Bɔtera na kɔ bɔ olili so na so

Bɔ tra na kɔ bɔ bahyehyɛ naso

ADESŨA 24

DWEIN 24 Bra Yehowa Bepɔw So

Tena Yehowa Tena Sua Nanu Daa!

Tena Yehowa Tena Sua Nanu Daa!

“Ao AWURADE, nwa yeɛ okosikye wɔ tena sua ne anu ɔ?”EDW. 15:1.

BƆ ADESŨA NE KƆHÃ YENWO DWIRƐ Ɔ

Yɛkɔnea bɔ odikyɛ yɛyɛ, na wamaa yahɔso yɛne Yehowa afa adamvoa ɔ. Afei yɛkɔnea subaen bɔ Yehowa nea atee kyɛ, yɛkɔla ye ali yekohyire ye damvomɔ ɔ.

1. Sɛ yesusu edwirɛ bɔ ɔwɔ Edwein 15:​1-5 nanwo a, sɛɛ yeɛ ɔkɔboka yɛ ɔ?

 WƆ ADESUA bɔ olimoa nanu ne, yenwuni kyɛ bɛbɔ bahyɛ Yehowa bɔ kyɛ bɛkɔso ye, na bɛkɔso bɛne ye fa adamvoa ne, bɛkɔhora bɛkɔwa ye tena sua nanu. Yede, nzu yeɛ ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔyɛ sɔ ɔ? Edwein 15 ne kã ɛhe anwo dwirɛ. (Kenga Edwein 15:​1-5.) Edwirɛ bɔ ɔwɔ so dwein nanu ne, ɔmaa yenwu bɔ odikyɛ yɛyɛ na yɛne Nyameɛ ahɔso afa adamvoa ɔ.

2. Mmerɛ bɔ Dawide hane Yehowa tena sua nwo dwirɛ ne, ɔkɔyɛ kyɛ nzu yeɛ né ɔwɔ ye tianu ɔ?

2 Edwein 15 ne hyɛ yebo kyɛ: “Ao AWURADE, nwa yeɛ okosikye wɔ tena sua ne anu ɔ? Nwa yeɛ ɔkɔtena wɔ bokaa krongron ne aso ɔ?” (Edw. 15:1) Mmerɛ bɔ né edweintolɛniɛ Dawide kã Yehowa “tena sua” nwo dwirɛ ne, ebia ɛtena sua bɔ sɔ mmerɛ né ɔwɔ Gibeon nanwo dwirɛ yeɛ né ɔwɔ yetianu ɔ. Dawide sa hane “bokaa krongron” nwo dwirɛ. Ɛhene koso, ebia ɛtena sua bɔ né ɔwɔ Sion Bokaa so wɔ Yerusalem nanwo dwirɛ yeɛ né ɔkã ɔ. Koraka besi asɔre awuro ne, Dawide sili ɛtena sua bie wɔ Gibeon ngwaen dɔ, na ɔfale apam alaka ne siele nu. Sɛ efi Sion Bokaa so ɛkɔ berɛ a, ɔte kwanzii pee.—2 Sam. 6:17.

3. Edwirɛ bɔ ɔwɔ Edwein 15 ne, nzuati yeɛ ɔmaa y’ahone tɔ yɛ kunu ɔ? (Nea foto ne koso.)

3 Yisraelfoɛ nanu pee wɔ berɛ a, né bɛmma b’atee mma bɛnyɛ adwuma wɔ ɛtena sua nanu. Yeti nekaa bɔ né apam alaka ne gyi ne de, né bɛngɔbɔ bɛnwo musue po kyɛ bɛkɔhɔ berɛ. Nakoso ɛtena sua bɔ yenwo dwirɛ wɔ Edwein 15 nanu ne de, bɛbɔ bedi nahorɛ bɛma Yehowa ne mukoraati kɔhora kɔwa nu bie, na bayɛ ye damvo. Ɛhe te nikyee bɔ ɔmaa y’ahone tɔ yɛ kunu paa ɔ. Sɔ dwein ne hane subaen biemɔ bɔ odikyɛ yenya ye, na wamaa yahɔso yayɛ Yehowa damvo ɔ.

