Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 19

KANTIK 22 Wayòm-la anplas… Fò i vin !

Ka nou sav anrapò èvè sa ki ké pasé lè Jéova ké jijé lézimen ?

Ka nou sav anrapò èvè sa ki ké pasé lè Jéova ké jijé lézimen ?

« Jéova […] vé pa ponmoun détwi » (2 PYÈ 3:9).

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ

Nou pé sèten kè lè jou-la ké rivé pou Jéova jijé lézimen, tout sé désizyon-la i ké pran la ké jis.

1. Poukwa nou pé di kè épòk-la nou ka viv la èstraòwdinè toubònman ?

 NOU ka viv on épòk ki èstraòwdinè toubònman ! Chakjou, sé pwofési-la ki an Bib-la ka réyalizé anba zyé an nou. Pa ègzanp, nou ka vwè « wa di Nò la » é « wa di Sid la » ki anripaj pas yo toulédé bizwen dirijé latè (Dan. 11:40, nòt adan Bib-la an fransé). Nou ka préché bon nouvèl-la toupatou asi latè kon sa poto’o jen fèt, é ni milyon é milyon moun ka désidé sèvi Jéova (Iz. 60:22 ; Mat. 24:14). É nou ni onpakèt nouriti ki fèt pou édé-nou rété bon bon zanmi èvè Jéova é nou ka risivwè-y « a bon moman-la » (Mat. 24:45-47).

2. Dè kibiten nou pé sèten men ka fò-nou admèt ?

2 Jéova ka kontinyé fè-nou sav ki évènman enpòwtan ké fèt talè (Pwov. 4:18 ; Dan. 2:28). On biten nou pé sèten, sé kè lèwvwè gwo tribilasyon-la ké koumansé, nou ké sav tousa nou bizwen sav pou nou rété fidèl é pou nou rété soudé èvè frè é sè an nou pannan péryòd difisil lasa. Men fò-nou admèt kè ni dé biten nou pa sav anrapò èvè épòk-lasa. Adan awtik-lasa, prèmyé biten nou ké vwè, sé pou ki rézon nou wouvin asi mannyè nou té ka konprann jan sèwten biten té’é pasé pannan gwo tribilasyon-la. Aprésa nou ké palé dè plizyè biten nou sav anrapò èvè péryòd-lasa é nou ké palé osi dè jan-la Pap’an nou ki an syèl-la ké aji.

SA NOU PA SAV

3. Ka nou té ka di ki té’é rivé sé moun-la ki pa té ké sèvi Jéova lè gwo tribilasyon-la té’é koumansé é ka ki té ka fè-nou di sa ?

3 Avan, nou té ka di kè apré gwo tribilasyon-la té’é koumansé, ponmoun pa té’é pé chwazi sèvi Jéova ankò, kifè yo té’é détwi a Awmagédon. Ka ki té ka fè-nou di sa ? Ében, nou té ka pansé kè Délij-la sé té on modèl ki té ka anonsé ondòt biten ki té’é vin apré. Pa ègzanp, nou té ka di kè menmjan Jéova té fèmé pòt a lawch-la avan Délij-la té koumansé, sé menmjan-la i té’é fèmé pòt-la ki ka pèwmèt moun sové vi a yo lèwvwè gwo tribilasyon-la té’é koumansé (Mat. 24:37-39).

4. Avan nou té ka di kè tousa ki fèt an tan a Noé ka rèprézanté dé biten ki ké fèt dèmen. Poukwa nou pa’a di sa ankò ?

4 Ès nou pé vréman di kè sa ki pasé an tan a Délij-la ka réprésanté on biten ki ké fèt dèmen ? Awa, nou pé pa di sa. Pou ki rézon ? Paskè pa ni ayen adan Labib ki ka di sa a. Jézi konparé « tan a Noé » èvè moman-la i té’é la la. Men i pa jen di kè tousa ki pasé an tan a Délij-la, kon pa ègzanp lè Bondyé fèmé pòt a lawch-la, té ka rèprézanté dé biten ki té’é fèt plita. Men sa pa vlé di kè istwa a Noé é ta Délij-la pa ka aprann-nou ayen.

5. a) Kijan Noé montré kè i té ni fwa adan Bondyé avan Délij-la rivé ? (Ébré 11:7 ; 1 Pyè 3:20). b) Poukwa nou pé di kè sitiyasyon an nou ka sanm ta Noé ?

