Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 24

PURAHÉI 24 Peju ñamombaʼeguasu Jehovápe

Japytákena Jehová rógape pára siémpre

Japytákena Jehová rógape pára siémpre

“Jehová, ¿mbaʼeichagua persónapa nde rerresivíta opyta hag̃ua nde rógape?” (SAL. 15:1).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Ko artíkulope jahecháta mbaʼépa jajapo vaʼerã jasegi hag̃ua jaiko Jehová amígoramo. Avei jahecháta mbaʼéichapa haʼe oipota jatrata iñamigokuérape.

1. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ Salmo 15:​1-5?

 PE ARTÍKULO ohasa vaʼekuépe ñaaprende umi oñemeʼẽ vaʼekue Jehovápe ha osegíva oiko iñamigoitéramo haʼeteha oĩva Jehová rógape. ¿Péro mbaʼépa jajapo vaʼerã japyta hag̃ua Jehová rógape? Salmo 15 oñeʼẽ ñandéve upévare (elee Salmo 15:​1-5). Ko Salmo omombeʼu ñandéve mbaʼépa jajapo vaʼerã jaiko hag̃ua Jehová amigoitéramo.

2. ¿Mbaʼe rehepa David oiméne imanduʼa raʼe oñeʼẽrõ guare Jehová róga kárpare?

2 Salmo 15 oñepyrũvo heʼi: “Jehová, ¿mbaʼeichagua persónapa nde rerresivíta opyta hag̃ua nde róga kárpape? ¿Máva piko ikatu oiko ne montáña sagrádape?” (Sal. 15:​1, nóta). Pe salmísta David oñeʼẽvo Jehová ‘róga kárpare’ oiméne opensa hína raʼe pe tavernákulore, oĩ vaʼekue Gabaónpe peteĩ tiémpore. Avei David oñeʼẽ vaʼekue Ñandejára ‘montáña sagrádare’, amalisia imanduʼávo pe Sérro Sion oĩvare Jerusalénpe, upéva opyta vaʼekue amo 10 kilómetrorupi sur gotyo Gabaóngui. Upépe David omoĩ vaʼekue pe óga kárpa oñongatu hag̃ua pe Árka del Pákto oñemopuʼã peve pe témplo (2 Sam. 6:17).

3. ¿Mbaʼérepa ñantendese Salmo 15? (Ehecha pe taʼanga).

3 Jaikuaa ningo la majoría umi israelita núnka ndoservíri hague pe tavernákulope ha unos kuántonte ikatu vaʼekue oike pe óga kárpa ryepýpe oĩháme pe Árka del Pákto. Péro jaʼe porãsérõ g̃uarã enterove Jehová siervokuéra ifiélva ikatu oĩ Jehová rógape. ¿Mbaʼéichapa? Oikóramo chuguikuéra iñamígo ha osegi upéicha. Ha mávape voi piko nahiʼãi upéva. Salmo 15-pe oñemensiona mbaʼépa tekotevẽ jajapo ikatu hag̃uáicha jasegi jaiko Jehová amígoramo.

Umi israelita oiko vaʼekuépe David tiémpope ndahasýi vaʼekue oñeimahina hag̃ua oikoha Jehová rógape (Ehecha párrafo 3)


SIÉMPRE ÑANEÑEʼẼRENDU HA ANI JAJAPO MBAʼEVE IVAÍVA

4. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe ndahaʼeiha jajevautisánte vaʼerãha? (Isaías 48:1).

