Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 26

PURAHÉI 8 Jehová cheprotehéta

Jajerovia mbaretékena ñande ‘Ita Guasúre’

Jajerovia mbaretékena ñande ‘Ita Guasúre’

“Ñandejára, nde rejogua peteĩ ita imbaretévape, ndaipóri nderupytýva” (1 SAM. 2:2).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Jahecháta mbaʼérepa Jehováre ojeʼe jepi ojoguaha peteĩ ita guasúpe ha mbaʼéichapa ikatúta jasegi iñehémplo.

1. Según Salmo 18:​46, ¿mbaʼe rehepa David okompara Jehovápe?

 KOʼÃ tiémpope ikatu hína oñepresenta ñandéve umi provléma ijetuʼuetereíva ñahaʼarõʼỹve jave ha sapyʼánte umíva ikatu voi okambiaite la ñande rekove. Péro péicha jave jaikuaa porã Jehová ikatuha ñanepytyvõ. ¡Ajépa ñanembovyʼaite upéva! Pe artíkulo ohasa vaʼekuépe jahecha kuri Jehová haʼeha Ñandejára oikovéva ha siémpre ñanepytyvõha. Jahecha jave haʼe ñanepytyvõha ñaĩve konvensído Jehová haʼeha peteĩ “Dios oikovéva” (elee Salmo 18:46). David heʼipa riremi Jehová haʼeha peteĩ “Dios oikovéva”, heʼi avei ojoguaha ‘peteĩ ita guasúpe’. Péro peteĩ ita ningo ndoikovéi, ¿mbaʼérepa upéicharõ David heʼi hese upéicha?

2. ¿Mbaʼépa ñaanalisáta ko artíkulope?

2 Ko artíkulope jahecháta mbaʼérepa Jehováre ojeʼe ojoguaha peteĩ ita guasúpe ha mbaʼépa upe komparasión ñanemboʼe chugui. Avei ñaanalisáta mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ jahecha hag̃ua Jehovápe ñande ita guasúramo ha mbaʼéichapa ikatu jasegi Jehová ehémplo.

¿MBAʼÉREPA JAʼE JEHOVÁ HAʼEHA PETEĨ ITA GUASU?

3. ¿Mbaʼérepa la Bíbliape oñekompara jepi Jehovápe peteĩ ita guasúre? (Ehecha pe taʼanga).

3 La Bíbliape oñekompara Jehovápe peteĩ ita guasúre ikatu hag̃uáicha ñantende porãve mbaʼeichagua kualidápa haʼe oreko. Heta vése isiervokuéra heʼi vaʼekue hese upéicha ontendeka hag̃ua ndaiporiha ótro haʼeichagua. La Bíbliape jatopa voi heta vése isiervokuéra omombaʼeguasu jave Jehovápe ohenoiha chupe “Ita Guasu”. Primera ves jatopa oñehenoiha chupe upéicha Deuteronomio 32:​4-pe. Ana heʼi vaʼekue avei Jehovápe peteĩ ñemboʼépe: “Ñandejára, nde rejogua peteĩ ita imbaretévape, ndaipóri nderupytýva” (1 Sam. 2:2). Habacuc heʼi vaʼekue Jehováre: “Nde hína pe Ita Guasu” (Hab. 1:12). Pe oskrivi vaʼekue Salmo 73 heʼi avei: “Nde hína che Ita Guasu” (Sal. 73:26). Ha Jehová jepe heʼi ijehe haʼeha pe “Ita Guasu” (Is. 44:8). Jahechamína koʼág̃a mbohapy kualida Jehová orekóva ohechaukáva haʼe ojoguaha peteĩ ita guasúpe. Ñaanalisáta avei mbaʼéichapa ñande ikatu jahecha Jehovápe ‘ñande ita guasúramo’ (Deut. 32:31).

Jehová siervokuéra ohecha chupe peteĩ ita guasúicha ikatúva oprotehe chupekuéra (Ehecha párrafo 3)


4. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehová ikatuha ñandeprotehe? (Salmo 94:22).

