Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 24

HIRA 24 Andao ho any An-tendrombohitr’i Jehovah

Teanao va ty ho Vahinin’i Jehovah Avao Mandrakizay?

Teanao va ty ho Vahinin’i Jehovah Avao Mandrakizay?

“Nao lahy Jehovah, ia ro afaky mivahiny amy tranolainao ao?”​—SAL. 15:1.

INO TY HIANARA ATO?

Ino ty tokony hataontsika mba hahavy antsika ho naman’i Jehovah avao? Le ino ty tean’i Jehovah hataontsika amy ty namany? Handiniky ani-reo tsika ato.

1. Manino ro mahasoa antsika ty mandiniky ty Salamo 15:1-5?

 NIANARANTSIKA tamy lahatsoratsy taloha tao fa afaky ho vahinin’i Jehovah amy “tranolainy” ao ze olo manokam-bata ho azy noho miezaky hinama aminy avao. Fe ino ty tokony hataontsika mba hahavy antsika ho vahininy? Miresaky misimisy mikasiky ani-zay ty Salamo faha-​15. (Vakio Salamo 15:1-5.) Atoron’ny salamo io antsika ty raha tokony hataontsika mba hahavy antsika hinama soa amy Ndranahary.

2. Ino ty mety tan-tsain’i Davida ao lafa ie niresaky mikasiky ty tranolain’i Jehovah?

2 Ho zao ty fanombohan’ny Salamo faha-​15 io: “Nao lahy Jehovah, ia ro afaky mivahiny amy tranolainao ao? Ia ro afaky mipetraky amy vohitsinao masy ao?” (Sal. 15:1) Ta Gibeona tany ro nisy ty tranolay masy tamy zay, ka mety io ro tan-tsain’i Davida ao lafa ie niresaky mikasiky an’ny ‘tranolain’i Jehovah’ io. Niresaky mikasiky ‘vohitsy masin’i Jehovah’ koa Davida, ka mety tranolay ta Ziona ta Jerosalema any iny ro teany hovolany. Nisy tranolay koa namboarin’i Davida, 10 kilometra eo ho eo antimon’i Gibeona any, le napetrakiny tao vata misy fifanekea iny zisiky nanamboara trano raiky hasia azy.​—2 Sam. 6:17.

3. Manino ro teantsika ty mandiniky ty Salamo faha-​15? (Henteo koa sary io.)

3 Mazava ho azy fa tsy ty Israelita iaby ro afaky nanompo tamy tranolay masy tao, sady olo vitsivitsy avao ro afaky nilitsy tamy efitsy anatiny nisy an’ny vata misy fifanekea iny. Fe tsy manahaky ani-zay tranolain’i Jehovah an’ohatsy iny. Afaky ho vahininy amy tranolay an’ohatsy iny ao ty mpanompony iaby tsy mivaliky laha miezaky ho namany avao. Zay ty raha irintsika iaby. Miresaky ty toetsy sisany mila ananantsika noho ty raha tokony hataontsika mba hahavy antsika ho naman’i Jehovah avao ty Salamo faha-​15.

Nimora tamy Israelita tamy andron’i Davida ty nangalaky sary an-tsay ty dikan’ny hoe mivahiny amy tranolain’i Jehovah ao (Fehintsoratsy 3)


