Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO UYONO 19

IJORO 22 Uvie Na ọ Rhe Ne —Jenẹ o Mo Suon!

Me yẹ Ọwan i Rhe Kpahen Ẹzenguon i Jehova Obaro na?

Me yẹ Ọwan i Rhe Kpahen Ẹzenguon i Jehova Obaro na?

“Jehova . . . ọ guọlọ nẹ ohworho owuorowu ọ ghwọghọ-ọ.”2 PET. 3:9.

OBORẸ ENE YONO KPAHEN

Ana sabu vwo imwẹro taghene ẹzenguon i Jehova obaro na ono rhiẹ ọrẹ ọsoso jeghwai gba.

1. Mesoriẹ a ta taghene ọwan e nyerẹn uvuẹn ọke omamerhomẹ?

 ỌWAN e nyerẹn uvuẹn ọke omamerhomẹ! Fọkime ọwan a mẹrẹn aruẹmẹrẹn i Baibol re ruẹgba kọke kọke. Jerẹ udje, ọwan a mẹrẹn “orodje obọrẹ o rierun na” ọrhẹ “orodje obọrẹ o riotọre na” ra wọnrọn omomaye fọkiẹ omẹgbanhon usuon. (Dan. 11:40.) Ihworho buebun a ga i Jehova vwana ne, fọkiẹ owian aghwoghwo na ro kerabọ rhọ. (Isa. 60:22; Matt. 24:14) Ọwan a ji riamerhen emaren ọrẹ ẹhẹn “uvuẹn ọke ro fori.”—Matt. 24:​45-47.

2. Me ya na sabu vwo imwẹro kpahen, me yo fori na karorhọ?

2 Jehova ọ dabu ha userhumu rẹn ọwan vwẹruọ ekwakwa eghoghanren ri na phia obaro na. (Prov. 4:18; Dan. 2:28) Ana sabu vwo imwẹro taghene ukpokpogho rode ọrhọ tonrhọ ne, ọke ọrana, ene rhe i kemru kemru rọ nọ ha userhumu rẹn ọwan vwo edirin uvwrọke ọgbogbanhon ọrana. Ọrẹn, o fori na karorhọ taghene o vwo ekwakwa ezẹko kpahen obaro na re vwe rhe kpahen. Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana, ene kiki ta kpahen oborẹ ọsoriẹ e ruẹ ewene rhẹ oborẹ ọwan i vwẹruọ aye bi. Orho ru, na na ta kpahen oborẹ ọwan i rhe kpahen obaro na ọrhẹ oborẹ i Jehova ono ruẹ ekwakwa lele.

OBORẸ ỌWAN I VWE RHE

3. Me yẹ ọwan i ta bi ne sekpahen ọke ihworho ine je vwo uphẹn aye ine vwo esegburhomẹmro kpahen Jehova, mesoriẹ a ta omaran?

3 Vẹrhẹ bi, ọwan i tare taghene ukpokpogho rode na ọrhọ tonrhọ ne, ihworho ri vwa ga Jehova, i rhe vwo uphẹn aye ine vwo esegburhomẹmro kpahiẹn jeghwai simirhọ uvuẹn uvweri Armageddon na-a. Ọwan i ta omaran bi, nime e vwẹruọ ye taghene oborẹ ekwakwa i phia lele ọke Ukude i Noah, omaran ono ji rhirhiẹ obaro na. Jerẹ udje, ọwan i rorori bi taghene jerẹ oborẹ ihworho i vwa sabu ruẹ owọ na, nime i Jehova ọ kanren ighwe na bọmọke Ukude na ọ ki tonrhọ, omaran ọnọ ji “kanren ighwe” enyerakpọ ọnana ọke ukpokpogho rode na ọrhọ tonrhọ ne, rọ nọ jọ ha uphẹn rẹn ihworho vwo usimirhọ.—Matt. 24:​37-39.