4 Salmo 15:2 heʼi Ñandejára amígo ‘siémpre iñeʼẽrenduha, ndojapoiha mbaʼeve ivaíva ha ihustoha’. Koʼã mbaʼe siémpre ñañehaʼã vaʼerã jajapo ha ndahaʼéi un tiémporente. ¿Péro añetehápepa siémpre ikatu ñaneñeʼẽrendu? Si ikatu. Enterove ningo ñaneimperfékto péro Jehová renondépe ikatu siémpre ñaneñeʼẽrendu ñañehaʼãmbaitéramo jajapo la haʼe heʼíva. Ñañemeʼẽvo chupe ha jajevautisa ñañepyrũ ramónte hína. Por ehémplo, yma peteĩ persóna haʼe haguérente israelita ndeʼiséi haʼe ikatumaha oĩ Ñandejára rógape. Oĩ vaʼekue umi oñemboʼéva chupe péro ijapu ha ‘ndojapói mbaʼeve iporãva’ (elee Isaías 48:1). Umi israelita ipyʼaporãva oaprende vaʼerã kuri mbaʼépa Jehová ohaʼarõ chuguikuéra ha oiko haʼe oipotaháicha. Upéicha avei koʼág̃arupi ñaime porã hag̃ua Ñandejárandi, ndahaʼéi jajevautisánte vaʼerã ha ojeʼe ñanderehe ñande haʼeha testígo de Jehová. Upéva rangue ‘ndajajapói vaʼerã mbaʼeve ivaíva’ ha ñandehústo vaʼerã. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva?

5. ¿Mbaʼépa heʼise ñaneñeʼẽrendu Jehovápe entéro mbaʼépe?

5 ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã siémpre ñaneñeʼẽrendu hag̃ua Jehovápe ha ani hag̃ua jajapo mbaʼeve ivaíva? ¿Ovalémapa jaha meméramo rreunionhápe? Nahániri (1 Sam. 15:22). Ñande ñañehaʼã vaʼerã ñaneñeʼẽrendu Ñandejárape entéro mbaʼe jajapóvape, ñaime aja ñaneaño jepe (Prov. 3:6; Ecl. 12:​13, 14). Tekotevẽ ningo ñaneñeʼẽrendu Jehovápe umi mbaʼe haʼetévaicha naiñimportanteguasúivape jepe. Jajapóramo upéicha, jahechaukáta añetehápe jahayhuha Ñandejárape ha upéicha rupi haʼe ñanderayhuetevétantema avei (Juan 14:23; 1 Juan 5:3).

6. Heʼiháicha Hebreos 6:​10-12, ¿mbaʼépa iñimportanteve hína umi mbaʼe porã jajapo vaʼekuégui ymave?

6 Jehová ningo omombaʼeterei umi mbaʼe jajapo vaʼekue hesehápe ymave, péro umívante nañanepytyvõmoʼãi jasegi hag̃ua ñaime Jehová rógape. Upéva hesakã porãiterei Hebreos 6:​10-12-pe (elee). Jehová ningo ndahesaráiri umi mbaʼe porã jajapo vaʼekuégui ymave, péro chupe g̃uarã la iñimportantevéva hína ñande jasegi jaservi chupe ñande pyʼaite guive ipahaite peve. Haʼe osegíta oiko ñane amígoramo pára siémpre jasegíramo jajapo iporãva ha “nañanekaneʼõiramo” (Gál. 6:9).

ÑANDE PYʼAPÝPE VOI NAÑANDEJAPÚI

7. ¿Mbaʼépa heʼise ñande pyʼapýpe voi nañandejapúi vaʼerãha?

7 Ñaimeséramo Jehová rógape, ñande ‘pyʼapýpe voi nañandejapúi vaʼerã’ (Sal. 15:2). Upéva ndeʼiséi ndajaikomoʼãihánte ñaporombotavy. Jehová oipota ñanesinséro entéro mbaʼe jaʼe ha jajapóvape (Heb. 13:18). Upéva iñimportánte “pórke Jehová ndaijaʼeiete umi oporombotavývare, péro umi ihústova iñamigoite hína” (Prov. 3:32).

8. ¿Mbaʼépa ndovaléi jajapo?

