Habu̱ ma gi tini te hutsʼi

Habu̱ ma dä xiʼi te hutsʼi

RÄ NTꞌUDI PA GÄ NXADIHU̱ 26

RÄ JÄHÑÄ 8 Jeoba geꞌä mä ntaki

Ntaki ha rä Zi Dada Jeoba ja ngu ora gi ntaki ha nꞌa rä däta ndo̱do

Ntaki ha rä Zi Dada Jeoba ja ngu ora gi ntaki ha nꞌa rä däta ndo̱do

«Mä Zi Dadahu̱ ꞌñenä nꞌa rä däta ndo̱do habu̱ dä za gä ntakihu̱ ꞌne joꞌo mä nꞌa nguꞌä» (1 SAM. 2:2).

TE MA GÄ HANTHU̱

Ma gä pädihu̱ te mä mꞌu̱i pe̱ꞌtsi rä Zi Dada Jeoba näꞌä japäbi drä ntso̱hui dä tꞌembäbi nꞌa rä Däta Ndo̱do. ꞌNehe ma gä pädihu̱ hanja dä za gä de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i.

1. Ja ngu di handihu̱ ha rä Salmo 18:​46, ¿konte bi kompara David rä Zi Dada Jeoba?

 DI ꞌMU̱IHU̱ ha nꞌa rä xiꞌmhai habu̱ yä tꞌo̱tꞌe njatꞌä di mpadi ꞌne nse̱kitho dä za dä paatä mä bidahu̱ ꞌnehe. Hängu nupkägihu̱ mä mfenihu̱ gä pädihu̱ ge dä za gä apäbihu̱ rä mfatsꞌi rä Zi Dada Jeoba. Ha Rä ntꞌudi pa gä nxadihu̱ 25, dä pädihu̱ hanja Jeoba näꞌä nꞌa rä Zi Dada näꞌä xa mäjuäni ꞌmu̱i ꞌne ja rä te, ꞌne nzäntho ꞌmu̱i al tanto pa dä maxkägihu̱. Ja ngu rä rey David, ora di handihu̱ hanja rä Zi Dada Jeoba faxkägihu̱, mänꞌa di kombensegihu̱ ge näꞌä nꞌa rä Zi Dada näꞌä xa mäjuäni ꞌmu̱i (hñeti Salmo 18:46). Nuꞌmu̱ David bi ꞌñenä «¡rä Zi Dada Jeoba hää ꞌmu̱i!», ꞌnehe bi ꞌñenä «Näꞌä rä Däta Ndo̱do». Di pädihu̱ ge nꞌa rä ndo̱do hingi ja rä te. Nuꞌmu̱, ¿por hanja David bi kompara rä Zi Dada Jeoba ngu nꞌa rä däta ndo̱do?

2. ¿Te ma gä handihu̱?

2 Ha nunä ntꞌudi di nxadihu̱, ma gä pädihu̱ por hanja rä Mäkä Tꞌofo embäbi nꞌa rä däta ndo̱do rä Zi Dada Jeoba ꞌne te dä za gä pädihu̱ de gehnä. ꞌNehe, ma gä pädihu̱ te mähyoni gä pe̱fihu̱ pa gä nkuatꞌihu̱ ko rä Zi Dada Jeoba ꞌne gä handihu̱ ngu mä Däta Ndo̱dohu̱. Pa ri uadi, ma gä pädihu̱ hanja dä za gä de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i rä Zi Dada Jeoba ꞌne gä njahu̱ ꞌnehe ngu nꞌa rä ndo̱do.

¿POR HANJA RÄ ZI DADA JEOBA ꞌÑENÄ NGU NꞌA RÄ DÄTA NDO̱DO?

3. ¿Pa te njatꞌä usa rä Mäkä Tꞌofo rä noya däta ndo̱do? (Hyandi rä kꞌoi).

