Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 24

OSAMBO 24 Nyoye l’okongo wa Jehowa

Tshikala pondjo pondjo ɔngɛndangɛnda wa Jehowa!

Tshikala pondjo pondjo ɔngɛndangɛnda wa Jehowa!

“Jehowa le, akɔna akoka mpanga lo luudu layɛ la dipɛma?”OS. 15:1.

KƐNƐ KAYOTEKA

Tayɔsɛdingola kɛnɛ kalɔmbama dia ntetemala monga angɛnyi wa Jehowa ndo woho walongamɛnde dia sho salɛ angɛnyi ande akambo.

1. Wahɔ akɔna wakokaso nkondja lo nsɛdingola Osambo 15:​1-5?

 LO SAWO dietshi, takeke di’ekambi wa Jehowa wakayakimɔ le nde koka monga angɛnangɛnda lo luudu lande la dipɛma la didjidji lo monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la nde. Ko kakɔna kahombaso nsala dia monga angɛndangɛna ande? Osambo 15 tɛkɛtaka awui efula wendana la dikambo sɔ. (Adia Osambo 15:​1-5.) Osambo ɔnɛ toshaka wetshelo w’eshika wakoka tokimanyiya dia ndeka ndjasukanya la Nzambi.

2. Kakɔna ondo kakakanyiyaka Davidɛ etena kakandatɛkɛtaka dia luudu la dipɛma la Jehowa?

2 Osambo 15 tatɛka l’ɛtɛkɛta wata ɔnɛ: “Jehowa le, akɔna akoka mpanga lo luudu layɛ la dipɛma? Akɔna akoka mbidjasɛ lo dikona diayɛ di’ekila?” (Os. 15:1) Etena kakandatɛkɛta dia ‘luudu la dipɛma’ la Jehowa, omembi w’esambo Davidɛ akakanyiyaka dia tabɛrnaklɛ kaki la Ngibiyɔna l’etena kɛmɔtshi. Davidɛ akatɛkɛta nto dia ‘dikona di’ekila’ diaki Nzambi, ondo dia ntɛkɛta dia Dikona dia Siɔna dia la Jɛrusalɛma. Lo kilɔmɛtrɛ efula lo sidɛ ka Ngibiyɔna, Davidɛ akasale luudu la dipɛma dia tokodja ɔshɛtɛ wa sheke edja ndo wamboka dihole diakawakoke ndjokitsha ɔshɛtɛ akɔ lo pondjo.—2 Sa. 6:17.

3. Lande na kalangaso nshihodia Osambo 15? (Enda ndo osato.)

3 Lo mɛtɛ, ase Isariyɛlɛ efula komonga la lotshungɔ la nkamba lo tabɛrnaklɛ, yema tshitshɛ tsho l’atei awɔ mbaki la lotshungɔ la mbɔtɔ lɛnɛ akawombaka ɔshɛtɛ wa sheke. Koko ekambi wa Jehowa tshɛ wa kɔlamelo wakakokaka monga angɛndangɛnda ande lo luudu lande la dipɛma la didjidji lo nkoma ndo lo ntetemala monga angɛnyi ande. Ɔsɔ ekɔ dui diakombolaso sho tshɛ. Osambo 15 shilaka waonga amɔtshi wahombaso nkɛnɛmɔla dia ntshikala angɛnyi wa Jehowa.

Ase Isariyɛlɛ wa lo nshi ya Davidɛ wakakokaka monga la kanyi lo kɛnɛ kendana la monga angɛndangɛnda lo luudu la dipɛma la Jehowa (Enda odingɔ 3)


