Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOẸME UWUHRẸ 24

OLE AVỌ 24 Nyaze Ugbehru Jihova

Jọ Uwou-Udhu Jihova Bẹdẹ Bẹdẹ!

Jọ Uwou-Udhu Jihova Bẹdẹ Bẹdẹ!

“O Jihova, ono ọ rẹ kpahe uwou-udhu ra?”OL. 15:1.

OWARE NỌ A JARIẸ TA KPAHE

Ma te ta kpahe oware nọ ma re ru re ma gbẹ jọ ogbẹnyusu Jihova gbe oghẹrẹ nọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma ru egbẹnyusu riẹ efa.

1. Eme ma te riẹ nọ ma tẹ romatotọ rri eme nọ e rrọ Olezi avọ 15:1-5 na?

 MA JỌ uzoẹme nọ o vrẹ na wuhrẹ inọ odibo Jihova nọ ọ rehọ uzuazọ riẹ kẹ Jihova no, ọ tẹ be jẹ daoma re ọ jọ ogbẹnyusu ọkpekpe riẹ, ọ rẹ sae jọ uwou-udhu riẹ. Kọ eme ma re ru re ma sae jọ ogbẹnyusu Jihova? Olezi avọ 15 ọ vuẹ omai eware buobu kpahe ẹme nana. (Se Olezi 15:1-5.) Olezi yena ọ ta ẹme te eware nọ ma re ru re ma sae kẹle Ọghẹnẹ ziezi.

2. Eme o sae jọ nọ Devidi ọ jẹ ta ẹme kpahe, nọ ọ fodẹ uwou-udhu Jihova?

2 Ẹme nọ o mu Olezi avọ 15 họ họ: “O Jihova, ono ọ rẹ kpahe uwou-udhu ra? Ono ọ rẹ rria ugbehru ọrẹri ra?” (Ol. 15:1) Ẹsejọhọ nọ Devidi ọ fodẹ uwou-udhu na, iroro riẹ e te nwani kpohọ uwou-udhu egagọ nọ o jọ obọ Gibiọn. Yọ ọ jọ olezi yena fodẹ “ugbehru ọrẹri” Ọghẹnẹ. Ẹsejọhọ oria nọ a re se Zayọn nọ ọ jọ obọ Jerusalẹm ọ jẹ ta ẹme kpahe na. Oria na o thabọ no obọ Gibiọn nọ uwou-udhu egagọ na ọ jọ na. Yọ Devidi ọ bọ uwou-udhu jọ fihọ etẹe nọ etehe ọvọ na ọ jọ, bẹsenọ a rẹ bọ etẹmpol nọ a re fi etehe ọvọ na họ no.—2 Sam. 6:17.

3. Eme a jọ Olezi avọ 15 fodẹ? (Rri uwoho na re.)

3 A kẹ ahwo Izrẹl buobu uvẹ hẹ re a ruọ eva oria nọ a fi etehe ọvọ na họ. Ibuobu a jẹ tubẹ jọ uwou-udhu egagọ nọ etehe ọvọ na ọ jọ ru iruo dede he. O make rrọ ere na, idibo Jihova nọ e jẹ gọe ziezi evaọ oke yena a sae jọ uwou-udhu Jihova. Evaọ oghẹrẹ vẹ? A rẹ daoma jọ egbẹnyusu Ọghẹnẹ, a vẹ jẹ hai ru oware nọ o rẹ lẹliẹ usu na tọ. Yọ oware nọ mai kpobi ma be gwọlọ oye. A jọ Olezi avọ 15 fodẹ eware jọ nọ ma re ru re ma sae jọ egbẹnyusu Jihova ẹsikpobi.

