Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 26

HIRA 8 Jehovah no Fialofantsika

Miantehera amy Jehovah azy Vatolampinao Iny

Miantehera amy Jehovah azy Vatolampinao Iny

“Tsy misy vatolampy manahaky an’ny Ndranaharintsika iny.”​—1 SAM. 2:2.

INO TY HIANARA ATO?

Hianarantsika hoe manino Jehovah ro kaihy hoe vatolampy, le akory ty azontsika anahafa ty toetsiny.

1. Nampitovizin’i Davida tamy ino Jehovah, laha hentea ty Salamo 18:46?

 METY hiatriky problemo tampoky tsika kindraiky ka mety hanasarotsy na hanova tanteraky ty fiainantsika raha zay. Soa avao fa mana an’i Jehovah Ndranahary tsika ka afaky miantehitsy aminy! Nihitantsika tamy lahatsoratsy taloha teo iny hoe Ndranahary velo Jehovah, sady parè hanampy antsika avao ie. Lafa mahazo ty fanampeany tsika, le manome toky antsika raha zay hoe “velo Jehovah!” (Vakio Salamo 18:46.) Nivola Davida eo hoe velo Ndranahary, fe bakeo nampitoviziny amy raha tsy miay Ndranahary. Nikaihiny hoe “Vatolampiko” Jehovah. Ino ty teany hovolany?

2. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

2 Hodinihintsika ato hoe manino Jehovah ro ampitovizy amy vatolampy, le ino ty ianarantsika mikasiky azy baka amy raha zay. Hianarantsika koa hoe akory ty hahafahantsika miantehitsy amy Vatolampintsika iny. Farany, hodinihintsika hoe akory ty azontsika anahafa ty toetsin’i Jehovah.

MANINO JEHOVAH RO KAIHY HOE VATOLAMPY?

3. Lafa amy raha manao akory matetiky ty Baiboly ro mampiasa ty safà hoe “vatolampy”? (Henteo gazety toy.)

3 Ampitovizin’ny Baiboly amy “vatolampy” Jehovah mba hanampea antsika hahay ty toetsiny sisany. Lafa nidera an’i Jehovah ty mpanompony satria mana toetsy soa ie, le matetiky nampitovizin-drozy tamy vatolampy ie. Amy Deoteronomia 32:4 ao ro nikaiha voalohany an’i Jehovah hoe “Vatolampy.” Lafa nivavaky Hana, le nivola ie fa “tsy misy vatolampy manahaky an’ny Ndranaharintsika iny.” (1 Sam. 2:2) Nikaihin’i Habakoka hoe “Vatolampy” koa Jehovah. (Hab. 1:12) Nikaihin’ny mpanoratsy ty Salamo faha-73 hoe “vatolampin’ny foko” Ndranahary. (Sal. 73:26) Na Jehovah mihintsy aza nampitovy ty vatany amy vatolampy. (Isaia 44:8) Ndao tsika handiniky toetsy telo ananan’i Jehovah ka mahavy azy sahala amy vatolampy, le hianarantsika hoe ino ty azontsika atao mba hahavy azy ho “Vatolampintsika.”​—Deot. 32:31.

Manahaky Vatolampy miaro io Jehovah, amy ty vahoakiny (Fehintsoratsy 3)


4. Manino Jehovah ro azo volany hoe fialofa? (Salamo 94:22)

4 Fialofa Jehovah. Afaky miaro ty vatolampy bevata. Lafa avy ty oram-baratsy, le voaro ty olo raiky laha mivony ao. Manahaky ani-zay koa Jehovah. Miaro antsika ie lafa tsika miatriky raha sarotsy. (Vakio Salamo 94:22.) Manampy antsika ie ka arovany tsika mba hifandramby soa aminy avao. Manome toky antsika aza ie hoe ndre mijaly aza tsika amy tontolo toy eto, le mandalo avao raha zay fa tsy haharitsy mandrakizay. Mbo mampitamà koa ie hoe amy hoavy, le hafahiny iaby ze raha mahavy antsika hiasa loha na hijalijaly.​—Ezek. 34:25, 26.

