Predžan pro člankos

Predžan pro obsahos

24 ŠTUDIJNO ČLANKOS

GIĽI 24 Aven ko verchos, kaj hin o Jehovas!

Pro furt ačh andre Jehovaskero stanos

Pro furt ačh andre Jehovaskero stanos

„Jehova, ko šaj avel andre tiro stanos?“ (ŽALM 15:1)

HLAVNÁ MYŠLIENKA

Čo musíme robiť, aby sme mohli zostať v Jehovovom stane, a ako by sme sa mali správať k tým, ktorí sú tiež Jehovovými hosťami.

1) Soske igen kampel, kaj te rozmišľinas pal o Žalm 15:1–5?

 V PREDCHÁDZAJÚCOM článku sme si povedali, kto smie byť hosťom v Jehovovom obraznom stane. Sú to tí, ktorí Jehovovi zasvätili svoj život a chcú byť jeho blízkymi priateľmi. No čo musíme robiť, aby sme jeho hosťami zostali? O tom sa píše v 15. žalme. (Prečítajte Žalm 15:1–5.) Je tu spomenutých niekoľko konkrétnych vecí, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sme boli Jehovovými blízkymi priateľmi.

2) So asi sas le Davidoske pre goďi, sar vakerelas pal o Jehovaskero stanos?

2 Pätnásty žalm sa začína slovami: „Jehova, kto smie byť hosťom v tvojom stane? Kto smie prebývať na tvojom svätom vrchu?“ (Žalm 15:1) Keď sa Dávid zmienil o Jehovovom „stane“, možno pri tom myslel na svätostánok, ktorý bol nejaký čas v Gibeone. Alebo, keďže spomenul aj Boží „svätý vrch“, mohol mať na mysli stan na vrchu Sion v Jeruzaleme. Práve na tomto vrchu, niekoľko kilometrov južne od Gibeonu, postavil stan pre truhlu zmluvy, kde mala byť dovtedy, kým nebude postavený chrám. (2. Sam. 6:17)

3) Soske kamas te džanel, so hin andro 15. Žalmos? (Dikh the obrazkos.)

3 Samozrejme, väčšina Izraelitov nikdy neslúžila vo svätostánku. A len niekoľko z nich mohlo vojsť do tej časti, kde bola truhla zmluvy. No všetci Jehovovi verní služobníci mohli byť hosťami v jeho obraznom stane. Podmienkou bolo, aby sa stali jeho priateľmi a aj nimi zostali. A to chce určite každý z nás. V 15. žalme sa hovorí o konkrétnych veciach, ktoré nám v tom pomôžu.

Izraeliti v Dávidových dňoch si mohli ľahko predstaviť, čo znamená byť hosťom v Jehovovom stane (Pozri 3. odsek.)


AV PAŤIVALO U KER ODA, SO HIN LAČHO

4) Sar džanas, hoj o boľipen nane savoro, so amendar o Jehovas užarel? (Izajaš 48:1)

4Žalme 15:2 sa píše, že Boží priateľ je „ten, kto žije čestne [a] robí to, čo je správne“. Tieto slová naznačujú, že ide o niečo, o čo sa musíme stále snažiť a zlepšovať sa v tom. Ale dá sa byť v živote vo všetkom čestný? Žiaden človek nie je dokonalý, ale keď sa snažíme poslúchať Jehovu zo všetkých síl, pozerá sa na nás ako na čestných. To, že sme mu zasvätili svoj život a dali sa pokrstiť, je veľmi dôležité. No je to len začiatok. Zamyslime sa, ako to bolo v biblických časoch. To, že niekto patril k izraelskému národu, ešte automaticky neznamenalo, že bol aj hosťom v Jehovovom stane. Niektorí Izraeliti Boha síce uctievali, ale nie „v pravde a spravodlivosti“. (Prečítajte Izaiáša 48:1.) Tí, ktorí úprimne túžili byť jeho priateľmi, museli zistiť, čo od nich očakáva, a riadiť sa tým. A podobné je to aj dnes. Ak chceme byť Jehovovými blízkymi priateľmi, nestačí sa len dať pokrstiť a patriť do zboru. Musíme stále „robiť to, čo je správne“. Čo to zahŕňa?