A tẹ ta nọ ohwo o kpohọ uwou-udhu Jihova, ahwo Izrẹl nọ a jariẹ evaọ oke Devidi a sae riẹ oware nọ a be ta na (Rri edhe-ẹme avọ 3)


KARE ORUTHỌ JE RU OWARE NỌ U KIEHỌ

4. Eme o dhesẹ nọ ohwo ọ tẹ họ-ame no, yọ u re no ho? (Aizaya 48:1)

4 Olezi 15:2 o ta nọ, ohwo nọ ọ rrọ ogbẹnyusu Jihova ọ rẹ “kare oruthọ,” ọ vẹ jẹ jọ ohwo nọ “o bi ru oware nọ u kiehọ.” Ẹme na “o bi ru” nọ o rrọ oria Ebaibol yena u dhesẹ nọ orọnikọ ẹsejọ ọvo ma re ru oware nọ u kiehọ họ, rekọ ma re ru oware nọ u kiehọ ẹsikpobi. Kọ ma sae ginẹ kare oruthọ? Ee. Ma riẹ nọ mai ahwo-akpọ ma gba ha. Rekọ ma tẹ be daoma ru oware nọ o rẹ were Jihova, o re rri omai nọ ma kare oruthọ. Nọ ma tẹ rehọ uzuazọ mai kẹ Ọghẹnẹ jẹ họ-ame no, koyehọ ma mu Ọghẹnẹ họ elele nyusu no. Rekọ o jọ etẹe kuhọ họ. Evaọ oke anwae, orẹwho Izrẹl họ orẹwho Ọghẹnẹ. O make jọ ere na, orọnikọ ohwo ọ tẹ nwane rrọ ohwo Izrẹl, u dhesẹ nọ ohwo na ogbẹnyusu Ọghẹnẹ hẹ. Ahwo jọ a jọ orẹwho Izrẹl na nọ a je bo se Ọghẹnẹ, rekọ a je ru ere “evaọ uzẹme gbe ẹrẹreokie he.” (Se Aizaya 48:1.) Ohwo Izrẹl nọ ọ ginẹ gwọlọ gọ Ọghẹnẹ ọ rẹ daoma riẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ o ru, kọ oye o re ru. Epọvo na nẹnẹ re, orọnikọ thakpinọ ma họ-ame no je bi kpohọ ewuhrẹ họ ẹme na ha. Ma tẹ gwọlọ jọ ogbẹnyusu Ọghẹnẹ, ma re “ru oware nọ u kiehọ” ẹsikpobi. Kọ eme o re dhesẹ nọ ma bi ru oware nọ u kiehọ?

5. Eme u re dhesẹ nọ ma bi ru eware nọ i kiehọ evaọ aro Jihova ẹsikpobi?

5 Ma tẹ be hai kpohọ ewuhrẹ ẹsikpobi, orọnikọ oye ọvo Jihova ọ rẹ rọ ta nọ ma “kare oruthọ” je “bi ru oware nọ u kiehọ” họ. (1 Sam. 15:22) Rekọ ma rẹ daoma koko izi Ọghẹnẹ evaọ oware kpobi nọ ma bi ru, o tẹ make rọnọ ohwo ọvo ọ rrọ etẹe nọ o bi rri omai hi. (Itẹ 3:6; Ọtausi. 12:13, 14) O tẹ make rọnọ oware nọ ma bi ru na o nwane rrọ okpoware ovo ho, ma re ru oware nọ Jihova ọ ta ghele. Ma te ru ere, kiyọ ma gine you rie yọ ma te kẹle iẹe gaga.—Jọn 14:23; 1 Jọn 5:3.

6. Ma te rri ẹme nọ ọ rrọ Ahwo Hibru 6:10-12, fikieme ma gbẹ rọ abọ mu oma inọ eware nọ ma ru kẹ Jihova no i te he?

6 Eware nọ ma ru kẹ Jihova no e dariẹ ẹro fia. Rekọ re ma gbẹ sae jọ uwou-udhu Jihova, orọnikọ ma rẹ rọ abọ mu oma inọ eware nọ ma ru no na i te no ho. (Se Ahwo Hibru 6:10-12.) O make rọnọ emamọ eware nọ ma ru kẹ Jihova e rẹ thọrọ iẹe ẹro ho na, ọ gwọlọ nọ ma gọe no udu mai kpobi ze “rite urere.” Yọ ma te jọ egbẹnyusu riẹ rite urere “otẹrọnọ oma o gbẹ rrọ omai no ho.”—Gal. 6:9.