3 ¿Por hanja rä Mäkä Tꞌofo di kompara rä Zi Dada Jeoba ngu nꞌa rä däta ndo̱do? Pa gä ntiendehu̱ mänꞌa xä ñho tenguꞌä rä mꞌu̱i. Ha rä Mäkä Tꞌofo di tinihu̱ ndunthi yä testo habu̱ udi ge rꞌa de nuꞌu̱ yä amigo rä Zi Dada Jeoba, bi ꞌñeꞌspäbi rä nsu po nuꞌu̱ yä hogä mꞌu̱i pe̱ꞌtsi ꞌne bi ꞌñembäbi ge näꞌä nꞌa rä däta ndo̱do. Deuteronomio 32:4 geꞌä nꞌa rä mu̱di testo habu̱ enä ge rä Zi Dada Jeoba näꞌä nꞌa «rä Däta Ndo̱do». Nuꞌmu̱ Ana bi xatuäbi rä Zi Dada Jeoba, ꞌnehe bi ꞌñenä ge näꞌä «nꞌa rä däta ndo̱do habu̱ dä za gä ntakihu̱ ꞌne joꞌo mä nꞌa nguꞌä» (1 Sam. 2:2). Rä profeta Habacuc ꞌnehe bi ꞌñembäbi rä Zi Dada Jeoba: «Mä Däta Ndo̱do» (Hab. 1:12). ꞌNe näꞌä jäꞌi bi yꞌofo rä Salmo 73 bi ꞌñenä: «Äjuä geꞌä rä däta ndo̱do de mä koraso» (Sal. 73:26). Jeoba mismo ꞌnehe xä mää ge näꞌä «nꞌa rä Däta Ndo̱do» (Is. 44:8). Ma gä handihu̱ hñuu de nuꞌu̱ yä mꞌu̱i mähotho pe̱ꞌtsi rä Zi Dada Jeoba, nuꞌu̱ faxkägihu̱ gä ntiendehu̱ por hanja rä ntso̱hui gä handihu̱ ngu nꞌa rä däta ndo̱do. ꞌNehe, ma gä pädihu̱ te mähyoni gä pe̱fihu̱ pa gä handihu̱ rä Zi Dada Jeoba ngu «mä Däta Ndo̱dohu̱» (Deut. 32:31).

Nuju̱ di handihu̱ rä Zi Dada Jeoba ngu nꞌa rä däta ndo̱do habu̱ dä za gä nkuatꞌihu̱ ꞌne gä hänihu̱ rä mfatsꞌi. (Hyandi rä parrafo 3).


4. ¿Por hanja dä za gä eñhu̱ ge rä Zi Dada Jeoba näꞌä nꞌa rä ntaki? (Salmo 94:22).

4 Jeoba näꞌä nꞌa rä ntaki. Ora ja nꞌa rä däyꞌe, nꞌa rä jäꞌi dä za dä nkuatꞌi mbo ha nꞌa rä kueba o ha nꞌa rä ndo̱do. Njabu̱ ꞌnehe, ora di thogihu̱ yä xuñha dä za gä nkuatꞌihu̱ ko rä Zi Dada Jeoba (hñeti Salmo 94:22). Rä Zi Dada Jeoba faxkägihu̱ gä suhu̱ näꞌä rä amista di pe̱ꞌtsihu̱ Kongeꞌä ꞌne di prometegihu̱ ge nuꞌu̱ yä xuñha di thogihu̱, hingä ma dä dura pa nzäntho. Pe hingä ho̱nse̱ꞌä, rä Zi Dada Jeoba xä promete ge ꞌnehe ma dä hñäki gatꞌho nuꞌu̱ yä sufrimiento hägägihu̱ rä johya mäpaya (Ezeq. 34:​25, 26).

5. ¿Hanja di udihu̱ ge di nkuatꞌihu̱ ko rä Zi Dada Jeoba?