5. Akory ty hahavy an’i Jehovah ho Fialofantsika?

5 Akory ty hahavy an’i Jehovah ho Fialofantsika lafa tsika miatriky raha sarotsy? Mila mivavaky aminy tsika. Zay ty fomba raiky azontsika atao. Amean’i Jehovah “ty fiadana-Ndranahary” tsika lafa mivavaky, mba hiaro ty fontsika noho ty saintsika. (Fil. 4:6, 7) Diniho, ohatsy, ty tantaran’ny rahalahy Artem. Nigadrà ie satria manompo an’i Jehovah. Tamin’ie tam-prizon tao, nisy mpanao ankety zay nanadihady azy matetiky. Niraty fanahy taminy olo io sady nangorohoro azy. Hoy Artem: “Navaka biby aho saky nataony ankety. ... Nivavaky tamy Jehovah avao aho. Nangatahiko ie mba hanampy ahy tsy hiasa loha noho hana fahendrea avao. Tsy nampiova ino ino tamiko ty raha nataon’ny mpanao ankety io. ... Nanampy ahy Jehovah, ka sahala nivony tambalikin’ny lakorobe aho.”

6. Manino tsika ro afaky miantehitsy amy Jehovah avao? (Isaia 26:3, 4)

6 Azo iantehera Jehovah. Tsy mihozonkozo amy pilasiny eo ty vatolampy bevata sady tsy azo afindrafindra. Manahaky ani-zay koa Jehovah. Tozoro eo avao ie hanampy antsika. Afaky matoky azy tsika satria “Vatolampy mandrakizay” ie. (Vakio Isaia 26:3, 4.) Ho velo avao ie ka hanatanteraky ty fampitamanany, hijanjy ty vavaky ataontsika, noho hanome ze raha ilàntsika. Afaky miantehitsy amy Jehovah koa tsika satria tsy mivaliky amy ze olo manompo azy ie. (2 Sam. 22:26) Tsy hohalinony mihitsy ty raha ataontsika, sady hamaly soa antsika avao ie.​—Heb. 6:10; 11:6.

7. Ino ty ho vokany laha miantehitsy amy Jehovah tsika? (Henteo koa sary io.)

7 Ataontsika Vatolampintsika Jehovah laha miantehitsy aminy tanteraky tsika. Matoky tsika fa handramby soa laha mankatò azy avao ndre miatriky raha sarotsy aza. (Isaia 48:17, 18) Lafa hitantsika hoe manampy antsika Jehovah, le vomaiky tsika hatòky azy. Lasa hatòky tsika hoe Jehovah raiky avao ro afaky manampy antsika hiaritsy, ndre mafy manao akory ty raha atrehintsika. Matetiky tsika mialy raiky amy raha sarotsy sisany fa tsy misy olo manampy antsika. Haintsika anefa fa afaky miantehitsy amy Jehovah avao tsika. Hoy Vladimir: “Tsapako hoe lasa nifandramby soa tamy Jehovah aho tamy zaho tam-prizon tany rey. Nianatsy hatòky tanteraky an’i Jehovah aho, satria zaho raiky avao ro tao sady tsy nisy ino ino azoko natao.”