5 Jéova avèti Noé é i di-y sa ki té kay pasé. Lè Noé tann sa, i montré Jéova kè i té ni fwa adan-y é i konstwi on lawch (li Ébré 11:7 ; 1 Pyè 3:20). Menmjan-la, sé moun-la ki ka tann palé dè bon nouvèl a Wayòm-la jòdijou dwètèt montré kè yo ni fwa adan Bondyé, kivédi fò yo fè sa i ka mandé (Akt 3:17-20). Pyè ni lokazyon di kè Noé sé té « on nonm ki té ka préché lajistis » (2 Pyè 2:5). Men kon nou vwè-y adan awtik-la ki avan tala, Labib pa ka di kè Noé rivé préché ba chakmoun ki té asi latè a épòk-lasa. Jòdijou osi, nou ka préché toupatou asi latè é nou ka pòté bon mannèv adan aktivité-lasa. Men magrésa, nou pé’é pé préché ba chak moun ki asi latè avan lafen rivé. Poukwa nou ka di sa ?

6-7. Poukwa nou pé’é jen rivé préché bon nouvèl-la ba chak moun ki asi latè avan lafen rivé ?

6 Sonjé sa Jézi di anrapò èvè prédikasyon an nou. I anonsé kè yo té’é préché bon nouvèl-la « toupatou asi latè, pou i sèvi témwagnaj ba tout sé nasyon-la » (Mat. 24:14). Sé prèmyé fwa nou ka vwè pwofési-lasa ka akonpli konsa. Mésaj a Wayòm-la disponib an plis ki 1 000 lang. É grasa sit an nou jw.org, toupatou asi latè, lamajorité a sé moun-la pé tann palé dè bon nouvèl-la.

7 Men nou ka sonjé osi kè Jézi té di disip a-y kè yo pa té’é ni tan pasé adan tout sé vil-la avan i vin (Mat. 10:23 ; 25:31-33). Menmjan-la, nou pé’é pé préché ba chak moun ki asi latè avan Jézi vin pou jijé limanité. Jòdila, ni milyon é milyon moun ki ka viv adan dé péyi otila nou pé pa préché kon nou té’é vlé. Anplisdisa, chak minit, ni bon tibwen timoun ki ka fèt. Nou ka fè tousa nou pé pou préché bon nouvèl-la ba moun a « tout nasyon, tout tribi, tout lang é tout pèp » (Rév. 14:6). Men nou ka tou konprann kè nou pé’é jen rivé préché ba chak moun ki asi latè avan lafen rivé.

8. Nou pé rivé a pozé-nou sèwten kèsyon anrapò èvè jan Jéova ké jijé moun talè. Ki kèsyon ésa ? (gadé sé imaj-la osi).

8 Mi sa nou té’é pé mandé-nou : « Men é sé moun-la ki pa ni lokazyon tann palé dè bon nouvèl-la avan gwo tribilasyon-la koumansé, ka ki ké rivé-yo ? Kijan Jéova é Gason a-y, jij-la i chwazi la, ké aji èvè yo ? » (Jan 5:19, 22, 27 ; Akt 17:31). Dapré vèwsé-la ki antèt a awtik-lasa, Jéova « vé pa ponmoun détwi » men sa i vé sé kè « toutmoun rivé rèpanti » (2 Pyè 3:9 ; 1 Tim. 2:4). Jéova po’o di-nou kijan i ké aji èvè sé moun-la ki ké touvé-yo adan sitiyasyon-lasa. É dayè, i pa oblijé di-nou tousa i ka fè.

Kijan Jéova ké jijé sé moun-la ki pa ni lokazyon tann palé dè bon nouvèl-la avan gwo tribilasyon-la koumansé  c? (gadé paragraf 8 la).


9. Ka Jéova fè-nou sav adan Pawòl a-y ?

9 Adan Pawòl a-y, Jéova fè-nou sav sèwten biten i ké fè. Pa ègzanp, Labib ka di-nou kè Jéova ké résisité « moun ki pa jis », kivédi moun ki pa ni lokazyon aksèpté bon nouvèl-la é chanjé konpòwtasyon a yo (Akt 24:15 ; Lik 23:42, 43). Men ni dòt kèsyon enpòwtan ki ka vin an lèspri an nou.

10. Ki dòt kèsyon nou ka pozé-nou ?

10 Ès sa vé di kè tout sé moun-la ki ké mò pannan gwo tribilasyon-la pé’é ni pon èspwa pou yo résisité on jou ? Labib ka di on mannyè ki klè kè sé moun-la ki ké lévé kont Jéova la é lawmé a-y ké détwi a Awmagédon é yo pé’é résisité (2 Tés. 1:6-10). Men é sélézòt moun-la aprézan ? Pa ègzanp, séla ki ké mò parapòt a gran laj a yo oben pas yo té malad, oben séla ki ké mò adan on aksidan oben pas yo tchouyé-yo, ka ki ké rivé-yo ? (Ékl. 9:11 ; Zak. 14:13). Ès sèwten adan yo ké fè pawti a « moun ki pa jis » é ès yo ké résisité adan nouvo mond-la ? Nou pa sav.

