Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 26

AJMÚÚ 8 Náa Jeobá gambáyuminaʼ

Ga̱ku̱ma̱ʼ xtayáá Jeobá rí ikhaa nindxu̱u̱ Tsíñu ndrígáaʼ

Ga̱ku̱ma̱ʼ xtayáá Jeobá rí ikhaa nindxu̱u̱ Tsíñu ndrígáaʼ

“Nda̱a̱ i̱mba̱ tsíñu xóo Dios ndrígulú” (1 SAM. 2:2).

EDXU̱U̱

Majmañulú ga̱jma̱a̱ numuu cualidades rí naʼni dí Jeobá mani̱ndxu̱u̱ xóo mbá tsíñu, ga̱jma̱a̱ rí ma̱ndoo muʼni mu mbuʼyaridáá.

1. Xó má naʼthí náa Salmo 18:46 ndiéjunʼ niʼnimbríguii David ga̱jma̱a̱ Jeobá rá.

 KUWANLÚ náa mbá numbaaʼ rí naʼni mingíjyúuʼ maraxtaa, nguáná ma̱ndoo muraʼníí mbá gamiéjunʼ rí tséguaʼthi̱i̱n rí ma̱ndoo mariʼkhuu xóo kuwanlú. ¡Ra̱ʼkhá tháán naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú índo̱ nduʼyáá rí ma̱ndoo muʼthán Jeobá rí mambáyulú! Náa artículo rí nijngoo ndiʼyáá rí Jeobá nindxu̱u̱ Dios bi̱ ndaʼya ga̱jma̱a̱ rí xtáa má xúʼko̱ mambáyulú, mámbá índo̱ nambáyulú na̱jkuánu nduʼyáá rí Jeobá gajkhun “ndaʼya”, xó má niʼthí David náa Salmo 18:46 a (atraxnuu). Mú nda̱wa̱á dí niʼthí ajngáa rúʼko̱, David niʼthí rí Jeobá nindxu̱u̱ ‹Tsíñu ndrígóo›. Náá numuu niʼnimbríguii Dios bi̱ ndaʼya ga̱jma̱a̱ xóo mbá tsíñu rí na̱nguá eʼya rá.

2. Ndiéjunʼ gúʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

2 Náa artículo rígi̱ muʼthá náá numuu rí náa Biblia naʼthí rí Jeobá nindxu̱u̱ xóo mbá tsíñu ga̱jma̱a̱ mbuʼyáa ndiéjunʼ eʼsngúlú rí ikhaa najuiʼtháán xúʼko̱. Ma̱ngaa mbuʼyáá ndiéjunʼ gándoo gúʼni̱ mu Jeobá mani̱ndxu̱u̱ Tsíñu ndrígulú. Nda̱wa̱á mbuʼyáa mbaʼa enii xóo ma̱ndoo mbuʼyaridáá xóo nindxu̱u̱.

NÁÁ NUMUU NAJUIʼTHÁ RÍ JEOBÁ NINDXU̱U̱ XÓO MBÁ TSÍÑU RÁ.

3. Xú káʼnii ejmuu Biblia ajngáa “tsíñu” rá. (Atayáá xtiʼkhuu)

3 Náa Biblia naguma mbríguíi Jeobá ga̱jma̱a̱ xóo mbá tsíñu mu makru̱ʼu̱lú xóo nindxu̱u̱. Mbaʼa nuthu náa Biblia naʼthí rí xa̱bi̱i̱ Jeobá ni̱ni̱ mba̱a̱ ga̱jma̱a̱ numuu xóo nindxu̱u̱, nithi rí nindxu̱u̱ xóo mbá tsíñu. Timbá aʼphu̱ rí náa Biblia naʼthí rí Jeobá nindxu̱u̱ “Itsí mba̱a̱” na̱ʼkha̱ náa Deuteronomio 32:​4, náa oración dí niʼni Ana niʼthí rí “nda̱a̱ i̱mba̱ tsíñu xóo Dios ndrígulú” (1 Sam. 2:2). Habacuc niʼthí rí Jeobá nindxu̱u̱ “Tsíñu ndrígóo” (Hab. 1:12). Bi̱ niʼnirámáʼ Salmo 73 niʼthí “tsíñu rí nañewu̱u̱n a̱jkiu̱nʼ” (Sal. 73:26). Ga̱jma̱a̱ mínaaʼ má Jeobá niʼthí rí nindxu̱u̱ “Tsíñu” (Is. 44:8). Guʼyáá ajtsú enii rí naʼni dí Jeobá manidxu̱u̱ xóo mbá tsíñu, o mbá Itsí mba̱a̱ ga̱jma̱a̱ guʼyáá ndiéjunʼ gúʼni mu ikhaa mani̱ndxu̱u̱ “Itsí mba̱a̱ ndrígúlú” (Deut. 32:31).