Ho Vatolampintsika Jehovah laha miantehitsy aminy tanteraky tsika (Fehintsoratsy 7)


8. a) Manino tsika ro mivola fa tsy miova Jehovah? b) Ino ty soa azontsika lafa tsika mana an’i Jehovah ho Vatolampintsika? (Salamo 62:6, 7)

8 Tsy miova Jehovah. Manahaky vatolampy bevata io ie satria mahery sady tsy miovaova. Tsy miovaova ty toetsiny noho ty fikasàny. (Mal. 3:6) Lafa nanohitsy azy Adama noho Eva ta Edena tao le tsy nanova ty fikasàny ie. Araky ty niresahin’ny apostoly Paoly, le “tsy mba hivaliky mihintsy” Jehovah satria “tsy toetsiny raha zay.” (2 Tim. 2:13) Midika raha zay fa ndre ino ino ty raha miseho na ataon’olo le tsy hanova ty toetsiny, ty fikasàny, na ty fitsipikiny mihintsy Jehovah. Satria tsy hiova mihintsy Jehovah, le ie avao ro azontsika tamany hanavotsy antsika noho hanampy antsika lafa miatriky raha sarotsy tsika.​—Vakio Salamo 62:6, 7.

9. Ino ty ianaranao baka amy tantaran’i Tatyana?

9 Ho Vatolampy ho antsika Jehovah laha vetsevetsentsika avao ty toetsiny noho ty fikasàny mikasiky ty tany noho ty olombelo. Hanampy antsika ho kalma avao noho tsy hivaliky aminy raha zay lafa miatriky raha sarotsy tsika. (Sal. 16:8) Zay mihintsy ty niseho tamy ranabavy raiky atao hoe Tatyana, lafa nambenan’ny manam-pahefà tan-tranony ao ie. Hoy ty asany: “Tena nahatiaro nangiky aho. Nisarotsy tamiko tse raha iny tamy voalohany, le nikivy aho matetiky.” Fe lafa nametsivetsy ty toetsin’i Jehovah noho ty fikasàny ie, le tsapany fa tena nila niaritsy ie. Lasa tsy niasa loha amy zay ie sady nahavita tsy nivaliky. Hoy ty asany: “Tena nanampy ahy ty nametsivetsy hoe fa manino aho ro tratsin’ny raha manahaky ani-zao. Lasa tiaroko hoe ho an’i Jehovah ro iaretako an’ny raha iaby rey, le lasa tsy mifantoky marè amy ty vatako sasy aho.”

10. Akory ty hahavy an’i Jehovah ho Vatolampintsika henanizao?

10 Hiatriky raha sarotsy tsika tsy ho ela, ka vomaiky mila miantehitsy amy Jehovah mandilatsy ty bakany zay. Henanizao mihintsy zany tsika ro mila miezaky mba tena hatòky fa hanampy antsika tsy hivaliky avao ie, ndre ino ino raha sarotsy atrehintsika. Akory ty hanaovantsika ani-zay? Vakio ty tantara amy Baiboly ao noho ty tantaran’ny mpanompon’i Jehovah amy androntsika zao. Diniho hoe akory ty nanampean’i Jehovah ty mpanompony. Vetsevetseo soa tantara rey. Laha manao ani-zay iha, le ho lasa Vatolampinao Jehovah.

TAHAFO TY TOETSIN’I JEHOVAH

11. Manino tsika ro ta hanahaky ty toetsin’i Jehovah? (Henteo koa ty efajoro hoe “ Azon’ny Rahalahy Tanora Iezaha.”)

11 Nandiniky ty toetsin’i Jehovah tsika teo. Nihitantsika tamy raha rey ty antony mahavy azy manahaky vatolampy io. Eritsereto amy zay hoe akory ty azontsika anahafa an’ny toetsiny rey. Laha miezaky manao ani-zay tsika, le vomaiky hampahery ty fiangona misy antsika. Namean’i Jesosy anara hoe Kefasy (nadika hoe “Petera”), ohatsy, Simona, le “vatolampy” ty dikan’ny raha io. (Jaona 1:42) Hita baka amy zay fa ie ro hampahery noho hanampy ty olo amy fiangona eo hana finoa matanjaky. Ampitovizin’ny Baiboly amy “alokin’ny vatolampy be” ty anti-panahy. Ino ty dikani-zay? Miaro ty olo amy fiangona eo rozy. (Isaia 32:2) Mazava ho azy fa handramby soa ty olo amy fiangona eo laha samby miezaky hanahaky ty toetsin’i Jehovah ty rahalahy noho anabavy iaby.​—Efes. 5:1.

