Bɔtera na kɔ bɔ olili so na so

Bɔ tra na kɔ bɔ bahyehyɛ naso

ADESŨA 26

DWEIN 8 Yehowa Ne Yɛn Guankɔbea

Fa Yehowa Yɛ Wɔ Nyɔbotaen

Fa Yehowa Yɛ Wɔ Nyɔbotaen

“Nyɔbotaen biala nne berɛ bɔ ɔte kyɛ yɛ Nyameɛ ɔ.”1 SAM. 2:2.

BƆ ADESŨA NE KƆHÃ YENWO DWIRƐ Ɔ

Yekonwu subaen ahoroɛ bɔ ɔwɔ Yehowa nwo bɔ ɔmaa bɛkã kyɛ ɔte nyɔbotaen, ɔne kyɛbɔ yɛkɔhora yekosuesua sɔ subaen ne bie ɔ.

1. Kyɛbɔ Edwein 18:46 kã ne, Dawide fale Yehowa totole nzu anwo?

 EWIASE bɔ yɛte nu ye, edwirɛ kɔhora kɔto yɛ mbofire nu, bɔ ɔkɔmaa nningyein kɔsesa koraa wɔ y’asetena nu ɔ. Nakoso ɔyɛ yɛ fɛ paa kyɛ yɛkora yɛfa yɛnwo yɛto Yehowa so maa ɔboka yɛ ɔ. Adesua bɔ oli ɛhe nyunu nanu ne, yenwuni kyɛ Yehowa yeɛ ɔte Nyameɛ teasefoɛ ne, na okuro kyɛ ɔboka yɛ mmerɛ biala. Sɛ ɔboka yɛ sɔ a, ɔmaa yenya gyidie kyɛ, ‘ɔte ase!’ (Kenga Edwein 18:46.) Dawide hane sɔ dwirɛ ne yiele ne, osa hane kyɛ Nyameɛ te ‘ye nyɔbotaen.’ Yede, Yehowa bɔ ɔte Nyameɛ teasefoɛ ne, nzuati yeɛ Dawide fale ye totole nyɔbotaen bɔ ngoa nne nu nanwo ɔ?

2. Edwirɛ bɔ Dawide hafale Yehowa nwo kyɛ “me Nyɔbotaen” ne, nzu yeɛ yekonwu ye yɛkɔfa yenwo ɔ?

2 Bɔ yeti yeɛ bɛkã Yehowa nwo dwirɛ kyɛ ɔte nyɔbotaen, ɔne bɔ sɔ dwirɛ ne maa yenwu ye yɛfa yenwo ne, yekosusu yenwo wɔ adesua he anu. Yekosa yɛkɔnea kyɛbɔ yɛkɔfa Yehowa yɛkɔyɛ Nyɔbotaen ɔ. Ɛhene si ne, yɛkɔnea kyɛbɔ yekosuesua Yehowa subaen ahoroɛ bɔ ɔmaa ɔyɛ nyɔbotaen ne.

BƆ YETI YEƐ YEHOWA TE NYƆBOTAEN Ɔ

3. Edwirɛ “nyɔbotaen” ne, sɛɛ yeɛ bɛtaa bɛfa bɛyɛ adwuma wɔ Bible nanu ɔ? (Nea foto bɔ ɔwɔ ne.)

3 Sɛ Bible ne ka kyɛ Yehowa te “nyɔbotaen” a, ɔmaa yenwu subaen biemɔ bɔ ɔwɔ yenwo ne yé. Mmerɛ pee ne, sɛ bɛbɔ bɛso Yehowa ne kamvo ye a, yeɛ bɛkã yenwo dwirɛ kyɛ ɔte nyɔbotaen ɔ. Deuteronomi 32:4 yeɛ olimoa hane Yehowa nwo dwirɛ kyɛ ɔte “Nyɔbotaen” ɔ. Mmerɛ bɔ né Hana bɔ mbaeɛ ne, ɔhane kyɛ, “Nyɔbotaen biala nne berɛ bɔ ɔte kyɛ yɛ Nyameɛ ɔ.” (1 Sam. 2:2) Habakuku koso hane kyɛ Yehowa te ‘ye Nyɔbotaen.’ (Hab. 1:12) Yeɛ bɔ ɔhworɔle Edwein 73 ne koso hane kyɛ Nyameɛ te ‘y’ahone anwoserɛ.’ (Edw. 73:26) Yehowa bɔbɔ po frɛle yenwo kyɛ ɔte Nyɔbotaen. (Yes. 44:8) Subaen bɔ ɔmaa yenwu ye kyɛ Yehowa te nyɔbotaen ne, ɛmɔma yesusu nu nza nwo. Afei yɛkɔnea kyɛbɔ yɛkɔfa ye yɛkɔyɛ “yɛ Nyɔbotaen” ɔ.—Deut. 32:31.