TA UZẸME NO UDU RA KPOBI ZE

7. Eme u re dhesẹ nọ ohwo ọ be ta uzẹme no eva riẹ kpobi ze?

7 Ohwo nọ ọ gwọlọ jọ uwou-udhu Jihova, ọ rẹ daoma “ta uzẹme no udu riẹ ze.” (Ol. 15:2) Ma re gu erue he, yọ ma re fi iwhayo hayo wha ahwo re gbe he. (Hib. 13:18) Ma rẹ kẹnoma kẹ eware yena, “keme ohwo eviẹhọ ọ rẹ tọtọ Jihova oma, rekọ o wo usu okpekpe kugbe enọ i kiete.”—Itẹ 3:32.

8. Eme ma re ru ha?

8 Ohwo nọ ọ rẹ ta uzẹme no eva riẹ kpobi ze, ọ rẹ jọ iraro ahwo ru wọhọ ẹsenọ o bi koko izi Ọghẹnẹ gaga kpakiyọ ọ be lẹlẹ raha izi Ọghẹnẹ hẹ. (Aiz. 29:13) Ohwo nọ ọ rẹ ta uzẹme no eva riẹ kpobi ze, o re ru ẹghẹ hẹ. Keme ohwo nọ o bi ru ẹghẹ ọ rẹ jọ udu riẹ roro nọ izi Jihova jọ e ga hrọ. (Jem. 1:5-8) Nọ oke o be nya na, o ve ti mu izi Jihova jọ họ ẹraha otẹrọnọ o rri nọ e nwane rrọ okpoware ovo ho. Ọ tẹ lẹlẹ raha uzi jọ, nọ ọ jẹ ruẹ nọ oware uyoma ọvo u no oware nọ o ru na ze he, o ve ti mu enọ e rro vi eyena họ ẹraha. Yọ oyena u dhesẹ nọ ọ gbẹ be gọ Ọghẹnẹ no eva riẹ kpobi ze he. Oke yena yọ egagọ riẹ i zihe ruọ egagọ eviẹhọ no. (Ọtausi. 8:11) Ma gwọlọ ru ere he. Ma gwọlọ ta uzẹme ẹsikpobi.

9. Eme Jesu ọ ta evaọ oke ọsosuọ nọ ọ ruẹ Nataniẹl, kọ eme ma jariẹ wuhrẹ?

9 U wo ẹme jọ nọ Jesu ọ ta evaọ ẹdẹ ọsosuọ nọ ọ ruẹ Nataniẹl. Ẹme nọ ọ ta na o lẹliẹ omai ruẹ nọ u wuzou gaga re ma kare eviẹhọ. Okenọ Filip o dhesẹ Nataniẹl ogbẹnyusu riẹ kẹ Jesu, o muẹrohọ obọdẹ oware jọ. Yọ orọnikọ Jesu ọ riẹ Nataniẹl vẹre he. Rekọ Jesu ọ ta nọ: “Rri, ohwo Izrẹl dẹẹ ọnọ uvumọ eviẹhọ ọ rrọ oma ha.” (Jọn 1:47) Jesu ọ riẹ nọ ilele riẹ nọ i kiọkọ a kare eviẹhọ re. Rekọ orọ Nataniẹl na, a rẹ kake ruẹ obọ riẹ hẹ. Orọnọ Nataniẹl ọ jọ ohwo ọgbagba ha. Rekọ ọ jẹ daoma gaga re o gbe ru oware eviẹhọ ọvo ho. Yọ fikinọ oware yena o were Jesu gaga, o jiri rie. A rẹ ruẹ oware nọ u woma tei hi nọ Jesu o te jiri omai inọ ma kare eviẹhọ!