Xa̱bi̱i̱ Dios nduyáá Jeobá xóo mbá tsíñu náa ma̱ndoo mumbayumíjná mu xámíñún (Atayáá kutriga̱ 3).


4. Ndíjkha nuʼthá rí náa Jeobá nindxu̱u̱ náa nuñeumíjna̱ rá. (Salmo 94:22.)

4 Jeobá nañewu̱nlú. Índo̱ naxnúu ruʼwambiiʼ, mbáa xa̱bu̱ ma̱ndoo matawu̱nʼ náa tsíñu o náa agoo mbá itsí mba̱a̱. Ikháá má kayuuʼ, índo̱ nuraʼníí gamiéjunʼ rí gakhi̱i̱ ma̱ndoo muñeumíjna̱ náa Jeobá (atraxnuu Salmo 94:22). b Ikhaa nañewu̱nlú ga̱jma̱a̱ xániñuuʼ rí mbajyúuʼ asndu kámuu dí naʼni mumíniiʼ xúgi̱. Ga̱jma̱a̱ raʼkháa i̱ndó rúʼko̱: Ikhaa nikuʼdáminaʼ rí nda̱wa̱á maʼni gámbáa xúgíʼ rí naʼni mumíniiʼ o rí naʼni dí xákuwáanʼ tsímáá (Ezeq. 34:​25, 26).

5. Xú káʼnii ma̱ndoo mumbayumíjná náa Jeobá rá.

5 Mbá rí xóo ma̱ndoo mumbayumíjná náa Jeobá nindxu̱u̱ rí muʼtákáñii, índo̱ nuʼtákáñii nundrigú “tsímáá ndrígóo” rí nañewu̱nʼ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ ku̱ma̱ ndrígulú (Filip. 4:​6, 7). Guʼyáá ga̱jma̱a̱ numuu rí nigíʼnuu ndxájulú Artiom, ikhaa nixtáa guʼwá ejua̱a̱nʼ ga̱jma̱a̱ numuu fe ndrígóo, ndiyóoʼ maʼngo̱o̱ numuu rí nitsudaa ga̱jma̱a̱ niguma majti̱i̱ʼ eʼni̱ bi̱ ndayáʼ mbaʼyoo ga̱jma̱a̱ numuu xkujndu. Ndxájulú naʼthí: “Mámbá índo̱ narajxu̱ʼ, ra̱ʼkhá tháán namíñúʼ. [...] Natakáñuu má xúʼko̱ Jeobá rí maxnúʼ ku̱ma̱ ga̱jma̱a̱ rí xámíñúʼ. Índo̱ xa̱bu̱ narajxu̱ʼ, ikhúún nagújún jmbu má xúʼko̱ [...]. Jeobá ninindxu̱u̱ xóo mbá xtájtsí rí niñewu̱nʼ”.