SA NOU SAV

11. Pannan Awmagédon, asi ki biten Jéova ké bazé-y pou jijé lézimen ?

11 Nou okouran a plizyè biten anrapò èvè sé évènman-la ki pou fèt-la. Pa ègzanp, nou sav kè pannan Awmagédon, Jéova ké bazé-y asi mannyè sé moun-la aji èvè frè a Kris pou jijé-yo (Mat. 25:40). Lè i ké jijé séla ki soutyenn sé krétyen wen la é Jézikris, i ké di kè yo sé dé mouton. Nou sav osi kè lèwvwè gwo tribilasyon-la ké koumansé, sèwten frè a Jézikris ké asi latè toujou é kè yo ké monté an syèl-la jis avan Awmagédon koumansé. Toutotan ké ni frè a Jézikris asi latè, nou pé pansé kè moun ki ni tchè sensè ké ni lokazyon soutyenn-yo é ba-yo on pal adan travay-la yo ka fè la (Mat. 25:31, 32 ; Rév. 12:17). Poukwa sé évènman-lasa enpòwtan toubònman ?

12-13. Pétèt kijan sèwten moun ké réyaji lè yo ké vwè Bondyé détwi « Gran Babilòn-la » an 2 zyé a yo ? (gadé sé imaj-la osi).

12 Pétèt kè apré gwo tribilasyon-la koumansé, lèwvwè sèwten moun ké vwè Bondyé détwi « Gran Babilòn-la », yo ké sonjé sa sé Témwen a Jéova la té ka di asi sa dépi onpakèt lanné. Lè yo ké vwè sé biten-lasa fèt, ès yo ké koumansé ni fwa an Jéova ? (Rév. 17:5 ; Ézék. 33:33).

13 Siwvwè sé sa ki fèt, sèten nou ké sonjé sa ki pasé an Éjipt an tan a Moyiz. Lèwvwè sé Izraélit-la sòti an Éjipt, ni « onpakèt dòt moun » ki pati èvè yo. Pétèt sèwten adan sé moun-lasa koumansé ni fwa adan Jéova lè yo vwè kè sé 10 gran malè-la Moyiz té anonsé la fèt ègzaktèman kon i té di (Ègz. 12:38). Pétèt sé on biten konsa ki ké fèt lè Bondyé ké détwi Gran Babilòn-la. Siwvwè sé sa ki rivé, ès sa ké désèvwa-nou lè nou ké vwè sèwten moun vin jwenn-nou jis avan lafen rivé ? Awa ! Anponjan ! Nou vé sanm Pap’an nou ki an syèl-la, « on Bondyé ki ka aji èvè pityé é ki ka pran penn a moun, ki pa ka fè kòlè vit, ki plen lanmou, on lanmou ki fidèl é ki toujou ka di lavérité » b (Ègz. 34:6).

Lèwvwè sèwten moun ké vwè Bondyé détwi « Gran Babilòn-la », pétèt yo ké sonjé sa sé Témwen a Jéova la té ka di asi sa dépi onpakèt lanné d (gadé sé paragraf 12 é 13 la).


14-15. Lè Bondyé ké désidé si i ka ba on moun lavi étèwnèl, ès i ké gadé a ki moman moun-lasa mò oben kikoté i té ka rété ? (Sòm 33:4, 5).

14 Délè, lè sèwten frè é sè ka palé dè on fanmi a yo ki pa ka sèvi Jéova, mi sa yo ka di : « Si i té ka mò avan gwo tribilasyon-la koumansé, pétèt kè sa té’é myé ba-y. Konsa té’é ni on èspwa pou Bondyé résisité-y. » Nou ka tou konprann kè lèwvwè yo ka di sa, sé pas yo enmé fanmi a yo. Men lèwvwè on moun ka mò, a pa moman-la i ka mò la ki ké fè si i ké ni oben si i pé’é ni lavi étèwnèl. Jéova sé on Jij ki pawfè é i toujou ka pran désizyon ki jis (li Sòm 33:4, 5). Alò nou pé sèten kè « Jij a tout latè » ké fè sa ki jis (Jén. 18:25).