8 Umi ‘ipyʼapýpe voi ndaijapúiva’ ndoikói iñeʼẽrendu guaʼu Ñandejárape oĩ jave ohechátavante chupekuéra ha upéi oĩ jave haʼeño ojapo la ivaíva. Haʼekuéra ndoikói voi ojapo mbaʼeve oporombotavy hag̃ua (Is. 29:13). Péro peteĩ persóna oporombotavyséva ikatu oñepyrũ opensa umi mbaʼe Jehová omandáva ndahaʼeiha siémpre la iporãvéva jajapo (Sant. 1:​5-8). Upévare haʼe ikatu ou naiñeʼẽrendúi Jehovápe umi mbaʼe oimoʼãvape naiñimportanteguasuiha. Upéi haʼetéramo ndojehúiva chupe mbaʼeve naiñeʼẽrendúi jave, haʼe ikatu voi oñepyrũ ojapo umi mbaʼe ivaivéva jepe. Upe persóna opensáramo jepe oserviha hína Ñandejárape, Jehová ni mbaʼevéicharõ ndoaseptamoʼãi iservísio pórke haʼe hovamokõi (Ecl. 8:11). Upéicha rupi ñande ñanesinserose entéro mbaʼe jajapóvape.

9. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue Jesús ojotopárõ guare Natanael ndive, ha mbaʼépa ñanemboʼe upéva? (Ehecha pe taʼanga).

9 Iñimportanteterei ningo ñande pyʼapýpe voi nañandejapúi. Upéva jahechakuaa la oiko vaʼekuére Felipe heʼírõ guare iñamígo Natanaélpe oho hag̃ua Jesús rendápe. Upérõ Jesús primera ves ojotopa vaʼekue Natanael ndive ha heʼi hese: “Pemañami, peteĩ israelita iñeʼẽrendúva ha noporombotavýiva” (Juan 1:47). Jesús oikuaa vaʼekue umi ótro disípulo isinséro hague avei péro koʼýte Natanael ohechauka vaʼekue upe kualida. Ñandéicha avei Natanael iñimperfékto vaʼekue, péro ni michĩmi ndahovamokõiri, síno isinséro entéro mbaʼépe. Jesús ohecharamo vaʼekue Natanaélpe ha ofelisita chupe upévare. Katuete ningo enterove jaipota voi Jesús heʼi ñanderehe ñanesinseroha.

Felipe ogueraha Jesús rendápe iñamígo Natanaélpe ha Jesús heʼi hese haʼeha peteĩ israelita noporombotavýiva. ¿Ikatúnepa ojeʼe avei ñanderehe upéicha? (Ehecha párrafo 9)


10. ¿Mbaʼérepa ñañatende vaʼerã la jaʼévare? (Santiago 1:26).

10 Heta mbaʼe oñemensionáva Salmo 15-pe ohechauka mbaʼéichapa jatrata vaʼerã ñande rapichakuérape. Salmo 15:3 heʼi voi umi oĩva Jehová rógape ‘ndoikoiha oñeʼẽ vai ipróhimore operhudika hag̃ua chupe, ndojapoiha mbaʼeve ivaíva hapicháre ha ndoikoiha omosarambi chísme oheja vai hag̃ua iñamígope’. Ñañeʼẽ vaíramo ótrore, añetehápe ikatu hína japerhudika chupekuéra ha ñande ndaikatumoʼãvéima ñaime Jehová rógape (elee Santiago 1:26).

11. a) ¿Mbaʼépa heʼise okalumniáva? b) ¿Mbaʼépa oikóta pe okalumniávare hapichápe ha noñarrepentíriva?

11 Pe salmísta omensiona vaʼekue oĩha oñeʼẽ vaíva hapicháre. Upe téxtope, pe nótape heʼi “okalumnia”. ¿Mbaʼépa heʼise upéva? Heʼise oñemosarambiha japu ojeheja vai hag̃ua peteĩ persónape ótro renondépe ha upéicha ojeperhudika chupe. Oĩramo okalumniáva hapichápe ha noñarrepentíriva, ikatu hína oñemosẽ kongregasióngui ha ndahaʼevéima testígo de Jehová (Jer. 17:10).

12, 13. ¿Mbaʼeichagua situasiónpepa ñañemeʼẽʼỹre enkuénta ikatu jaheja vai ñane amígope? (Ehecha pe taʼanga).