5 Ora di xatuäbihu̱ rä Zi Dada Jeoba, di udihu̱ ge di nkuatꞌihu̱ kongeꞌä. Njabu̱ di hänihu̱ «näꞌä tsaya uni Äjuä» ꞌne geꞌä su mä mfenihu̱ ꞌne mä korasohu̱ (Filip. 4:​6, 7, TNM). Geꞌä bi thogi nꞌa rä zi ku rä thuhu Artiom. Nuni zi ku bi tꞌe̱ntꞌi fadi. ¿Te mä delito bi yꞌo̱tꞌe? Ngeꞌä pe̱päbi rä Zi Dada Jeoba. Ora mi o fadi, nꞌa rä jäꞌi njatꞌä mi o̱tuäbi yä ntꞌani, xa mi pidi ꞌne mi ꞌme̱tuäbi rä tsa. Nuni zi ku enä: «Ora mi tꞌo̱tkägi yä ntꞌani, xa ndi tumämu̱i ꞌne xa ndi tsu. Pe nzäntho ndi xatuäbi rä Zi Dada Jeoba ꞌne ndi apäbi ge dä rꞌakägi rä mfädi ꞌne nꞌa rä tsaya ha mä mfeni. Mäske xa bi tꞌo̱tkägi ndunthi yä ntsꞌomꞌu̱i, nuga hindä fayabi rä Zi Dada Jeoba. Pa geki, rä Zi Dada Jeoba ꞌñenä ngu nꞌa rä däta jädo habu̱ dä nkuatꞌi».

6. ¿Por hanja nzäntho dä za gä pe̱ꞌspäbihu̱ rä komfiansa rä Zi Dada Jeoba? (Isaías 26:​3, 4).

6 Jeoba uni rä komfiansa. Ja ngu nꞌa rä däta ndo̱do o nꞌa rä tꞌo̱ho̱ nunka di ñꞌäni de rä luga, njabu̱ ꞌnehe rä Zi Dada Jeoba. Näꞌä nzäntho ꞌmu̱i ꞌne ya xä ñhoki pa dä maxkägihu̱. Dä za gä pe̱ꞌspäbihu̱ rä komfiansa rä Zi Dada Jeoba, ngeꞌä rä Mäkä Tꞌofo mää ge «go geꞌä rä Däta Ndo̱do näꞌä ꞌmu̱i pa nzäntho» (hñeti Isaías 26:​3, 4). Rä Zi Dada Jeoba nunka ma dä du ꞌne nzäntho ma dä mꞌu̱i pa dä kumpli yä promesa, pa dä yꞌo̱de mä sadihu̱ ꞌne pa dä rꞌakägihu̱ rä mfatsꞌi ora gä honihu̱. Nuju̱ dä za gä nkuatꞌihu̱ ko rä Zi Dada Jeoba, ngeꞌä di pädihu̱ ge näꞌä nunka di fayabi yä amigo (2 Sam. 22:26). Hää, rä Zi Dada Jeoba nunka ma dä pumfri näꞌä di pe̱fihu̱ po geꞌä ꞌne ma dä jäpigihu̱ (Heb. 6:10; 11:6).

7. ¿Te mä benefisio di hänihu̱ ora di pe̱ꞌspäbihu̱ rä komfiansa rä Zi Dada Jeoba? (Hyandi ꞌnehe rä foto).

7 Di udihu̱ ge di handihu̱ rä Zi Dada Jeoba ngu nꞌa rä däta ndo̱do habu̱ di nkuatꞌihu̱, ora di kamfribihu̱ ge pa mä ñhouihu̱ nuꞌu̱ yä mhända rꞌakägihu̱ ꞌne di o̱tehu̱ mäske rꞌabu̱ di jakägihu̱ xä ñhei (Is. 48:​17, 18). Ora di handihu̱ hanja rä Zi Dada Jeoba rꞌakägihu̱ rä mfatsꞌi, mänꞌa di te näꞌä rä komfiansa di pe̱ꞌspäbihu̱. ꞌNe ora di te mä komfiansahu̱ po rä Zi Dada Jeoba, geꞌä ma dä maxkägihu̱ pa gä ze̱tihu̱ nuꞌu̱ yä xuñha ma dä ꞌñekägihu̱ hindi mporta hängu yä ndängi. Ndunthi yä mꞌiki di sentihu̱ ge joꞌo toꞌo dä maxkägihu̱. Pe oraꞌä, di dahu̱ ngue̱nda ge rä Zi Dada Jeoba hää ꞌmu̱pu̱ pa dä rꞌakägihu̱ rä mfatsꞌi. Nꞌa rä zi ku rä thuhu Vladímir enä: «Näꞌä rä tiempo dä ñꞌo fadi, geꞌmu̱ mänꞌa dä senti getbu̱ de rä Zi Dada Jeoba. Koꞌmu̱ ndi ose̱ni ꞌne mi joꞌo toꞌo dä maxkägi, ja gehni dä pädi mänꞌa gä pe̱ꞌspäbi ndunthi rä komfiansa rä Zi Dada Jeoba».