MANDEHANA TSY MISY TSINY SADY MANAOVA RAHA MAHITY

4. Ino koa ty raha tean’i Jehovah hataontsika ankoatsin’ny hoe atao batisa? (Isaia 48:1)

4 Ampitovizy amin’olo “mandeha tsy misy tsiny noho manao raha mahity” ty nama-Ndranahary, amy Salamo 15:2 ao. Ty hoe “mandeha” noho “manao” le midika hoe manao raha tsy miovaova sady mandroso. Fe afaky ‘handeha tsy misy tsiny’ vatany va tsika? Eka. Marina fa tsy lavorary tsika, fe sahala “mandeha tsy misy tsiny” tsika amy Jehovah laha manao ze fara herintsika mba hankatoava azy. Lafa manokam-bata noho atao batisa tsika, le manomboky miaraky mandeha amy Ndranahary. Eritsereto, ohatsy, tamy andron’ny Baiboly. Firenena fa voatoka ho an’i Jehovah ty Israelita. Fe tsy midika zay hoe laha Israelita ty olo raiky le avy le lasa vahinin’i Jehovah. Nisy Israelita sisany nikaiky an’i Jehovah fe tsy nanao ani-zay tamy ‘fo malio sady tsy nanao ty soa.’ (Vakio Isaia 48:1.) Tsy maintsy nianatsy ty raha takin’i Jehovah tamin-drozy noho nanoriky an’ny raha rey zany ty Israelita laha tena teany ty ho vahinin’i Jehovah. Mitovy amy zay koa fa tsy ampy ty hoe atao batisa noho kaihy hoe Vavolombelon’i Jehovah, laha ta hinama soa amy Jehovah tsika. Tsy maintsy “manao raha mahity” avao tsika. Akory ty anaovantsika ani-zay?

5. Ino ty dikan’ny hoe mankatò an’i Jehovah amy raha iaby?

5 Amy Jehovah, ty hoe “mandeha tsy misy tsiny” noho “manao raha mahity” le tsy midika avao hoe mandramby anjara tsy tampaky amy asa sisany atao amy pilasy anompoa azy, ohatsy hoe mandeha mivory tsy tampaky amy Efitrano Fanjakà any. (1 Sam. 15:22) Tsy maintsy miezaky mafy tsika mba hankatò a-Ndranahary amy raha iaby ataontsika, ndre tsy misy mahita aza tsika. (Ohab. 3:6; Mpito. 12:13, 14) Tena vatan-draha laha miezaky mankatò an’i Jehovah avao tsika ndre amy raha eritseretintsika fa maliniky aza. Laha manao ani-zay tsika, le asehontsika hoe tena tea azy tsika, le ie koa vomaiky ho tea antsika.​—Jaona 14:23; 1 Jaona 5:3.

6. Laha hentea ty Hebreo 6:10-12, ino ro tena vatan-draha mandilatsy ty raha soa fa nataontsika taloha tany?

6 Tena ankasitrahan’i Jehovah ty raha fa nataontsika ho azy taloha tany. Fe tsy midika zay hoe le fa vahinin’i Jehovah zisiky farany tsika satria hoe fa nanao raha soa taloha tany. Manazava soa ani-zay ty Hebreo 6:10-12. (Vakio.) Tsy halinon’i Jehovah ty raha soa fa nataontsika. Fe teany laha manompo azy amy fo iaby tsika “zisiky farany.” Hamaly soa antsika ie “laha tsy vozaky” tsika ka hinama amintsika avao ie mandrakizay.​—Gal. 6:9.

MIVOLANA TY MARINA AM-PONAO AO

7. Ino ty dikan’ny hoe mivola ty marina am-pontsika ao?

7 Tsy maintsy “mivola ty marina am-pony ao” ze olo ta ho eken’i Jehovah ho vahiny amy tranolainy ao. (Sal. 15:2) Tsy hoe tsy mavandy avao ty hoe mivola ty marina am-po ao. Tean’i Jehovah laha manao ty marina tsika amy ty raha iaby volanintsika noho ataontsika. (Heb. 13:18) Tena vatan-draha raha zay satria “halan’i Jehovah ty olo kely ta hahihitsihitsy, fa ataony nama marìny ty olo manao raha mahity.”​—Ohab. 3:32.

