Skip to content

Skip to table of contents

24 EKOBEE UE ENƆ

YƆƆ 24 Yii Bu Bɔŋanaloo Jɛhova

Lu Saanɛɛ Bu Tɔ Jɛhova Mmɛ Deedee!

Lu Saanɛɛ Bu Tɔ Jɛhova Mmɛ Deedee!

“Aa Jɛhova, mɛɛ na a etɔɔ̄ doodoo saanɛɛ bu o tɔ-kpo a?”YƆƆ 15:1.

NU I NƆ

I gaa le dābeeloo pya nu i doo lokwa i lu gbo Jɛhova mmɛ deedee, sa nɔnage kɛ̄ a gbī kɔ i aara pya ye gbo doo.

1. Ena a nua i ɛrɛ biī aāloo nɔnu akiiloo Le-yɔɔ 15 a?

 BU EKOBEE ue i aa a, i bee nɔ kɔ pya zooro Jɛhova ba ekīna loo nɛ sa liamaā dap lu saanɛɛ bu tɔ Jɛhova a tɔɔ̄dɔ nu tɛ̄maloo e’ɛrɛ kaāna gbanialoo kiikɛ̄ a le. Bu mɛ sīdee na i dap nyim tura lo e’ɛrɛ dua gbanialoo ama? Le-yɔɔ 15 kɔ gbɛnɛ-edo nu kumaloo ekobee ue ama. (Buū Le-yɔɔ 15:1-5.) Le-yɔɔ kɔ gbɛnɛ-edo nu eyerebah i nɛ kɔ i tɔɔ̄ waɛloo Bari.

2. Dap lu e na Devid aa bee kɛɛrɛbu sɔ̄ a bee kɔ nu a kiiloo tɔ-kpo Jɛhova a?

2 Le-yɔɔ 15 ekobee bɔātɛ̄ tɛ̄maloo ue a kɔ: “Aa Jɛhova, mɛɛ na a etɔɔ̄ doodoo saanɛɛ bu o tɔ-kpo a? Mɛɛ na a etɔɔ̄ nyɔɔ o kpokɛ̄ kaɛ a?” (Yɔɔ 15:1) Sɔ̄ Nɛɛ ɛm le-yɔɔ gaa kɔ nu akiiloo “tɔ-kpo” Jɛhova, dap lu kɔ a gaa kɛɛrɛbu lo tɔ-kpo a bee le li Gibeon ziī sɔ̄. dapnage lu kɔ “kpokɛ̄ kaɛ” Bari lo Devid kɔ a, na Zion lo a bee le li Jerusalem. Lo kɛ̄ lo aluge gbɛnɛ-edo maɛl kuma mmkɛ̄ loo buɛ̄ Gibeon na Devid bee wu tɔ-kpo a bee lu esere ekpo yii bɔma dum bu a, mmɛ sɔ̄ alu ewu tɔ a bee lu esere ye bie bu.—2 Sam 6:17.

3. Ena a nua i gbī edābeeloo nu a le bu kpa Le-yɔɔ 15 a? (Ɛpnage foto)

3 Gbɛnɛkpo pya Izrɛl naa bee taāŋabah bie bu tɔ-kpo, aba nwī-epoo loo aba na ba bee yii bu lo tɔ-kpo a. Mɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya zooro Jɛhova ba bɔloo eture nyiɛ loo dap yii bu ye tɔ-kpo a tɔɔ̄ dɔ nu tɛ̄maloo elu ye gbo sa kiisī lo ele doo wo. Taɛ nu dɛ̄dɛɛ̄ ii gbī lo. Bu kpa Le-yɔɔ 15 ekobee, kɔ pio pya elap dogo alu ebɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ lokwa i kiisī lo elu gbo Jɛhova.

Pya Izrɛl bu dee Devid bee dap nwaabah suā nu lu saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova kura (Ɛp 3 barakpaɛ̄)