Dä thogi näꞌä dä thogi, di handihu̱ rä Zi Dada Jeoba ngu nꞌa rä däta ndo̱do habu̱ dä za gä nkuatꞌihu̱ pa dä maxkägihu̱. (Hyandi rä parrafo 7).


8. a) ¿Por hanja dä za gä mäñhu̱ ge rä Zi Dada Jeoba hindi mpadi? b) ¿Te mä benefisio di hänihu̱ ora di handihu̱ rä Zi Dada Jeoba ngu nꞌa rä däta ndo̱do habu̱ di nkuatꞌihu̱? (Salmo 62:​6, 7).

8 Rä Zi Dada Jeoba nunka di mpadi. Ja ngu nꞌa rä däta ndo̱do o nꞌa rä tꞌo̱ho̱ näꞌä hindi mpadi, rä mꞌu̱i rä Zi Dada Jeoba ꞌne nuꞌu̱ yä promesa nunka di mpadi (Mal. 3:6). Adán ꞌne Eva bi desidi hindä yꞌo̱te rä Zi Dada Jeoba. Pe rä Zi Dada Jeoba himbi paati näꞌä mi beni dä me̱fi ko yä jäꞌi. Rä apostol Pablo bi ꞌñenä ge rä Zi Dada Jeoba «nuꞌä hingi paatä rä mfeni» (2 Tim. 2:13). ¿Te ri bo̱ni nuya yä noya? Ge hindi mporta te dä me̱fi märꞌaa, rä Zi Dada Jeoba nunka ma dä paati rä mꞌu̱i nixi yä mhända. Po geꞌä, dä za gä pe̱ꞌspäbihu̱ rä komfiansa ge Jeoba näꞌä nꞌa rä Zi Dada näꞌä nunka di mpadi, ꞌne ge mu̱ gä apäbihu̱ rä mfatsꞌi näꞌä ma dä maxkägihu̱ ora di thogihu̱ yä xuñha (hñeti Salmo 62:​6, 7).

9. ¿Te dä za gi pädi de rä esperiensia rä zi nju Tatiana?

9 Nuju̱ di udihu̱ ge di handihu̱ Jeoba ngu nꞌa rä däta ndo̱do, mu̱ nzäntho di benihu̱ tenguꞌä rä mꞌu̱i ꞌne mu̱ nzäntho di e̱ntꞌihu̱ ha mä mfenihu̱ näꞌä xä promete dä me̱fi ko rä Xiꞌmhai ꞌne yä jäꞌi. Ora di pe̱fihu̱ njabu̱, geꞌä di su mä mfenihu̱ ora di ñhanduihu̱ yä dumu̱i ꞌne yä xuñha (Sal. 16:8). Geꞌä bi thogi nꞌa rä zi nju rä thuhu Tatiana. Koꞌmu̱ rä testigo rä Jeoba, yä autorida himbi hyopäbi bi bo̱ni de rä nguu po nꞌa rä tiempo. Nunä zi nju enä: «Bi jotkꞌägi ha mä nguu ꞌne himbi thokägi toꞌo gä handi. Ri mu̱di xa dä desanimä ꞌne xa mi jakägi xä ñhei gä ze̱ti. Ora dä ntiende ge ndi thogi nuya yä xuñha ngeꞌä di mädi rä Zi Dada Jeoba ꞌne di pe̱päbi rä bolunta, geꞌä bi maxkägi pa mänꞌa dä tumämu̱i po näꞌä di senti rä Zi Dada Jeoba ꞌne ya hingä xa dä tumämu̱i po gekise̱».