KƐNDAKƐNDA LO YOHO YAHA L’ONONGO NDO SALA KƐNƐ KELE ƆLƆLƆ

4. Ngande weyaso dia Jehowa tɔlɔmbaka awui efula, koko aha tsho batizama? (Isaya 48:1)

4 Osambo 15:2 mbutaka di’ɔngɛnyi wa Nzambi ekɔ “ɔnɛ lakɛndakɛnda lo yoho yaha la onongo, latosalaka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.” Tshɛkɛta ‘kɛndakɛnda’ ndo ‘salaka’ mendanaka la ditshelo diatetemala salema. Ko onde sho koka mɛtɛ ‘kɛndakɛnda lo yoho yaha la onongo’? Eelo. Lam’ele ndooko onto lele kokele, Jehowa ayotɔsa oko wanɛ ‘wakɛndakɛnda lo yoho yaha l’onongo’ naka sho nsala tshɛ kakokaso nsala dia mbookitanyiya. Etena kayakimɔso le Nzambi ndo kabatizamaso, mbatatɛso nkɛndakɛnda kaamɛ la Nzambi kaso. Tolembete dia lo nshi yakafundamaka Bible, monga ose Isariyɛlɛ kɔmɛnyaka mbala kakɔ ɔtɔi di’onto aya ɔngɛnangɛnda wa Jehowa. Amɔtshi wakawelɛka, koko “aha lo mɛtɛ ndo lo losembwe.” (Adia Isaya 48:1.) Ase Isariyɛlɛ w’etema ɛlɔlɔ wakahombe mbeka wadjango wa Jehowa ndo mbayela. Woho akɔ waamɛ mbele, dia sho mbetawɔma le Nzambi ɛlɔ kɛnɛ, nɔmbamaka awui efula, koko aha tsho batizama kana mbɔtɔka lo nsanganya y’Akristo. Sho pombaka ntetemala ‘salaka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.’ Ngande wakokaso nsala dui sɔ?

5. Kakɔna kalembetshiya nkitanyiya Jehowa l’oseka dikambo tshɛ?

5 Lo washo wa Jehowa, ‘nkɛndakɛnda lo yoho yaha l’onongo’ ndo ‘nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ’ nembetshiyaka awui efula, koko aha ndjasha tsho l’awui amɔtshi wasalema lo dihole di’ɔtɛmwɛlɔ. (1 Sa. 15:22) Sho pombaka nsala la wolo dia nkitanyiya Nzambi l’oseka dikambo tshɛ diendana la lɔsɛnɔ laso, kaanga etena keso shoamɛ. (Tok. 3:6; Ond. 12:​13, 14) Ekɔ ohomba dia sho nsala la wolo dia nkitanyiya Jehowa kaanga l’awui wa totshitshɛ. Nsala ngasɔ mɛnyaka mɛtɛ dia sho mbookaka ngandji ndo kɛsɔ fudiaka ngandji kande oya le so.—Jni. 14:23; 1 Jni. 5:3.

6. Lo ndjela Hɛbɛru 6:​10-12, kakɔna koleki etsha aso wa kɔlamelo wa lo nshi yakete ohomba?

6 Jehowa ngɛnangɛnaka efula kɛnɛ kakatoosalɛ lo nshi yakete. Koko, etsha aso wa kɔlamelo wa lo nshi yakete hɛnya dia tayotetemala monga angɛndangɛna lo luudu la dipɛma la Jehowa. Kɛsɔ mɛnyamaka hwe lo Hɛbɛru 6:​10-12. (Adia.) Jehowa hohɛ akambo w’ɛlɔlɔ wakatasale lo nshi yakete. Koko nde nangaka dia sho ntetemala mbɔtɛmɔla l’anima aso tshɛ “polo l’ekomelo.” Nde ayonga ɔngɛnyi aso pondjo pondjo “naka hatohekwe.”—Ngal. 6:9.

TAKA MƐTƐ L’OTEMA AYƐ

7. Kakɔna kalembetshiya mbuta mɛtɛ l’otema aso?

7 Onto lalanga monga ɔngɛndangɛnda lo luudu la dipɛma la Jehowa pombaka ‘mbutaka mɛtɛ l’otema ande.’ (Os. 15:2) Dui sɔ nembetshiyaka awui efula oleki tsho aha mbuta kashi. Jehowa nangaka dia sho monga la losembwe lo kɛnɛ tshɛ kataso ndo kasalaso. (Hɛb. 13:18) Dui sɔ diekɔ ohomba, “nɛ dia Jehowa petshaka akanga w’okadi, koko nde ekɔ ɔngɛnyi wa ma ma la anto wosembwe.”—Tok. 3:32.