Yisraelfoɛ bɔ né bɛwɔ Dawide aberɛ so ne, sɛ bɛkã kyɛ ebie wɔ Yehowa tena sua nu a, ne bɛkɔhora bɛkɔte yebo ndɛ (Nea ngyekyɛmuɛ 3)


MA WƆ BRA YƐ SANNWUU, NA YƐ BƆ ƆTENGYƐ Ɔ

4. Nzu yeɛ ɔmaa yenwu ye kyɛ sɛ ebie bɔ asu a, né oyielle? (Yesaya 48:1)

4 Edwein 15:2 ne hane sona bɔ ɔte Nyameɛ damvo nwo dwirɛ kyɛ, “ye bra te sannwuu,” na “ɔyɔ bɔ ɔtengyɛ” ɔ. Yeti sɛ yɛkɔyɛ Yehowa damvo a, odikyɛ yɛkɔso yɛyɛ sɔ. Nakoso ‘yɛ bra kɔhora kɔyɛ sannwuu,’ bɔ edwirɛ biala ngɔwa yɛnwo anaa? Yóo. Ɔwɔ nu kyɛ bɔne wɔ yɛnwo de, nakoso sɛ yɛyere yɛnwo yetie Yehowa a, okonwu yɛ kyɛ ‘yɛ bra te sannwuu.’ Sɛ yɛhyɛ Nyameɛ bɔ kyɛ yɛkɔso ye na yɛbɔ asu a, bekye bɔ né yahyɛ yebo yɛne ye fa adamvoa ɔ. Kae kyɛ tete ne, sɛ né ebie te Yisraelniɛ a, né ɛhene ngome ngyire kyɛ ɔkɔhora kɔwa Yehowa tena sua nu. Né benu biemɔ bɔ Yehowa dumaa, nakoso né bɛnyɛ sɔ “nahorɛ ne tenenee nu.” (Kenga Yesaya 48:1.) Sɛ né Yisraelniɛ bie kɔhora kɔtena Yehowa tena sua nu a, né odikyɛ osua ye mmraa ne, na ɔfa bɔ ye bra. Yɛ koso, sɛ Yehowa kole yɛ kɔto nu a, nna asu bɔ yɛkɔbɔ yɛkɔɔyɛ Yehowa Danzeniɛ ne ngome yeɛ yenwo hia ɔ, mmom odikyɛ yɛkɔso ‘yɛyɛ bɔ ɔtengyɛ’ ɔ. Yede yɛkɔyɛ sɛɛ né yahora yayɛ sɔ?

5. Sɛ bɛkã kyɛ yetie Yehowa wɔ nikyee biala nu a, okyire sɛɛ?

5 Yehowa de, nna adesua bɔ yɛkɔhɔ ye wɔ Ahennie Asa so ne ngome yeɛ ɔmaa onwu yɛ kyɛ ‘yɛ bra te sannwuu,’ na ‘yɛyɔ bɔ ɔtengyɛ’ ɔ. (1 Sam. 15:22) Mmom, odikyɛ yɛbɔ mmɔden yetie ye wɔ nikyee biala nu, mmerɛ po bɔ ebiala nne berɛ ne. (Any. 3:6; Nwo. 12:​13, 14) Odikyɛ yetie Yehowa wɔ nningyein mmaammaa biemɔ po nu. Sɛ yɛyɛ sɔ a, okyire kyɛ yɛdɔ Yehowa, na ɛhene kɔmaa yenye kɔgye yɛnwo paa.—Yoh. 14:23; 1 Yoh. 5:3.

6. Kyɛbɔ Hebrifoɛ 6:​10-12 kã ne, nzu yeɛ yenwo hia tra mmɔden bɔ yabɔ ye wɔ Yehowa soen nu mmerɛ bie bɔ wapɛ nu ne?

6 Mmɔden bɔ yabɔ ye wɔ Yehowa soen nu mmerɛ bie bɔ wapɛ nu ne, yenye sɔ paa. Nakoso sɔ nikyee ne bɔ yayɛ ne, ɛhene ngome ngyire kyɛ, yɛkɔhɔso yɛkɔtena Yehowa tena sua nanu. Ɛhe anwo dwirɛ wɔ Hebrifoɛ 6:​10-12. (Kenga.) Nningyein pá bɔ yayɛ yama Yehowa mmerɛ bie bɔ wapɛ nu ne, ye wora ngofi ye llé. Nakoso ɔpena kyɛ yefi y’ahone mukoraati nu yɛso ye ‘yekodwu ayieleɛ.’ Sɛ “yamba aba a,’ ɔkɔhɔso kɔyɛ yɛ damvo.—Gal. 6:9.