10. ¿Te dä za gi pe̱fi dende nubye̱ pa gi hyandi rä Zi Dada Jeoba ngu nꞌa rä Däta Ndo̱do pa geꞌi habu̱ dä za gi nkuatꞌi?

10 Mänꞌitꞌho ma dä ꞌñepu̱ yä pa mänꞌa xi xä ñhei, ꞌne ja ngu nunka änte, ma dä jakägihu̱ mꞌe̱di rä mfatsꞌi rä Zi Dada Jeoba. Hänge dende nubye̱, xa mähyoni gä japäbihu̱ dä te näꞌä rä komfiansa di pe̱ꞌspäbihu̱ ge näꞌä nzäntho ma dä maxkägihu̱ ꞌne ma dä rꞌakägihu̱ gatꞌho näꞌä di jakägihu̱ mꞌe̱di pa gä ze̱tihu̱ yä xuñha ꞌne hingä fayabihu̱. Pa geꞌä, ¿te mähyoni gä pe̱fihu̱? Xa mähyoni gä nxadihu̱ rä Mäkä Tꞌofo ꞌne gä handihu̱ te bi me̱fi nuꞌu̱ yä amigo rä Zi Dada Jeoba mäyaꞌmu̱, ꞌne dä hogi gä hetihu̱ nuꞌu̱ yä esperiensia de nuꞌu̱ mä kuhu̱ mäpaya de hanja xä ze̱ti yä xuñha. Hñudi gi ntso̱ꞌmi ꞌne hyandi hanja rä Zi Dada Jeoba xä zo̱ho̱ xä nja ngu nꞌa rä däta ndo̱do pa rä hnini. Geꞌä ma dä maxꞌäꞌi pa gi hyandi rä Zi Dada Jeoba ngu nꞌa rä Däta Ndo̱do pa geꞌi habu̱ dä za gi nkuatꞌi ora gi thogi yä xuñha.

MA GÄ DE̱MBÄBIHU̱ RÄ MꞌU̱I RÄ ZI DADA JEOBA

11. ¿Por hanja di nehu̱ gä de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i rä Zi Dada Jeoba ꞌne gä njahu̱ ꞌnehe ngu nꞌa rä ndo̱do? (Hyandi rä recuadro « Näꞌä dä hogi dä me̱fi yä bäsjäꞌi dende nubye̱»).

11 Ya dä handihu̱ por hanja rä Zi Dada Jeoba rä ntso̱hui dä tꞌembäbi rä däta ndo̱do. Pe nubye̱ ma gä handihu̱ hanja dä za gä de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i. Entremäs gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i, mänꞌa ma dä za gä fatsꞌihu̱ mä kuhu̱ ha rä mhuntsꞌi. Por ejemplo, rä Hesu bi ꞌñembäbi Simón ge nubye̱ ma xä ꞌñembäbi Cefas (ha mä nꞌa rä ñhäki geꞌä Pedro ꞌne ri bo̱ni «nꞌa xe̱ni rä do») (Juan 1:​42, TNM). Kongeꞌä rä Hesu bi ꞌñudi ge Pedro ma xä zo̱ho̱ xä nja ngu nꞌa rä ndo̱do, ngeꞌä ma xä nupäbi yä mfeni yä ku ꞌne ma xä matsꞌi pa xä ze̱di yä komfiansa po rä Zi Dada Jeoba. Rä Mäkä Tꞌofo mää ge yä anciano ꞌñenä «ngu rä xudi nꞌa rä ndo̱do näꞌä ja ha nꞌa rä yꞌotꞌä hai». ¿Por hanja? Ngeꞌä yä anciano di ñäni ꞌne di su yä ku de rä mhuntsꞌi (Is. 32:2). Pe hingä ho̱nse̱ yä anciano dä za dä nja ngu nꞌa rä ndo̱do. Kada nꞌa de gekhu̱ dä za gä de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i rä Zi Dada Jeoba ꞌne dä za gä njahu̱ ngu nꞌa rä ndo̱do habu̱ dä za dä nkuatꞌi mä zi kuhu̱ ora thogi yä xuñha (Efes. 5:1).