Bɛbɔ bɛso Yehowa ne de, benwu ye kyɛ ɔte kyɛ Nyɔbotaen (Nea ngyekyɛmuɛ 3)


4. Atee beni aso yeɛ Yehowa te afealeɛ ɔ? (Edwein 94:22)

4 Yehowa te afealeɛ. Sɛ nzue tɔ serɛserɛ paa bɔ mvrama nate nu a, ebie kora kɔfea nyɔboɛ sua nu, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a asane ngɔto ye ɔ. Sɔ ala yeɛ Yehowa bɔ yɛnwo waen mmerɛ bɔ edwirɛ pirikua bie ato yɛ ne. (Kenga Edwein 94:22.) Ɔbɔ yɛnwo waen fi nningyein bɔ ɔkɔsɛkye yɛne ye afia nanwo, na wahyɛ bɔ kyɛ, amaneɛ biala bɔ yenwu ye ne, ɔngɔtena berɛ daa. Afei nikyee biala bɔ ɔmma yennya asomdwee ne koso, ɔkɔye kofi berɛ koraa.—Hes. 34:​25, 26.

5. Yɛkɔyɛ sɛɛ né yafa Yehowa yayɛ y’afealeɛ ɔ?

5 Mbaeɛ te atee ko bɔ yɛfa so yɛfa Yehowa yɛyɛ y’afealeɛ ɔ. Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, Yehowa fa ‘ye asomdwee’ ne ma yɛ, na ɛhene bɔ y’ahone ne y’adwene nwo waen. (Flp. 4:​6, 7) Ɛmɔma yɛnea bɔ ɔtole aliemaa bie bɔ bɛfrɛ ye Artem. Ye gyidie ti, bɛfale ye bɛtole prisa. Biaa bɔ né ɔneɛnea ye dwirɛ nanu ne, né ye tianu yɛ se paa. Né ɔtaa frɛ ye bisabisa ye dwirɛ pee, na ɔyɛ sɔ koso a, né ɔyɛ ye ayayadeɛ, na osa bɔ ye ndrɛneɛ. Artem hane kyɛ: “Mmerɛ biala bɔ sɔ biaa ne kɔfrɛ me ne, né me kunu tete me. . . . Yeti né metaa mebɔ mbaeɛ kyɛ Yehowa boka me ma nnya asomdwee, ɔne nworɛ bɔ ngɔfa ngodwudwo ɔ. Bɔ ɔyɛle ne mukoraati angɔ anzi huu. . . . Yehowa bokale me paa, yeti né waayɛ tekyɛ makisa nyɔbotaen bie ne.”

6. Nzuati yeɛ yɛkɔhora yɛkɔfa yɛnwo yɛkɔto Yehowa so mmerɛ biala ɔ? (Yesaya 26:​3, 4)

6 Yɛkora yɛfa yɛnwo yɛto Yehowa so. Kyɛbɔ nyɔbotaen bie kora timu nekahorɛ bɔ ye bo ndu ne, sɔ ala yeɛ Yehowa koso wɔ berɛ ma yɛ mmerɛ biala ɔ. Yeti yɛkɔhora yɛkɔfa yɛnwo yɛkɔto ye so, ofikyɛ ɔte “afebɔɔ nyɔbotaen.” (Kenga Yesaya 26:​3, 4.) Yehowa te ase daa, yeti okoli ye bɔhyɛ so, okotie yɛ mbaeɛ, na mmokalɛ biala bɔ yehia ne koso, ɔkɔfa kɔma yɛ. Bɛbɔ bɛso ye ne, odi nahorɛ ma bɛ; ɛhene ati yɛkɔhora yekole ye yekoli. (2 Sam. 22:26) Bɔ yɛyɛ yɛma ye ne, ye wora ngofi ye lle, na mmom okoyira yɛ.—Heb. 6:10; 11:6.

