Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 26

NDWOMI 8 Gyehova Dɩ Ye Eɣiandinlɛhɔlɛdɩka

Fa Gyehova Yɛ Wʋ Bʋdanlɩ

Fa Gyehova Yɛ Wʋ Bʋdanlɩ

“Bʋdanlɩ bela íni kɛnɩ mɔɔ ɩdɩ kɛɛ yɛ Nyamɩnlɩ yɩ.”1 SA. 2:2.

BƲTAYƖ

Suma subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩma Gyehova ba yɛ kɛɛ bʋdanlɩ nɩɩ kezimɔ yɛkɔhʋla kozumazuma subanɩ eyimmɔ.

1. Kɛmɔ bɛhɛlɛ yɩ wɔ Ndwomi 18:46 nɩ, mɩnla yɛ Devidi valɩ Gyehova dindianlɩ nwʋmɔ a?

 YƐDA oyuwadɩ be nu mɔɔ nninyeni tanɩ kɔhʋla kezizi ma ɛbɩlawɔlɛ nu kɛyɛ sɩ kɛma yɛ anzɛnyɩɩ nninyeni kɔhʋla kɛzɩnza kʋlaa wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu. Ɩyɛ yɛ fɛ paa kɛɛ Gyehova wɔ kɛnɩ ma yɛ mɔɔ yɛkɔhʋla keɣizia yɩ kɛnɩ mmʋwalɩyɛ! Wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili eyi yɩ anyunu nɩ, yezumanlɩ kɛɛ Gyehova dɩ tɩyasɩvʋlɔ Nyamɩnlɩ na iziyeziye yɩ nwʋ kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ mmɩlɩ munwala. Sɛ yenyia mmʋwalɩyɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ a, ɩma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ “Gyehova da azɩ!” (Kɩnga Ndwomi 18:46.) Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔɔ Devidi hanlɩ kɛɛ Gyehova da azɩ mɛda nɩ, izia ɩhanlɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ dɩ “mʋ Bʋdanlɩ.” Mɩnla ti mɔɔ Devidi valɩ Gyehova, tɩyasɩvʋlɔ Nyamɩnlɩ nɩ dindianlɩ bʋdanlɩ, debe mɔɔ nnwʋanlɩ íni numɔ nwʋ a?

2. Mɩnla yɛ yɛbazunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a?

2 Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila sianti mɔɔ bɔfʋlɔ Gyehova bʋdanlɩ nɩɩ mɔɔ ɔzɔ odwokɔ yɩ kilehile yɛ falɩ yɩ nwʋ. Akʋ̃ sʋ̃, yekehila kezimɔ yekowu Gyehova kɛɛ Bʋdanlɩ. Awielɩyɛ kʋlaa nɩ, yekozunzu ahʋanɩ mɔɔ yekoluwa zʋlɔ yekozumazuma Gyehova yi subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩma ɩyɛ kɛɛ bʋdanlɩ nɩ nwʋ.