12. ¿Te dä za gä pe̱fihu̱ pa njabu̱ dä zo̱ho̱ gä njahu̱ ngu nꞌa rä ndo̱do habu̱ dä za dä nkuatꞌi märꞌaa?

12 Dä za gä njahu̱ ngu nꞌa rä ndo̱do habu̱ dä ntaki märꞌaa. Mu̱ yä ku thogi yä xuñha po ränge yä däta däyꞌe, yä mbiꞌmhai, yä tuhni o yä gerra, dä za gä njahu̱ ngu nꞌa rä ndo̱do pa geꞌu̱ mu̱ gä umbäbihu̱ ntsaya ha mä nguhu̱. Koꞌmu̱ di ꞌmu̱ihu̱ ha yä gäxä pa, mänꞌa ma dä ꞌñepu̱ yä xuñha xi xä ntsꞌo. Hänge ngu ri thogi yä pa, mänꞌa di pe̱ꞌtsihu̱ rä oportunida de gä mfatsꞌihu̱ nꞌa ngu mä nꞌaa (2 Tim. 3:1). ꞌNehe dä za gä njahu̱ ngu nꞌa rä ndo̱do habu̱ dä za dä ntaki märꞌaa, mu̱ di nupäbihu̱ yä mfeni mä zi kuhu̱ ꞌne di utihu̱ hängu di mädihu̱. Por ejemplo ha rä Ngu de gä Mhuntsꞌi dä za gä umbäbihu̱ nꞌa rä hogä ꞌñehe gatꞌho yä ku, gä mplatikahu̱ kongeꞌu̱ ꞌne gä nupäbihu̱ yä mfeni pa njabu̱ gä mfaxtehu̱ dä nja nꞌa rä hogä ntsitsꞌi ꞌne rä mhäte ha rä mhuntsꞌi. Mäpaya di nheki ndunthi rä ntsꞌomꞌu̱i, hänge ora yä zi ku tso̱ni ha rä Ngu de gä Mhuntsꞌi di nehu̱ dä senti ge di mhädi ꞌne ge rä Zi Dada Jeoba di huitsꞌi.

13. ¿Hanja dä za yä anciano dä zo̱ho̱ dä nja ngu nꞌa rä ndo̱do habu̱ dä za dä nkuatꞌi yä ku? (Hyandi ꞌnehe rä foto).

13 Yä anciano dä za dä zo̱ho̱ dä nja ngu nꞌa rä ndo̱do habu̱ dä za dä nkuatꞌi yä ku ora thogi yä xuñha. Por ejemplo, ora ja yä xuñha po ränge yä däta däyꞌe, yä mbiꞌmhai o märꞌa yä tsꞌo thogi, yä anciano nguntꞌä di organisa hanja dä uni rä mfatsꞌi. ꞌNehe, ko rä Mäkä Tꞌofo fatsꞌi ꞌne nupäbi yä mfeni nuꞌu̱ yä ku. Ora yä ku thogi yä xuñha, mänꞌa hingi japäbi xä ñhei dä yꞌapäbi rä mfatsꞌi yä anciano ora handi ge yä hojäꞌi, udi rä mhäte ꞌne ꞌmu̱i dispuesto dä yꞌo̱de te tupäbi yä mu̱i. ꞌNehe, yä ku mänꞌa hingi japäbi xä ñhei dä asepta nuꞌu̱ yä konseho de rä Mäkä Tꞌofo häni de nuꞌu̱ yä anciano udi nuya yä hogä mꞌu̱i (1 Tes. 2:​7, 8, 11).

Yä anciano de rä mhuntsꞌi ꞌñenä ngu nꞌa rä ndo̱do habu̱ di nkuatꞌi yä ku ora thogi yä xuñha ꞌne yä dumu̱i. (Hyandi rä parrafo 13). a


14. ¿Hanja dä za gä udihu̱ ge dä za dä ꞌme̱skägihu̱ rä komfiansa?

