ne sulachí jonsa echi chati namuti jitra japi isili, jiti la Jeobá natimali echi alí ku wikáwili (2 Crón. 33:9-16). Jepuná okuá ejemplos jitra, ati biné japi Jeobá ko sinibí natimáami ju japalí mayé japi aʼlá ju. Echi ko ku jawásima David alí Manasés jiti ne sulachí jonsa we omona nílili echi chati namuti jitra japi nokali.

13. a) ¿Chúsiá Jeobá natimali alí ku wikáwili echi pagótami Nínive piréami? b) ¿Piri anili Jesús pe aminana echi pagótami jitra Nínive piréami?

13 Ayénachó ti machí japi Jeobá we natimali echi pagótami Nínive piréami. Echi ko aneli Jonás japi ineli japi we chati nokáami nili. Nalí japalí riweli cha nokayá, Jeobá ko natimali alí wikáwili echi chati namuti japi nokali, ke ko japi riká isili echi Jonás. Alí japalí echi profeta Jonás we iyoli, Jeobá ko newalárili japi echi pagótami ke tasi machili piri aʼlá ju alí piri ke aʼlá ju (Jon. 1:1, 2; 3:10; 4:9-11). Pe aminana, Jesús ko néeli echi ejemplo echi pagótami jitra Nínive piréami, binérimia japi Jeobá ko wachíniga isíami ju alí natimáami ju. Echi ko anili japi ku jawásima jiti oyéritami nima (Mat. 12:41).

14. ¿Piri ikimea echi ninivitas japalí ku jawásitami nima jiti oyéritami nima?

14 ¿Piri aniwáami ju japi echi ninivitas ku jawásima jiti oyéritami nima? Jesús ko raʼíchili jepuná jawásiliami jitra, japi ikimea riweili pe aminana (Juan 5:29, TNM). Echi ko ruyá anili echi bilé mili bamíali japalí ma nuláami nisa alí japalí “Riosi ku oʼwíntama echi jaré galabé oláami, echi auché jaré chati oláami ayénachó” (Hech. 24:15). “Japi chati namuti nokali, a ku pirélima jiti oyéritami nima” jiti Jeobá alí Jesús inema achi nijewi alí noká japi iyiri biné. Bilé ninivita japi ku wilásitami nima ke nijéwisaká Jeobá, echi ko suwábitami nima (Is. 65:20). Nalí, a nijéwisaká Jeobá, echi ko a omérima sinibí bitea (Dan. 12:2).

15. a) ¿Chúsiá ti ke natásaré japi ke wesi pagótami Sodoma alí Gomorra piréami ku jawásitami nima? b) ¿Piri aniwáami ju japi aní Judas 7? (Iné echi recuadro “ ¿Piri aniwáami ju japi anili Judas?”).

15 Jesús ko anili japi echi rawé japalí oyéritami nima Sodoma alí Gomorra, ke wabé jilí nima japi riká ko olárami nima echi pagótami japi kichili Jesús alí ke nareli japi echi binérili (Mat. 10:14, 15; 11:23, 24; Luc. 10:12). ¿Piri ruyá anili Jesús? Ata natáboré japi Jesús echi riká anili tamó binérimia japi echi pagótami echalí piréami, we cha nokáami nili. Nalí Jesús ko a ne bichíwali ruyá anili japi Sodoma alí Gomorra piréami a ku jawásitami nima. ¿Chúsiá ti echi riká aní? Jiti japalí Jesús raʼíchili echi rawé jitra japalí oyéritami nima Sodoma alí Gomorra, echi ko chopi iyiri ju japalí raʼíchili echi ninivitas jitra japi ku jawásima jiti oyéritami nima. Echi ninivitas alí echi Sodoma alí Gomorra piréami, nokali wiká namuti chati. Nalí Nínive piréami a nawisárami nili japi ikimea riweili jiti riwema cha nokayá. Ayénachó newalabo japi Jesús anili “japi chati namuti nokali, a ku pirélima jiti oyéritami nima” (Juan 5:29, TNM). Jiti la, a keʼré japi echi Sodoma alí Gomorra piréami, a checho ku pirélima jiti oyéritami nima. Alí a keʼré japi tamujé iʼwíripo jiti machimea Jeobá alí Jesús jitra japalí echi ku jawásitami nima.