7. Sɛ yɛfa yɛnwo yɛto Yehowa so a, ɔboka yɛ sɛ? (Nea foto ne koso.)

7 Sɛ yɛfa yɛnwo yɛto Yehowa so koraa a, okyire kyɛ yafa ye yayɛ yɛ Nyɔbotaen. Yede yedi kyɛ sɛ yɛfa ɔhaw bɔ nu yɛ se nu po, na yetie Yehowa a, yɛ bɔbɔ yeɛ ɔkɔboka yɛ ɔ. (Yes. 48:​17, 18) Sɛ yenwu kyɛbɔ Yehowa boka yɛ ne a, ɔkɔmaa yekonya yenu gyidie bɔ nu yɛ se paa. Afei sɛ ɔhaw foforɛ bie to yɛ a, yekonwu ye kyɛ Yehowa ngome yeɛ ɔkɔhora kɔboka yɛ ɔ. Mmerɛ bɔ yɛnye atutu aha yɛsa nu ne, yeɛ yɛtaa yenwu ye paa kyɛ sɛ ɛfa wɔnwo to Yehowa so a, ɔngɔyakyi wɔ nu ɔ. Aliemaa bie bɔ bɛfrɛ ye Vladimir hane kyɛ: “Bɛhyele me bɛtole nu ne, sɛ ngɔha a, sɔ mmerɛ ne paa yeɛ mene Yehowa adamvoa nanu yɛle se ɔ. Né me ngome yeɛ nwura prisa sua nanu ɔ, na né meyɛ yenwo hwee a ɔnyɛ yé. Ɛhene maa nzuane kyɛ ngɔfa menwo ngɔto Yehowa so koraa ɔ.”

Sɛ yɛfa yɛnwo yɛto Yehowa so koraa a, okyire kyɛ yafa ye yayɛ yɛ Nyɔbotaen (Nea ngyekyɛmuɛ 7)


8. (a) Nzuati yeɛ yɛkɔhora yɛkɔha kyɛ Yehowa nzesa ɔ? (b) Mvasoɛ beni yeɛ ɔwɔ so kyɛ Yehowa te yɛ Nyɔbotaen ɔ? (Edwein 62:​6, 7)

8 Yehowa nzesa. Nyɔbotaen de, sɛ otimu berɛ afoɛ pee po a, kyɛbɔ ɔte nala yeɛ ɔte ɔ. Sɔ ala yeɛ Yehowa koso te hɔ ɛne. Ye subaen ne bɔ wabɔ ye tianu kyɛ ɔkɔyɛ ne, ɔnzesa. (Mal. 3:6) Mmerɛ bɔ Adam ne Hawa tele ye so atua wɔ Eden turo nanu ne, bɔ wabɔ ye tianu kyɛ ɔkɔyɛ ne anzesa. Somafoɛ Pɔɔlo hane kyɛ, Yehowa de, “ɔngora mbɛ ngondombo.” (2 Tim. 2:13) Ɛhe kyire kyɛ, ɔmva yenwo ne bɔ okosi biala, anaa bɔ mmenia kɔyɛ ne, Yehowa ngɔsesa ye subaen, bɔ ogyi yenye so, ɔne bɔ okuro ne lle. Ɔnate kyɛ Yehowa nzesa nati, yede yedi paa kyɛ, ɔkɔpepɛ kole yɛ, na sɛ edwirɛ to yɛ koso a, ɔkɔboka yɛ maa yekogyina yenoa.—Kenga Edwein 62:​6, 7.

9. Nzu yeɛ asua afi Tatyana dwirɛ nanu ɔ?

9 Sɛ yɛfa y’adwene yesie Yehowa subaen, ɔne bɔ wabɔ ye tianu kyɛ ɔkɔyɛ naso a, okyire kyɛ yɛfa ye yɛyɛ yɛ Nyɔbotaen. Sɛ yɛyɛ sɔ a, ɔkɔmaa yekoli nahorɛ yɛkɔma ye, na yamia yɛnye yagyina ɔhaw biala bɔ ɔkɔto yɛ ne noa. (Edw. 16:8) Sɔ yeɛ aliemaa brasua bie bɔ bɛfrɛ ye Tatyana yɛle ɔ. Ye gyidie ti, bɛfale ye bɛtole prisa wɔ ye bɔbɔ ye awuro. Ɔhane kyɛ: “Ahyɛaseɛ ne de, né ɔlla ase koraa, ofikyɛ né menwu ye kyɛ waha me ngome. Yeti ɛyɛ a né me wora abɔ.” Nakoso nziɛen, ɔfale ye adwene siele Yehowa, ɔne bɔ wabɔ ye tianu kyɛ ɔkɔyɛ naso. Ɛhene bokale ye maa onyane anwoserɛ bɔ ɔkɔfa kogyina bɔ wato ye ne noa ɔ. Ɔtoale ye dwirɛ naso kyɛ: “Mmerɛ bɔ nwuni kyɛ saa nahorɛ bɔ medi mema Yehowa nati yeɛ mefa sɔ haw nanu ne, ɔmaa m’adwenedwene so tele koraa.”