14 Ma gä udihu̱ ge dä za dä ꞌme̱skägihu̱ rä komfiansa. Gatꞌho di nehu̱ ge märꞌaa dä senti ge dä za dä mede kongekhu̱ mänꞌa ora thogi yä xuñha (Prov. 17:17). ¿Pe te dä za gä pe̱fihu̱ pa njabu̱ märꞌaa dä za dä me̱skägihu̱ rä komfiansa? Hyaxtho dä za gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i rä Zi Dada Jeoba. Por ejemplo, dä hogi gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä kumplihu̱ näꞌä di prometehu̱, ꞌne gä kumplihu̱ ko näꞌä rä ora di kohihu̱ (Mat. 5:37). ꞌNehe, dä hogi gä ofresebihu̱ rä mfatsꞌi nuꞌu̱ japäbi mꞌe̱di. Ora tꞌakägihu̱ nꞌa rä ꞌme̱fi, dä hogi gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä jahu̱ näꞌä ꞌme̱fiꞌä ja ngu di mhändagihu̱.

15. ¿Te mä benefisio häni gatꞌho rä mhuntsꞌi ora yä anciano udi ge dä za dä ꞌme̱ꞌspäbi rä komfiansa?

15 Ora yä anciano udi ge dä za dä ꞌme̱ꞌspäbi rä komfiansa, gatꞌho rä mhuntsꞌi häni ndunthi yä benefisio. Yä ku ꞌnehe senti ge di mhädi ora handi ge näꞌä anciano di nkargo de rä grupo, uni rä komfiansa pa toꞌo dä yꞌapäbi rä mfatsꞌi. ꞌNehe, yä ku mänꞌa pe̱ꞌspäbi rä komfiansa yä anciano ora handi ge nuyu̱ usa rä Mäkä Tꞌofo ꞌne näꞌä rä imformäsio uni rä hnini rä Zi Dada Jeoba pa dä uni nꞌa rä konseho. Yä anciano ꞌnehe di logra dä ꞌme̱ꞌspäbi rä komfiansa, ora yä ku handi ge nuyu̱ pädi dä me̱ꞌtsi ꞌne hinto pete näꞌä sipäbi, ꞌne ora di kumpli ko näꞌä di promete.

16. ¿Hanja di benefisiahu̱ ꞌne di japäbihu̱ dä benefisia märꞌaa mu̱ tse̱di mä komfiansahu̱ po rä Zi Dada Jeoba?

16 Hingä hopäbihu̱ toꞌo dä paatä näꞌä rä komfiansa di pe̱ꞌspäbihu̱ Jeoba. Ma gä umbäbihu̱ nꞌa rä hogä ejemplo märꞌaa, mu̱ änte de gä tomähu̱ nꞌa rä desision di o̱thu̱ ngue̱nda te di mbeni rä Zi Dada Jeoba ꞌne di jamäsuhu̱ nuꞌu̱ yä tsꞌofo rꞌakägihu̱ po mäde de rä Mäkä Tꞌofo. Ora di nxadihu̱ rä Mäkä Tꞌofo, di japäbihu̱ dä te näꞌä rä komfiansa di pe̱ꞌspäbihu̱ rä Zi Dada Jeoba ꞌne geꞌä faxkägihu̱ pa hingä fayabihu̱ ꞌne gä jamäsuhu̱ nuꞌu̱ yä mhända. Mu̱ tse̱di mä komfiansahu̱ po rä Zi Dada Jeoba, hingä ma gä hopäbihu̱ ge yä duda ꞌne nuꞌu̱ yä ntꞌudi de nunä xiꞌmhai, dä jakägihu̱ gä ꞌuengihu̱ de rä ꞌñuu rä Zi Dada Jeoba (Efes. 4:14; Sant. 1:​6-8). Mu̱ tse̱di mä komfiansahu̱ po rä Zi Dada Jeoba ꞌne hindi dudahu̱ ge ma dä kumpli näꞌä xä prometegihu̱, nunka ma gä ꞌuegehu̱ de Geꞌä mäske dä zo̱kägihu̱ yä däta xuñha ꞌne yä dumu̱i (Sal. 112:​7, 8). Mu̱ tse̱di mä komfiansahu̱ po rä Zi Dada Jeoba, asta ma dä za gä fatsꞌihu̱ märꞌaa ora ꞌnehe thogi yä xuñha ꞌne yä dumu̱i (1 Tes. 3:​2, 3).