KIĀKIĀ BEEBEE NAALE LOO SA DOO NU A LU KAĀNA

4. I tɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ a naale aba liamaā na Jɛhova i gbī aābah a? (Aisaia 48:1)

4 Dookɛ̄ alu e’ɛm doo bu kpa Le-yɔɔ 15:2 doo, alu ebaatɛ̄ nɛɛ alu gbo Bari nua “nɛɛ a kiākiā beebee naale loo, doo nu a lu kaāna dogo.” Bee ue a kura “kiākiā” le “doo nu” nu a kura na lo ekiisī edoo nu sa nyim yiiloo. E kɔ i dapge ‘kiākiā beebee naale loo ni? A’ii. kerewo, lɔgɔ nɛɛ naa mma, Jɛhova e’ɛp i nua pya a “kiākiā beebee naale loo” lo i piiga kuma kɛ̄ i dap doo lo egbaɛ̄ ye tɔ̄loo. Sɔ̄ i kiīloo nɛ Jɛhova sa liamaā, Lo ama lu bɔātɛ̄ nyɔɔnɛ Bari kiā. Yere nu kuādɛɛ̄loo kɔ bu sɔ̄ a bee lu e’ɛm Baibol, naale zɔ̄ ziī ziī nɛɛ Izrɛl bee ɛrɛ na a doo kɔ ba adap yii bu tɔ Jɛhova a. Pio nɛɛ bee ye kue mɛ a naale “bu kaka le nu a kaāna.” (Buū Aisaia 48:1.) Lo etɔgɛ kɔ bu kaka ba gbī eyii bu tɔ-kpo Jɛhova, pya Izrɛl ɛrɛ enɔ sa doo nu Jɛhova wa gbī aabah. Bu aba lo sīdee, lokwa i dap yii gbo Jɛhova anii’ee, naale aba bee i liamaā sa lu ziī yɛɛ Pya Ekeebee Jɛhova. I ɛrɛ ekiisī lo edoo “nu a kaāna.” Ena lo ama kura a?

5. Ena gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova bu dɛ̄dɛɛ̄ nu kura a?

5 Kiikɛ̄ Jɛhova le, “kiākiā beebee naale loo” le “doo nu a lu kaāna dogo” naale aba si uwe zue ue ale si enɔānu dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. (1 Sam 15:22) I ɛrɛ epiiga lo egbaɛ̄tɔ̄loo Bari bu dɛ̄dɛɛ̄ nu i doo, kere sɔ̄ i le aba ii. (Kam 3:6; Eklis 12:13, 14) A lu ebɛɛ̄ kaāna kɔ i kiisī lo egbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova kere bu nu a tera. Dodoo wo tɔgɛ kɔ i wereloo Jɛhova kaāna, e alɛ gaa le were i loo kaāna.—Jɔn 14:23; 1 Jɔn 5:3.

6. Dookɛ̄ kpa pya Hibru 6:10-12 kɔ doo, ena alu ebɛɛ̄ kɔ i doo lo a eenyɔɔ pya nu i bee ye doo nɛ sɔ̄ akii adumɛ a?

6 Jɛhova tɔgɛ kaāna niā loo pya nu i bee ye doo nɛ sɔ̄ a kii adumɛ. Nyɔɔwo, kɔ i bee tɔɔ̄ bu bɔ ture nyiɛ loo sɔ̄ akii adumɛ naa kura kɔ i lu nɛɛ saanɛɛ bu tɔ Jɛhova mmɛ deedee. Lo ama sira leere bu kpa Hibru 6:10-12. (Buū.) Jɛhova naa ibere pya le nu i ye doo nɛ sɔ̄ akii a dumɛ. Mɛ a gbī kɔ i kiisī lo etaāŋa ye bah aābu dɛ̄dɛɛ i beenyiɛ “mmɛ kuma.” E alɛ gaa le lu i gbo mmɛ deedee “lo a le ii gbaa.”—Gal 6:9.

KƆ KAKA UE AĀBU DƐ̄DƐƐ̄ O BEENYIƐ

7. Ena kɔ kaka ue aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ kura a?

7 Ɛrɛgebah nɛɛ a gbī elu saanɛɛ bu tɔ Jɛhova ɛrɛ ekɔ “kaka ue aābu ye beenyiɛ.” (Yɔɔ 15:2) Lo ama naale aba kɔ esah. Jɛhova gbī kɔ i kɔ kaka ue dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ bu ɛrɛgebah nu i doo. (Hib 13:18) Lo ama kuī gbɛnɛ nyɔnɛbee “nɛɛ a bɛga lu saaŋa loo Jɛhova, mɛ pya a yira kaāna na a ture nyiɛ loo a.”—Kam 3:32.