Nọ Filip o dhesẹ ogbẹnyusu riẹ Nataniẹl kẹ Jesu, Jesu ọ ta nọ eviẹhọ e rrọ Nataniẹl oma ha. Kọ a sai jiri omai ere re? (Rri edhe-ẹme avọ 9)


10. Fikieme u gbe fo re ma gu ọrue hayo wọ eku họ amọfa uzou ho? (Jemis 1:26)

10 Eware buobu nọ Olezi avọ 15 ọ ta nọ egbẹnyusu Jihova a re ru na, yọ eware nọ e rẹ wha erere se ahwo-akpọ ibe mai, nọ ma te ru ai. Wọhọ oriruo, Olezi 15:3 ọ ta nọ ohwo nọ ọ rrọ uwou-udhu Jihova “ọ rẹ rọ ẹrọo riẹ ta ahwo raha ha, o re ru ọrivẹ riẹ oware uyoma ovo ho, yọ ọ rẹ raha odẹ egbẹnyusu riẹ hẹ.” Nọ ma tẹ be hai gu ọrue fihọ amọfa uzou inọ a ru oware jọ kpakiyọ a ru rie he, yọ odẹ rai ma be raha na. Ma te ru ere, Jihova ọ rẹ gbẹ kẹ omai uvẹ re ma jọ uwou-udhu riẹ hẹ.—Se Jemis 1:26.

11. Eme họ ọtaraha, kọ ẹvẹ a re ru ohwo nọ ọ be ta ahwo raha nọ ọ be rọwo nwene he evaọ ukoko na?

11 Oware jọ nọ ọso-ilezi na ọ ta nọ ma kẹnoma kẹ họ ọtaraha. Kọ eme họ ọtaraha? Ọtaraha họ epanọ ohwo ọ rẹ ta eme nọ e rrọ uzẹme he kpahe omọfa re ọ raha odẹ ohwo na. A re si ohwo nọ ọ rẹ raha odẹ ahwo no ukoko na no nọ o gbe nwene he.—Jeri. 17:10.

12-13. Nọ ma gbe rri otọ mu hu, eme o rẹ sae lẹliẹ omai ta ekpehre ẹme kpahe oniọvo jọ? (Rri uwoho na re.)

12 Olezi 15:3 ọ ta re nọ ahwo kpobi nọ a rẹ jọ uwou-udhu Jihova, a re ru ọrivẹ rai oware uyoma ha. Yọ a rẹ raha odẹ egbẹnyusu rai hi. Eware jọ vẹ ma re ru nọ u re dhesẹ nọ ma bi ru oware nọ etẹe ọ ta na?

13 Nọ ma te yo eme atanọ atanọ kpahe ohwo jọ, nọ ma jẹ wọe nyae ta kẹ amọfa, ma sae raha odẹ ohwo na, rekọ ma rẹ riẹ hẹ. Ma rehọ iẹe nọ oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ ọ jọ ọkobaro vẹre, ọ gbẹ rrọ ọkobaro ho. Ọzae-avọ-aye jọ nọ a jọ obọ Ebẹtẹle vẹre a kpozi no. A gbẹ rrọ Ebẹtẹle he. Oniọvo-ọmọzae nọ ọ jọ ọkpako ukoko hayo odibo oruiruo vẹre ọ gbẹ rrọ ọkpako hayo odibo oruiruo ho. Kinọ ma tẹ be jọ uzou mai roro nọ, ẹsejọhọ oware jọ nọ o ru oye o wha riẹ ze nọ ọ rọ siọ iruo na ba na, jẹ be vuẹ ahwo oware nọ ma roro na, u woma? Ẹsejọhọ eware jọ e riẹ nọ ma riẹ kpahe oware nọ o via na ha. Ohwo nọ ọ gwọlọ jọ uwou-udhu Jihova bẹdẹ bẹdẹ, “o re ru ọrivẹ riẹ oware uyoma ovo ho, yọ ọ rẹ raha odẹ egbẹnyusu riẹ hẹ.”

