Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 25

LA 7 Yehowa Ji Nɔ Nɛ Woɔ Wɔ He Wami

Mo Kai Kaa Yehowa Ji “Mawu Hɛ Kalɔ ɔ” Nɛ

Mo Kai Kaa Yehowa Ji “Mawu Hɛ Kalɔ ɔ” Nɛ

“Yehowa hɛ ngɛ!”LA 18:46.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Lemi nɛ wa le kaa Yehowa nɛ wa ngɛ sɔmɔe ɔ ji ‘Mawu nɛ e hɛ ngɛ’ ɔ yeɔ buaa wɔ saminya.

1. Mɛni lɛ yeɔ buaa Yehowa we bi nɛ a yaa nɔ nɛ a sɔmɔɔ Yehowa ngɛ haomihi nɛ a kɛ kpeɔ ɔ tsuo se?

 BAIBLO Ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ ‘behi nɛ a mi wa nɛ a nya dami yee’ ɔ mi. (2 Tim. 3:1) Nɔ fɛɛ nɔ kɛ nyagbahi kpeɔ ngɛ Satan je yaya nɛ ɔ mi. Se Yehowa we bi kɛ nyagba kpa ko hu kpeɔ, nɛ ji kaa nihi teɔ si kɛ woɔ mɛ nɛ a waa mɛ yi mi. Mɛni lɛ yeɔ buaa wɔ nɛ wa yaa nɔ nɛ wa sɔmɔɔ Yehowa ngɛ haomihi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ tsuo se? Nɔ́ kake nɛ yeɔ buaa wɔ ji kaa wa le kaa Yehowa nɛ wa ngɛ sɔmɔe ɔ ji “Mawu hɛ kalɔ.”—Yer. 10:10; 2 Tim. 1:12.

2. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa ji Mawu hɛ kalɔ ɔ?

2 Yehowa ji Nɔ ko nɛ e ngɛ nitsɛnitsɛ. E naa nyagbahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ, nɛ e suɔ nɛ e ye bua wɔ be fɛɛ be. (2 Kron. 16:9; La 23:4) Ke wa naa lɛ kaa e ji Mawu hɛ kalɔ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa da ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ nya. Mo susu bɔ nɛ enɛ ɔ ba mi ngɛ Matsɛ David blɔ fa mi ha a he nɛ o hyɛ.

3. Mɛni David ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke “Yehowa hɛ ngɛ” ɔ?

3 David le Yehowa nɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ e nɔ. Be mi nɛ Matsɛ Saul kɛ David he nyɛli kpahi ngɛ hlae nɛ a gbe lɛ ɔ, David sɔle kɛ ha Yehowa. (La 18:6) Benɛ Mawu ha David sɔlemi ɔ heto nɛ e kpɔ̃ lɛ se ɔ, David de ke: “Yehowa hɛ ngɛ!” (La 18:46) Mɛni David ngɛ tsɔɔe? Womi ko tsɔɔ kaa David ngɛ nɔ mi mae kaa Yehowa ji anɔkuale Mawu, nɛ e yeɔ buaa e sɔmɔli be fɛɛ be. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi a si kpami nɛ David ná a, ha nɛ e na kaa Mawu ji nɔ ko nɛ e hɛ ngɛ. Enɛ ɔ ye bua lɛ nɛ e fia e pɛɛ si kaa e ma sɔmɔ lɛ nɛ e je e yi.—La 18:​28, 29, 49.

4. Ke wa naa Yehowa kaa Mawu hɛ kalɔ ɔ, kɛ wa náa he se ha kɛɛ?

4 Ke wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa ji Mawu nɛ e hɛ ngɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa kɛ kã nɛ sɔmɔ lɛ. Wa ma ná he wami kɛ da ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ nya, nɛ wa maa bɔ mɔde hu kaa wa maa ya nɔ maa pee babauu ngɛ Mawu sɔmɔmi mi. Jehanɛ hu ɔ, e maa wo wɔ he wami nɛ wa maa fia wa pɛɛ si kaa wa maa hɛ kɛ su Yehowa he be fɛɛ be.