8. Amunu elap dogo na a bɔloo kɔ i kiī a?

8 Pya a kɔ ‘kaka ue aābu dɛ̄dɛɛ̄ wa beenyiɛ’ naa daādaā sere loo kɔ ba gbaɛ̄etɔ̄loo lok Bari sɔ̄ ba le yɛɛ nɛɛ sa gbee lok Bari sɔ̄ ba le aba aba. (Ais 29:13) Ba lɛɛbahloo edoo dogo dag. Nɛɛ dag dap kɛɛrɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ etɔānu Jɛhova naa lera. (Jem 1:5-8) A dap lɛɛbeekɛɛ̄ Jɛhova nyɔɔ pya nu a ye tɔɔ̄loo kɔ a tera. Nyɔɔwo, lo lɔgɔ pɔrɔ nu naa sira aābu sɔ̄ a lɛɛbeekɛɛ̄, a dap bɔātɛ̄ edoo pya nu a bee piya eewo. Kerewo, a kɛɛrɛ kɔ a gaa taāŋae bah Bari, mɛ Jɛhova naale esu ye taāŋabah. (Eklis 8:11) Bu kaka, lu ebɛɛ̄ kɔ i kɔ kaka ue bu dɛ̄dɛɛ̄ nu.

9. Ena i dap nɔ aāloo tuā sɔ̄ Jizɔs bee zɔ̄ŋia Nataniɛl a? (Ɛpnage foto.)

9 I dap nɔ nu akiiloo kɛ̄ ɛrɛ le beenyiɛ kuī doo aāloo tuā sɔ̄ Jizɔs bee zɔ̄ŋia Nataniɛl. Sɔ̄ Filip bee su ye gbo Nataniɛl siā wee zɔ̄ŋia Jizɔs, ziī nu a bɔloo eyere nukuādɛɛ̄loo bee sira. Kere a doo Jizɔs sii bee zɔ̄ŋia Nataniɛl, a bee kɔ: “Ɛp, kaāna nɛɛ Izrɛl, nɛɛ kiaŋana naale loo” (Jɔn 1:47) Bu kaka, Jizɔs bee ɛp dɔɔ̄na pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ nua pya a kɔ kaka ue, mɛ Jizɔs bee muɛ kɔ kɛ̄ Nataniɛl kɔ kaka doo lu keebee. Doodoo ili, Nataniɛl naa bee mma, mɛ a naa bee lu baɛsī e a bee kɔ kaka ue bu dɛ̄dɛɛ̄ nu. Dogo Nataniɛl ama bee nia Jizɔs e a bee ye kaɛgɛ. Naa ɛp kɛ̄ elu nu ka doo a, lo Jizɔs ɛpnage ili doo wo!

Filip gaa tɔgɛ ye gbo Nataniɛl Jizɔs, lo alu nɛɛ lɔgɔ dag naale bu. Dapge lu ekɔ kumaloo ili doowo ni? (Ɛp 9 barakpaɛ̄)


10. Ena a nua ii le esu i edɛm kɔā pɔrɔ ue a? (Jemes 1:26)

10 Gbɛnɛ-edo nu alu e’ɛm bu kpa Le-yɔɔ 15 ekobee kɔ kɛ̄ i aara pya dɔɔ̄na doo. Le-yɔɔ 15:3 kɔ nɛɛ etɔɔ̄ doodoo saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova “naa su ye edɛm kɔā gbee, sa a naa doo lɔgɔ pɔrɔ loo nɛɛ a ye waɛloo; nɛɛ a naa doo ue pima nɛɛ yɛrɛ le.” Su i edɛm kɔā pɔrɔ ue bu pya sīdee ama dap nɛ taāŋa pya dɔɔ̄na gbɛnɛ sa doo kɔ i aa nyimna tura lo elu saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova.—Buū Jemes 1:26.

11. Ena akura kɔ nɛɛ gbee a, e ena a wee lu edoo loo pya a kɔ nɛɛ gbee sa naa kiiya a?

11 Nɛɛ uɛ le-yɔɔ kɔ nu akiiloo pya a kɔ nɛɛ gbee. Ena akura kɔ nɛɛ gbee a? Ɛɛna, esah alu ekɔ loo nɛɛ lo a dap gbee bee nɛɛ. Pya a gbee bee nɛɛ sa naa kiiya wee lu ekpo wa lɛɛ bu bɔŋanaloo Pya Nɛɛ Kraist.—Jer 17:10.

12-13. Bu mɛ sīdee na i dap gbee bee pya i gbo sɔ̄ ii suā a? (Ɛpnage foto.)

12 Le-yɔɔ 15:3 nyɛŋianage i bu kɔ nɛɛ alu saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova naa doo lɔgɔ pɔrɔ loo nɛɛ a ye waɛloo; nɛɛ a naa doo ue pima nɛɛ yɛrɛ le. Bu mɛ sīdee na i dap doo lo ama a?