8. Fandaisam-bata manao akory ro tokony hohalavirintsika?

8 Ty olo “mivola ty marina am-pony” ao, le tsy hoe manao kisary mankatò a-Ndranahary lafa amason’olo eny, kanefa mandika ty fitsipikiny ie lafa tsy misy mahita. (Isaia 29:13) Mitandrina rozy mba tsy hanao raha manahaky ani-zay . Mety hanomboky hisalasala ty olo kely ta hahihitsihitsy hoe tsy voatery ho soa ty fitsipikin’i Jehovah. (Jak. 1:5-8) Mety tsy hankatò an’i Jehovah ie amy raha mety hoeritseretiny hoe maliniky. Mety hanomboky hanao raha raty kokoa amy zay ie lafa hitany hoe tsy de nisy vokany raty taminy raha nataony iny. Ndre mieritseritsy aza ie hoe manompo an’i Jehovah, le tsy hankasitrahany ty fanompoany azy satria miatsaravelatsihy ie. (Mpito. 8:11) Tsy teantsika anefa ty hanao manahaky ani-zay, fa ta hanao ty marina amy kila raha iaby tsika.

9. Ino ty raha niseho lafa Jesosy nifankahita voalohany tamy Natanaela, le ino ty ianarantsika baka amy raha zay? (Henteo koa sary io.)

9 Tena vatan-draha ty hoe ‘mivola ty marina am-po ao.’ Hitantsika zay lafa Filipo nitao an’i Natanaela namany mba hifankahita amy Jesosy. Ndre mbo tsy nihitan’i Jesosy mihintsy aza Natanaela, le zao ty nivolaniny: “Zao tena Israelita zao, sady olo tsy misy fitaky!” (Jaona 1:47) Azo antoky fa hain’i Jesosy hoe nanao ty marina mpianatsiny hafa rey, fe tena niavaky Natanaela. Tsy lavorary manahaky antsika avao Natanaela. Fe tsy niatsaravelatsihy ie fa nanao ty marina tamy kila raha iaby. Nitean’i Jesosy raha zay ka nankasitrahany Natanaela. Tsy mba teantsika koa va laha manahaky ani-zay ty fahitan’i Jesosy antsika?

Atoron’i Filipo an’i Jesosy, Natanaela namany. Laha vo nahita azy Jesosy, le nivola hoe lahilahy “tsy misy fitaky” ie. Manahaky ani-zay koa va ty raha volaniny mikasiky antsika? (Fehintsoratsy 9)


10. Manino tsika ro tokony hitandrina amy ty raha volanintsika? (Jakoba 1:26)

10 Mifandramby amy ty fomba anandesantsika ty olo hafa ty ankamaroan’ny fepetra takỳ amy Salamo faha-​15 ao. Mivola ty Salamo 15:3 fa “tsy manasarasara raha raty olo amy ty lelany, na manisy raty olo, na manala baraka ty namany” ty olo mivahiny amy tranolain’i Jehovah ao. Laha manasarasara raha raty olo tsika, le mety hamparary ty fony raha zay ka tsy afaky ho vahinin’i Jehovah amy tranolainy ao sasy tsika.​—Vakio Jakoba 1:26.

11. Manao akory manasara raha raty olo zao, le atao akory ty olo mpanasara raha raty olo laha tsy mibebaky?

11 Miresaky mazava soa mikasiky olo mpanasara raha raty olo, mpanao salamo iny. Manao akory olo mpanasara raha raty olo zao? Amy ankapobeny, azo ivolana olo mivola raha raty mikasiky olo raiky mba hanimbà ty lazany. Laha misy olo manao raha manahaky ani-zay kanefa tsy mibebaky, le horoasy tsy ho anisan’ny fiangona ie.​—Jer. 17:10.

12-13. Amy raha manao akory tsika ro mety hanala baraka ty namantsika ndre tsy kinahintsika aza? (Henteo koa sary io.)

12 Mampitiaro antsika koa ty Salamo 15:3 fa tsy manisy raty olo noho tsy manala baraka ty namany ty olo vahinin’i Jehovah. Akory ty mety hahavy antsika hanala baraka ty namantsika?