MAWU HƐ KALƆ Ɔ MAA WO MO HE WAMI

5. Ke waa kɛ kahi ngɛ kpee ɔ, mɛni ma nyɛ maa wo wɔ he wami? (Filipi Bi 4:13)

5 Ke wa kai kaa Yehowa ji Mawu hɛ kalɔ, nɛ e pee klaalo kaa e maa ye bua wɔ ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ waa da ka fɛɛ ka nya, nyafii jio, ngua jio. Anɔkuale sane ji kaa ka ko be nɛ kle pe wa Mawu ɔ. Lɛ ji Ope ɔ nɛ, nɛ e ma nyɛ ma ha wɔ he wami nɛ wa hia a konɛ wa fĩ si. (Kane Filipi Bi 4:13.) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa kɛ nɔ mi mami nɛ da ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ nya. Ke wa na kaa Yehowa ye bua wɔ ngɛ ka nyafiihi a mi ɔ, e woɔ wɔ he wami nɛ wa náa nɔ mi mami kaa e maa ye bua wɔ ngɛ ka nguahi hu a mi.

6. Benɛ David ji niheyo ɔ, mɛni lɛ ya nɔ ngɛ e si himi mi nɛ́ ye bua lɛ nɛ e ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ Yehowa mi?

6 Mo susu níhi enyɔ nɛ ha nɛ David ná nɔ mi mami nɛ mi wa ngɛ Yehowa mi ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ David ji niheyo nɛ e hyɛɛ e tsɛ ɔ to ɔmɛ a nɔ ɔ, be ko ɔ, osisiblisi ko ba nu jijɔ ɔ eko. Be kpa mi hu ɔ, jata ko hu pee jã nɔuu. Ngɛ si fɔfɔɛ enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo a mi ɔ, David pee kã nɛ e fiee lohwe nɛ ɔmɛ a se nɛ e ya kpɔ̃ jijɔ ɔmɛ. Se David ngɔɛ yi jemi ɔ kɛ ha e he, ejakaa e le kaa Yehowa lɛ ye bua lɛ. (1 Sam. 17:​34-37) David hɛ ji níhi a si kpami nɛ ɔmɛ a nɔ kɔkɔɔkɔ. Be fɛɛ be nɛ e ma pue e yi mi tɛ ngɛ níhi a si kpami nɛ ɔmɛ a he ɔ, e náa nɔ mi mami kaa Mawu hɛ kalɔ ɔ maa wo lɛ he wami hwɔɔ se.

7. Mɛni nɔ nɛ David ngɔ e juɛmi kɛ ma, nɛ kɛ jã nɛ e pee ɔ ye bua lɛ ha kɛɛ?

7 Loloolo ɔ, benɛ David ji niheyo nɛ e yi jeha 20 lolo ɔ, e ya Israel ta buli ɔmɛ a si to he ɔ. Benɛ e ya su lejɛ ɔ, e na kaa Filistibi ɔmɛ a tatsɛ nɛ ji Goliat ɔ “ngɛ Israel tabo ɔ ahlua bɔe,” nɛ enɛ ɔ ha nɛ sawale nu Israel ta buli ɔmɛ. (1 Sam. 17:​10, 11) Israel ta buli ɔmɛ ngɛ gbeye yee ejakaa a ngɔ a juɛmi kɛ ma bɔ nɛ Goliat je oblai kɛ ahlua bɔmi munyu nɛ e ngɛ tue ɔ nɔ. (1 Sam. 17:​24, 25) Se David lɛɛ e ngɔ e juɛmi kɛ ma nɔ́ kpa ko nɔ kulaa. E na nɔ́ nɛ Goliat ngɛ pee ɔ kaa e ngɛ Israelbi ɔmɛ a he fɛu yee, se pi lɔ ɔ pɛ, e ngɛ “Mawu hɛ kalɔ ɔ tabo ɔ ahlua” bɔe hulɔ. (1 Sam. 17:26) David ngɔ e juɛmi kɛ ma Yehowa nɔ. Akɛnɛ Yehowa ye bua David be ko nɛ be ɔ he je ɔ, e ngɛ hɛnɔkami kaa Yehowa maa ye bua lɛ ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi hulɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, akɛnɛ David le kaa Yehowa fĩ e se he je ɔ, e kɛ Goliat ya kpe nɛ e ye e nɔ kunimi!—1 Sam. 17:​45-51.