10. Yɛkɔyɛ sɛɛ né yafa Yehowa yayɛ Nyɔbotaen ɛnnɛ?

10 Ɔngɔhyɛ, yɛkɔhɔ ɔhaw bɔ nu yɛ se paa nu wɔ ewiase he anu, na ɛhene kɔmaa yenwo kohia kyɛ yɛfa yɛnwo yɛto Yehowa so yɛtra mmerɛ biala. Yeti gyidie bɔ yele ye kyɛ Yehowa kɔmaa yɛ bɔ yehia, na wamaa yali nahorɛ yama ye ne, ɛnnɛ paa yeɛ odikyɛ yɛmaa nu yɛ se ɔ. Nzu yeɛ ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔyɛ sɔ ɔ? Bible nu dwirɛ biemɔ, ɔne aliemaamɔ suahu ahoroɛ ne, ɛyɛ a kenga, na dwenedwene yenwo. Afei nea kyɛbɔ Yehowa bokale ye asomvoɛ fahyirele kyɛ ɔte nyɔbotaen ɔ. Sɛ ɛyɛ sɔ a, ɔkɔmaa ɛkɔfa Yehowa kɔyɛ Nyɔbotaen.

SUESUA YEHOWA SUBAEN BƆ ƆMAA ƆYƐ NYƆBOTAEN NE

11. Subaen ahoroɛ bɔ ɔmaa Yehowa yɛ nyɔbotaen ne, nzuati yeɛ yɛpena kyɛ yesuesua ɔ? (Kenga edwirɛ bɔ ɔwɔ alaka nanu bɔ yenwa, “ Bɔ Mmrandeɛ Kɔhora Kɔfa Kosie Bɛnye So Ɔ.”)

11 Yanwu subaen ahoroɛ bɔ ɔmaa Yehowa yɛ nyɔbotaen ne bie. Yede, ɛmɔma yɛnea kyɛbɔ yɛkɔhora yekosuesua sɔ subaen ne bie ɔ. Sɛ yɛyɛ sɔ a, ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔhyɛ aliemaamɔ ngunaen wɔ asafo nanu. Simɔn sɔa, Yesu mane ye dumaa Kefa (bɔ bekyire yebo “Petro”), bɔ okyire “nyɔbotaen” ne. (Yoh. 1:42) Né ɛhene kyire kyɛ ɔkɔkyekye aliemaamɔ bɔ bɛwɔ asafo nanu ne wora, ná wahyɛ bɛ ngunaen. Bible ne ka asafo nu mbanyi nwo dwirɛ kyɛ, bɛte kyɛ “nyɔbotaen piri bo fɔnwoo.” Ɛhene kyire kyɛ bɛbɔ aliemaamɔ nwo waen. (Yes. 32:2) Nahorɛ dwirɛ yeɛ ole kyɛ, sɛ aliemaamɔ mukoraati suesua subaen ahoroɛ bɔ ɔmaa Yehowa yɛ nyɔbotaen ne a, ɔboka ebiala bɔ ɔwɔ asafo nanu ne.—Ɛfe. 5:1.

12. Yɛkɔyɛ sɛɛ né yaboka aliemaamɔ mmerɛ bɔ bɛnwo ahyere bɛ ne?

12 Boka aliemaamɔ. Odwu mmerɛ bie a, ɔnate atorɛngyɛm ne koɛ ti, aliemaa biemɔ kora nwati fi bɛ kuro. Sɛ ɔba sɔ a, yɛkɔhora yɛkɔmaa bɛkɔɔtena y’awuro. Mmerɛ bɔ nningyein nu kɔso yɛ se wɔ “ayieleɛ mmerɛ” he anu ne, yekonya yenwo atee pee bɔ yɛkɔfa yɛkɔboka aliemaamɔ ɔ. (2 Tim. 3:1) Afei yɛkɔhora yɛkɔla ɔdɔ ali yekohyire bɛ, ná yakyekye bɛ wora. Atee ko bɔ yɛkɔfa so yɛkɔyɛ sɔ yeɛ ole kyɛ, sɛ bɛba Ahennie Asa so a, yɛpena kyɛ yɛmaa bɛnye ka. Sɛ yɛyɛ sɔ a, bekonwu ye kyɛ bɛ koso bɛnwo hia wɔ asafo nanu. Ewiase bɔ yɛte nu kesaalae ne, ebie ngyɛke ebie. Yeti sɛ aliemaamɔ ba adesua a, yɛpena kyɛ yɛhyɛ bɛ ngunaen yɛfa yekyire kyɛ yekuro bɛ dwirɛ, na bɛnwo hia yɛ. Ɛhene kɔmaa bɛnwo kɔtɔ bɛ fɔnwoo.