12. Akory ty azontsika anampea ty olo hafa lafa miatriky raha sarotsy?

12 Miezaha ho fialofa ho an’ny rahalahy noho anabavinao reo. Miatriky raha sarotsy ty mpiara-manompo amintsika, ohatsy hoe tratsin’ny loza arakin’ny natiora, koronta, na aly. Mety ho afaky hanome fialofa ara-bakiteny an-drozy tsika amy fotoa rey. Vomaiky miharaty miharaty avao ty fiaina amy “andro farany” zao ka azo antoky hoe misy fomba maro azontsika anampea ty rahalahy noho anabavintsika. (2 Tim. 3:1) Afaky mampahery an-drozy koa tsika sady afaky asehontsika hoe teantsika rozy. Akory ty hanaovantsika ani-zay? Rambesintsika soa rozy lafa avy am-pivoria any sady ampaherezintsika. Teantsika laha samby mahatsapa tsika hoe mifankatea noho mifampahery lafa any. Mifankalay noho tsy mifampidary ty ankamaroan’olo henanizao. Mety hisy vokany amy rahalahy noho anabavintsika reo raha zay ka mety hiasa loha noho hahatiaro tsy misy mpitea rozy. Ka lafa am-pivoria any rozy, le teantsika laha manao ze azontsika atao tsika mba hanampea an-drozy hahatsapa hoe misy mpitea, velombelo, noho voaro.

13. Akory ty azon’ny anti-panahy anampea lafa misy mpiara-manompo miatriky raha sarotsy? (Henteo koa sary io.)

13 Afaky ho fialofa ho ani-ze olo miatriky raha sarotsy sankarazany amy fiangona eo ty anti-panahy. Lafa misy rahalahy na anabavy miatriky loza na mila fitsaboa sarombaky, le manao raha malaky ty anti-panahy mba hanampea azy. Manome tari-dala noho fampahereza baka amy Baiboly ao koa rozy. Tsy hisalasala hila fanampea amy anti-panahy raiky ty rahalahy noho anabavy, laha hainy hoe soa fanahy ie, mahay miferinay, noho parè hijanjy azy. Laha mana toetsy manahaky ani-reo ty anti-panahy, le hahatsapa ty olo hafa hoe misy mpitea. Lasa tsy ho sarotsy amin-drozy amy zay ty hanoriky ty tari-dala baka amy Baiboly ao amean’ny anti-panahy.​—1 Tes. 2:7, 8, 11.

Mampahery noho mampionona ty rahalahy noho anabaviny ty anti-panahy lafa miatriky raha sarotsy rozy (Fehintsoratsy 13) a


14. Akory ty ampisehoantsika hoe azo iantehera tsika?

14 Miezaha ho azo iantehera. Teantsika laha tsy misalasala mila fanampea amintsika ty olo hafa, sirtò lafa miatriky raha sarotsy rozy. (Ohab. 17:17) Ino ty azonao atao mba hahavy ty olo hafa hatòky anao? Miezaha avao sanandro mba hanahaky an’i Jehovah. Azonao atao, ohatsy, ty miezaky mba hitanjaky ty safànao avao noho miezaky manaja fotoa. (Mat. 5:37) Afaky manome fanampea koa tsika lafa haintsika hoe mila ani-zay ty hafa. Ankoatsini-zay, anovo azo antoky hoe ataonao mifanaraky amy toromariky amea anao ze raha ampanaovy anao.