SIANTI MƆƆ GYEHOVA DƖ BƲDANLƖ

3. Kɛ Bayɩbʋlʋ yɩ ta fa “bʋdanlɩ” di egyima se a? (Kila mfonyini.)

3 Bayɩbʋlʋ yɩ fa Gyehova tindiã “bʋdanlɩ” nwʋ na ama yɛadɩ yi subanɩ azʋlɔtʋ yɩ tʋ. Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, sɛ Gyehova azʋ̃mɩvʋlɔ bɛyɩɩ yɩ ayɛlɛ kɛɛ ɩdɩ Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩtɛla ebiyela a, bɛfa yɩ betindiã bʋdanlɩ nwʋ. Mmɩlɩ mɔ ili bɔmʋnlɩ mɔɔ Bayɩbʋlʋ vʋlɔlɩ Gyehova “Bʋdanlɩ” nɩ, ɩwɔ Ditilonɔmi 32:4. Mmɩlɩ mɔ Hana ɩbɔɔ mpayɩ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ “bʋdanlɩ bela íni kɛnɩ mɔɔ ɩdɩ kɛɛ yɛ Nyamɩnlɩ yɩ.” (1 Sa. 2:2) Habakuki vʋlɔlɩ Gyehova kɛɛ “mʋ Bʋdanlɩ.” (Hab. 1:12) Enii mɔɔ ɩhɛlɛlɩ Ndwomi 73 vʋlɔlɩ Nyamɩnlɩ kɛɛ “bʋdanlɩ ma mɩ ahʋnlɩnɩ.” (Ndw. 73:26) Na Gyehova fʋlɔ yɩzayɩ yɩ nwʋ po kɛɛ bʋdanlɩ. (Ayɩ. 44:8) Bɛmá yezunzu subanɩ asã be mɔɔ ɩma Gyehova yɛ kɛɛ bʋdanlɩ, nɩɩ kezimɔ yɛkɛva Gyehova yɛkɛyɛ “yɛ Bʋdanlɩ” nɩ nwʋ.—Dit. 32:31.

Nyamɩnlɩ mmenii nwʋ Gyehova kɛɛ ɩdɩ Bʋdanlɩ mɔɔ ɩma benyia banɩwɔlɛ (Kila nkyɩkyɛmi 3)


4. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova dɩ eɣiandinlɛhɔlɛdɩka a? (Ndwomi 94:22)

4 Gyehova dɩ eɣiandinlɛhɔlɛdɩka. Kɛmɔ bʋdanlɩ kezile bɔ abiye nwʋ banɩ wɔ ahumi mmɩlɩ nu nɩ, ɔzɔ la yɛ Gyehova bɔ yɛ nwʋ banɩ mmɩlɩ mɔ yeyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu a. (Kɩnga Ndwomi 94:22.) Ɩbɔ yɛ nɩɩ yɩ avinli abusunwawɔlɛ nwʋ banɩ na ɩma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ ɔhawʋ bela mɔɔ yeyiyiaa nɩ ɩlɔ́bʋwa kɛnɩ daabaa. Isia sʋ̃ ɩbɔ yɛ anʋhʋba kɛɛ, eɣile be ɩkɛyɩ dɩyɛ bela mɔɔ ɩáma yenyia azʋ̃nudwolɩyɛ nɩɩ banɩwɔlɛ wɔ kɛ.—Izi. 34:​25, 26.

5. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛava Gyehova ɩayɛ ye eɣiandinlɛhɔlɛdɩka a?

5 Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔɔ yekoluwa zʋ yɛkɛva Gyehova yɛkɛyɛ yɛ bʋdanlɩ na yɛabɩbɛ yɩ kɛnɩ banɩwɔlɛ yɛ lɛ kɛɛ yɛkɔwɔ yɩ mpayɩ. Sɛ yɛbɔ Gyehova mpayɩ a, ɩma yenyia “Nyamɩnlɩ azʋ̃nudwolɩyɛ” mɔɔ ɩbɔ yɛ ahʋnlɩnɩ nɩɩ yɛ adwɩnɩ nwʋ banɩ nɩ. (Fɩl. 4:​6, 7) Bɛmá yehila eliyema be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Artem mɔɔ bedianlɩ yɩ fiyiadɩ iluwa yi dedi ti yi ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. Aɣanɩ mbanimbani bo nu ɔkʋ̃ mɔɔ yi ti nu yɛ sɩ valɩ nhyɛ ɣiziaɣizialɩ ndwokɔ yɩ mbɔmɩ sʋ̃maa, na igualɩ yɩ anyunu azɩ. Artem hanlɩ kɛɛ, “Mmɩlɩ bela mɔɔ ebani yi kɔvʋlɔ mɩ kɛɛ ibaɣizia ndwokɔ mɩ nɩ, nɩ mu kunlu hwɩ̃ mɩ. . . . Nɩ mʋbɔ Gyehova mpayɩ mmɩlɩ munwala. Nɩ misiã yɩ kɛɛ ɩhã mɩ ahʋnlɩnɩ idiã mu kunlu na ɩmá nɣɛlɛbɛ mɩ. Mɔɔ ebani yi va yɛlɩ mɩ munwala mɛda nɩ, mɩ padi iákolɔ. . . . Iluwakɛɛ Gyehova wʋwalɩ mɩ nɩ ti, nɩ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ migyĩ bʋlɔ be mɔɔ ɩdɩ banɩ mɛda.”