6. Ndíjkha ma̱ndoo makumulú kuʼyáá má xúʼko̱ Jeobá rá. (Isaías 26:​3, 4.)

6 Ma̱ndoo makumulú kuʼyáá Jeobá. Xóo má mbá itsí mba̱a̱ o mbá kúbá, wíji̱ xáʼ, Jeobá xtáa má xúʼko̱ mu mambáyulú. Ma̱ndoo makumulú kuʼyáá, numuu rí ikhaa nindxu̱u̱ “Tsíñu dí rígá asndu kámuu” (atraxnuu Isaías 26:​3, 4). Ikhaa maxtáa kámuu mu maʼnimbánuu rí nikudaminaʼ mu maʼdxaun rí nuʼtákáñii ga̱jma̱a̱ mu mambáyulú. Ma̱ngaa nakumulú kuʼyáá numuu rí ikhaa tséniñúnʼ bi̱ nuni̱ ñajuunʼ (2 Sam. 22:26). Jeobá nditháan xámbumuu rí nuʼni ga̱jma̱a̱ maʼni tsajkurámáanʼ má xúʼko̱ (Heb. 6:10; 11:6).

7. Xú káʼnii embáyulú rí makumulú kuʼyáá Jeobá rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhu.)

7 I̱mba̱ rí xóo ma̱ndoo muʼni mu Jeobá mani̱ndxu̱u̱ tsíñu ndrígulú, nindxu̱u̱ rí makumulú kuʼyáá kájxi̱i̱. Nambáyulú wéñuuʼ rí muʼnimbulú kuʼyáá asndu índo̱ itháán naʼni mingíjyúuʼ (Is. 48:​17, 18). Ga̱jma̱a̱ mámbá índo̱ gúʼyáá xóo nambáyulú, maʼni rí makumulú kuʼyáá itháán, xúʼko̱ makuwáanʼ xawii muraʼníí gaʼkhu rí xáʼngulú gúraʼníí i̱ndó ikháanʼ. Nguáná náa tikhuu gamiéjunʼ ndáwáa nimbáa bi̱ mambáyulú, mú nduʼyáá rí Jeobá xtáa má xúʼko̱ mu mambáyulú ga̱jma̱a̱ xániñulú. Mbáa ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Vladímir niʼthí: “Índo̱ niku̱mu̱ʼ rí nixtáá itháán mijngii náa Jeobá nindxu̱u̱ índo̱ nixtáá náa guʼwá ejua̱a̱nʼ. Ikhí nijmañuʼ maku̱mu̱ʼ itháán ka̱yo̱o̱ Jeobá numuu rí nixtáá mbáwún, ga̱jma̱a̱ nda̱a̱ nimbá rí ma̱ndoo ma̱ni̱ mu mariʼkhuu xóo xtáá”.

Nuʼni rí Jeobá mani̱ndxu̱u̱ Tsíñu ndrígúlú índo̱ nakumulú kuʼyáá kájxi̱i̱. (Atayáá kutriga̱ 7).


8. a) Ndíjkha ma̱ndoo muʼthá rí Jeobá tsiriʼkuminaʼ rá. b) Xú káʼnii embáyulú rí mbuʼyáá Jeobá xóo Tsíñu ndrígulú rá. (Salmo 62:​6, 7.)

8 Jeobá tsiriʼkuminaʼ. Ikháá má xóo mbá itsí mba̱a̱ o mbá kúbá, Jeobá wíji̱ jmbu ga̱jma̱a̱ tsiriʼkuminaʼ xóo nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ rí nakudaminaʼ maʼni, nditháan tséʼni rígi̱ (Mal. 3:6). Índo̱ Adán ga̱jma̱a̱ Eva túnimbu̱ún, Jeobá táriʼkhu̱u̱ rí nandoo maʼni ga̱jma̱a̱ numún xa̱bu̱ numbaaʼ. Apóstol Pablo niʼthí dí Jeobá “xándoo maʼthí rí tséʼninuminaʼ” (2 Tim. 2:13). Rígi̱ nandoo gáʼthúu̱n rí tséʼniuu má dí gárígá o dí gúthi eʼwíinʼ, Jeobá nditháan xáriʼkhuu xóo nindxu̱u̱, dí nakudaminaʼ maʼni, ní má ikha ndrígóo. Rí mbuʼyáá rígi̱ naʼni rí makumulú kuʼyáá rí ikhaa má gámbáyulú índo̱ gúmíniiʼ ga̱jma̱a̱ rí maʼnimbánuu rí nikudaminaʼ náa ikháanʼ (atraxnuu Salmo 62:​6, 7). c