13 Mety tsy kinahintsika hoe manala baraka olo tsika ka manaparitaky raha tsy marina mikasiky olo raiky. Diniho ohatsy retoa: 1) Lasa tsy manompo manontolo andro sasy ty ranabavy raiky, 2) tsy manompo amy Betela ao sasy ty mpivaly raiky, na 3) tsy anti-panahy na mpikarakara fiangona sasy ty rahalahy raiky. Akory ty tokony ho fihetsikintsika? Mety va laha miseho mahay ty antony nahavy an-drozy najano tsika, le bakeo miresadresaky an’ny raha zay amin’olo hafa? Mety misy antony nahavy an-drozy najano na tsy nanompo manontolo andro sasy, fe tsy haintsika raha zay. Sady ty olo mivahiny amy tranolain’i Jehovah ao koa “tsy manisy raty olo na manala baraka ty namany.”

Mora amintsika ty manaparitaky raha tsy marina mikasiky ty olo hafa, ka mety hivaliky fandratiratia raha iny (Fehintsoratsy 12-13)


HAJAO TY OLO MATAHOTSY AN’I JEHOVAH

14. Akory ty ahaizantsika fa tsy misy ilà azy ty olo raiky?

14 Mivola ty Salamo 15:4 fa “tsy mety miaraky amin’olo tsy misy ilà azy” ty naman’i Jehovah. Akory ty ahaizantsika fa tsy misy ilà azy ty olo raiky? Tsy afaky mitsaratsara olo aloha tsika hoe tsy misy ilà azy ie. Fa manino? Satria tsy lavorary tsika, ka mety hoe ze olo metimety amintsika avao ro ho teantsika, fa ho halantsika ze olo manao raha mampeloky antsika. Ze olo volanin’i Jehovah hoe “tsy misy ilà azy” avao zany ro halavirintsika. (1 Kor. 5:11) Anisani-zay ze olo manao raha raty kanefa tsy mibebaky, na tsy manaja ty raha inoantsika, na mitao antsika hanao raha tsy mety mba hahavy antsika tsy hinama amy Jehovah.​—Ohab. 13:20.

15. Miresaha fomba raiky azontsika ampisehoa hoe manaja ani-ze olo “matahotsy an’i Jehovah” tsika.

15 Mampirisiky antsika ty tohin’ny Salamo 15:4 io hoe tokony hohajàntsika ze olo “matahotsy an’i Jehovah.” Mila fomba zany tsika mba hampisehoa hoe soa fanahy noho manaja ty naman’i Jehovah tsika. (Rom. 12:10) Miresaky fomba raiky azo ampisehoa ani-zay ty Salamo 15:4. Volaniny ao fa “tsy mivaliky amy ty fampitamanany” ty olo mivahiny amy tranolain’i Jehovah ao “ndre manday fahavoaza ho azy aza raha zay.” Laha tsy mitanjaky ty safàntsika tsika, le azo antoky hoe hampalahelo ty olo hafa. (Mat 5:37) Tean’i Jehovah, ohatsy, ty vahininy laha mitanjaky ty voadim-panambalean-drozy. Falifaly koa ie laha miezaky mafy ty ray aman-dreny mba hanatanteraky ty raha ampitamaniny ty anany. Tea a-Ndranahary noho ty olo hafa tsika, ka manao ze fara herintsika tsika mba hahavy antsika hitanjaky ty safàntsika avao.

16. Akory koa ty ampisehoantsika hoe manaja ty naman’i Jehovah tsika?

16 Misy fomba hafa koa ampisehoantsika hoe manaja ty nama-Ndranahary tsika. Manao ani-zay tsika laha tea mandramby vahiny noho matariky. (Rom. 12:13) Fa miaraky amy rahalahy noho anabavintsika reo tsika am-pivoria any noho amy fanompoa eny. Fe laha mba manoka fotoa hafa tsika mba hiaraha amin-drozy le vomaiky hinama soa amin-drozy noho amy Jehovah. Manahaky an’i Jehovah koa tsika laha tea mandramby vahiny.