6. Mɩnla ti mɔɔ yɛkɔhʋla kɛva yɛ nwʋ kediã Gyehova zʋ mmɩlɩ munwala a? (Ayɩzaya 26:​3, 4)

6 Yɛkʋla yɛfa yɛnwʋ yetiã Gyehova zʋ. Kɛmɔ bʋdanlɩ timi dɩka ɔkʋ̃ nɩ, ɔzɔ la yɛ Gyehova sʋ̃ wɔ kɛnɩ ma yɛ eɣile bela a. Sa yɛkʋla yenyia yi nu anwʋlazʋ iluwakɛɛ ɩdɩ “Bʋdanlɩ mɔɔ ɩwɔ kɛnɩ daabaa.” (Kɩnga Ayɩzaya 26:​3, 4.) Iluwakɛɛ ɩkɔwʋwa azɩ daabaa nɩ ti, ikeli yɩ anʋhʋba bela zʋ, ikediye yɛ mpayɩwɔlɛ, na sɛ yehyinyia mmʋwalɩyɛ a, ɩkɛva kɛma yɛ mmɩlɩ munwala. Akʋ̃ sʋ̃, sa yɛkʋla yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ iluwakɛɛ idi bɛzabɛ mɔɔ bɔsʋ̃mɩ yɩ nɩ nɔhʋanlɛ. (2 Sa. 22:26) Yɩ ɛɣɛɛlɛ iléfi yɛ mmɔdɩnɩwɔlɛ kyɩ̃, na ikeyila yɛ mmɩlɩ munwala.—Hib. 6:10; 11:6.

7. Sɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ a, kɛ ɩkɔwʋwa yɛ ikeze a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

7 Sɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ kʋlakʋla a, nɩ yɛlɛ yɩ yɛyɛɛ yɛ Bʋdanlɩ. Yede yedi kɛɛ sɛ yɛyɛ sutiye yɛma yɩ wɔ mmɩlɩ mɔ ɩyɛ sɩ kɛɛ yɛkɛyɛ zɔ po a, yekenyia zʋlɔ mfasʋ. (Ayɩ. 48:​17, 18) Sɛ yɛnwʋ kezimɔ ɩbʋwaa yɛ nɩ a, ɩkɛma anwʋlazʋ mɔɔ yɛwɔ wɔ yi nu nɩ kɛyɛ kezi. Eyi kɛma yekele yekeli kɛɛ, odwohilalɛ bela mɔɔ yekeyiyia nɩ, Gyehova nkʋ̃ la yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɛ a, ɩávalɩ nwʋmɔ kezimɔ numɔ yɛ sɩ nɩ. Sɛ yeyiyiaa ɔhawʋ be na ɩdɩ kɛɛ mɔɔ abiyela íni kɛnɩ mɔɔ ɩkɔwʋwa yɛ po a, ɩma yɛnwʋ kɛɛ Gyehova nkʋ̃ la yɛ yɛkɔhʋla yɛkɛva yɛ nwʋ yekediã yɩ zʋ a. Eliyema be mɔɔ bɔfʋlɛ yɩ Vladimir hanlɩ kɛɛ, “Mɩ fiyiadɩlalɛ nu yɛ mɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ miɣike Gyehova paa a. Muzumanlɩ kɛɛ mikenyia Gyehova nu anwʋlazʋ kezile paa iluwakɛɛ mɩzamɩ nkʋ̃ yɛ nɩ mʋwɔ kɛnɩ a, na nɩ mʋlɔ́kʋla mɩkɛyɛ bʋwabɩlɛ yɩ nwʋ hwɩɩ.”