17. ¿Te mähyoni dä me̱fi yä anciano pa dä za dä matsꞌi yä ku de rä mhuntsꞌi dä me̱ꞌtsi rä calma ora tso̱päbi yä xuñha?

17 Rä Mäkä Tꞌofo enä ge yä anciano debe dä jamäsu näꞌä pe̱fi ꞌne näꞌä mää. ꞌNehe debe dä ꞌñudi ge ja yä juisio ꞌne yä ordenädo. Yä anciano fatsꞌi yä ku dä me̱ꞌtsi rä calma ora tso̱ho̱ yä xuñha ꞌne fatsꞌi pa ze̱di yä komfiansa po rä Zi Dada Jeoba (Tito 1:9; 1 Tim. 3:​1-3). Ora yä anciano hutsꞌi nꞌa rä hogä ejemplo ꞌne ꞌueke rä tiempo pa dä nupäbi rä mfeni kada nꞌa rä ku, geꞌä fatsꞌi nuyu̱ yä ku pa hindä hye̱gi de dä ntini ha yä mhuntsꞌi, pa dä bo̱ni dä ungä ntꞌo̱de ꞌne pa dä ꞌueke rä tiempo pa dä nxadise̱ rä Mäkä Tꞌofo. ꞌNehe, ora yä ku nse̱kitho tso̱päbi yä xuñha ꞌne yä dumu̱i, yä anciano bembäbi ge mähyoni dä hyombäbi rä mfatsꞌi rä Zi Dada Jeoba ꞌne hindä pumfri näꞌä xä prometegihu̱.

18. ¿Por hanja di nehu̱ gä sigihu̱ gä nsundahu̱ rä Zi Dada Jeoba ꞌne gä jonihu̱ kongeꞌä? (Hyandi rä recuadro « Konose mänꞌa xä ñho rä Zi Dada Jeoba»).

18 Ya dä handihu̱ tenguꞌä rä mꞌu̱i rä Zi Dada Jeoba ꞌne por hanja rä ntso̱hui dä tꞌembäbi nꞌa rä däta ndo̱do. Nubye̱ di sentihu̱ näꞌä bi senti rä rey David nuꞌmu̱ bi ꞌñenä: «Drä nsunda rä Zi Dada Jeoba, ngeꞌä go geꞌä mä Däta Ndo̱do habu̱ di nkuatꞌi» (Sal. 144:1). Dende nubye̱ ꞌne pa nzäntho, Jeoba näꞌä nꞌa rä Zi Dada näꞌä dä za gä pe̱ꞌspäbihu̱ gatꞌho rä komfiansa. Durante mä bidahu̱ asta nuꞌmu̱ ya gä zi nxitahu̱, näꞌä nunka ma dä hye̱gäse̱hu̱ ꞌne nzäntho ma dä maxkägihu̱ pa gä mꞌu̱ihu̱ getbu̱ de Geꞌä. Hää, ko ndunthi rä komfiansa dä za gä enähu̱ kada nꞌa de gekhu̱: «Rä Zi Dada Jeoba [ . . . ] go geꞌä Däta Ndo̱do habu̱ di nkuatꞌi» (Sal. 92:​14, 15).

RÄ JÄHÑÄ 150 ¡Jeoba geꞌä mä Ñäntehu̱!

a NÄꞌÄ DI NHEKI HA RÄ FOTO: Ha rä Ngu de gä Mhuntsꞌi nꞌa rä zi nju pe̱ꞌtsi rä komfiansa de dä mete yä anciano nuꞌu̱ yä dumu̱i.