8. Lɔkɛwɔ lakɔna lahombaso mbewɔ?

8 Wanɛ ‘wata mɛtɛ l’etema awɔ’ hawofune la ntondo k’anto dia vɔ wekɔ l’okitanyiya, etena kele lo woshɛshɛ vɔ sekolaka ɛlɛmbɛ wa Nzambi. (Isa. 29:13) Vɔ mbewɔka ditshelo dia lokeso. Kanga lokeso koka ntatɛ mbidja taamu lo lomba lele l’ɛlɛmbɛ ɛmɔtshi wa Jehowa. (Jak. 1:​5-8) Nde koka ntona dia nkitanyiya awui wɛnande dia vɔ bu ohomba efula. Oma laasɔ, naka ambɛnama dia ndooko etombelo wa kɔlɔ woye oma l’ohindodi ande, kete nde mbeyaka ndjotshutshuyama dia sekolaka ɛlɛmbɛ waki Nzambi ndo ɔtɛmwɛlɔ ande wayoyonga wa dungi pende. (Ond. 8:11) Koko, sho nangaka monga la losembwe l’akambo tshɛ.

9. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja lo kɛnɛ kakete lam’akahomana Yeso la Natanayɛlɛ mbala ka ntondo? (Enda ndo osato.)

9 Sho koka mbeka ohomba wa monga l’otema w’ɔlɔlɔ lo nsɛdingola kɛnɛ kakatombe etena kakahomana Yeso la Natanayɛlɛ mbala ka ntondo. Etena kakaye Filipɛ l’ɔngɛnyi ande Natanayɛlɛ dia ndjohomana la Yeso, dui dimɔtshi dia diambo diakatombe. Kaanga mbaki Yeso atahomanaka la Natanayɛlɛ ndooko lushi, nde akate ate: “Nyende ose Isariyɛlɛ la mɛtɛ lele bu la lokeso kaanga yema.” (Jni. 1:47) Lo mɛtɛ, Yeso akɔsaka ambeki ande akina oko anto wele la losembwe, koko Yeso akɛnyi dia Natanayɛlɛ aki la losembwe l’efula. Oko sho, Natanayɛlɛ komonga kokele. Koko kaanga yema ya lokeso kotanema le nde. Yeso akangɛnangɛna ndo akaandola Natanayɛlɛ l’ɔtɛ wa dikambo sɔ. Aha la taamu, sho nangaka dia Yeso mbuta woho akɔ waamɛ lo dikambo diaso!

Filipɛ akɛnya Yeso ɔngɛnyi ande Natanayɛlɛ, pami kaki komonga kaanga la yema ya lokeso. Onde hatokombola dia vɔ mbuta woho akɔ waamɛ lo dikambo diaso? (Enda odingɔ 9)


10. Lande na kahombaso mbewɔ dia nkamba la lolemi laso lo yoho ya kɔlɔ? (Jakɔba 1:26)

10 Awui efula woshilami l’Osambo 15 mendanaka la woho wasalɛso anto akina akambo. Osambo 15:3 mbutaka di’ɔngɛndangɛnda wa lo luudu la dipɛma la Jehowa ekɔ “ɔnɛ lahamamatanyiyana la lolemi lande, ɔnɛ lahasalɛ osekande dui dia kɔlɔ, ndo ɔnɛ lahɔnyɔla angɛnyi ande.” Nkamba la lolemi laso lo toho ta kɔlɔ ta ngasɔ koka salɛ anto akina kɔlɔ ndo hatotonga nto angɛndangɛnda wa lo luudu la dipɛma la Jehowa.—Adia Jakɔba 1:26.

11. Emamatanya kɛdikɛdi na ndo tɛdikɔ takɔna tɔsama otsha le amamanyishi wahayatshumoya?

11 Omembi w’esambo akatɛkɛta lo yoho ya laande di’emamatanya. Emamatanya kɛdikɛdi na? Mbala efula, mamatanyiya kɛdikɛdi mbuta awui wa kashi wakoka ndanya lokumu l’onto. Amamanyishi wahayatshumoya koka mbitshanyema oma l’etshumanelo k’Akristo.—Jɛr. 17:10.

12-13. Toho takɔna takokaso ndjokoma lo ndanya lokumu l’angɛnyi aso aha la sho mbeya? (Enda ndo osato.)

12 Osambo 15:3 toholaka nto di’angɛndangɛnda wa Jehowa hawosalɛ asekawɔ anto kɔlɔ ndo hawɔtɛkɛta kɔlɔ dikambo di’angɛnyi awɔ. Kakɔna kalembetshiya dui sɔ?