4. Ana sabu ha ukẹro aruẹmẹrẹn ha ni Ukude na? Dje yi fiotọre.

4 O fori na ha oborẹ ọ phiare ọke Ukude na dje kpahen oborẹ ọnọ phia obaro na? Ẹjo. Mesoriẹ? Fọkime i Baibol na ọ ta omara-an. a Jesu ọ ha “ẹdẹ i Noah” vwanvwọn ọke ọwan na, ọrẹn ọ vwọ haye ta taghene Ukude na ọrhẹ ighwe owọ na ra kanranren, aruẹmẹrẹn ro no rugba obaro na-a; habaye, owuowọnwan yanghene erhirhiẹ owuowu ọ vwọ rionbọrhọ emru oghẹnrensa-an. Ọrẹn, ọnana o mevirhọ taghene a sabu yono nẹ ikuegbe i Noah ọrhẹ Ukude na-a.

5. (a) Me yi Noah o ruru bọmọke Ukude na ọ ki rhe? (Hebrews 11:7; 1 Peter 3:20) (b) Marhẹ owian aghwoghwo ọwan inyenana o ru họhọ ọrẹ i Noah?

5 Ọke i Noah o rhon orhetio i Jehova, no dje esegburhomẹmro phia nyoma rọ kanren owọ na. (Se Hebrews 11:7; 1 Peter 3:20.) Omaran ọ ji havwọ, ihworho ri rhon iyẹnrẹn esiri kpahen Uvie Osolobrugwẹ, ine vi ru lele oborẹ aye i rhonrin. (Acts 3:​17-20) Peter o se i Noah “oghwoghwẹmro ọvwata.” (2 Pet. 2:5) Ọrẹn, jerẹ oborẹ e yono kpahen uvuẹn urhomu-ẹmro rọ vrẹnren, bọmọke Ukude na ọ ki rhe, ọwan e rhe sẹ Noah ọrhẹ ekruien i ghwoghwo rẹn ihworho ephian uvwrọke aye a kanren owọ na-a. Inyenana, ọwan e vwobọrhọ owian aghwoghwo akpọ ephian, e ji vwo omwemẹ re ne ghwoghwie rhẹ oruru. Ọrẹn udabọ omẹdamu ọwan, a sabu ghwoghwo rẹn ọsoso ihworho ri ha otọrakpọ na bọmọke oba na ọnọ ki rhe-e. Mesoriẹ?

6-7. Mesoriẹ o mwu ọwan ẹro taghene a sabu ghwoghwo rẹn ihworho ephian bọmọke oba na ọnọ ki rhe-e? Dje yi fiotọre.

6 Roro kpahen oborẹ i Jesu ọ tare taghene owian aghwoghwo na ono kerabọ te. Ọ mẹraro taghene ene ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na “lele ọsoso ekete re rhirhiẹ uvuẹn otọrakpọ na, no rhiẹ oseri rẹn egbamwa na ephian.” (Matt. 24:14) Aruẹmẹrẹn ọrana o ruẹgba vwana ne ghwẹ ọke bi. Iyẹnrẹn esiri Uvie na ọ havwiẹ ne uvuẹn edjadjẹ ri vrẹn 1,000, habaye, nyoma iwẹbsaiti jw.org, ihworho buebun uvuẹn akpọ na i sabu rhon yi ne.

7 Ọrẹn, Jesu ọ ji ta rẹn idibo yi taghene aye i sabu “wian okogho ri ha uvuẹn emwa na hiẹn,” yanghene ghwoghwo rẹn ihworho ephian, bọmọke ọnọ ki rhe-e. (Matt. 10:23; 25:​31-33) Ẹmro i Jesu i ji sekpahen ọke ọwan. Ihworho buebun inyenana e rhirhiẹ ẹkwotọre ra dobọ owian aghwoghwo na ji. Habaye, kẹdẹkẹdẹ ye vwiẹ emọ. Ọwan a damoma ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na rẹn ihworho uvuẹn ‘egbamwa, uvwiẹ, ọrhẹ edjadjẹ ephian.’ (Rev. 14:6) Ọrẹn, a sabu ghwoghwie rẹn ihworho ephian bọmọke oba na ọnọ ki rhe-e.