13. Sɛɛ yeɛ mbanyi nemɔ kɔhora kɔboka bɛbɔ bɛnwo ahyere bɛ ne ɔ? (Nea foto ne koso.)

13 Sɛ aliemaamɔ kɔ ɔhaw nu a, mbanyi nemɔ boka bɛ, na ɛhene maa bɛnwo tɔ bɛ. Ebie ole kyɛ, sɛ atorɛngyɛm bie si, anaa anwonyerɛ bɔ ebie mbofire nu a, ndɛ nala mbanyi nemɔ yɛ nhyehyɛɛ bɛkɔboka bɛbɔ bahɔ sɔ haw nanu ne. Afei bɛfa Bible nanu dwirɛ bɛkyekye bɛ wora. Asafo nu panyi bɔ ole tema, ɔte dwirɛ bo, na onya aliemaamɔ nwo alagye tie bɛ ne, ɔnyɛ se kyɛ bɛkɔha bɛ haw bekohyire ye ɔ. Ɛhene maa aliemaamɔ nwu ye kyɛ ɔdwene bɛnwo. Yeti sɛ ofi Bible nanu ma bɛ akwangyerɛ bie a, ɔnyɛ se kyɛ bɛkɔfa bɛkɔyɛ adwuma ɔ.—1 Tɛs. 2:​7, 8, 11.

Sɛ aliemaamɔ kɔ ɔhaw nu a, mbanyi nemɔ boka bɛ, na ɛhene maa bɛnwo tɔ bɛ (Nea ngyekyɛmuɛ 13) a


14. Nzu yeɛ yɛkɔyɛ, na wamaa mmenia ale yɛ ali ɔ?

14 Yɛ ebie bɔ mmenia de wɔ di ɔ. Yɛpena kyɛ mmenia nwu ye kyɛ, sɛ bɛnwo kyere bɛ a, yɛwɔ berɛ kyɛ yɛkɔboka bɛ. (Any. 17:17) Yede, nzu yeɛ yɛkɔyɛ, na wamaa mmenia ale yɛ ali? Sɛ yɛhyɛ bɔ a, odikyɛ yedi so, ná yɛyere yɛnwo kyɛ yekoli yɛ taam so. (Mat. 5:37) Afei sɛ yenwu ye kyɛ ebie nwo ahyere ye a, yɛkɔhora yɛkɔboka ye. Asa koso, sɛ bɛfa dwumadie bie bewura yɛsa wɔ asafo nanu a, odikyɛ yɛfa akwangyerɛ bɔ ɔwɔ yenwo ne yɛyɛ adwuma pɛpɛɛpɛ.

15. Sɛ mbanyi nemɔ te mmenia bɔ aliemaamɔ de bɛ di a, sɛɛ yeɛ ɔboka asafo ne ɔ?

15 Sɛ mbanyi nemɔ te mmenia bɔ aliemaamɔ de bɛ di a, ɔboka asafo ne paa. Atee beni aso? Sɛ adawurubɔfoɛ nemɔ nwu ye kyɛ bɛkɔhora bɛkɔfrɛ mbanyi nemɔ mmerɛ biala maa bɛkɔboka bɛ a, ɔmaa b’ahone tɔ bɛ kunu, ye titire ne b’asɛnga kue soneafoɛ ne. Afei sɛ aliemaamɔ nwu ye kyɛ mbanyi nemɔ nye gye yenwo kyɛ bɛkɔyɛ sɔ a, ɔmaa benwu ye kyɛ bɛdwene bɛnwo paa. Sɛ mbanyi nemɔ tu aliemaamɔ foɛ a, odikyɛ bɛfa begyina Bible ne, ɔne asafo nwomaa ahoroɛ so, na ɔnzɛkyɛ bɛfa bɛ bɔbɔ b’adwene bɛyɛ sɔ. Ɛhene kɔmaa aliemaamɔ kole bɛ koli. Ebieku koso, panyi bɔ ɔnye ebie mvealeɛ nu dwirɛ ali, na osa di ye bɔhyɛ so ne, aliemaamɔ kora fa bɛnwo to ye so paa.