5) So oda hin te šunel le Jehovas andre savoreste?

5 „Žiť čestne“ a „robiť to, čo je správne,“ znamená oveľa viac ako len chodiť pravidelne na zhromaždenia. (1. Sam. 15:22) Musíme sa snažiť poslúchať Jehovu v každej oblasti života, a to aj vtedy, keď sme sami. (Prísl. 3:6; Kaz. 12:13, 14) Dôležité je, aby sme ho poslúchali, aj keď sa nám zdá, že ide len o maličkosti. Tak mu ukážeme, že ho skutočne milujeme, a on nás bude mať ešte radšej. (Ján 14:23; 1. Jána 5:3)

6) So hin buter sar oda, so imar kerďam predal o Jehovas? (Hebrejenge 6:10–12)

6 Jehova si veľmi cení všetky dobré veci, ktoré sme pre neho v minulosti urobili. Ale tie nám samy osebe nezaručia, že v jeho stane aj zostaneme. Jasne to vyplýva z Hebrejom 6:10–12. (Prečítajte.) Jehova nikdy nezabudne na naše dobré skutky. No chce, aby sme mu slúžili z celého srdca „až do konca“. „Ak sa nevzdáme“, budeme môcť byť jeho priateľmi po celú večnosť. (Gal. 6:9)

VAKER O ČAČIPEN ANDRE PESKERO JILO

7) So oda hin te vakerel o čačipen andre peskero jilo?

7 Ten, kto chce byť hosťom v Jehovovom stane, musí „hovoriť pravdu vo svojom srdci“. (Žalm 15:2) To neznamená len neklamať. Jehova chce, aby sme boli čestní vo všetkom, čo hovoríme a robíme. (Hebr. 13:18) To je veľmi dôležité, „lebo Jehovovi sa hnusí nečestný človek, ale pre čestných je blízkym priateľom“. (Prísl. 3:32)

8) So na kamas te kerel?

8 Tí, ktorí „[hovoria] pravdu vo svojom srdci“, poslúchajú Boha aj vtedy, keď ich nikto nevidí. Nerobia to len naoko kvôli druhým. (Iz. 29:13) Vyhýbajú sa všetkému, čo je nečestné. Ako sa môže nečestnosť prejaviť? Napríklad tak, že niekto začne spochybňovať niektoré Jehovove normy. (Jak. 1:5–8) Možno si povie, že vo veciach, ktoré sa mu nezdajú také dôležité, Jehovu nemusí poslúchať. Neskôr, keď to vyzerá, že mu všetko prechádza bez následkov, nebojí sa ísť ďalej a začne robiť ešte horšie veci. Aj keď si myslí, že Bohu slúži, Jehova jeho uctievanie neprijíma. (Kaz. 8:11) No my takí nechceme byť. Chceme byť poctiví vo všetkom.

9) So sikhľuvas olestar, so phenďa o Ježiš pal o Natanajel? (Dikh the obrazkos.)

9 To, aké je dôležité byť čestný a hovoriť pravdu vo svojom srdci, vidieť z toho, čo povedal Ježiš, keď sa prvýkrát stretol s Natanaelom. Keď ho Filip k Ježišovi priviedol, stalo sa niečo zaujímavé. Hoci Ježiš nikdy predtým Natanaela nevidel, povedal: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom nie je žiadna falošnosť.“ (Ján 1:47) Všetci Ježišovi učeníci boli určite čestní, ale u Natanaela Ježiš videl výnimočnú úprimnosť. Natanael bol podobne ako my nedokonalý. No napriek tomu v ňom nebolo nič falošné. Na Ježiša to veľmi zapôsobilo a pochválil ho za to. Nebol by si šťastný, keby to Ježiš povedal aj o tebe?