Sɛ yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ kʋlaa a, nɩ yɛlɛ yɩ yɛyɛɛ yɛ Bʋdanlɩ (Kila nkyɩkyɛmi 7)


8. (a) Mɩnla ti mɔɔ yɛkʋla yɛkã kɛɛ Gyehova ɩázɩnza a? (b) Sɛ yɛfa Nyamɩnlɩ yɛyɛ yɛ Bʋdanlɩ a, mɩnla mfasʋ yɛ yekenyia a? (Ndwomi 62:​6, 7)

8 Gyehova ɩázɩnza. Dɩkɛɛ bʋdanlɩ kezile nɩ, Gyehova ɩázɩnza, mɔɔ ɩdɩ la yɛ ɩdɩ a. Ɩázɩnza yi subanɩ nɩɩ yi tile nu pɔkɔ. (Mal. 3:6) Mmɩlɩ mɔ Adamɩ nɩɩ Yifi dɩlɩ Gyehova zʋ atunwa wɔ Ɛdɩnɩ toolo yi nu nɩ, ɩásɩnza yi tile nu pɔkɔ. Kɛmɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hɛlɛlɩ nɩ, Gyehova “ɩáhʋla ɩsɩnza yi subanɩ.” (2 Tim. 2:13) Eyi kile kɛɛ ɩávalɩ nwʋmɔ mɔɔ mmenii kɛyɛ bela nɩ, Gyehova ɩlɛ́sɩnza kezimɔ ɩdɩ, yi tile nu pɔkɔ, nɩɩ yɩ mmɛla kyɩ̃. Iluwakɛɛ Gyehova ɩázɩnza ti, yɛwɔ anwʋlazʋ kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ mmɩlɩ mɔ yeyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ, na ikeli yɩ anʋhʋba bela mɔɔ ɩwɔ yɛ nɩ zʋ.—Kɩnga Ndwomi 62:​6, 7.

9. Mɩnla yɛ osuma wɔ Tatyana yi ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ nu a?

9 Sɛ yɛma enii kʋ̃ mɔɔ Gyehova dɩ nɩ bʋwa yɛ adwɩnɩ nu na yɛfa yɛ adwɩnɩ yesiye yi tile nu pɔkɔ zʋ mmɩlɩ munwala a, nɩ yɛlɛ yɩ yɛyɛɛ yɛ Bʋdanlɩ. Sɛ yɛyɛ zɔ sʋ̃ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhɔ zʋ yekegyina pindinyii na yɛahɔ zʋ yɛali nɔhʋanlɛ mmɩlɩ mɔ yeyiyiaa odwohilalɛ nɩ. (Ndw. 16:8) Eyi wʋwalɩ eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Tatyana mɔɔ bedianlɩ yɩ fiyiadɩ wɔ yɩzayɩ awudo iluwa yi dedi ti nɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ, “Nɩ ɩha mɩzamɩ nkʋ̃ wɔ kɛ. Ahyɛasɩ yɩ, nɩ ɩlá azɩ ma mɩ kʋlaa. Nɩ mɩ padi ta kolɔ.” Naasʋ̃ ɩdwɩnɩndwɩnɩnlɩ Gyehova nɩɩ yi tile nu pɔkɔ ma adasamaa nɩ nwʋ, na ɩɣa ɩnwʋnlɩ sianti mɔɔ ihyinyia kɛɛ ikyina odwohilalɛ eyi munwa. Mɛyɩ manlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ dɔlɩ yi kunlu na inyianlɩ anwʋzɩzɩbɛ ɩva ilili Gyehova nɔhʋanlɛ. Ɩdʋwalɩ zʋlɔ kɛɛ: “Mmɩlɩ mɔ mɩdɩlɩ sianti mɔɔ miyiyiaa odwohilalɛ yɩ tʋ nɩ, ɩmanlɩ mɩhakɛlɩ kɛɛ Gyehova nwʋ ɔlɔlɛ ti yɛ mʋwɔ bʋwabɩlɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ nu a. Mɛyɩ wʋwalɩ mɩ ma miyiakili kɛɛ mɩkɛva mɩ adwɩnɩ mikeziye mʋ nwʋ zʋ.”

10. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛava Gyehova yɛayɛ Bʋdanlɩ nnɛ a?

10 Ɩlɛ́kyɛ, yekeyiyia anwʋhyɩlɩyɛ kezile be, na ikehyinyia kɛɛ yɛkɛva yɛ nwʋ yekediã Gyehova zʋ yɛkɛdɛla mmɩlɩ bela. Meti anwʋlazʋ mɔɔ yɛwɔ kɛɛ Gyehova kɛva mɔɔ yehyinyia bela kɛma yɛ na ama yɛali yi nɔhʋanlɛ nɩ, nnɛ yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛhyɛ numɔ ɛzɩzɩbɛ a. Kɛ yɛkɛyɛ yɩ keze a? Kɩnga Bayɩbʋlʋ nu ndwokɔ nɩɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nnɛ nɩ bo ozumanlɛnwʋnlɛ. Bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔnwʋ kezimɔ Nyamɩnlɩ yɛlɩ kɛɛ bʋdanlɩ va wʋwalɩ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ nɩ. Dwɩnɩndwɩnɩ ɔzɔ ndwokɔ yɩ nwʋ kɔ aɣinzi. Sɛ ɛyɛ zɔ a ɩkɔwʋwa wʋ ma ɛkɛva Gyehova kɛyɛ Bʋdanlɩ.

SUMAZUMA GYEHOVA YI SUBANƖ AZƲLƆTƲ NƖ

11. Mɩnla ti mɔɔ yɛpɛ kɛɛ yesumazuma Gyehova yi subanɩ azʋlɔtʋ nɩ a? (Kila alɩka mɔɔ ise “ Bʋtayɩ Mɔɔ Mmɩlantɩyɛ Kɔhʋla Kɛva Keziye Bɛ Anyɩ Zʋ.”)

11 Yezunzu Gyehova yi subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩma ɩyɛ kɛɛ bʋdanlɩ nɩ nwʋ. Kakɩ yɩ bɛmá yehila kezimɔ yɛkɔhʋla yekozumazuma yi subanɩ eyimmɔ. Sɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ yesumazuma Gyehova yi subanɩ eyimmɔ a, sa ɩkʋla ɩbʋwa yɛ ma yɛhyɛ ye mmeliyema ɛzɩzɩbɛ. Kɛ ndianwʋ nɩ, Gyisɛsɩ vʋlɔlɩ Simɔnʋ kɛɛ Sefasɩ (mɔɔ bekile yɩ tʋ “Pita”), mɔɔ yɩ tʋ kile “Bʋdanlɩ.” (Dwɔ. 1:42) Nɩ Gyisɛsɩ ɩpɛɛ kehile kɛɛ, nɩ Pita kɛyɩkyɩ mmenii bɛ ɛɣɛɛlɛ wɔ asafʋ yi nu na ɩahyɛ be dedi ɛzɩzɩbɛ. Bɛkã asafʋ nu mbanimbani nwʋ odwokɔ kɛɛ, bɛdɩ “bʋdanlɩ kezile tʋ ɔlʋ́bɔ.” Eyi kile kɛɛ bɔbɔ asafʋ yi nu maa nwʋ banɩ. (Ayɩ. 32:2) Naasʋ̃, sɛ ye munwatĩĩ yesumazuma Gyehova yi subanɩ azʋlɔtʋ yɩ be a, yɛkɔhʋla yɛkɛhyɛ yɛ nwʋ yɛ nwʋ ɛzɩzɩbɛ.—Ɛfɩ. 5:1.

12. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ eɣiandinlɛhɔlɛdɩka yɛkɛma mvʋlɔ a?

12 Yɛ́ eɣiandinlɛhɔlɛdɩka ma wu mmeliyema. Sɛ asianɩ anzɛnyɩɩ kʋnɛ be si na sɛ ɩma ye mmeliyema yɩ botu wɔ bɛ dabɩlɛ a, sa yɛkʋla yede bɛ wɔ yɛ awudo. Mmɩlɩ mɔ nninyeni nu ɩyɛɛ sɩ wɔ “awielɩyɛ mmɩlɩ” yɩ nu nɩ, yekenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋ̃maa yɛkɔwʋwa ye mmeliyema. (2 Tim. 3:1) Sa yɛkʋla sʋ̃ yɛkyɩkyɩ ye mmeliyema yɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ na yɛala ɔlɔlɛ ali yɛahile bɛ. Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔɔ yekoluwa zʋ yɛkɛyɛ zɔ yɛ lɛ kɛɛ, sɛ bɛba Kɩndɔm Hɔɔlʋ a, yɛ nɩɩ bɛ kɔwɔ nkɔmmɔ na yɛayɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ. Yɛpɛ kɛɛ asafʋ yɩ nu yɛ dɩka mɔɔ ɔlɔlɛ nɩɩ anyɩnlɩlelɛ wɔ. Oyuwadɩ eyi nu mɛyɩ, mmenii sʋ̃maa bɛ nɩɩ bɔ nwʋ iáli yi bʋwɔ, eyi kɔhʋla kɛma adwɩnɩndwɩnɩ kɛhyɛ ye mmeliyema yɩ zʋ na bɛádɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛálɔ bɛ. Meti sɛ ye mmeliyema yɩ ba dɩyɛzumanlɛ tʋ a, yɛpɛ kɛɛ yɛyɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela yɛma bɛ ahʋnlɩnɩ tɔ bo kunlu, bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ yɛdɔ bɛ, na bɔwɔ banɩwɔlɛ.

13. Kɛ ɩkɛyɛ na asafʋ nu mbanimbani bɛayɛ eɣiandinlɛhɔlɛdɩka bɛama be mmeliyema a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

13 Asafʋ nu mbanimbani kɔhʋla kɛyɛ eɣiandinlɛhɔlɛdɩka kɛma asafʋ yɩ nu maa mɔɔ beyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ. Sɛ asianɩ be si anzɛnyɩɩ eliyema be yɩ nwʋ pa yɩ ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ a, asafʋ nu mbanimbani yɛ nhyɩhyɛlɩyɛ ndɛndɛ bɔkɔ bɔbʋwa. Akʋ̃ sʋ̃, bɛfa ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ nɩɩ ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ igyĩ Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ bɛma bɛ. Ɩyɛ mɛlɛkɛ ɩma mmeliyema kɛɛ bɔkɔhɔ asafʋ nu ebani be mɔɔ ɩzʋ̃ abʋtalɩ nu ɩtɩndɛ, itiye bɛ, na ɩbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛdɩ bɛ nɣanlɩdɩlɛ tʋ nɩ kɛnɩ. Subanɩ eyimmɔ ma mmeliyema tɩ nɣanlɩ kɛɛ bɔdɔ bɛ na ɩma ɩyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ bɛkɛva Bayɩbʋlʋ nu fʋlɔdulɛ mɔɔ asafʋ nu ebani be kɛva kɛma bɛ nɩ kɛyɛ egyima.—1 Tɛs. 2:​7, 8, 11.

Sɛ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ asafʋ yɩ nu yiyia ndwokɔzɩzɩbɛ a, asafʋ nu mbanimbani kyɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ na bɛhyɛ bɛ ɛzɩzɩbɛ (Kila nkyɩkyɛmi 13) a


14. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛama ye mmeliyema bɛanyia ye nu anwʋlazʋ a?