4 Jehová ñandeprotehe. Ikatuháicha jaike peteĩ itakuápe jajeprotehe hag̃ua peteĩ torménta vaígui, Jehová ikatu avei ñandeprotehe jahasa jave peteĩ situasión ijetuʼúva (elee Salmo 94:22). Haʼe ikatu avei ñandeprotehe ani hag̃ua japerde pe amista jarekóva hendive ha ani hag̃ua ojehu ñandéve mbaʼeve ñandeperhudikátava pára siémpre. Haʼe opromete voi ñandéve koʼẽrõitéma oipeʼapaitetaha entéro mbaʼe ñandepyʼapýva térã ikatúva ñanembosufri (Ezeq. 34:​25, 26).

5. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã Jehová ñandeprotehe hag̃ua?

5 ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã Jehová ñandeprotehe hag̃ua? Ñañemboʼe vaʼerã chupe. Upéicha haʼe ikatúta omeʼẽ ñandéve pe pyʼaguapy ‘oñangarekóva ñane korasõre ha umi mbaʼe ñapensávare’ (Filip. 4:​6, 7). Jahechamína la ohasa vaʼekue Artiom, peteĩ ermáno oho vaʼekue kárselpe ojerovia haguére Jehováre. Haʼe oĩ aja préso, peteĩ investigadór heta vése ointerroga, omaltrata ha oñehaʼã omongyhyje chupe. Artiom omombeʼu: ‘Káda ves ke pe investigadór cherenoika ajepyʼapyetereími vaʼerã. Péicha jave che siémpre añemboʼe vaʼekue Jehovápe ha ajerure chupe tachembopyʼaguapy ha tachemoarandumi’. Upéi Artiom heʼive: ‘Tahaʼe haʼéva la ojapóva cherehe pe investigadór, che aĩ kuri trankílo. Jehová chepytyvõ rupi, haʼete kuri chéve aĩva peteĩ murálla guasu kupépe’.

6. ¿Mbaʼérepa siémpre ikatu jajerovia Jehováre? (Isaías 26:​3, 4).

6 Jehováre ikatu jajerovia. Peteĩ ita guasu siémpre oĩháicha peteĩ lugárpe, upéicha avei Jehová siémpre oĩta ñanepytyvõ hag̃uáicha. Jehová haʼe voi pe ‘Ita Guasu okuidáva ñanderehe opa ára g̃uarã’ (elee Isaías 26:​3, 4). Haʼe ningo siémpre oexistíta, upévare ikatúta okumpli ipromesakuéra, ohendu ñane ñemboʼe ha ñanepytyvõ ñaikotevẽ jave. Ñande ikatu avei ñadependete Jehováre pórke haʼe núnka ndohejareíri umi oservívape chupe (2 Sam. 22:26). Haʼe ndahesaráiri umi mbaʼe jajapo vaʼekuégui ha katuete ñanepremiáta (Heb. 6:10; 11:6).

7. ¿Mbaʼépa jahupytýta jajeroviáramo Jehováre? (Ehecha pe taʼanga).

7 Ñande jahechaukáta Jehová haʼeha ñande ita guasu siémpre jajeroviáramo hese. ¿Ha mbaʼéicha jahechaukáta jajeroviaha hese? Ñaĩ vaʼerã segúro siémpre ñasẽ porãtaha jajapóramo la haʼe heʼíva, ijetuʼúramo jepe ñanendive (Is. 48:​17, 18). Amáske jahecha haʼe ñanepytyvõha, jajeroviavéta hese. Upéicha, amo gotyove ñambohovái porãta umi situasión ijetuʼuve jeýva, umi Jehová añoitémante ikatuhápe ñanepytyvõ. Sapyʼánte jahasa umi provléma ijetuʼúva ha ndajaikuaái ni mávapepa jajeruréta ñanepytyvõ hag̃ua. Péicha jave jahechakuaa Jehováre añoitémante ikatuha siémpre jajerovia. Peteĩ ermáno hérava Vladímir heʼi: “Ahárõ guare préso, mas ke núnka añandu Jehová oĩha che ykerete”. Upéi haʼe heʼive: “Upépe aaprende kuri Jehováremante ikatuha ajerovia pórke aĩ cheaño ha ndaikatúi akambia la che situasión”.

Jajeroviáramo Jehováre ñande pyʼaite guive, oikóta chugui ñande Ita Guasu (Ehecha párrafo 7)


8. a) ¿Mbaʼérepa jaʼe Jehová nokambiaiha? b) ¿Mbaʼérepa tuichaiterei ñanepytyvõta Ñandejára haʼéramo ñande ita guasu? (Salmo 62:​6, 7).