8. Onọ ọgo ya na sabu nọ kpahen ẹzenguon i Jehova obaro na? (Ni ifoto na.)

8 Ọrẹn, onọ owu nọ homaphia: Me yọ nọ phia rẹn ihworho ri vwe vwo uphẹn aye ine rhon iyẹnrẹn esiri na bọmọke ukpokpogho rode na ọnọ ki tonrhọ? Marhẹ i Jehova ọrhẹ Ọmọyen rọ ha mwu nọ ha ihworho guẹnzọn, ine ruẹ aye lele? (John 5:​19, 22, 27; Acts 17:31) Ekete i Baibol ro suẹn urhomu-ẹmro ọnana, ọ tare taghene Jehova “ọ guọlọ nẹ ohworho owuorowu ọ ghwọghọ-ọ.” Ukpomaran, ọ guọlọre “nẹ ihworho ephian i ghwẹriẹ.” (2 Pet. 3:9; 1 Tim. 2:4) Re rhe ọnana ne na, gbe vwo yi rhẹ ẹhẹn taghene Jehova o ji dje oborẹ ono guẹnzọn aye lele rẹn ọwa-an. Itiọrurhomẹmro, ọwan i sabu gba i Jehova nọ ta rẹn ọwan kpahen oborẹ ọ guọlọ ruẹ yanghene oborẹ o ru ne-e.

Me yi Jehova ono ruẹ ihworho ri vwe vwo uphẹn aye rhon iyẹnrẹn esiri na bọmọke ukpokpogho rode na ọ ki tonrhọ? (Ni udjoghwẹ 8) c


9. Me yi Jehova o dje rẹn ọwan uvuẹn i Baibol na?

9 Jehova ọ ta rẹn ọwan uvuẹn i Baibol na kpahen ekwakwa ezẹko ro no ruo. Jerẹ udje, Baibol na ọ tare taghene Jehova ọnọ rhọmọ “eri vwe rhiẹ evwata” nuhwu, ri vwe vwo uphẹn aye a kpahenrhọ iyẹnrẹn esiri na ji ghwẹriẹ. (Acts 24:15; Luke 23:​42, 43) Ọnana no lele fi enọ eghoghanren erọrọ.

10. Enọ eghoghanren erọrọ ego yi homaphia?

10 Ihworho ephian ri hwuru uvwrọke ukpokpogho rode na, ya na ghwọghọ bẹmẹdẹ, gbinẹ ezẹko ine vwo ifiẹrorhọ ẹrhọmọnuhwu? Baibol na ọ tare taghene ihworho ri kparehaso i Jehova ọrhẹ egba owọnren enẹyen uvuẹn uvweri Armageddon, ana ghwọghọ aye, a ji rhọmọ aye nuhwu-u. (2 Thess. 1:​6-10) Ọrẹn, me yọ nọ phia rẹn ihworho ri hwu uhwu obọ aye, eri hwu rhẹ asidẹti, yanghene erẹ ituakpọ erọrọ i kpe hwu? (Eccl. 9:11; Zech. 14:13) Ezẹko aye ine rhirhiẹ usuẹn “eri vwe rhiẹ evwata,” ra na rhọmọnuhwu uvuẹn akpọ ọkpokpọ na? Ọwan e rhe-e.

OBORẸ ỌWAN I RHERI

11. Me ya na bọn ẹzenguon ihworho kpahen uvuẹn uvweri Armageddon?

11 Ọwan i rhe kpahen ekwakwa ezẹko ri na phia obaro na. Jerẹ udje, ọwan i rheri taghene uvuẹn uvweri Armageddon, ana bọn ẹzenguon ihworho kpahen oborẹ aye i ruẹ imizu i Kristi lele. (Matt. 25:40) Ihworho ri hobọtua era djẹha na ọrhẹ i Kristi, ye ne firhẹ ẹko igegede. Ọwan i ji rhe taghene ezẹko usuẹn era djẹha na, ine ji rhirhiẹ otọrakpọ na ukpokpogho rode na ọrhọ tonrhọ hin, ji daji joma te ọke uvweri Armageddon ọnọ tonrhọ. Uvwrọke era djẹha na a ji ha otọrakpọ na, ọkezẹko ihworho ri vwo omamọ ẹhẹn ine ji vwo uphẹn aye ina hobọtua aye ọrhẹ owian aye a wian. (Matt. 25:​31, 32; Rev. 12:17) Mesoriẹ ẹmro erana a ghanren?