14 Yɛ abiye mɔɔ bɔkʋla bɛfa bɔ nwʋ betiã wʋ zʋ. Yɛpɛ kɛɛ yɛma ye mmeliyema nyia ye nu anwʋlazʋ kɛɛ yɛkɔhʋla yɛkɔwʋwa bɛ, titili mmɩlɩ mɔ beyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ. (Ɛɣɛ. 17:17) Kɛ ɩkɛyɛ na yɛama ye mmeliyema bɛanyia ye nu anwʋlazʋ a? Ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela yesumazuma Gyehova mmɩlɩ munwala. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩsɛ kɛɛ yedidi yɛ anʋhʋba zʋ na yɛfa mmɩlɩ yɛyɛ egyima. (Mt. 5:37) Sɛ yɛnwʋ kɛɛ abiye hyinyia mmʋwalɩyɛ a, sa yɛkʋla yɛbʋwa yɩ. Akʋ̃ sʋ̃, sɛ bɛfa egyimalilɛ be bɛma yɛ wɔ asafʋ yi nu a, ɩsɛ kɛɛ yɛfa nwʋmɔ ɔhʋanɩhilelɛ munwala yɛyɛ egyima.

15. Sɛ asafʋ nu mbanimbani dɩ mmenii mɔɔ bɔkʋla bɛfa bɔ nwʋ betiã bɔ zʋ a, kɛ ɩbʋwa asafʋ yɩ ise a?

15 Sɛ asafʋ nu mbanimbani dɩ mmenii mɔɔ bɔkʋla bɛfa bɔ nwʋ betiã bɔ zʋ a, asafʋ yɩ nyia zʋlɔ mfasʋ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Sɛ mmeliyema nwʋ kɛɛ mmɩlɩ bela mɔɔ behyinyia mmʋwalɩyɛ nɩ bɛ sa kɛhã asafʋ nu mbanimbani yi a, ɩtɩ bɛ adwɩnɩndwɩnɩ zʋ. Sɛ mmeliyema nwʋ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani wɔ ɛpɛ kɛɛ bɔkɔwʋwa bɛ a, ɩma bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ bɔdwɩnɩ bɔ nwʋ. Sɛ asafʋ nu mbanimbani bɛágyina bɛzabɛ bɛ adwɩnɩ zʋ, na mfomi bekyina Bayɩbʋlʋ nɩɩ yɛ Bayɩbʋlʋ nwʋ awuuku zʋ bɛfa fʋlɔdulɛ bɛma a, ɩma mmeliyema yɩ nyia bo nu anwʋlazʋ kezile. Sɛ mmeliyema nwʋ kɛɛ asafʋ nu ebani be ɩkʋla idi yɩ anʋhʋba zʋ na ɩáhɩnhã mmeliyema bɛ ɛɣɩntanlɛ nu ndwokɔ kile mvʋlɔ a, bɔkʋla benyia yi nu anwʋlazʋ.

16. Sɛ yɛyɛ mɔɔ Gyehova pɛ mmɩlɩ munwala a, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩbʋwa yɛzayɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ a?

16 Yɛ mɔɔ Gyehova pɛ mmɩlɩ munwala. Sɛ yɛyɛ sutiye yɛma Gyehova wɔ dɩyɛ bela nu na yekyina Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ yesizi abɔkɔ a, mmenii mvʋlɔ kɔhʋla kozumazuma yɛ. Sɛ yesuma Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ na yenyia dedi kezile wɔ Gyehova nu a, ɩkɛma yekeli nɔhʋanlɛ yɛkɛma yɩ na yɛava yɩ ɔhʋanɩhilelɛ yɛayɛ egyima. Eyi kɛma yɛkɔhwɩ̃ yɛ nwʋ wɔ awohwi ehilehilelɛ nɩɩ oyuwadɩ nzunzunlɩyɛ mɔɔ ɩ nɩɩ Gyehova yɩ adwɩnɩ iáyiyia nɩ nwʋ, na yɛlɛ́ma ikenyia yɛ zʋ tumi. (Ɛfɩ. 4:14; Gye. 1:​6-8) Dedi mɔɔ yɛlɛ yɩ wɔ Gyehova nɩɩ yɩ anʋhʋba azʋlɔtʋ nu nɩ, ɩáma yɛ adwɩnɩ tu fʋla mmɩlɩ mɔɔ yɛdɩ odwokɔ tanɩ be nɩ. (Ndw. 112:​7, 8) Ɩma yɛkʋla sʋ̃ yɛbʋwa mmenii mɔɔ beyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ.—1 Tɛs. 3:​2, 3.

17. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ asafʋ nu mbanimbani bʋwa be mmeliyema ma bɛyɛ mɔɔ Gyehova pɛ mmɩlɩ munwala a?

17 Ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani yɛ mmenii mɔɔ bɔbɔ ɛbɩla baaba, bɛ adwɩnɩ nu la kɛ, bɛyɛ bɛ dɩyɛ pɛpɛɛpɛ, na bɛda ntɩyasɩ ali. Mmenyia eyimmɔ bʋwa mmeliyema mɔɔ bɔwɔ asafʋ yi nu ma bɛ ahʋnlɩnɩ tɔ bo kunlu na benyia Gyehova nu dedi kezile iluwa ‘nɔhʋanlɛ odwokɔ mɔɔ bekilehile mɔɔ bedidi zʋlɔ’ nɩ zʋ. (Tay. 1:9; 1 Tim. 3:​1-3) Asafʋ nu mbanimbani duwa ndianwʋba mɔɔ bɛyɛ nɩɩ ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ mɔɔ bɛfa bɛma be mmeliyema nɩ zʋ bɔbʋwa ɛlawulowɔlɛmaa ma bɛba dɩyɛzumanlɛ, bɔkɔ dasɩlɛlilɛ, na bɛyɛ bɛzabɛ bɛ dɩyɛzumanlɛ mmɩlɩ munwala. Sɛ mmeliyema yiyia ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ ɩma adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ bɔ zʋ a, asafʋ nu mbanimbani hyɛ bɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ bɛvá bɔ nwʋ bediã Gyehova zʋ na bɛva bɛ adwɩnɩ beziye yɩ anʋhʋba azʋlɔtʋ yɩ zʋ.

18. Mɩnla ti mɔɔ yɛpɛ kɛɛ yɛyɩ Gyehova ayɛlɛ na yɛtwɩ̃ yebike yi mmɩlɩ munwala a? (Kila alɩka mɔɔ ise “ Ɔhʋanɩ Mɔɔ Okoluwa Zʋ Kɔhwɩ̃ Keɣike Gyehova.”)

18 Kakɩ yɩ mɔɔ yezunzu Gyehova yi subanɩ ngɩnlɩma azʋlɔtʋ yɩ nwʋ yewie nɩ, sa yɛkʋla yɛkã ndwokɔ mɔɔ Bulombunli Devidi hanlɩ nɩ be kɛɛ: “Ayɛlɛyɩlɛ ɩhã Gyehova, mʋ Bʋdanlɩ nɩ.” (Ndw. 144:1) Sa yɛkʋla yɛfa yɛ nwʋ yetiã Gyehova zʋ mmɩlɩ munwala. Sɛ yɛ anyɩ tɩ po a, yɛwɔ anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɔwʋwa yɛ ma yɛkɔhɔ zʋ yekeɣike yi, na sa yɛkʋla yɛkã kɛɛ: “Mɛyɩ yɛ lɛ Bʋdanlɩ.”—Ndw. 92:​14, 15.

NDWOMI 150 Pɩbɛ́ Nyamɩnlɩ Na Nyia Nnwʋanlɩ

a MFONYINI NWƲ NDWOKƆ: Eliyema baalɛ be ɩkɔɔ asafʋ nu mbanimbani bɛ anyunu wɔ Kɩndɔm Hɔɔlʋ na yi kunlu iádu.