16. Sɛ yegyina pindinn a, sɛɛ yeɛ ɔboka yɛne mmeni foforɛ ɔ?

16 Gyina pindinn. Sɛ yegyina Bible nu dwirɛ so yesi gyinayɛɛ, na yegyina pindinn kyɛ sɛ bɛpɛ yɛti po a, yɛkɔfa Yehowa mmraa yɛkɔbɔ yɛ bra a, ɔkɔmaa mmenia kosuesua yɛ. Sɛ yɛyere yɛnwo yesua Bible ne a, ɔkɔmaa yekonya gyidie bɔ nu yɛ se wɔ Yehowa nu, na ɛhene kɔmaa ɔkɔyɛ mmerɛ kyɛ yɛkɔyɛ bɔ okuro ɔ. Ɔnate kyɛ y’adwene si yɛ pi nati, ebiala ngɔhora ngɔfa ngondombo ngyerɛkyerɛ, anaa ewiase adwene ngɔlakalaka yɛ. (Ɛfe. 4:14; Yak. 1:​6-8) Yele gyidie wɔ Yehowa ne ye bɔhyɛ ahoroɛ nu, yeti sɛ yɛte edwirɛ bie bɔ ɔyɛ suro po a, yɛ kunu ndete yɛ. (Edw. 112:​7, 8) Afei bɛbɔ bɛfa ɔhaw ahoroɛ nu ne, yɛkora yɛhyɛ bɛ ngunaen.—1 Tɛs. 3:​2, 3.

17. Nzu yeɛ ɔboka mbanyi nemɔ maa bɛkora bɛhyɛ aliemaamɔ ngunaen ɔ?

17 Odikyɛ mbanyi nemɔ yɛ mmenia bɔ bɛnye la berɛ, bɛnye dwo ase, bɛ subaen te pá, na bɛte edwirɛ bo ɔ. Afei, ɔnate kyɛ ‘betira nahorɛ dwirɛ ne anu bum’ ne ati, bɛkora bɛhyɛ aliemaamɔ ngunaen maa bɛfa bɛnwo bɛto Yehowa so. (Tito 1:9; 1 Tim. 3:​1-3) Mbanyi nemɔ sa yɛ nhwɛsoɛ pá bɛma aliemaamɔ, na bɛkɔnea bɛ boso bɛhyɛ bɛ ngunaen. Ɛhene boka bɛ maa bɛyere bɛnwo bɛyɛ asɛnga adwuma ne, bɛkɔ adesua daa, na besua nikyee koso. Sɛ aliemaamɔ fa ɔhaw nu a, mbanyi nemɔ boka bɛ maa bɛfa b’adwene besie Yehowa, ne ye bɔhyɛ ahoroɛ so.

18. Nzuati yeɛ yɛpena kyɛ yɛhyɛ Yehowa animnyam, na yɛkɔso yepingye ye ɔ? (Kenga edwirɛ bɔ ɔwɔ alaka nanu bɔ yenwa, “ Bɔ Ɔkɔboka Wɔ Maa Ekopingye Yehowa Ɔ.”)

18 Yasusu Yehowa subaen bɔ ɔyɛ nyemene ne bie anwo wɔ adesua he anu. Yeti kyɛbɔ Ɔhene Dawide hane ne, yɛkoso yɛkɔhora yɛkɔha kyɛ: “Animnyam hã AWURADE me Nyɔbotaen ne.” (Edw. 144:1) Yehowa ngoli yɛ hwamɔ lle, na mmom ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔhɔ so yekoli nahorɛ yɛkɔma ye. Yeti sɛ yɛbɔ aworowaa po a, yɛkɔhora yɛkɔha kyɛ: ‘Yehowa te me Nyɔbotaen.’—Edw. 92:​14, 15.

DWEIN 150 Hwehwɛ Nyankopɔn na Nya Nkwa

a BƆ FOTO NE KÃ YENWO DWIRƐ Ɔ: Aliemaa brasua bie ka ye haw kyire asafo nu mbanyi nyɔ biemɔ wɔ Ahennie Asa so.