FI W’AHONE NU KÃ NAHORƐ

7. Sɛ bɛkã kyɛ yefi y’ahone nu yɛha nahorɛ a, okyire sɛɛ?

7 Sɛ ebie pena kyɛ ɔkɔso tena Yehowa tena sua nanu a, odikyɛ ‘ofi ye ahone nu kã nahorɛ.’ (Edw. 15:2) Nna yɛnoa mbaen yeɛ yɛkɔfa yɛkɔhã kyɛ yɛkã nahorɛ ɔ, na mmom Yehowa pena kyɛ yedi nahorɛ wɔ yɛ nneyɛɛ mukoraati nu. (Heb. 13:18) Ɛhe te nikyee bɔ yenwo hia paa, ofikyɛ “sona bɔ ɔte kanda ne, ɔte AWURADE akyiwadeɛ, nakoso teneneeniɛ de, AWURADE kã ye ti anu dwirɛ kyire ye.”—Any. 3:32.

8. Subaen benimɔ yeɛ odikyɛ yɛtwe yɛnwo yefi yenwo ɔ?

8 Bɛbɔ ‘befi b’ahone nu bɛkã nahorɛ’ ne, bɛnyɛ bɛnwo kyɛ soro abɔfo wɔ mmenia nyunu, nakoso mvealeɛ nu ne, né bɛyɛ bɔ Yehowa nguro ɔ. (Yes. 29:13) Sɔ mmenia nemɔ, bɛtte kanda. Ebie bɔ ɔte kanda ne, Yehowa mmraa biemɔ wɔ berɛ a, onwu ye kyɛ ndeaseɛ nne nu kyɛ ɔkɔfa kɔyɛ adwuma ɔ. (Yak. 1:​5-8) Sɔ sona ne, ebia ɔkɔyɛ Yehowa so asoserɛ wɔ nningyein mmaamaa biemɔ bɔ onwu ye kyɛ yenwo nhia nanu. Afei sɛ ɔkɔba kyɛ wannya bɔ ɔyɛle nanwo asotwe biala a, ɔkɔyɛ ye fɛ kyɛ ɔkɔyɛ bɔne bɔ ɔte piri ɔ. Ɔba sɔ a, Yehowa nye ngɔgye yenwo, ofikyɛ ɔte nyaatwom. (Nwo. 8:11) Nakoso yɛde, yɛpena kyɛ yedi nahorɛ wɔ nikyee biala nu.

9. Bɔ osili mmerɛ bɔ Yesu limoa nwuni Nataneɛl ne, nzu yeɛ yesua yefi nu ɔ? (Nea foto ne koso.)

9 Yenwo hia paa kyɛ yɛyɛ mmenia bɔ yɛkã nahorɛ ɔ. Edwirɛ bie bɔ osili mmerɛ bɔ Filipo fale Nataneɛl hɔle Yesu nwo berɛ ne, ɔmaa yenwu ye sɔ. Né Yesu nze Nataneɛl lle, nakoso ɔha fale yenwo kyɛ: “Ɛ́mɔnea, Yisraelniɛ turoloo bɔ ngondombo biala nne ye nu ɔ!” (Yoh. 1:47) Né Yesu se kyɛ ye asuafoɛ bɔ baha ne di nahorɛ, nakoso Nataneɛl de né ɔte sorongo. Né bɔne wɔ yenwo kyɛ yɛ ala, nakoso né ɔtte nyaatwom. Sɔ subaen pá bɔ ne ɔwɔ yenwo ne, né Yesu nye gye yenwo paa, yeti ɔkamvole ye. Nea kyɛbɔ ɔkɔyɛ yɛ fɛ kyɛ Yesu konwu yɛ kyɛ yɛ koso yedi nahorɛ ɔ!