12-13. Marhẹ ihworho ezẹko ina kpahenrhọ ye lele aye i rha mẹrẹn oghwọghọ i “Babylon Rode”? (Ni ifoto na.)

12 Ukpokpogho rode na ọrhọ tobọ tonrhọ ne, ọnọ sabu phia taghene ihworho ezẹko ri ne rhiẹromẹrẹn oghwọghọ i “Babylon Rode,” ina karorhọ taghene o jiri ne rẹ Iseri Jehova e ghwoghwo kpahiẹn. Irueruo enana rẹ ihworho ezẹko ina mẹrẹn na, ọnọ sabu mwu aye ghwẹriẹ?—Rev. 17:5; Ezek. 33:33.

13 Ọrana ọrhọ phia, nọyẹ ọ họhọ oborẹ ọ phiare uvuẹn Egypt ọke i Moses. Karorhọ taghene “ihworho erọrọ buebun” yi homaba emọ Israel nya onya ọrana. Ọkezẹko, orhetio i Moses ọ haphia kpahen Ukpokpogho Ikpe na ro rugba, yo mwurun aye vwo esegburhomẹmro. (Ex. 12:38) Aruẹ emru ọnana ọrhọ phia ogege ra ghwọghọ Babylon Rode hin, ene biomevwan taghene ihworho i sabu homaba ọwan bọmọke oba na ọ ki rhe? Ẹjo! O fori ne dje uruemru Ọsẹ ọwan obẹ odjuwu phia, ro rhiẹ ‘Osolobrugwẹ arodọmẹ ọrhẹ aruẹdọn, rọ vwọ kiki tuekwẹre, rọ ji vuọn rhẹ ẹguọlọ atamwu kugbe urhomẹmro.’ bEx. 34:6.

Ihworho ezẹko ri ne rhiẹromẹrẹn oghwọghọ i “Babylon Rode,” ina karorhọ taghene o jiri ne rẹ Iseri Jehova e ghwoghwo kpahiẹn (Ni idjaghwẹ 12-13) d


14-15. Ọke ohworho o hwu yanghene ekete o rhirhiẹre yo no djephia sẹ ono nyerẹn bẹmẹdẹ obaro na? Dje yi fiotọre. (Psalm 33:​4, 5)

14 Ọkezẹko, ohworho ọ tẹmro ọnana udaruọ ne, “Ono rhomu nẹ omizu mẹ o hwu bọmọke ukpokpogho rode na ọnọ ki tonrhọ, neneyo ọ sabu vwo ifiẹrorhọ ẹrhọmọnuhwu.” Omamọ iroro yo mwu ohworho ta aruẹ ẹmro erana. Ọrẹn, orhiẹ ọke ohworho o hwu yo no djephia sẹ ono nyerẹn bẹmẹdẹ obaro na-a. Jehova yẹ Oguẹnzọn rọ gbare—orhienbro yi a gba ji rhiẹ ọsoso ọke ephian. (Se Psalm 33:​4, 5.) E vwo imwẹro taghene “Oguẹnzọn akpọ na ephian” ono ruẹ oborẹ ọgbare.—Gen. 18:25.

15 O dje ọhọ phia ra na ta taghene orhiẹ ekete ohworho o rhirhiẹre yo no djephia sẹ ono nyerẹn bẹmẹdẹ obaro na-a. Jehova rhẹ ọvwọkon rọ nọ ha ihworho buebun re rhirhiẹ ẹkwotọre ri vwe vwo uphẹn aye ine yono kpahiẹn ba ẹko “ẹvwe-e”. (Matt. 25:46) Ọwan e vwo ọdamẹ kpahen ihworho erana te oborẹ i Jehova ro rhiẹ Oguẹnzọn akpọ na ephian, o vwo ọdamẹ kpahen aye-e. Ọwan e rhe oborẹ i Jehova ono ruẹ ekwakwa enana lele uvwrọke ukpokpogho rode na-a. Ezẹko usuẹn ihworho enana ina sabu vwo uphẹn aye ine yono kpahen Jehova, vwo esegburhomẹmro kpahiẹn, ji hobọtua ye ọke ro no dje omayen phia rẹn ihworho egbamwa na.—Ezek. 38:16.