15 Ondòt biten nou pé pansé, sé kè Bondyé pé’é jen bazé-y asi koté-la on moun ka rété la pou désidé si i ké ba-y lavi étèwnèl. É sa toutafè rézonab kè nou pansé sa. Jéova pé’é jen di kè milyon é milyon moun « sé dé kabrit » enki pas yo ka rété adan dé péyi yo pa jen ni lokazyon tann bon nouvèl-la (Mat. 25:46). Jij a tout latè jis é i ka sousyé-y dè sé moun-lasa lontan plis ki nou. Nou pa sav kijan Jéova ké gidonné sé évènman-la pannan gwo tribilasyon-la. Pétèt ni sèwten adan sé moun-lasa ki ké ni laposibilité aprann konnèt Jéova, ni fwa adan-y é koumansé sèvi-y lèwvwè i ké fè ansòt pou non a-y vin sen anba zyé a tout sé nasyon-la (Ézék. 38:16).

Apré gwo tribilasyon-la koumansé, lèwvwè sèwten moun ké vwè Bondyé détwi « Gran Babilòn-la », […] ès yo ké koumansé ni fwa an Jéova ?

16. Ka nou aprann asi Jéova grasa sa nou étidyé adan Bib-la ? (gadé imaj-la osi).

16 Grasa sa nou étidyé adan Bib-la, nou sav kè pou Jéova, vi a on moun ni onlo valè toubònman. I sakrifyé vi a Gason a-y pou nou ni laposibilité dè viv pou touttan (Jan 3:16). Noutout ka rèsanti jan i enmé-nou èvè onlo tandrès (Iz. 49:15). I konnèt non an nouchak. An réyalité, i konnèt-nou tèlman byen, kè siwvwè nou mò, i pé résisité-nou pas i ka sonjé tout ti détay asi nou é tousa ki adan mémwa an nou (Mat. 10:29-31). Alò, nou pé sèten a san pou san kè Pap’an nou ki an syèl-la é ki plen lanmou ké jijé chakmoun on mannyè ki pawfè pas i plen sajès, pas i sé on Bondyé ki jis é i plen mizérikòd (Jak 2:13).

Nou pé sèten kè Jéova ké jijé chakmoun on mannyè ki pawfè pas i plen sajès, i sé on Bondyé ki jis é i plen mizérikòd (gadé paragraf 16 la).


17. A ki kèsyon nou ké réponn adan awtik-la ki ka vin la ?

17 Èvè tout sé nouvo biten-la nou rivé konprann la, nou ka rann-nou kont kè sé alè pou nou préché menm. Poukwa nou ka di sa ? É ka ki ka ban-nou balan pou nou préché bon nouvèl-la ? Nou ké réponn a sé kèsyon-lasa adan awtik-la ki ka vin la.

KANTIK 76 Kijan ou ka santi-w ?

a Pou ou konprann pou ki rézon yo fè chanjman-lasa, gadé awtik-la « Tu as trouvé bon d’agir ainsi » adan niméwo a 15 maws 2015 a Tou dè Gad la, p. 7-11.

b Apré Bondyé ké détwi Gran Babilòn-la, tout sèwvitè a Jéova ké anba éprèv lèwvwè Gòg dè Magòg ké ataké-yo. Tout sé moun-la ki ké pran pou pèp a Bondyé apré kè Bondyé ké détwi Gran Babilòn-la ké pasé éprèv osi.

c SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Twa imaj ki ka montré poukwa nou pé’é jen rivé préché ba toutmoun menmsi nou ka préché asi tout latè : Asi prèmyé imaj-la : On madanm ki ka viv adan on péyi otila sa danjéré dè préché akòz dè rèlijyon a péyi-lasa. Asi dézyèm imaj-la : On misyé é madanm a-y ki ka viv adan on péyi otila gouvènman-la ka entèwdi-nou préché é ka mèt bon présyon asi sé pwoklamatè-la. É asi twazyèm imaj-la : On misyé ki ka viv on koté ki lwen lwen lwen é moun pa’a rivé jous la.

d SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : On jenn madanm ki pa té k’ay an réinyon ankò é ki té arété préché ka sonjé kè i té aprann kè Bondyé té’é détwi « Gran Babilòn-la ». I ka désidé viré owa Jéova é i k’ay vwè fanmi a-y ki Témwen. Si on biten konsa ka rivé, nou vé aji kon Pap’an-nou ki an syèl-la ki kontan lèwvwè on moun ki péché ka wouvin an 2 bra a-y pas i ni onlo mizérikòd é i ni onlo konpasyon.