9. Ndiéjunʼ eʼsngúlú dí nigíʼnuu Tatiana rá.

9 I̱mba̱ rí mambáyulú mu mbuʼyáá Jeobá xóo mbá tsíñu náa bi̱ ma̱ndoo makumulú kuʼyáá, nindxu̱u̱ rí mbuʼyáa xóo nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ rí nakudaminaʼ náa tsu̱du̱u̱ ku̱ba̱ʼ, ma̱ngaa rí maʼni ga̱jma̱a̱ numún xa̱bu̱. Rígi̱ gaʼni rí xáxmiéjunlú ga̱jma̱a̱ muguajúnlu jmbu á mu nuraʼníí xkujndu rí gakhi̱i̱ (Sal. 16:8). Xúʼko̱ nigíʼnuu Tatiana bi̱ nitháán rí xándoo magajnúu náa goʼwóo ga̱jma̱a̱ numuu fe ndrígóo. Ikhaa naʼthí: “Nitsudúún maguanúʼ mbáwún, nákhá wapháá ninindxu̱u̱ gakhi̱i̱, ga̱jma̱a̱ mbaʼa nuthu nixtáá ngínáa. Mú, rí nimbáyúu maʼngo̱o̱ maraʼnuu xkujndu rígi̱ ga̱jma̱a̱ mu mba̱ya̱a̱ tsiaki̱i̱, nindxu̱u̱ rí mandxaʼwáminaʼ rí xtáa ragíʼnuu nindxu̱u̱ numuu rí nambájxu̱ʼ ga̱jmu̱ʼ Jeobá ma̱ngaa rí ikhaa nakudaminaʼ maʼni”. Tatiana naʼthí xóó: “Xúʼko̱ nirmáʼáan a̱jkiu̱nʼ rí xígi̱ kaʼnii xtáá, numuu rí nandoʼ ka̱yo̱o̱ Jeobá ga̱jma̱a̱ nandoʼ ma̱ni̱ rí ikhaa nanigu̱u̱ʼ. Rúʼko̱ nimbáyúʼ mu xándxaʼwaminaʼ i̱ndó ga̱jma̱a̱ numuʼ”.

10. Ndiéjunʼ ma̱ndoo matani̱i̱ mu matayaa Jeobá xóo Tsíñu ndrígáaʼ asndu nákhá xúgi̱ rá.

10 Inuu má muraʼníí mbiʼi mingíjyúuʼ ga̱jma̱a̱ mbayóoʼ makumulú kuʼyáá itháán Jeobá, ikha jngóo asndu nákhá xúgi̱ gíʼma mbuʼyáá gajkhun rí ikhaa mambáyulú maʼngulú mu muguajún jmbu. Xú káʼnii gándoo gátani̱i̱ ikháán rá. Atraxnuu historia rí na̱ʼkha̱ náa Biblia ga̱jma̱a̱ experiencia ndrígún a̱ngiu̱lú dí mbiʼi xúgi̱. Atatsaʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ numún ikhiin ga̱jma̱a̱ atayáá xú káʼnii Jeobá nisngájmúún rí nindxu̱u̱ xóo mbá tsíñu náa xa̱bi̱i̱. Rígi̱ gámbáyáaʼ mu ikháán matayaa Jeobá xóo Tsíñu ndrígáaʼ.