8 Jehová nokambiái. Peteĩ ita guasu nokambiái la ifórma. Upéicha avei Jehová núnka nokambiamoʼãi umi kualida porã orekóva ni umi mbaʼe ojaposéva (Mal. 3:6). Adán ha Eva opuʼãrõ guare hese, haʼe nokambiái kuri ivolunta ko yvýpe g̃uarã. Pablo heʼi haguéicha “haʼe siémpre ojapóta upe heʼíva” (2 Tim. 2:13). Jehová núnka nokambiamoʼãi umi kualida porã orekóva, umi mbaʼe ojaposéva ha ileikuéra, tahaʼe haʼéva la oikóva ha tahaʼe haʼéva la ojapóva ótro. Jehová núnka nokambiái peteĩ ita guasúicha, upévare ñande ñaĩ segúro haʼe ñanepytyvõtaha ág̃a ijetuʼuve vove la situasión ha katuete ñandesalváta (elee Salmo 62:​6, 7).

9. ¿Mbaʼépa ñaaprende la Tatiana ohasa vaʼekuégui?

9 Jehová haʼéta ñande Ita Guasu ñapensa meméramo umi kualida porã haʼe orekóvare ha umi mbaʼe porã ojaposévare amo gotyove isiervokuéra rehehápe. Péva ñanepytyvõta ñaĩ hag̃ua pyʼaguapýpe jahasa jave umi mbaʼe ijetuʼúva (Sal. 16:8). Peteĩ ermána hérava Tatiana oñandu kuri upéva siertoiteha. Haʼe oreko kuri prisión domisiliária haʼe haguére Testígo. Haʼe heʼi: “Upérõ aĩ kuri cheañoite. Ñepyrũrã ijetuʼu kuri chéve ha sapyʼánte añedesanimaite voi”. Péro upéi haʼe oñepyrũ opensa Jehováre ha umi mbaʼe porã ojaposévare isiervokuéra rehehápe. Upéva oipytyvõ chupe ipyʼaguapy ha osegi hag̃ua oaguanta. Upéi ko ermána heʼive: “Antende rire mbaʼérepa ojehu chéve koʼã mbaʼe, apilla Jehová rehehápe la aaguantaha hína. Péva chepytyvõ anivéma hag̃ua apensa chejehénte”.

10. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta koʼág̃ama voi jahecha hag̃ua Jehovápe ñande ita guasúramo?

10 Koʼẽrõitéma jahasáta hína umi situasión ijetuʼuetereíva ha upérõ koʼýte tekotevẽta jajerovia Jehováre. Koʼág̃ama ñamombarete vaʼerã ñande jerovia, péichamante ikatúta ñaaguanta oimehaichagua situasión. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta upearã? Jalee meme vaʼerã la Biblia ha umi ermáno koʼag̃agua experiénsia. Ñañehaʼã vaʼerã jahechakuaa mbaʼéichapa Jehová ohechaukáma vaʼekue haʼeha peteĩ ita guasu oipytyvõvo isiervokuérape. Jajepyʼamongetákena umichagua rrelátore ikatu hag̃uáicha ñande avei jahecha Jehovápe ñande ita guasúramo.

JEHOVÁICHA, JAJOGUA VAʼERÃ PETEĨ ITA GUASÚPE

11. ¿Mbaʼérepa jasegise Jehová ehémplo? (Ehecha pe rrekuádro “ Méta ikatúva omoĩ mitãrusukuéra”).

11 Koʼa peve jahecháma mbaʼéichapa Jehová ohechauka ojoguaha peteĩ ita guasúpe. Ha koʼág̃a jahecháta mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi iñehémplo. Amáske jajapo porã upéva, ikatúta ñaipytyvõ porãve pe kongregasiónpe. Por ehémplo Jesús heʼi vaʼekue Pédrope: ‘Nde hína Simón. Koʼág̃a nderérata Cefas (heʼiséva “Pedro”)’. Upe téra heʼise kuri “ita pedáso” (Juan 1:42). Péva heʼise Pedro ikatúta hague oipytyvõ pe kongregasiónpe ojepytaso mbarete hag̃ua. Umi ansiánore ojeʼe avei haʼeha ‘peteĩ ita guasu ñanemoʼãva’. Péva ohechauka haʼekuéra oproteheha umi oĩvape kongregasiónpe (Is. 32:2). Péro enterovévante voi, tahaʼe ansiáno térã nahániriva, ikatu ñañehaʼã jasegi Jehová ehémplo. Péicha tuichaiterei ñaipytyvõta pe kongregasiónpe (Efes. 5:1).