Filipo fale Nataneɛl hɔle Yesu nwo berɛ, na Yesu hane kyɛ ɔte ebie bɔ ngondombo biala nne ye nu ɔ. Ɔkɔhora kɔhã sɔ kɔfa yɛnwo anaa? (Nea ngyekyɛmuɛ 9)


10. Nzuati yeɛ odikyɛ yɛnea yɛ dwudwolɛ yé ɔ? (Yakobo 1:26)

10 Bɔ odikyɛ ebie yɛ kora né wahora wayɛ Yehowa damvo bɔ yenwo dwirɛ wɔ Edwein 15 nanu ne, nu pee fa kyɛbɔ yɛne mmenia kɔtena nanwo. Edwein 15:3 kã kyɛ, ebie bɔ ɔpena kyɛ ɔtena Yehowa tena sua nu ne, ‘ɔmva ye noa ngeka mmenia nwo dwirɛ tɛɛ, ɔnyɔ obiɛngo bɔne, na ommu obiɛngo animtia.’ Sɛ yannea yɛ dwudwolɛ yé, na yɛkekã mmenia nwo dwirɛ tɛɛ a, ɔkɔhora kɔyɛ bɛ yea. Sɛ yɛyɛ sɔ a, yɛngɔhora yɛngɔtena Yehowa tena sua nanu ko.—Kenga Yakobo 1:26.

11. Sɛ bɛkã kyɛ ebie kekã mmenia nwo dwirɛ tɛɛ a, okyire sɛɛ, na sɛ ebie yɛ sɔ na wanzesa a, nzu yeɛ bɛkɔfa bɛkɔyɛ ye ɔ?

11 Subaen bɔ yeɛ ole kyɛ ebie kɔkekã mmenia nwo dwirɛ tɛɛ ne, dweintolɛniɛ ne hyɛleda hane yenwo dwirɛ. Yede nzu yeɛ ebie yɛ a, okyire kyɛ ole sɔ subaen ne ɔ? Yeɛ ole kyɛ sɔ sona ne kɔkekã ebie nwo dwirɛ bɔ ɔtte nahorɛ kɔfa kɔsɛkye ye dumaa. Sɛ ebie yɛ sɔ na wanzesa a, bekotu ye bekofi asafo nanu.—Yer. 17:10.

12-13. Mmerɛ beni yeɛ yɛkɔhora yekobu yɛ mango animtia mmerɛ po bɔ y’adwene nne so ɔ? (Nea foto ne koso.)

12 Edwein 15:3 ne maa yenwu kyɛ, bɛbɔ bɛwɔ Yehowa tena sua nu ne, bɛnyɛ bɛ mango bɔne, na bemmu bɛ mango animtia. Yede, sɔ dwirɛ ne kyire sɛɛ?

13 Sɛ yɛkekã ebie nwo dwirɛ tɛɛ a, okyire kyɛ yebu ye animtia. Yɛkɔhora yɛkɔyɛ sɔ mmerɛ po bɔ y’adwene nne so ɔ. Wɔde, yɛnea sɔ dwirɛ hemɔ: (1) aliemaa brasua bie ayakyi ateepakyelɛ adwuma ne, (2) aliemaa bie ne ɔye nyɛ adwuma wɔ Bɛtɛl ko, anaa (3) aliemaa bie tte asafo nu panyi anaa somvoɛ ko. Ɛnea a, ɔte pá kyɛ yɛkɔkekã yekohyire mmenia kyɛ, ebia sɔ aliemaa nemɔ ayɛ nikyeebie bɔ ɔttemaye, yeti yeɛ wamaa yenwo atee sɔ ne afi bɛsa anaa? Bɔ ɔmaa sɔ nzakrayɛɛ ne wale ne, ebia né yɛnze. Ɛmɔma yɛkae kyɛ, ebie bɔ ɔpena kyɛ ɔkɔso tena Yehowa tena sua nu ne, ‘ɔnyɔ obiɛngo bɔne, na ommu obiɛngo animtia.’