Filip priviedol k Ježišovi svojho priateľa Natanaela, v ktorom nebolo nič falošné. Dá sa to povedať aj o tebe? (Pozri 9. odsek.)


10) Soske mušinas te merkinel pre oda, so mukhas avri andal o muj? (Jakub 1:26)

10 Väčšina požiadaviek, o ktorých sa píše v 15. žalme, sa týka toho, ako sa máme správať k druhým. V Žalme 15:3 sa píše, že hosť v Jehovovom stane „nikoho neohovára, svojmu blížnemu nerobí nič zlé a neočierňuje svojich priateľov“. Keby sme niečo také robili, mohli by sme druhým veľmi ublížiť a nemohli by sme zostať v Jehovovom stane. (Prečítajte Jakuba 1:26.)

11) So oda hin te pľetkinel u ke soste oda šaj ľidžal?

11 Žalmista sa konkrétne zmienil o ohováraní. Čo je ohováranie? Je to šírenie nepravdivých informácií s cieľom poškodiť niečiu povesť. Ak to niekto robí a neľutuje to, môže byť zo zboru vylúčený. (Jer. 17:10)

12, 13) Kana pes šaj ačhel, hoj vakeraha pal varekaste o pľetki, the te na kamas? (Dikh the obrazkos.)

12Žalme 15:3 sa ďalej píše, že hostia v Jehovovom stane nerobia blížnemu nič zlé a neočierňujú svojich priateľov. Ako by sa niečo také mohlo stať?

13 Napríklad tak, že by sme o niekom neúmyselne šírili negatívne informácie, povedzme v takýchto situáciách: (1) sestra skončí s priekopníckou službou, (2) manželia odchádzajú z Bételu, (3) brat už neslúži ako starší alebo služobný pomocník. Bolo by správne špekulovať, prečo sa to stalo, a hovoriť o tom druhým? Možno na to boli dôvody, o ktorých vôbec nemusíme vedieť. Pamätajme, že hosť v Jehovovom stane „svojmu blížnemu nerobí nič zlé a neočierňuje svojich priateľov“.

Ľahko by sa mohlo stať, že by sme o druhých šírili negatívne informácie, ktoré môžu hraničiť až s ohováraním (Pozri 12., 13. odsek.)


PRESIKAV PAŤIV OLENGE, SO DARAN LE JEHOVASTAR

14) Kana džanaha kastar pes te odvisarel?

14Žalme 15:4 sa píše, že ten, kto je hosťom v Jehovovom stane, „sa odvracia od každého, kto si zaslúži opovrhnutie“. Ale kto si zaslúži opovrhnutie? Keďže sme nedokonalí, nedokážeme to objektívne posúdiť. Niektorí ľudia sú nám možno prirodzene sympatickí a cítime sa s nimi dobre, zatiaľ čo na iných nám možno niečo vadí. Ale odvracať by sme sa mali len od tých, o ktorých si Jehova myslí, že si zaslúžia „opovrhnutie“. (1. Kor. 5:11) Kto to je? Sú to napríklad tí, ktorí nekajúcne robia, čo je zlé, znevažujú to, čomu veríme, alebo sa snažia zničiť naše priateľstvo s Jehovom. (Prísl. 13:20)

15) Sar presikavaha e paťiv „olenge, so daran le Jehovastar“?

15 Na druhej strane, v Žalme 15:4 sa tiež píše, že si máme vážiť „tých, ktorí sa boja Jehovu“. Preto sa snažíme byť ku všetkým, ktorí sú s nami v Jehovovom stane, úctiví a láskaví. (Rim. 12:10) Ako? Tak, že „[plníme] svoje sľuby, aj keď je to [pre nás] nevýhodné“, ako sa ďalej píše vo štvrtom verši. Ak by sme svoje sľuby nedodržiavali, druhým by to ublížilo. (Mat. 5:37) Napríklad Jehova od nás očakáva, že neporušíme manželský sľub, ktorý sme dali. A je rád, keď sa rodičia snažia splniť to, čo sľúbili svojim deťom. Láska k Jehovovi a k druhým nás motivuje robiť všetko pre to, aby sme svoje slovo dodržali.