12. Emombeʼu mbaʼéichapa ikatu japrotehe ñane ermanokuérape.

12 Eprotehékena ermanokuérape. Amedída ke ivaive ohóvo la situasión koʼã “ára pahápe”, jarekóta hetaitereive oportunida ikatu hag̃uáicha ñañopytyvõ (2 Tim. 3:1). Por ehémplo, sapyʼánte ñane ermanokuérape tuichaiterei operhudika umi torménta vai. Algúno katu oheja voi hóga pórke pe oikohápe ipeligrosoiterei térã oiko gérra. Oiko jave koʼã mbaʼe, ikatu jaofrese chupekuéra ñande róga opyta hag̃ua. Péro ndahaʼéi upévante la ikatúva jajapo ñane ermanokuéra rehehápe. Ikatu avei ñakonsola ha jahechauka jahayhuha chupekuéra. Por ehémplo og̃uahẽ jave hikuái Salón del Réinope ikatu jarresivi chupekuéra torypápe. Péicha oñeñandu porãta hikuái kongregasiónpe. Ko múndope ningo ñane ermanokuéra oiko ojepyʼapyháre ha hiʼarive heta oĩ la otrata vaíva chupekuéra. Upévare ou jave hikuái rreunionhápe, jatratase chupekuéra mborayhúpe ikatu hag̃uáicha ikyreʼỹ ha ipyʼaguapy.

13. ¿Mbaʼéichapa umi ansiáno ikatu oprotehe umi ermánope? (Ehecha pe taʼanga).

13 Umi ansianokuéra ikatu avei oprotehe ermanokuérape ojecha vai jave hikuái. Por ehémplo peteĩ ermánope oafektáramo peteĩ torménta vai térã tekotevẽ jave ojeraha chupe ospitálpe, ansianokuéra pyaʼe okuʼéta ikatu hag̃uáicha oñepytyvõ chupe. Avei ohecháta oipytyvõ hag̃ua chupe la Biblia rupive. Umi ermanokuéra oñembojaséta peteĩ ansiánore oikuaáramo haʼe ivuenoha, oñemoĩkuaaha hapicha lugárpe ha oporohendukuaaha. Peteĩ ansiáno péicha otratáramo ijovechakuérape, haʼekuéra oñandúta ojehayhuha chupekuéra. Ha upéi pe ansiáno oakonseháramo chupekuéra la Biblia rupive, umi ermanokuérape ifasilvéta ojapo hag̃ua la haʼe heʼíva (1 Tes. 2:​7, 8, 11).

Umi ansiáno oprotehe umi ermánope oiko jave umi torménta vai ha ohasa jave hikuái umi provléma ojoguáva torménta vaípe (Ehecha párrafo 13) a


14. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo umi ótro ojerovia hag̃ua ñanderehe?

14 Ikatu vaʼerã ojejerovia nderehe. Ñande jaipota umi ermanokuéra ojerovia ñanderehe, koʼýte ijetuʼu jave la situasión (Prov. 17:17). ¿Mbaʼépa ikatu jajapo haʼekuéra ojerovia hag̃ua ñanderehe? Iporãta siémpre jahechaukáramo umi kualida porã, ani sapyʼapyʼánte. Por ehémplo, ñaprometéramo jajapotaha peteĩ mbaʼe, ñañehaʼã vaʼerã ñakumpli. Iñimportánte avei ñanepuntuál (Mat. 5:37). Ikatu avei jajeofrese ñaipytyvõ hag̃ua ermanokuérape oikotevẽ jave hikuái. Ha avei iporãta ñakumplíramo ñane asignasionkuéra heʼihaichaite umi instruksión.