Sɛ yɛkekã mmenia nwo dwirɛ tɛɛ a, né yɛsɛkye bɛ dumaa (Nea ngyekyɛmuɛ 12-13)


FA ANIDIE MA BƐBƆ BESURO YEHOWA NE

14. Bɛbɔ bɛwɔ Yehowa tena sua nanu ne, nzu yeɛ begyina so bɛkã kyɛ ebie te ‘amumuyɛɛniɛ’ ɔ?

14 Edwein 15:4 ne maa yenwu kyɛ, ebie bɔ ɔte Yehowa damvo ne, “amumuyɛɛfoɛ bɛla ye nye so mbaen.” Subaen bɔ ɔwɔ ebie nwo ne, yɛngɔhora yengogyina ɛhene aso yɛngɔha kyɛ ɔte amumuyɛɛniɛ. Nzuati ɔ? Ɔnate kyɛ bɔne wɔ yɛnwo nati, ebia bɛbɔ yekuro bɛ dwirɛ ne, yekobu bɛ kyɛ bɛte mmeni pá. Nakoso bɛbɔ bele subaen bie bɔ yenguro ne de, yekobu bɛ kyɛ bɛte amumuyɛɛfoɛ. Ɛhene ati, bɛbɔ Yehowa nwu bɛ kyɛ bɛte “amumuyɛɛfoɛ” ne, bɛ ngome yeɛ odikyɛ yɛ koso yebu bɛ kyɛ bɛte amumuyɛɛfoɛ ɔ. (1 Kor. 5:11) Benu biemɔ yeɛ ole bɛbɔ bɛyɛ bɔne bɔ bennu bɛnwo, bɛbɔ bedwudwo betia yɛ gyidie, ɔne bɛbɔ bɛpena kyɛ bɛsɛkye yɛne Yehowa afia ne.—Any. 13:20.

15. “Bɛ bɔ besuro AWURADE” ne, yɛkɔyɛ sɛɛ né yahyire kyɛ yebu bɛ?

15 Edwein 15:4 ne sa hane kyɛ, odikyɛ ‘yɛfa anidie yɛma bɛ bɔ besuro AWURADE’ ne. Ɛhene ati, bɛbɔ bɛte Yehowa damvo ne, yɛyɛ nningyein biemɔ yɛma bɛ yɛfa yekyire kyɛ yɛdwene bɛnwo na yebu bɛ. (Rom. 12:10) Yɛyɛ ye sɛ́? Yekonwu nu ko wɔ Edwein 15:4 nanu. Yeɛ ole kyɛ, sona bɔ ɔwɔ Yehowa tena sua nanu ne, “sɛ ɔta ndaen ma ye nwo kyere ye po a, ommu so.” Sɛ yɛhyɛ ebie bɔ na yanni so a, ɔkɔha ye paa. (Mat. 5:37) Bɛbɔ bagya ne sɔa, Yehowa pena kyɛ bedi ndaen bɔ bɛtale naso. Afei koso, sɛ awofoɛ hyɛ bɛ mmaamɔ bɔ na bɛyere bɛnwo bedi so a, ɔmaa Yehowa nye gye paa. Ɔnate kyɛ yɛdɔ Nyameɛ, na yekuro yɛ mango dwirɛ nati, sɛ yɛhyɛ bɔ a, yɛkɔyere yɛnwo kyɛ yekoli so.

16. Bɛbɔ bɛte Yehowa damvomɔ ne, nikyee foforɛ beni yeɛ yɛyɛ a, okyire kyɛ yɛfa anidie yɛma bɛ ɔ?

16 Nikyee foforɛ bɔ yɛyɛ a okyire kyɛ yɛfa anidie yɛma Nyameɛ damvomɔ yeɛ ole kyɛ, yɛkɔyɛ bɛ pá, na yaso bɛ wɔfoɛ. (Rom. 12:13) Sɛ yenya aliemaamɔ nwo alagye yɛne bɛ bɔ ngɔmmɔ a, ɔkɔmaa yekopingye bɛ paa, na yɛne Yehowa afia koso kɔyɛ kama. Yɛyɛ sɔ a, okyire kyɛ yesuesua Yehowa.

NNƐMAA WƆNYE BORO ESIKAA

17. Nzuati yeɛ bɛhane esikaa nwo dwirɛ wɔ Edwein 15 nanu ɔ?

17 Edwein nwomaa ne maa yenwu ye kyɛ, ebie bɔ ɔwɔ Yehowa tena sua nanu ne, “ɔmmɔ bosea mva nzihoɛ nzi ye nwo, yeɛ onne fea-ase-ma mmua bɔ odi be ɔ ndɛengyea.” (Edw. 15:5) Nzuati yeɛ bɛhane esikaa nwo dwirɛ wɔ sɔ dwein he anu ɔ? Ofikyɛ sɛ yɛnye boro sikaa a, ɔkɔhora kɔsɛkye yɛne yɛ damvomɔ ne Yehowa afia. (1 Tim. 6:10) Tete Yisraelfoɛ nemɔ aberɛ so ne, sɛ né benu biemɔ bɔ beliemamɔ bɔ wahia bɛ ne bosea a, né bede nzihoɛ. Afei koso, atemmufoɛ ne biemɔ wɔ berɛ a, né bede fea-ase-ma anaa braeb bebua mmenia ndɛengyea. Yehowa nye ngye sɔ subaen nemɔ nwo koraa.—Hes. 22:12.