GUʼYARIDÁÁ XÓO NINDXU̱U̱ JEOBÁ

11. Ndíjkha dí májánʼ mbuʼyaridáá xóo nindxu̱u̱ Jeobá rá. (Atayáá náa kúgumaʼá “ Rí ma̱ndoo mu̱ni̱ a̱ngiu̱lú jiámá”.)

11 Ndiʼyáá má tikhuu rí naʼni dí Jeobá mani̱ndxu̱u̱ xóo mbá tsíñu. Rí xúgi̱ guʼyáá xóo ma̱ndoo mbuʼyaridáá. Índo̱ itháán má nuʼni tsiakimíjnalúʼ manindxu̱lú xóo ikhaa, itháán ma̱ndoo mumbañún a̱ngiu̱lú náa congregación. Mbá xkri̱da, Jesús niriʼkhuu mbiʼyuu Simón mu magumbiʼyuu Cefas (rí najuiʼtájuíi xóo Pedro) ga̱jma̱a̱ nandoo gáʼthúu̱n “mbá xuíʼtóo itsí” (Juan 1:42). Xúʼko̱ nisngájma rí Pedro maʼni̱i̱ a̱jkiu̱ún ga̱jma̱a̱ mambáñún a̱ngiu̱lú náa congregación. Náa Biblia ma̱ngaa naʼthí rí bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nindxu̱ún “xóo mbá ndájkhoo xpátsí mba̱a̱” rí nañewu̱nʼ a̱ngiu̱lú náa Guʼwá nagimbáanʼ (Is. 32:2). Xúgiáanʼ ma̱ndoo muxnamijná tsiaki̱i̱ á mu nduʼyaridáá Jeobá (Efes. 5:1).

12. Ndiéjunʼ ma̱ndoo muʼni mu mumbáñún a̱ngiu̱lú rá.

12 Gúñewu̱u̱n a̱ngiu̱lú. Á mu a̱ngiu̱lú numíniiʼ ga̱jma̱a̱ gamiéjunʼ, xkujndu, rí nuni xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ numuu mbá guerra, mbáa ma̱ndoo muʼthúún rí maguanún náa guʼwúlú. Náa “iwáá mbiʼi rígi̱”, maʼni itháán mingíjyúuʼ makuwáanʼ ikha jngóo ma̱ndoo marigá mbiʼi rí mumbáñún a̱ngiu̱lú (2 Tim. 3:1). I̱mba̱ rí ma̱ndoo muʼni mu mumbáñún a̱ngiu̱lú nindxu̱u̱ rí muʼni̱i̱ a̱jkiu̱ún ga̱jma̱a̱ musngajmúún rí nandulúʼ kuʼñúún. Mbá xkri̱da, ma̱ndoo mundriʼgún májánʼ índo̱ gáguwáʼ náa reunión náa Guʼwá nagimbáanʼ ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ gúʼni rí xúgíinʼ makuwá gagi ga̱jma̱a̱ marigá ngajua náa congregación. Kuwáanʼ náa mbá numbaaʼ náa xa̱bu̱ naguma ngíníi. Ikha jngóo índo̱ a̱ngiu̱lú xa̱bekha ga̱jma̱a̱ gu̱ʼu̱ naguwáʼ náa reunión nandulúʼ rí makuwíin májánʼ ga̱jma̱a̱ rí maku̱mu̱ún rí nandulúʼ kuʼñúún.

13. Xú káʼnii ma̱ndoo mayambáá bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhu.)

13 Bi̱ kayá edxu̱u̱ ma̱ndoo mumbáñún a̱ngiu̱lú bi̱ nuraʼníí xkujndu. Mbá xkri̱da, índo̱ narígá mbá gamiéjunʼ o índo̱ ndayóoʼ maguma thana mbáa. Mbá nacha̱ nduyáaʼ xóo mumbáñún ma̱ngaa nuxnún tsiaki̱i̱ ga̱jma̱a̱ Biblia. Á mu a̱ngiu̱lú nduyáá rí mbáa bi̱ kayá edxu̱u̱ májánʼ a̱jkiu̱u̱n, nakro̱ʼo̱o̱ kaʼñún ga̱jma̱a̱ xtáa xawii maʼdxawún mbáa itháán má mutháán ikhaa mu mambáñún. Rí manindxu̱lú mbáa májáanʼ xa̱bu̱ naʼni rí a̱ngiu̱lú maku̱mu̱ún rí nandulúʼ kuʼñúún ga̱jma̱a̱ xáʼniún miʼskhaa munimbáníí consejo rí muxnún ga̱jma̱a̱ Biblia (1 Tes. 2:​7, 8, 11).

Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nuxnún tsiaki̱i̱ a̱ngiu̱lú bi̱ nuraʼníí xkujndu. (Atayáá kutriga̱ 13). d


14. Xú káʼnii ma̱ndoo musngajmá rí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyulú a̱ngiu̱lú rá.

14 Ganindxa̱a̱ʼ mbáa bi̱ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá. Xúgiáanʼ nandulúʼ rí eʼwíinʼ mbuyáá rí kuwáanʼ xawii mu mumbáñún itháán náa mbiʼi mingíjyúuʼ (Prov. 17:17). Xóo gándoo ganindxu̱lú mbáa bi̱ ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá xá. Ma̱ndoo mu’ni tsiakimijna mbuʼyaridáá xóo nindxu̱u̱ Jeobá xúgíʼ mbiʼi. Mbá xkri̱da, muʼnimbáníí rí nixuʼdámíjná muʼni ga̱jma̱a̱ muʼgua̱nú hora rí kaʼyoo (Mat. 5:37). Ma̱ngaa ma̱ndoo muxnaxímíjná mumbáñún bi̱ ndañúunʼ. Ga̱jma̱a̱ á mu nakánulú mbá ñajunʼ guʼnimbáníí xó má nutulúʼ muʼni.

15. Xú káʼnii embáñún a̱ngiu̱lú náa nagimbáanʼ índo̱ nandoo nakumu̱ún kuñún bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ rá.

15 Nuñambáá wéñuuʼ náa Guʼwá nagimbáanʼ a̱ngiu̱lú bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ bi̱ ma̱ndoo makumulú kuʼñúún. Mbá xkri̱da, índo̱ mbáa bi̱ kayá edxu̱u̱ nasngájmúún a̱ngiu̱lú bi̱ naʼtáraʼa gajmíi̱n rí ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuyáá, naʼni rí ma̱ndoo muthán mu mambáñún ga̱jma̱a̱ naʼni rí maku̱mu̱ún dí nandún kuñúún. Índo̱ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nuxnún consejo a̱ngiu̱lú ga̱jma̱a̱ Biblia ga̱jma̱a̱ i̱yi̱i̱ʼ rí naguwíi xuajñuu Dios raʼkháa rí nundxaʼwamíjná ikhiin, rúʼko̱ naʼni rí a̱ngiu̱lú ma̱ndoo maku̱mu̱ún kuñún, ma̱ngaa a̱ngiu̱lú nakumu̱ún kuñún bi̱ kuyáá edxu̱u̱ índo̱ na̱nguá ethún eʼwíinʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí najuiʼthúún, ma̱ngaa índo̱ nunimbáníí rí nuthi.

16. Xú káʼnii embáyulú ikháanʼ ga̱jma̱a̱ eʼwíinʼ índo̱ nuʼni má xúʼko̱ rí nindxu̱u̱ májánʼ rá.

16 Xúriʼkumijnáá. Á mu dí nuʼnimbulú kuʼyáá Jeobá náa xúgíʼ ga̱jma̱a̱ nuʼni má xúʼko̱ rí naʼthí náa Biblia manindxu̱lú mbá xkri̱da májánʼ náa eʼwíinʼ. Á mu nuʼnigajmaa Biblia maʼni gujkhuʼ má xúʼko̱ fe ndrígulú náa Jeobá ga̱jma̱a̱ muʼnimbulú ikha ndrígóo ma̱ngaa mbuʼyáá ndiéjunʼ dí nindxu̱u̱ kiʼsngáa rí na̱nguá embríguii ga̱jma̱a̱ rí endxa̱ʼwáminaʼ Jeobá ma̱ngaa xúndxaʼwamíjna̱ xóo xa̱bu̱ numbaaʼ endxa̱ʼwáminaʼ (Efes. 4:14; Sant. 1:​6-8). Ma̱ngaa fe dí kuáʼdáá náa Jeobá ga̱jma̱a̱ náa nakudaminaʼ maʼni naxnulu tsiaki̱i̱ índo̱ nutulúʼ mbá dí ra̱májánʼ (Sal. 112:​7, 8). Ga̱jma̱a̱ ma̱ndoo mumbañún bi̱ kúwá ruraʼníí mbá gamiéjunʼ (1 Tes. 3:​2, 3).