O rẹ vẹrẹ kẹhẹ re a ta ekpehre ẹme kpahe amọfa. Yọ ma sae rọ ere ta amọfa raha (Rri edhe-ẹme avọ 12-13)


KẸ AHWO NỌ A BE DHOZỌ JIHOVA ADHẸẸ

14. Amono egbẹnyusu Jihova a rẹ kẹnoma kẹ?

14 Olezi 15:4 ọ ta re nọ ogbẹnyusu Jihova “ọ rẹ kẹnoma kẹ ohwo kpobi nọ o re ru eware etọtọ.” Kọ ẹvẹ ma sae rọ riẹ sọ ohwo jọ ohwo ọtọtọ, ma vẹ kẹnoma kẹe? Mai ahwo-akpọ ma wo udu nọ ma sae rọ rehọ iroro obọmai ta nọ ohwo jọ ohwo ọtọtọ họ. Fikinọ ma gba ha, ahwo nọ a woma evaọ aro mai ọvo ma rẹ gwọlọ kẹle. Ma rẹ gwọlọ bikẹle ahwo nọ a were omai hi hi. Fikiere ohwo nọ Jihova o se ohwo ‘ọtọtọ’ ọvo ma rẹ kẹnoma kẹ. (1 Kọr. 5:11) Ahwo ọtọtọ jọ nọ ma rẹ kẹnoma kẹ họ, ahwo nọ a bi ru oware uyoma nọ a be rọwo siobọno ho. Amọfa jọ họ, ahwo nọ eva e be dha fiki eware nọ Ebaibol ọ ta, nọ ma bi wuhrẹ ahwo. Ma rẹ jẹ kẹnoma kẹ ahwo nọ a rẹ lẹliẹ omai raha uzi Ọghẹnẹ.—Itẹ 13:20.

15. Eme ma re ru nọ u re dhesẹ nọ ma be rọ adhẹẹ kẹ ahwo nọ a be dhozọ Jihova?

15 Olezi 15:4 ọ tẹ jẹ vuẹ omai nọ ma kẹ “ahwo nọ i wo ozodhẹ Jihova adhẹẹ.” Fikiere ma rẹ daoma ru eware iwoma kẹ inievo mai jẹ kẹ ae adhẹẹ, keme egbẹnyusu Jihova a rrọ. (Rom 12:10) Olezi 15:4 o vuẹ omai oware uwoma jọ nọ ma rẹ sai ru kẹ ae, nọ u re dhesẹ nọ ma be kẹ ae adhẹẹ. Etẹe ọ ta nọ: “Ọ rẹ siọ eyaa riẹ ba erugba ha, o tẹ make rọnọ u bi kiehọ iẹe oma ha.” Nọ ma gbe ru eyaa nọ ma ya kẹ ohwo gba ha o rẹ kẹe uye. (Mat. 5:37) Jihova ọ gwọlọ nọ ezae-avọ-eyae nọ e rẹ jọ uwou-udhu riẹ, a re you ohwohwo jẹ kẹ ohwohwo adhẹẹ. A re ru ere keme ere a ya eyaa nọ a ti ru evaọ okenọ a jẹ rehọ ohwohwo. Yọ nọ esẹgbini a te bi ru oware nọ a ta nọ a ti ru kẹ emọ rai, eva e rẹ were Jihova re. Nọ ma te gine you Jihova, je you erivẹ mai, ma te daoma oghẹrẹ kpobi nọ ma re ro ru eyaa nọ ma ya kẹ ai gba.

16. Eware jọ vẹ ma re ru kẹ inievo na nọ u re dhesẹ nọ ma be kẹ ae adhẹẹ?

16 Oware ofa nọ ma re ru nọ u re dhesẹ nọ ma be kẹ egbẹnyusu Jihova adhẹẹ họ, ma re ru ai ọghọ, je dede ai rehọ ziezi. (Rom 12:13) Nọ ma tẹ be hai ru uvẹ fihọ nyabru inievo mai, je ru eware kugbe ai, ma rẹ kẹle ohwohwo gaga. Yọ ma te kẹle Jihova gaga re. Ere ọvo ho, yọ Jihova ma be rọ aro kele na.