Ukpokpogho rode ọrhọ tonrhọ hin, . . . ihworho ezẹko ri ne rhiẹromẹrẹn irueruo ri na homaphia ina ghwẹriẹ?

16. Me yẹ ọwan i rhe kpahen Jehova ne? (Ni ifoto na.)

16 Uyono i Baibol na, ọ ha userhumu rẹn ọwan rhe ne taghene Jehova ọ ha ukẹro ọghoghanren ni arhọ ituakpọ. O tiobọnu Ọmọyen rẹn ọwan neneyo ọwan ephian i sabu vwo ifiẹrorhọ arhọ i bẹmẹdẹ. (John 3:16) Ọwan ephian i rhiẹromẹrẹn ẹguọlọ Ọsẹ ri Jehova o djephia. (Isa. 49:15) Jehova o rhe odẹ ọwan owuowọnwan. Itiọrurhomẹmro, ọ dabu rhe ọwan owuowu, omarana erhe hwu dede, ọnọ sabu rhọmọ ọwan nuhwu, ji yẹ ọwan iroro ọrhẹ ugboma re vwori bi! (Matt. 10:​29-31) Omarana, ọwan i vwo imwẹro taghene Jehova, ono guẹnzọn ituakpọ owuowu izede ro serhọ, rọ gbare, ro ji dje arodọmẹ phia.—Jas. 2:13.

Ọwan i vwo imwẹro taghene Jehova, ono guẹnzọn ituakpọ owuowu izede ro serhọ, rọ gbare, ro ji dje arodọmẹ phia (Ni udjoghwẹ 16)


17. Me ye ne yono kpahen uvuẹn urhomu-ẹmro rọ ha kpahen ọnana?

17 Ewene enana i lẹrhẹ owian aghwoghwo na rhiẹ emru okpakpa ne ghwẹ ọke bi. Mesoriẹ a ta omaran? Me yo mwu ọwan vwobọrhọ owian aghwoghwo na rhẹ oruru? Ana kpahenrhọ enọ enana uvuẹn urhomu-ẹmro rọ ha kpahen ọnana.

IJORO 76 Marhẹ o Rhirhiẹ Wẹn?

a Wu rha guọlọ rhe oborẹ ọsoriẹ e ruẹ ewene ọnana, se urhomu-ẹmro na “This Is the Way You Approved” rọ ha uvuẹn Oghwa Odẹrẹ ọrẹ March 15, 2015, aruọbe 7-11.

b Arha ghwọghọ i Babylon Rode hin, na na damẹ ọsoso idibo i Jehova ni uvwrọke ẹkparehaso i Gog ọrẹ Magog. Ana ji damẹ eri hobọtua ihworho Osolobrugwẹ ọke ra ghwọghọ i Babylon Rode hin.

c IDJEDJE IFOTO: Ifoto esa ri dje oborẹ ọsoriẹ ihworho ezẹko ine je rhon iyẹnrẹn esiri na: (1) Ọmase ro rhirhiẹ ekete rẹ ẹga ọ lẹrhiẹ bẹn no rhon iyẹnrẹn esiri na, (2) esa ọrhẹ ane re rhirhiẹ ẹkwotọre ra dobọ owian Uvie na ji, ọrhẹ (3) ọhworhare ro rhirhiẹ ekete ro vwo ji rhie, ra vwa sabu te.

d IDJEDJE IFOTO: Ọgbọtọ owu ro nẹ ukoko na, rọ karorhọ oborẹ o yonorin taghene ana ghwọghọ i “Babylon Rode na.” No brorhiẹn rọ nọ rharhumu bru i Jehova, ọrhẹ eri vwiẹriẹ ri rhiẹ Iseri Jehova. Aruẹ emru ọnana ọrhọ phia obaro na, o fori na hẹrokele Ọsẹ arodọmẹ ọwan, jeghwai ghọghọ taghene oruọdandan owu ọ ghwẹriẹre.