8. Ke waa kɛ kahi ngɛ kpee ɔ, mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Yehowa maa ye bua wɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

8 Ke wɔ hu wa kai kaa Mawu hɛ kalɔ ɔ pee klaalo kaa e maa ye bua wɔ ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ wa ma nyɛ maa da kahi a nya. (La 118:6) Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua wɔ ke wa susu níhi nɛ e pee ha wɔ kɛ be ɔ a he. Moo kase Baiblo mi sanehi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa kpɔ̃ e we bi blema a ha. (Yes. 37:​17, 33-37) Jehanɛ hu ɔ, mo susu munyuhi nɛ a ngɛ jw.org wɛbsaiti ɔ nɔ, nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa ye bua wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ he. Mo susu behi nɛ Yehowa ye bua mo ngɛ o si himi mi ɔ hu he. Eko ɔ, o maa nu he kaa Yehowa pee we nɔ́ ko ha mo nɛ ngɛ nyakpɛ tsɔ kaa bɔ nɛ e ye bua David nɛ e gbe osisiblisi kɛ jata a. Ke o nu he jã po ɔ, anɔkuale sane ji kaa Yehowa pee nɔ́ ko ha mo kɛ̃ ngɛ o si himi mi! Ke e hí kulaa a, e gbla mo kɛ ba e ngɔ konɛ o kɛ lɛ nɛ pee huɛ. (Yoh. 6:44) Amlɔ nɛ ɔ po ɔ, akɛnɛ e ngɛ mo ye buae he je nɛ o ngɛ lɛ sɔmɔe loloolo ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, mo bi Yehowa nɛ e ye bua mo konɛ o kai be ko nɛ e ha o sɔlemihi a heto, nɛ e ha mo níhi nɛ o hia ngɛ be nɛ sa mi, loo benɛ e ye bua mo ngɛ si fɔfɔɛ ko nɛ mi wa a mi. Ke o pue o yi mi tɛ ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ a he ɔ, o ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ya nɔ maa ye bua mo.

Kɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha ngɛ kahi a he ɔ haa nɛ Yehowa nuɔ he ha kɛɛ? (Hyɛ kuku 8-9)


9. Mɛni e sa nɛ wa kai ke waa kɛ kahi ngɛ kpee? (Abɛ 27:11)

9 Ke wa naa Yehowa kaa Nɔ ko nɛ e hɛ ngɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma ná juɛmi nɛ da ngɛ kahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ he. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa na kahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ kaa e kɔɔ sane nɛ he hia nɛ ngɛ Yehowa kɛ Satan a kpɛti ɔ he. Abosiami tsɔɔ kaa ke wa ngɛ nɔ́ nae ɔ, wa ma kua Yehowa. (Hiob 1:​10, 11; kane Abɛ 27:11.) Se ke wa da ka ko nya a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ Yehowa, nɛ wa haa nɛ Abosiami peeɔ lakpatsɛ. Ke amlaalo ɔ ngɛ si tee kɛ ngɛ mo woe, o kɛ sika he nyagba ngɛ kpee, nihi bui mo tue ngɛ fiɛɛmi mi loo o kɛ ka kpa ko ngɛ kpee ɔ, mo kai kaa si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ ji he blɔ nɛ o ná nɛ o kɛ ma ha nɛ Yehowa tsui nɛ nya. Mo kai hu kaa Yehowa be hae nɛ a ka mo pe bɔ nɛ o ma nyɛ maa da nya. (1 Kor. 10:13) E maa wo mo he wami konɛ o nyɛ nɛ o da nya.