16) Mek sar presikavaha e paťiv le phralenge the pheňenge?

16 Ďalší spôsob, ako môžeme dať najavo, že si vážime bratov a sestry, je, že sme k nim štedrí a pohostinní. (Rim. 12:13) Keď s nimi trávime voľný čas, máme k sebe oveľa bližšie a približuje nás to aj k Jehovovi. Navyše, keď sme pohostinní, napodobňujeme tým Jehovu.

MA KAM O LOVE

17) Soske pes andro 15. Žalmos vakerel pal o love?

17Žalme 15:5 sa píše, že hosť v Jehovovom stane „nepožičiava peniaze na úrok a nedá sa podplatiť, aby ublížil nevinnému“. Prečo sa v tomto žalme spomínajú peniaze? Pretože keby sme ich milovali, mohli by byť pre nás dôležitejšie ako ľudia a dokonca by mohli zničiť náš vzťah s Jehovom. (1. Tim. 6:10) V biblických časoch niektorí zneužívali svojich chudobných bratov tým, že im požičiavali peniaze na úrok. Niektorí sudcovia brali úplatky a nespravodlivo odsudzovali nevinných. Takéto správanie Jehova nenávidí. (Ezech. 22:12)

18) So pestar šaj phučas, kaj te džanas, sar dikhas pro love? (Hebrejenge 13:5)

18 Ako sa dá zistiť, aký máš vzťah k peniazom? Polož si otázky: Premýšľam často nad peniazmi a nad tým, čo by som si mohol kúpiť? Keď si ich od niekoho požičiam, trvá mi dlho, kým mu ich vrátim, a hovorím si, že mu aj tak nebudú chýbať? Ak mám viac peňazí, cítim sa dôležitejší ako druhí a mám problém byť štedrý? Myslím si o bratoch a sestrách, že sú hmotári, len preto, že majú peniaze? Priatelím sa iba s bohatými a chudobných skôr prehliadam? Je dôležité, aby sme sa v tejto oblasti preskúmali, pretože keby sme milovali peniaze, nemohli by sme byť hosťami v Jehovovom stane. A o takúto veľkú česť určite nechceme prísť! Ak budeme mať na peniaze vyrovnaný pohľad, Jehova nás nikdy neopustí. (Prečítajte Hebrejom 13:5.)

O JEHOVAS KAMEL PESKERE PRJAŤEĽEN

19) Soske o Jehovas kamel, kaj te doľikeras savoro, so hin pisimen andro 15. Žalmos?

19 Pätnásty žalm sa končí sľubom: „Človek, ktorý si takto počína, bude vždy pevne stáť.“ (Žalm 15:5) Z týchto slov sa dozvedáme, prečo Jehova chce, aby sme dodržiavali všetko, o čom sa píše v 15. žalme. Praje si, aby sme boli šťastní. Keď budeme žiť podľa týchto rád, Jehova nás bude žehnať a chrániť. (Iz. 48:17)

20) Sostar šaj radisaľon ola, so hine andre Jehovaskero stanos?

20 Hostí v Jehovovom stane čaká úžasná budúcnosť. Pre verných pomazaných kresťanov Ježiš pripravil „miesto na bývanie“ v nebi. (Ján 14:2) A tí, ktorí majú nádej žiť večne na zemi, sa tešia na splnenie slov zo Zjavenia 21:3. Pre každého z nás je veľká česť, že môžeme byť hosťami v Jehovovom stane a byť jeho priateľmi po celú večnosť!

GIĽI 39 Mi el amen lačho menos paš o Del