18. Sɛ yɛpena kyɛ yenwu adwene bɔ yele ye wɔ esikaa nwo a, edwirɛ benimɔ yeɛ odikyɛ yebisa yɛnwo ɔ? (Hebrifoɛ 13:5)

18 Adwene bɔ yele ye wɔ esikaa nwo ne, ɔwɔ nu alaa a, odikyɛ yɛdwene yenwo bieku. Bisa wɔnwo kyɛ: ‘Aso metaa medwene esikaa, ɔne nningyein bɔ ngɔtotɔ nanwo anaa? Sɛ ebie bɔ me bosea a, ɛyɛ a memaa mmerɛ bɔ odikyɛ mefa metua ne pa yenwo, ofikyɛ mesusu kyɛ ole le sikaa hɔ ɔ? Me sikaa ti, memva bɛbɔ belle bie ne menyɛ huu anaa? Nde ebie bɔ mesa bo yɛ se hɔ ɔ? Aliemaamɔ bɔ bele sikaa ne, ɛyɛ a menya adwene kyɛ bɛ sikaa nwo hia bɛ tra nikyee biala anaa? Asikafoɛ yeɛ mene bɛfa adamvoa ɔ, na ahiafoɛ de, menga mengɔ bɛnwo anaa?’ Ɔte yenwo atee pirikua paa kyɛ yɛwɔ Yehowa tena sua nanu ɔ. Sɛ yɛkɔhora yɛkɔsɔ nu yé a, ɔnzɛkyɛ kyɛ yɛmaa yɛnye boro esikaa. Sɛ yɛyɛ sɔ a, Yehowa ɔngɔyakyi yɛ nu llé!—Kenga Hebrifoɛ 13:5.

YEHOWA KURO YE DAMVOMƆ DWIRƐ

19. Nzuati yeɛ Yehowa pena kyɛ yedi edwirɛ bɔ ɔwɔ Edwein 15 naso ɔ?

19 Edwein 15 ne ba ayieleɛ kyɛ: “Ebiala bɔ odi sɔ dwirɛ nemɔ aso ne, ye bo ngotutu.” (Edw. 15:5) Sɔ bɔhyɛ ne maa yenwu bɔ yeti yeɛ Yehowa pena kyɛ yedi edwirɛ bɔ ɔwɔ Edwein 15 naso ɔ. Yeɛ ole kyɛ, ɔpena kyɛ yɛnye gye. Yeti sɛ yɛfa Nyameɛ akwangyerɛ yɛbɔ yɛ bra a, ɔkɔbɔ yɛnwo waen, na okosi yɛ yé.—Yes. 48:17.

20. Bɛbɔ bɛwɔ Yehowa tena sua nanu ne, nningyein pá beni yeɛ ɔla bɛ nyunu ɔ?

20 Bɛbɔ Yehowa de bɛ to nu maa bɛba ye tena sua nanu ne, nningyein pa la bɛ nyunu kyẽabie. Kristofoɛ bɔ bɛnye la so kyɛ bɛkɔhɔ anwuro ne, Yesu asiesie “atenaleɛ pee” ama bɛ wɔ dɔ. (Yoh. 14:2) Bɛbɔ bɛnye la so kyɛ bɛkɔtena aseɛ he aso ne koso, bɛnea atee kyɛ edwirɛ bɔ ɔwɔ Nyekyire 21:3 ne kɔwa nu. Amba, ɔte yenwo atee pirikua paa kyɛ Yehowa ato yesa afrɛ yɛ kyɛ yɛbra ye tena sua nanu, na yɛne ye fa adamvoa daa!

DWEIN 39 Nya Din Pa Wɔ Onyankopɔn Anim