KA MANEKY HANDEVOZIN’NY FITIAVAN-DRALA

17. Manino ty Salamo faha-​15 ro miresaky mikasiky drala?

17 Hitantsika amy Salamo 15:5 ao fa “tsy mitaky tombony” ty olo vahinin’i Jehovah lafa “mampitrosa sady tsy mandramby kolikoly mba hanameloha ty olo tsy manan-tsiny.” Manino salamo io ro miresaky mikasiky drala? Satria laha tea drala marè tsika ka lasa io ndraiky ro vatan-draha amintsika, le mety tsy hifandramby soa amin’olo tsika sady tsy hifandramby soa amy Ndranahary. (1 Tim. 6:10) Nisy olo sisany resahin’ny Baiboly hoe nanararaotsy ty rahalahiny satria hoe mahantra ie. Le nampitrosa drala azy rozy fe nila tombony marè. Nisy mpitsara sisany koa nandramby kolikoly ka nanao tsara vila lafa nitsara olo, ndre tsy nanan-tsiny aza olo iny. Tena tsy tean’i Jehovah ty raha manahaky ani-reo.​—Ezek. 22:12.

18. Ino ty fanontanea afaky manampy antsika hahay hoe manao akory ty fahitantsika ty drala ? (Hebreo 13:5)

18 Soa laha dinihintsika hoe manao akory ty fahitantsika ty drala. Eritsereto zao: ‘Mieritseritsy drala noho ze raha mety hoviliko aminy avao va aho matetiky? Laha mitrosa drala amin’olo aho, ela biby va aho vo mandoa azy, satria mieritseritsy hoe mbo tsy ilàny raha iny? Lasa mahatiaro ho ambony mandilatsy ty olo hafa va aho satria hoe manan-drala? Sa lasa vomaiky sarotsy amiko ty hatariky? Laha misy rahalahy na anabavy manamanan-drala, mitsaratsara azy va aho ka mieritseritsy hoe drala ro tena teany mandilatsy an’i Jehovah? Ze olo manamanan-draha avao va ro ipitihako fa tsy dareako ze mahantra?’ Tena vatan-draha ty mieritseritsy an’ny fanontanea reo satria nahazo fanasà miavaky baka amy Jehovah tsika mba ho vahininy. Ho afaky ho vahinin’i Jehovah avao tsika laha ataontsika azo antoky hoe tsy tea drala tsika. Tsy hanenga antsika mihintsy Jehovah laha manao ani-zay tsika!​—Vakio Hebreo 13:5.

TEAN’I JEHOVAH TY NAMANY

19. Manino Jehovah ro mampirisiky antsika hanao an’ny raha iaby voaresaky amy Salamo faha-​15 ao rey?

19 Ho zao ty fampitamana voaresaky farany amy Salamo faha-​15 io: “Tsy hovoahozonkozo mihintsy ze manao an’ny raha iaby rezay.” (Sal. 15:5) Nihazavanin’ny mpanao salamo iny amy andininy io hoe manino Jehovah ro mampirisiky antsika hanao an’ny raha iaby voaresaky amy salamo io. Teany ho sambatsy tsika. Le zay ty antony mahavy azy mitari-dala antsika. Ka laha manao ze raha takiny tsika, le ho soasoa ty fiainantsika sady harovany tsika.​—Isaia 48:17.

20. Ino ty raha tamanin’ny vahinin’i Jehovah?

20 Afaky mitamà ty vahinin’i Jehovah hoe ho soasoa ty hoavin-drozy. Hiay an-danitsy any ty voahosotsy, satria fa ‘nanoma pilasy’ ho an-drozy any Jesosy. (Jaona 14:2) Fa ze mitamà hiay an-tany eto, mandiny ty hahatanteraky ty fampitamana amy Apokalypsy 21:3 ao. Azo antoky fa samby mahatsapa tsika iaby hoe nahazo voninahitsy bevata baka amy Jehovah tsika, satria nasàny hivahiny amy tranolainy ao mandrakizay!

HIRA 39 Miezaha ho Tsara Laza eo Imason’i Jehovah