MAWU HƐ KALƆ Ɔ MAA JƆƆ MO

10. Mɛni nɛ Mawu hɛ kalɔ ɔ maa pee ha e sɔmɔli?

10 Yehowa jɔɔ nihi nɛ a sɔmɔɔ lɛ ɔ. (Heb. 11:6) E haa wɔ tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi amlɔ nɛ ɔ, nɛ e ma ha wɔ neneene wami hwɔɔ se hulɔ. Wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ wa ná nɔ mi mami kaa e ngɛ suɔmi ɔ kɛ he wami ɔ nɛ e kɛ maa jɔɔ wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa yaa nɔ nɛ wa peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ ngɛ e sɔmɔmi mi kaa bɔ nɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ hu pee blema a. Nyɛ ha nɛ wa susu Timoteo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he.—Heb. 6:​10-12.

11. Mɛni wo Timoteo he wami nɛ e tsu ní wawɛɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ? (1 Timoteo 4:10)

11 Kane 1 Timoteo 4:10. Timoteo ngɔ e hɛ kɛ fɔ Mawu hɛ kalɔ ɔ nɔ. Enɛ ɔ he je nɛ e tsu ní wawɛɛ kɛ ha Yehowa, nɛ e ye bua ni kpahi ɔ nɛ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Bɔfo Paulo wo Timoteo he wami kaa e ya e hɛ mi ngɛ ní tsɔɔmi kɛ munyu tumi mi. Jehanɛ hu ɔ, Paulo de lɛ kaa e pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha e nyɛmimɛ ɔmɛ, nɛ ji nihi nɛ a wa kɛ nihi nɛ a wɛ ɔ tsuo. A ngɔ ní tsumi komɛ nɛ he wa kɛ wo Timoteo dɛ, nɛ ji kaa e maa wo nihi nɛ a hia ga womi ɔ ga. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ e je bumi mi kɛ pee jã. (1 Tim. 4:​11-16; 2 Tim. 4:​1-5) Timoteo ngɛ nɔ mi mami kaa be komɛ ɔ, ke ni kpahi yɔse we nɔ́ nɛ e ngɛ pee ɔ loo a bua jɔɛ he po ɔ, Yehowa maa jɔɔ lɛ.—Rom. 2:​6, 7.

12. Mɛni ma nyɛ maa wo asafo mi nikɔtɔmahi he wami konɛ a ya nɔ nɛ a tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

12 Mwɔnɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi hu ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa naa ní tsumi kpakpa nɛ a ngɛ tsue ɔ, nɛ e bua jɔɔ he. Asafo mi nikɔtɔma amɛ slaa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a woɔ mɛ he wami, a tsɔɔ ní, a fiɛɛɔ, nɛ a kpɛti nihi fuu yeɔ buaa kɛ maa asafo ɔ tsuhi, nɛ a yeɔ buaa ngɛ oslaa be mi hulɔ. Ni kpahi hu sɔmɔɔ ngɛ Hiɔtsɛmɛ A Slaami Kuuhi a mi loo a sɔmɔɔ kaa Hiɔ Tsami He Kɛ Ní Sɛɛmi Ajla Toli. Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɔɔ a he kɛ haa ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ a mi ɔ naa asafo ɔ kaa Yehowa nɔ́, se pi adesa ko nɔ́. Enɛ ɔ haa nɛ a jeɔ a tsui mi kɛ tsuɔ ní tsumi nɛ a kɛ woɔ a dɛ ɔ, nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Mawu maa jɔɔ mɛ ngɛ nɔ́ nɛ a ngɛ tsue ɔ he.—Kol. 3:​23, 24.