WHO YOU UGHO HO

17. Fikieme a rọ ta ẹme te ugho evaọ Olezi avọ 15 na?

17 Olezi nọ ma be ta ẹme riẹ na, ọ ta nọ ohwo nọ ọ rrọ uwou-udhu Jihova “o re mi isuo fihọ ugho nọ o momo kẹ ohwo ho, yọ ọ rẹ re udi hi re o brukpe ohwo nọ o ru oware ovo thọ họ.” (Ol. 15:5) Ẹvẹ ẹme ugho ọ rọ ruọ olezi ọkpẹkpẹe nana? Keme nọ ma te you ugho, o rẹ sae lẹliẹ omai ru eware nọ e rẹ kẹ amọfa uye. Yọ o sae lẹliẹ usu nọ ma wo kugbe Ọghẹnẹ fa no. (1 Tim. 6:10) Evaọ oke anwae, ahwo jọ a je su igho nọ a je momo kẹ inievo rai nọ i wo ugho ho. Yọ ibruoziẹ jọ evaọ orẹwho Izrẹl a jẹ vẹ ẹdhọ tu. Nọ a tẹ rọ igho di ai enu no, a ve brukpe ohwo nọ o ru thọ họ. Oware utioye na o rẹ tọtọ Jihova oma.— Izik. 22:12.

18. Enọ vẹ u fo nọ ma rẹ nọ omamai kpahe ẹme ugho? (Ahwo Hibru 13:5)

18 U fo re ma nọ omamai enọ jọ kpahe ẹme ugho nọ ọ rrọ otọ na. Nọ omara nọ: ‘Kọ ugho gbe eware nọ mẹ rẹ dẹ ọvo me re roro oke kpobi? Kinọ me te momo ugho, re mẹ hwae zihe edadakrida? Kọ me re roro nọ ohwo nọ o momo ugho na kẹ omẹ ọ gbẹ gwọlọ iẹe he? Kọ fikinọ me wo ugho, me re rri omamẹ nọ, ono o gbe te omẹ? Kọ mẹ rẹ gboke? Kọ me re rri oniọvo kpobi nọ o fe inọ o bi le ugho gaga? Kọ ahwo nọ a wo ugho ọvo mẹ rẹ nya usu kugbe? Kọ ahwo nọ a wo ugho ho a re tu omẹ oma?’ Uvẹ nọ Jihova ọ kẹ omai nọ ma rọ nyaze uwou-udhu riẹ na o rrọ ruaro. Obọdẹ uvẹ gaga. Fikiere joma kẹnoma kẹ oware kpobi nọ u re si omai no uwou-udhu Jihova na, te oware wọhọ ugho nọ ma re le. Yọ ma te ru ere, Jihova ọ te nyasiọ omai ba ha!—Se Ahwo Hibru 13:5.

JIHOVA O YOU EGBẸNYUSU RIẸ

19. Fikieme Jihova o ro jie izi nọ o jie na kpobi?

19 Ẹme nọ o ku Olezi avọ 15 na họ họ: “Ohwo kpobi nọ o bi ru eware nana, oware ovo u re nuhu iei vievie he.” (Ol. 15:5) Ẹme nana nọ ọso-ilezi na ọ ta na, o dhesẹ oware nọ Ọghẹnẹ o ro jie izi nọ o jie kẹ omai na. Ọ gwọlọ nọ eva e were omai. Yọ ọ be vuẹ omai oware nọ ma re ru re ọ sae ghale omai, jẹ thọ omai.—Aiz. 48:17.

20. Eme ahwo nọ a ziọ uwou-udhu Jihova a bi rẹro riẹ?

20 Ahwo nọ a rrọ uwou-udhu Jihova kpobi, a bi rẹro okenọ o ti ro ru akpọ na woma. A te kẹ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na uvẹ re a ruọ eva ‘eria buobu nọ e riẹ nọ a rẹ rria,’ nọ Jesu ọ ruẹrẹ kpahe kẹ ai evaọ obọ odhiwu. (Jọn 14:2) Ahwo nọ i kiọkọ nọ a te rria otọakpọ na bẹdẹ bẹdẹ, a bi rẹro okenọ eyaa nọ e rrọ Eviavia 21:3 i ti ro rugba. Eva e be were omai kpobi gaga inọ Jihova o zizie omai nọ ma nyaze re ma jọ egbẹnyusu riẹ, re ma jẹ rria uwou-udhu riẹ na bẹdẹ bẹdẹ.

OLE AVỌ 39 Wo Emamọ Odẹ Evaọ Aro Ọghẹnẹ