13 Sɔ̄ ii suā i dap gbee bee nɛɛ tɛ̄maloo ekɔ pɔrɔ ue a ye kiiloo lo alu esah. Bu edobah: (1) ziī wuga nɛɛwa ɔbɛ ye esiatam mmɛ sɔ̄, (2) ziī dam le wa naa sinatam Bɛtɛl, ale (3) ziī wuga nɛɛdam naa sinatam doodoo nɛɛ kanɛɛ ale nɛɛ yerebah tam. Ekɔ a leege ekɛɛrɛ nu a nua ba ɔbɛ wa esiatam sa kiisī loo ekɔ nɛ pya dɔɔ̄na ni? A dap ɛrɛ pio nu anua ba ɔbɛ lo esiatam lo ii suā. Gbaāloo wo, nɛɛ alu saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova “naa doo lɔgɔ pɔrɔ loo nɛɛ a ye waɛloo; nɛɛ a naa doo ue pima nɛɛ yɛrɛ le.”

A dap waɛ ekɔ pɔrɔ ue loo pya dɔɔ̄na, naadabah lo egbee wa bee (Ɛp 12-13 barakpaɛ̄)


NWADƐƐ̄ PYA A ƐRƐ BƆƆLOO JƐHOVA

14. Naa baātɛ̄ sīdee pya alu saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova e’amana lo kiī nɛɛ “alu e’ɛp kumakɛ̄.”

14 Le-yɔɔ 15:4 kɔ nɛɛ alu gbo Jɛhova wee amana lo “ekiī nɛɛ alu e’ɛp kumakɛ̄.” Bu mɛ sīdee na i dap doo lo ama? Doodoo miɔŋɔ nɛɛ a naa mmana, ii nyim tura loo e’ɛp nɛɛ kumakɛ̄. Ena anua a? I dap yiiloo pio nɛɛ nyɔɔ dogo i wa muɛ bu sa bu i aadee biiraloo pya dɔɔ̄na. Nyɔɔwo, a bɔloo kɔ i kiī aba pya Jɛhova “ɛp kumakɛ̄.” (1 Kɔr 5:11) Pio pya nɛɛ ama na pya a naa gbī ekiiya aabu wa pɔrɔ, pya a naa nwadɛɛ̄ i yira le pya nu i yiga bu, sa gbī egbee i gbāniāloo kiikɛ̄ Jɛhova le.—Kam 13:20.

15. Ziī amunu sīdee na i nwadɛɛ̄ “pya a ɛrɛ bɔɔ loo Jɛhova” a?

15 Bu kiiya sī, Le-yɔɔ 15:4 kɔ i nwadɛɛ̄ “pya a ɛrɛ bɔɔ loo Jɛhova.” Nyɔɔwo, i gbī pya sīdee i tɔgɛ fɛgɛ le enwadɛɛ̄ kumaloo pya alu gbo Jɛhova. (Rom 12:10) Ziī sīdee alu ekɔ i doo lo ama bu kpa Le-yɔɔ 15:4 na kɔ nɛɛ alu saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova “yira yii a egbee ye, e a naa nyaana ye ue.” Sɔ̄ ii doo pya yii i bee yira dap yere saŋ bu pya dɔɔ̄na. (Mat 5:37) Bu edobah, Jɛhova gbī kɔ pya alu saanɛɛ bu ye tɔ a sere yii ba bee yira bu wa iya dam le wa. Bu ye ɛɛnage sɔ̄ pya tɛ le ka piiga kaāna lo esere pya yii ba yira nɛ pya wa miɔŋɔ. Nyɔnɛbee wereloo i ɛrɛ loo Bari le pya dɔɔ̄na, i piiga kaāna lo edoo pya nu i kɔ.

16. Dɔɔ̄na amunu sīdee na i dap nwadɛɛ̄ pya alu gbo Jɛhova a?

16 Dɔɔ̄na sīdee i dap nwadɛɛ̄ pya gbo Jɛhova na lo esu baɛbah wa suā sa wa dɔɔ̄nu nɛ. (Rom 12:13) Sɔ̄ i nyɔɔnɛ pya i wuga tɔniā sɔ̄ ii le uwe zue ue ale enɔānu doo kɔ i agɛrɛbah tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova sa tɔɔ̄nage waɛloo ziī . Gbaāloo wo, sɔ̄ i su baɛbah suā pya dɔɔ̄na, i gaa nɔ Jɛhova.