12 Salmo 15:3 heʼive ñandéve mbaʼéichapa ikatu ñaime Jehová rógape. Heʼi ndajajapói vaʼerãha mbaʼeve ivaíva ñande rapicháre ni ndajaikói vaʼerãha ñamosarambi chísme jaheja vai hag̃ua ñane amígope. ¿Péro mbaʼéichapa ikatu hína jajapo umícha mbaʼe?

13 Ñañemeʼẽʼỹre enkuénta ikatu hína jaheja vai álgienpe jaʼévo hese algúna kósa naiporãmbáiva. Por ehémplo, ñapensamína koʼã kásore: 1) Peteĩ ermána ndahaʼevéima prekursóra rregulár, 2) peteĩ matrimónio ndoservivéima Betélpe, ha 3) peteĩ ermáno ndahaʼevéima ansiáno térã siérvo ministeriál. Koʼã kásope, ¿iporãnepa jaikóramo jakalkula koʼã ermáno ojapo hague álgo ivaíva ha upéi jaiko ñamombeʼu ótrope upéva? Ñanemanduʼa vaʼerã katuete oĩha heta mbaʼe ñande ndajaikuaáiva ha upévare okambia koʼã ermáno situasión. Avei ani ñanderesarái pe oikóva Jehová rógape ‘ndojapoiha mbaʼeve ivaíva hapicháre ha ndoikoiha omosarambi chísme oheja vai hag̃ua iñamígope’.

Peteĩ persóna oñeʼẽ vai jave hapicháre, ndahasyiete upévagui oiko hag̃ua peteĩ kalúmnia (Ehecha párrafo 12 ha 13)


ÑAMOMBAʼE UMI ORRESPETÁVAPE JEHOVÁPE

14. Emombeʼu mbaʼéichapa umi oĩva Jehová rógape omboyke umi hembiapo vaívape.

14 Salmo 15:4 heʼi peteĩ Jehová amígo ‘omboykeha umi hembiapo vaívape’. ¿Péro mbaʼéichapa ñande ikatu jaikuaa ñamboyke vaʼerãha álgienpe? Ñande ñaneimperfékto rupi, ndaikatúi ñandéntema jadesidi mávapepa ñamboykéta. ¿Mbaʼérepa? Pórke ikatu oĩ umi ikalidáva ñandéve g̃uarã ha jajogueraha porã hendive, péro ótrore katu nañandejaʼeguasúinte ha upévare ñamboykeséma chupe. Upéicha rupi ñande ñamboyke sólamente umi hembiapo vaívape Jehová renondépe (1 Cor. 5:11). Umíva apytépe oĩ umi noñarrepentíriva ojapo haguére la ivaíva, ndorrespetaietéva umi mbaʼe jagueroviáva ha oñehaʼãva ohundi ñandehegui ñane amista Jehovándi (Prov. 13:20).

15. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ñamombaʼe hag̃ua umi orrespetávape Jehovápe?

15 Avei Salmo 15:4 heʼi ñandéve ñamombaʼe vaʼerãha “umi orrespetávape Jehovápe”. Upévare ñande ñanembaʼeporã ha jahechauka jarrespetaha Jehová amigokuérape (Rom. 12:10). ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Salmo 15:4 heʼi peteĩ oĩva Jehová rógape ‘nopyrũiha iñeʼẽre operhudikátaramo jepe chupe upéva’. Nañakumplíriramo la ñapromete vaʼekue, ikatu hína ñalastima ótrope (Mat. 5:37). Por ehémplo Jehová oipota pe ména ha tembireko okumpli la opromete vaʼekue ojupe omendárõ guare. Avei haʼe oguerohory umi tuakuéra oñehaʼãmbaitévape okumpli la oprometéva ifamiliakuérape. Ñande jahayhu rupi Ñandejárape ha ñande rapichakuérape, jajapóta opa ikatúva ani hag̃ua ñapyrũ ñane ñeʼẽre.

16. ¿Mbaʼéichapa avei ikatu jahechauka ñamombaʼeha Jehová amigokuérape?