17. Ndiéjunʼ embañún bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ mu muni̱ rí náa Guʼwá nagimbáanʼ makuwíin jnduʼ rá.

17 Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ gíʼmaa muñewa̱a̱n rí nuni̱, ga̱jma̱a̱ mundxaʼwamíjna̱ májánʼ, gíʼmaa mani̱ndxu̱ún mbáa xa̱bu̱ bi̱ nakro̱ʼo̱o̱ rí maratha̱a̱n, gíʼma mani̱ndxu̱ún gamajkuiin. Índo̱ ‹nuguajtuminá náa ajngáa rí gajkhun› naʼni rí náa Guʼwá nagimbáanʼ makuwáanʼ jnduʼ (Tito 1:9; 1 Tim. 3:​1-3). Índo̱ nugíʼ mbá májánʼ xkri̱da ga̱jma̱a̱ nuxnún tsiaki̱i̱ a̱ngiu̱lú, numbáñún mu xúniñaʼ ragún reunión, xúniñaʼ rutaraʼa ga̱jma̱a̱ munigajmaa ndajkuíin. Ma̱ngaa índo̱ a̱ngiu̱lú nuraʼníí xkujndu rí naʼni makuwíin ngíná ga̱jma̱a̱ rí naʼni maxmiéjúúnʼ nuni̱ rí marmáʼáan a̱jkiu̱ún kuyáá Jeobá ga̱jma̱a̱ rí nakudaminaʼ maʼni.

18. Náá numuu nandulúʼ muʼni mba̱a̱ Jeobá ga̱jma̱a̱ muʼguá kanuu itháán náa ikhaa mámbá mbiʼi rá. (Atayáá kúgumaʼá “ Xóo ma̱ndoo muʼguá kanuu náa Jeobá”.)

18 Xúgi̱ rí ndiʼyáá dí ra̱ʼkhá tháán nagui̱i̱ xóo nindxu̱u̱ Jeobá, nakumulú xóo David, índo̱ niʼthí: “Gaguma mba̱a̱ Jeobá, Tsíñu ndrígóʼ” (Sal. 144:1). Jeobá nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ mani̱ndxu̱u̱ má xúʼko̱ mbáa Dios bi̱ ma̱ndoo makumulú kuʼyáá, náa xúgíʼ mbiʼi rí kúwáanʼ, ma̱ngaa asndu índo̱ gaganiánʼ, mambáyulú má xúʼko̱ mu makuwáanʼ mijngii náa ikhaa. Ikha jngóo ma̱ndoo muʼthá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lúʼ: “Ikhaa nindxu̱u̱ Tsíñu ndrígóʼ” (Sal. 92:​14, 15).

AJMÚÚ 150 ¡Jeobá má gaʼni kríñanʼ!

a Salmo 18:46: “¡Jeobá ndaʼya! ¡Gagruigú gamajkhu tsíñu ndrígóʼ! ¡Gaguma mba̱a̱ Dios ndrígóʼ náa na̱ni̱ kríyamínáʼ!”.

b Salmo 94:22: “Jeobá maʼga̱nú mani̱ndxu̱u̱ náa ma̱ndoo mambáyuminaʼ, Dios ndrígóʼ nindxu̱u̱ tsíñu náa nambáyuminaʼ”.

c Salmo 62:​6, 7: “Xúʼko̱, ikhaa nindxu̱u̱ tsíñu ndrígóʼ ga̱jma̱a̱ bi̱ naʼni kríñu̱u̱nʼ, náa nambáyuminaʼ, nditháan xámíñúʼ. 7 Ga̱jma̱a̱ numuu Dios naguma kríñu̱u̱nʼ ma̱ngaa gamajkhu rí nagruigú. Tsíñu ndrígóʼ rí gújkhúʼ, náa nambáyuminaʼ, nindxu̱u̱ náa Dios”.

d NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHUU: Náa Guʼwá nagimbáanʼ, mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ naʼtámíjná gajmíi̱n a̱ngiu̱lú bi̱ kuya̱ edxu̱u̱.