KIISĪ LO E’ƆBƐ EWERELOO KPUGI

17. Ena anua alu ekɔ nu a kiiloo kpugi bu kpa Le-yɔɔ 15 a?

17 I buū kɔ nɛɛ alu saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova “naa de biī loo ye kpugi, sa naa de dumɛ loo edoo nɛɛ ue naa bee.” (Yɔɔ 15:5) Ena anua alu ekɔ ue kumaloo kpugi bu kpa le-yɔɔ a? Nyɔnɛbee lo i kɛɛrɛ nu akiiloo kpugi gbɛnɛ i dap werelo kpugi. E kpugi dapnage i kuīloo ee pya nɛɛ, le i gbaniāloo kumaloo Bari. (1 Tim 6:10) Bu sɔ̄ a bee lu e’ɛm Baibol, pio nɛɛ bee aara pya wa wuga ba lu kporo bu sīdee a naa bɔloo tɛ̄maloo ekɔ ba a kpɛ nwiī nyɔɔ kpugi ba bee wa bɔgɛrɛ. Gbaānageloo wo, pio pya biaɛ bee dedumɛ sa biaɛ ue bege nɛɛ ue naa bee. Pya dogo ama lu saaŋa loo Jɛhova.—Ezek 22:12.

18. Pya amunu ebip na edap i yerebah nɛ lo esuā kɛ̄ i ɛp kpugi doo a? (Pya Hibru 13:5)

18 A lee kɔ i ɛp i ekɛɛrɛ akiiloo kpugi. Bip oloo kɔ: ‘Dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ m wee kɛɛrɛbu loo kpugi le nu kpugi dap yaɛ ni? Lo m bɔgara kpugi, mm wee nwaabah kpɛ nyɔnɛbee m kɛɛrɛ kɔ a naa bɛɛ̄ nɛɛ a bee mɛ bɔgɛrɛ ni? Lo m ɛrɛ kpugi m wee ɛp pya dɔɔ̄na kuma kɛ̄ ni? Ekɔ a wee mɛ agabah lo edɔɔ̄ nu nɛ pya dɔɔ̄na ni? M wee ɛp pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa nua pya a kponiā zɔ nyɔɔbee ba ɛrɛ kpugi ni? Ekɔ m wee gbī eyii gbo aba pya mɛnɛ sa ɛp pya kporo kumakɛ̄ ni?’ A lee kɔ i bip aba ii pya ebip ama nyɔnɛbee, i ɛrɛ gbɛnɛ dee a i kpaānɛ lo elu saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova. I dap kiisī lo elu saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova lo i sere i dum lɛɛ loo wereloo kpugi. Lo i doo wo, Jɛhova naale elɛɛ i bahloo!—Buū Hibru 13:5.

JƐHOVA WEE WERELOO PYA YE GBO

19. Ena anua Jɛhova gbī kɔ i doo dɛ̄dɛɛ̄ pya nu alu ekɔ bu kpa Le-yɔɔ 15 ekobee a?

19 Le-yɔɔ 15 ekobee ina kuma tɛmaloo yii a kɔ: “Nɛɛ a doo pya lo nu ama, naale elu esu ye lɛɛ dɔ lɔgɔ sɔ̄.” (Yɔɔ 15:5) Kɛ̄ ama baatɛ̄ nu anua Jɛhova gbī kɔ i doo dɛ̄dɛɛ̄ nu a le bu kpa Le-yɔɔ 15. A gbī kɔ i le bu ɛɛbu. Sɔ̄ i doo nu Bari kɔ̄ i tɔɔ̄dum ekiā leere sa a baɛ i loo.—Ais 48:17.

20. Ena pya alu saanɛɛ bu tɔ-kpo Jɛhova ɛmadɛɛ̄ a?

20 Pya Jɛhova su nua saanɛɛ bu ye tɔ-kpo dap ɛrɛ le kɛ̄tɔɔ̄ li deesī. Pya alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee ba bɔ ture nyiɛ loo eyii bu “booboo kɛ̄ etɔɔ̄” lo Jizɔs wa kwa sɛɛ li bunyɔɔ. (Jɔn 14:2) Pya a ɛrɛ bɛābu lo etɔɔ̄ a kɛnɛkɛ̄ gaa tɔɔ̄baɛ dooa mmɛnɛ kpa Mumuuna 21:3. Bu kaka, alu gbɛnɛ ka inɛ kɔ Jɛhova kue i kɔ i lu saanɛɛ bu ye tɔ-kpo mmɛ deedee!

YƆƆ 39 Ɛrɛ Le Bee Kɛ̄sī Bari