16 ¿Mbaʼéichapa avei ikatu jahechauka ñamombaʼeha Jehová amigokuérape? Upearã japororresivi porã vaʼerã ñande rógape ha ñandepojera (Rom. 12:13). Jahasavéramo tiémpo ñane ermáno ha ermanakuérandi ñañamigavéta hesekuéra ha Jehováre. Avei japororresivi porãramo jasegíta hína Jehová ehémplo.

ANÍKENA ÑANDEPLATARAYHU

17. ¿Mbaʼérepa Salmo 15-pe oñeñeʼẽ plátare?

17 Salmo 15-pe heʼi peteĩ oĩva Jehová rógape ‘ndokovraiha interés oipuruka jave pláta ha ndoaseptái kóima osẽ hag̃ua peteĩ inosénte kóntrape’ (Sal. 15:5). ¿Mbaʼérepa ko Salmo mbykyetévape oñeñeʼẽ plátare? Pórke ñandeplatarayhúramo ikatu japerhudika ñande rapichápe ha ñahundi ñane amista Ñandejárandi (1 Tim. 6:10). Yma oĩ vaʼekue ojaprovecháva iñermáno imboriahúvare okovrávo chupe interés oipuruka jave pláta. Avei oĩ vaʼekue umi hués oaseptáva kóima osẽ hag̃ua umi persóna inosénte kóntrape. Jehovápe ningo ndogustaiete voi ojejapo koʼãicha mbaʼe (Ezeq. 22:12).

18. ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu ñañeporandu jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa jahecha pe pláta? (Hebreos 13:5).

18 Iporã ningo ñapensa mbaʼéichapa jahecha hína pe pláta. Ñañeporandumína: “¿Apensa memépa plátare ha mbaʼépa ikatu ajogua hína? Aipuru jave pláta che rapichágui, ¿ndajapuráipa apaga jey hag̃ua apenságui haʼe noikotevẽmoʼãiha voi? ¿Añemoinportantesevépa che rapichágui chepláta haguérente? ¿Ijetuʼúpa chéve chepojera hag̃ua? ¿Apensápa peteĩ ermáno térã ermána ohayhuveha umi mbaʼerepy Jehovágui ipláta haguérente? ¿Aipotápa che amigorã umi ipláta hetávante ha napenaguasúi umi imboriahúvare?”. Iñimportánte ningo ñañeporandu koʼã mbaʼe pórke jareko la oportunida ijojahaʼỹva ñaimévo Jehová rógape. Péro jasegi hag̃ua upépe ñañatende vaʼerã ani hag̃ua ñandeplatarayhu. ¡Jajapóramo upéicha Jehová núnka nañanderejamoʼãi! (elee Hebreos 13:5).

JEHOVÁ OHAYHU IÑAMIGOKUÉRAPE

19. ¿Mbaʼérepa Jehová oipota jajapo entéro umi mbaʼe oñemensionáva Salmo 15-pe?

19 Salmo 15 opakuévo jatopa ko promésa: “Peichagua persóna núnka noñepysangamoʼãi” (Sal. 15:5). Koʼápe pe salmísta heʼi mbaʼérepa Jehová oipota jajapo entéro koʼã mbaʼe oñemensiona vaʼekue ko Sálmope: Haʼe oipota jaiko vyʼápe. Péicha jahecha jajapo jave Jehová ojeruréva ñandehegui jaiko porãveha ha haʼe ñandeprotehe (Is. 48:17).

20. ¿Mbaʼépa ohaʼarõ umi oĩvape Jehová rógape?

20 Umi oĩvape Jehová rógape ohaʼarõ hetaiterei mbaʼe porã. Umi unhído oikóta yvágape, Jesús oprepara haguépe chupekuéra lugár oiko hag̃ua (Juan 14:2). Umi orekóva la esperánsa oikóvo ko yvy ape ári ohaʼarõma oñekumpli Apocalipsis 21:3 oprometéva. Añetehápe tuichaiterei mbaʼe ningo la Jehová oipota ñaime hógape pára siémpre.

PURAHÉI 39 Jehová taimanduʼa porã ñanderehe