15. Emombeʼu mbaʼéichapa ojapo porã ermanokuérare ikatúramo ojerovia umi ansiánore.

15 Tuichaiterei ojapo porã ermanokuérare oikuaáramo ikatuha ojerovia umi ansiánore. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Umi ermanokuéra saʼive ojepyʼapýta, oikuaáramo ikatuha ohenói ansianokuérape oikotevẽha órape hikuái, por ehémplo pe ansiáno omoakãvape igrúpo de predikasión. Haʼekuéra oñandúta avei ojehayhuha chupekuéra, oikuaáramo ansianokuéra oipytyvõseha chupekuéra. Umi ermanokuéra ohecháramo peteĩ ansiáno oipuruha la Biblia ha umi puvlikasión omeʼẽ hag̃ua konsého, ojeroviavéta avei hese. Koʼýte umi ermáno okonfiavéta peteĩ ansiánore, haʼe ndoikóiramo omombeʼupa rei umi mbaʼe ndovaléiva ojekuaa ha okumplíramo la opromete vaʼekue.

16. ¿Mbaʼéichapa ojapo porã ñanderehe ha umi ótrore siémpre jajapóramo Jehová heʼíva?

16 Siémprekena ejapo la Jehová heʼíva oĩ porãha. Jajapóramo pe Jehová heʼíva oĩ porãha ha jarekóramo enkuénta la Biblia jadesidi mboyve, ñamoĩta ehémplo porã ótrope. Amedída jajeroviave ha jaikuaa porãve Jehovápe, jajepytaso mbaretevéta ijykére. Upéicha umi japu oñemboʼéva ko múndope nañanembodudamoʼãi ni nañanderahavaimoʼãi (Efes. 4:14; Sant. 1:​6-8). Jajeroviáramo Jehováre ha ipromesakuérare ñandepyʼaguapýta, jarresivíramo jepe notísia vai (Sal. 112:​7, 8). Péicha ikatúta avei ñaipytyvõ umi oikotevẽvape (1 Tes. 3:​2, 3).

17. ¿Mbaʼéichapa ansianokuéra ikatu oipytyvõ ermanokuérape ojepytaso mbarete hag̃ua?

17 Umi ansianokuéra ojejokokuaa vaʼerã entéro mbaʼépe, iñakãguapy vaʼerã, oiko vaʼerã hekópe ha noñemohatãi vaʼerã haʼekuéra heʼívapente. Koʼã kuimbaʼe ikatu oipytyvõ pe kongregasiónpe ojepytaso mbarete hag̃ua ha ‘oñakarama hatã hag̃ua Ñandejára ñeʼẽ jajeroviávare’ (Tito 1:9; 1 Tim. 3:​1-3). Umi ansianokuéra omoĩramo ehémplo porã ha ojapóramo pastoréo, oipytyvõta ermanokuérape oho meme hag̃ua rreunionhápe, osẽ hag̃ua predikasiónpe ha ostudia hag̃ua la Biblia. Ha oñepresentáramo ermanokuérape peteĩ provléma derrepentete, ansianokuéra omokyreʼỹta chupekuéra imanduʼa hag̃ua Jehováre ha ipromesakuérare.

18. ¿Mbaʼérepa ñamombaʼeguasuse Jehovápe ha ñañemoag̃uise hese? (Ehecha pe rrekuádro “ ¿Mbaʼéichapa ikatu reñemoag̃uive Jehováre?”).

18 Jahecha rire koʼã Jehová kualida porãite, ikatútama avei jaʼe rréi David heʼi haguéicha: “Toñemombaʼeguasu Jehovápe, haʼe ningo peteĩ Ita Guasu chéve g̃uarã” (Sal. 144:1). Ñande ningo siémpre ikatúta jajerovia Jehováre, haʼe ndofallamoʼãi ñanendive. Jaikove aja pukukue, ñandeeda rire jepe, Jehová siémpre ñanepytyvõta ñaĩ hag̃ua ijykerete. Upévare ikatu jaʼe: “Ñandejára ningo chéve g̃uarã peteĩ Ita Guasu” (Sal. 92:​14, 15).

PURAHÉI 150 Eñemoĩ Jehová ykére, haʼe ndesalváta

a JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Salón del Réinope peteĩ ermána naiprovlemaiete oñemboja hag̃ua mokõi ansiánore ha oñeʼẽ hendivekuéra.