15. Ino ty soa rambesin’ny fiangona lafa azo iantehera ty anti-panahy?

15 Mandramby soa ty fiangona lafa azo iantehera ty anti-panahy. Amy fomba akory? Tsy de hiasa loha rahalahy noho anabavy reo lafa hain-drozy hoe afaky mikaiky ty anti-panahy avao rozy, ndre ombia ombia rozy mila fanampea. Mahatsapa voakarakara soa koa ty mpitory lafa mahay hoe parè hanampy avao ty anti-panahy lafa mila fanampea rozy. Ho mora amy mpiara-manompo reo ty hanaraky ty torohevitsin’ny anti-panahy laha ataon-drozy mifototsy amy Baiboly noho amy boky noho gazety aboakin’ny mpanompo azo atokisa raha zay. Mety hiresaky ty raha mahakasiky azy manoka amy anti-panahy ty rahalahy noho anabavy, le mampitamà rozy fa tsy hiresadresaky an’ny raha iny amin’olo hafa. Vomaiky hatòky an-drozy rahalahy noho anabavy reo laha mitanjaky ty safàn-drozy rozy ka tsy miresadresaky an’ny raha iny vatany.

16. Ino ty soa rambesintsika noho ty olo hafa laha tsy miovaova tsika?

16 Oriho avao ty fitsipikin’i Jehovah. Lafa tsika mankatò an’i Jehovah amy kila raha iaby sady ataontsika mifanaraky amy ty raha resahin’ny Baiboly ty fanapahan-kevitsintsika, le ho modely soa ho ahi-ty hafa tsika. Tsy hivaliky amy Jehovah mihintsy tsika laha mianatsy ty Safàny noho manatanjaky ty finoantsika azy. Tsy hisalasala tsika sady tsy ho mora voafitakin’ny fampianaran-diso noho ty toe-tsain’ny tontolo toy. (Efes. 4:14; Jak. 1:6-8) Hatòky an’i Jehovah noho ty fampitamanany avao tsika ndre maharè vaovao raty aza. (Sal. 112:7, 8) Ho afaky hanampy ani-ze miatriky raha sarotsy koa tsika.​—1 Tes. 3:2, 3.

17. Akory ty azon’ny anti-panahy anampea ty mpiara-manompo mba tsy hivaliky noho hana finoa matanjaky avao?

17 Tokony hahay handanjalanja, hahay handiniky, ho tea filamina, noho handefitsy ty anti-panahy. Manampy ty olo amy fiangona eo tsy hivaliky amy Jehovah noho hana finoa matanjaky lahilahy reo satria “manaraky soa an’ny safà azo antoky iny.” (Tit. 1:9; 1 Tim. 3:1-3) Manampy ty mpitory hivory tsy tampaky, hazoto hanompo, noho hanao fianara am-bata rozy. Manao ani-zay rozy lafa manome modely noho manao fitsidihan’aondry. Lafa miatriky problemo rahalahy noho anabavy reo, le manao ze azony atao ty anti-panahy mba hanampea an-drozy hiantehitsy amy Jehovah noho hifantoky amy ty fampitamanany.

18. Manino tsika ro ta hidera an’i Jehovah noho ta hifandramby soa aminy? (Henteo koa ty efajoro hoe “ Teanao va ty Hifandramby Marìny amy Jehovah?”)

18 Nihitantsika teo hoe mana toetsy soa miavaky Jehovah. Lafa baka nandiniky an’ny raha rey tsika, le afaky mivola manahaky an’i Davida Mpanjaka hoe: “Hoderà lahy Jehovah, azy Vatolampiko iny.” (Sal. 144:1) Afaky miantehitsy amy Jehovah avao tsika. Ndre fa mihaantitsy aza tsika, le matoky fa hanampy antsika avao ie mba hahavy antsika hifandramby soa aminy avao. Afaky mivola tsika hoe: “Vatolampiko ie.”​—Sal. 92:14, 15.

HIRA 150 Mitadiava An’i Jehovah mba ho Voavonjy

a SARY: Tsy misalasala mamonjy an’ny anti-panahy roe reo ranabavy io, amy Efitrano Fanjakà any.