Mawu hɛ kalɔ ɔ maa jɔɔ mo ngɛ ní tsumi nɛ o ngɛ tsue ngɛ asafo ɔ mi ɔ he (Hyɛ kuku 12-13)


13. Kɛ Yehowa naa mɔde nɛ wa kpɛti nɔ fɛɛ nɔ bɔɔ ngɛ e sɔmɔmi mi ha kɛɛ?

13 Pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma nyɛ ma sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma. Se kɛ̃ ɔ, wɔ tsuo wa ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kɛ ha Yehowa. Wa Mawu ɔ bua jɔɔ ke wa je wa tsui mi nɛ wa pee nɔ́ nɛ wa ma nyɛ ngɛ e sɔmɔmi mi. E naa yemi kɛ buami nɛ wa haa kɛ fĩɔ je kɛ wɛ ní tsumi ɔ se ɔ, ke e pi po. Ke wa gboɔ zo, se wa bɔ mɔde nɛ wa wo wa nine nɔ nɛ wa ha sane heto ngɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ, e bua jɔɔ saminya. Jehanɛ hu ɔ, ke wa ngɔ nihi nɛ a tɔ̃ wa nɔ ɔ, a tɔmi kɛ ke mɛ ɔ, e nyaa wawɛɛ. Ke o susuɔ kaa nɔ́ nɛ o nyɛɔ peeɔ ha Yehowa a sui nɔ́ ko kulaa po ɔ, mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa bua jɔɔ he wawɛɛ. E suɔ mo nɛ e maa jɔɔ mo ngɛ he.—Luka 21:​1-4.

YAA NƆ NƐ O HI MAWU HƐ KALƆ Ɔ KASA NYA

14. Ke huɛ bɔmi kpakpa ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, kɛ e maa ye bua wɔ ha kɛɛ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

14 Ke wa naa Yehowa kaa nɔ ko nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ ɔ, e be yee kaa wa maa ye lɛ anɔkuale be fɛɛ be. Enɛ ɔ ba mi ngɛ Yosef blɔ fa mi. Akɛnɛ e naa Mawu kaa nɔ ko nɛ e ngɛ nitsɛnitsɛ, nɛ e sume nɛ e gbo e nɔ tue he je ɔ, e pee kã nɛ e yu e he ngɛ ajuama bɔmi he. (1 Mose 39:9) Bɔ nɛ pee nɛ waa na Yehowa kaa nɔ ko nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ ɔ, e sa nɛ wa ná be kɛ sɔle ha lɛ, nɛ waa kase e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ. Ke wa pee jã a, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ mi maa wa wawɛɛ. Nɛ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Yosef blɔ fã mi ɔ, wa be nɔ́ ko nɔ́ ko pee kɛ gbo e nɔ tue.—Yak. 4:8.

Ke wa hɛ kɛ su Mawu hɛ kalɔ ɔ he ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye lɛ anɔkuale (Hyɛ kuku 14-15)


15. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ nɛ ba Israelbi ɔmɛ a nɔ ngɛ nga a nɔ ɔ mi? (Hebri Bi 3:12)

15 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he be wae kaa nihi nɛ a hɛ jeɔ nɔ kaa Yehowa ji Mawu hɛ kalɔ ɔ maa je e se. Mo susu nɔ́ nɛ ba Israelbi ɔmɛ a nɔ ngɛ nga a nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. A le kaa Yehowa ngɛ, se kɛ̃ ɔ, a yi mi pee mɛ enyɔɔnyɔ ke ji Yehowa ma ha mɛ a hiami níhi loo e be mɛ hae. A bi po ke: “Anɛ Yehowa ngɛ wa kpɛti aloo e be?” (2 Mose 17:​2, 7) Enɛ ɔ ha nɛ a tsɔ atuã kɛ si Yehowa. E ngɛ heii kaa a sane ɔ ji kɔkɔ bɔmi kɛ ha wɔ. Wa sume nɛ waa pee nɔ́ ko kaa jã.—Kane Hebri Bi 3:12.