16. ¿Piri iné Jeobá jiti animea jépuká jawásima? (Jeremías 17:10).

16 (Leeri Jeremías 17:10). Jepuná versículo we aʼlá ruyé japi ta a machí: japi Jeobá ko sinibí “iné echi sulala” alí japi echi ko aʼlá machí “japi nili echi pagótami ne sulachí jonsa”. Japalí Jeobá animea chu iyiri pagótami ku jawásima, echi ko “ibili natétima japi riká nokali”. Nalí a newaléaká, Jeobá ko natimáami nima echi pagótami yúa. Jiti la, ke ti anisáré japi bilé pagótami ke wilásitami nima, ke ti aʼlá machiyáaká japi echi riká nima. Echi Biblia ma aʼlá anisáaká japi bilé ke wilásitami nima, echalí ko ati omeri aniyá japi bilé pagótami ke siné ku wilásitami nima.

“ECHI JAPI OYÉRIAMI JU OMÁANA WICHIMÓBACHI” SINIBÍ WACHÍNIGA ISIMA

17. ¿Piri ikimea echi pagótami japi ma suwili?

17 Japalí jonsa Adán alí Eva nijéwili Satanás alí ke nijéwili Jeobá, suwili wiká pagótami (1 Cor. 15:26). ¿Piri ikimea echi yúa? Jaré echi ko ju 144,000 pagótami we aʼlá nijéwami japi pirélima ripá rewegachi alí ke siné ku suwimea (Apoc. 14:1). Wiká pagótami japi we galeli Jeobá ku jawásitami nima alí sinibí pirélima, a nijéwisaká Jeobá echi mili bamíali japalí Jesús ma nulasa alí japalí Satanás ku sutanárami nima (Dan. 12:13; Heb. 12:1). Echalí mili bamíali, ayénachó echi pagótami japi ke machili Jeobá alí japi nokali we chati namuti, echi ko omérima riwea echi riká nokayá alí nijewia Jeobá (Luc. 23:42, 43, TNM). Nalí be, jaré pagótami ko we chati nokáami nili alí iʼwérili nokali sayeria Jeobá, jiti la echi ko anili japi ke ku jawásitami nima (Luc. 12:4, 5, TNM).

18, 19. a) ¿Chúsiá ta bichiwi japi Jeobá aʼlá oyérima echi pagótami japi ma suwili? (Isaías 55:8, 9). b) ¿Piri ta binepo biléala binelíwami?

18 ¿Ata omeri bichiwia japi Jeobá sinibí wachíniga isíami ju japalí oyeri? ¡Ayénaʼá! Japi riká Abrahán, ata machí japi “echi japi Oyériami ju omáana wichimóbachi”, sinibí isimí japi aʼlá ju, we natimáami ju alí wabé machíami. Jeobá aneli echi Nolá japi oyérima alí we aʼlá binérili chúriká isísaré (Juan 5:22). Jeobá alí Jesús omeri inea echi pagótami sulala (Mat. 9:4). Jiti la echi okuánika sinibí wachíniga nokáami nima alí nokimea japi aʼlá ju.

19 Sinibí we bichíwipo Jeobá alí echi namuti japi isimí. Echi ko we aʼlá machí oyeria echi pagótami alí tamujé ko ke (leeri Isaías 55:8, 9). Jiti la ti machí japi Jeobá alí Jesús sinibí we aʼlárika nokimea oyeria. Ayénachó ti machí japi Jesús, japi tamujé Silíamiwala ju, sinibí chopi riká isimí japi riká echi Onolá japi we natimáami ju (Is. 11:3, 4). Echoná biléala binelíwami ata binepo echi namuti japi ta ke machí alí japi ta a machí japi chúriká nokimea Jeobá alí Jesús oyeria echi pagótami echoná gran tribulación.

CANCIÓN sjj 57 Sinéami ti nawesa jiti niyúbima

b Ami machimea jarecho si namuti echi Adán, Eva alí Caín jitra, echoná oselí La Atalaya, 1 inárachi enero 2013, página 12, nota.