16. Mɛni ma nyɛ maa ka wa hemi kɛ yemi ɔ?

16 Satan je ɔ haa nɛ e he waa ha wɔ kaa wa maa ya nɔ maa hɛ kɛ su Yehowa he. Nihi fuu he we yi kaa Mawu ngɛ. Behi fuu ɔ, e peeɔ kaa nɔ́ nɛ níhi ngɛ nɔ yae saminya kɛ ha nihi nɛ a kɛ Mawu mlaahi tsu we ní ɔ mohu. Ke wa na jã a, e ma nyɛ maa ka wa hemi kɛ yemi ɔ. E ngɛ mi kaa wa he ye kaa Mawu ngɛ mohu lɛɛ, se eko ɔ, wa yi mi maa pee wɔ enyɔɔnyɔ kaa e maa ye bua wɔ loo e be wɔ ye buae. Be ko ɔ, la polɔ ɔ nɛ e ngma La 73 ɔ hu nu he jã. E yɔse kaa nihi nɛ a bɔle lɛ nɛ a kɛ Mawu Mlaahi tsu we ní ɔ ngɛ bua jɔmi, nɛ níhi ngɛ nɔ yae ha mɛ saminya. Enɛ ɔ ha nɛ e yi mi bɔni lɛ enyɔɔnyɔ peemi ngɛ Mawu sɔmɔmi he.—La 73:​11-13.

17. Mɛni maa ye bua wɔ nɛ waa hɛ kɛ su Yehowa he be fɛɛ be?

17 Mɛni ye bua la polɔ ɔ nɛ e dla e susumi ɔ? E pue e yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ maa ba nihi nɛ a ma kua Yehowa a nɔ ɔ he. (La 73:​18, 19, 27) Jehanɛ hu ɔ, e pue e yi mi tɛ ngɛ se nami nɛ ngɛ Mawu sɔmɔmi he. (La 73:24) Wɔ hu wa ma nyɛ ma pue wa yi mi tɛ ngɛ jɔɔmihi nɛ Yehowa jɔɔ wɔ ɔ he. Mo susu bɔ nɛ wa si himi ko pee ha ke wa sɔmɔ we Yehowa a he. Ke wa pee jã a, e maa ye bua wɔ nɛ waa pee nɔ́ nɛ da be fɛɛ be, nɛ wɔ hu wa ma de nɔ́ nɛ la polɔ ɔ de ɔ. E de ke: “E hi ha mi kaa ma hɛ kɛ su Mawu he.”—La 73:28.

18. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ waa ye nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ gbeye ɔ?

18 Wa ma nyɛ maa da ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ nya, ejakaa wa ji “nyɔguɛ kɛ ha anɔkuale Mawu” ɔ. (1 Tɛs. 1:9) Wa Mawu ɔ ji Nɔ nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ, nɛ e yeɔ buaa e sɔmɔli be fɛɛ be. E ye bua e sɔmɔli blema, nɛ e maa ye bua wɔ mwɔnɛ ɔ hulɔ. E be kɛe nɛ waa kɛ haomi ngua ko nɛ eko bɛ hyɛ ɔ maa kpe ngɛ zugba a nɔ. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa be wɔ sie, mohu ɔ, e maa piɛɛ wa he. (Yes. 41:10) Nyɛ ha nɛ wɔ tsuo wa “nɔ gbagba nɛ te, nɛ wa de ke: ‘Yehowa ji ye yemi kɛ bualɔ; i be gbeye yee.’”—Heb. 13:​5, 6.

LA 3 Yehowa Woɔ Wɔ He Wami, E Haa Wɔ Hɛ Nɔ Kami