13 Sho koka ndanya lokumu l’onto ɔmɔtshi aha la lolango laso lo dianganya awui wa kɔlɔ lo lokombo lande. Ɛnyɛlɔ: 1) kadiyɛso kɛmɔtshi ambemɛ olimu ande wa lo tena tshɛ, 2) atshukanyi amɔtshi wambotomba oma lo Bɛtɛlɛ kana 3) ɔnangɛso ɔmɔtshi hayokamba oko ekumanyi kana okambi wakimanyiya. Onde ayonga dui dia lomba dia mfɔnya ɛkɔkɔ wosalemi etshikitanu ɛsɔ ndo ntatɛ mbutɛ anto akina? Ɛkɔkɔ wekɔ wosalemi ɛtshikitanu ɛsɔ weso hateye. Ndo nto, onto lalanga monga ɔngɛndangɛnda lo luudu la dipɛma la Jehowa ekɔ “ɔnɛ lahasalɛ osekande dui dia kɔlɔ, ndo ɔnɛ lahɔnyɔla angɛnyi ande.”

Ekɔ wɔdu dianganya nkumu ya kɔlɔ lo dikambo di’anto akina, ondo lo mbamamatanyiya akambo (Enda odingɔ 12-13)


LƐMIYA WANƐ WOKA JEHOWA WƆMA

14. Lembetshiya woho wele angɛndangɛnda wa Jehowa tonaka “onto a kɔlɔ tshɛ.”

14 Osambo 15:4 mbutaka di’ɔngɛnyi wa Jehowa ekɔ “ɔnɛ latona onto a kɔlɔ tshɛ.” Ngande wakokaso nsala dui sɔ? Oko weso anto wele keema kokele, sho bu l’akoka wa mbeya dia kana onto kapanda ekɔ kɔlɔ. Lande na? Sho koka kotwama otsha le anto amɔtshi l’ɔtɛ wa waonga awɔ amɔtshi ndo ntona anto akina l’ɔtɛ wahataangɛnangɛna. Ɔnkɔnɛ, sho pombaka ntona paka wanɛ wele Jehowa mbaɔsaka ɔnɛ anto wa kɔlɔ. (1 Kɔr. 5:11) Kɛsɔ mendanaka ndo la wanɛ wasala awui wa kɔlɔ aha la ndjatshumoya, wanɛ wɔnyɔla mbetawɔ kaso ndo wasala dia ndanya lonyuma laso.—Tok. 13:20.

15. Yoho yakɔna mɔtshi yakokaso nɛmiya “wanɛ woka Jehowa wɔma”?

15 Lo yoho yotshikitanyi, Osambo 15:4 tɔlɔmbaka dia nɛmiya “wanɛ woka Jehowa wɔma.” Ɔnkɔnɛ, sho nyangaka toho ta mɛnya ɔlɔlɔ w’otema ndo dilɛmiɛlɔ diaso le angɛnyi wa Jehowa. (Rɔmɔ 12:10) Lo ngande? Yoho mɔtshi yɔtɛkɛtami l’Osambo 15:​4, ele ɔnɛ ɔngɛndangɛnda wele lo luudu la dipɛma la Jehowa ekɔ ɔnɛ “lahatokadimɔka lo daka diande, oyadi kaanga diɔ diekɔ kɔlɔ le nde.” Ntona dia nkotsha alaka aso koka salɛ anto akina kɔlɔ. (Mat. 5:37) Ɛnyɛlɔ, Jehowa nongamɛka dia wanɛ wele angɛndangɛnda ande nsɛna lo ndjela dɔlɔkɔlɔkɔ diawɔ dia diwala. Nde ngɛnangɛnaka nto etena kadja ambutshi welo wa l’otema ɔtɔi dia nkotsha alaka walakawɔ anawɔ. Ngandji kokaso Nzambi ndo wonyaso onto kayototshutshuya dia nkotsha dɔkɔlɔkɔ diaso lo yoho yɛdimi l’akoka aso.

16. Naa yoho kina yakokaso nɛmiya angɛnyi wa Jehowa?

16 Yoho kina yakokaso nɛmiya angɛnyi wa Nzambi ele lo mbalongolaka ndo mbaɛnyaka lokaho laso. (Rɔmɔ 12:13) Mbetsha wenya kaamɛ l’anangɛso l’akadiyɛso tokimanyiyaka dia nkeketsha dimama dia lɔngɛnyi diele lam’asaso la wɔ ndo la Jehowa. Ndo nto, lo nongolaka anto lawakaso, sho mbokoyaka Jehowa.

AHA MONGA LA NGANDJI KA FALANGA

17. Lande na katɛkɛta Osambo 15 dikambo dia falanga?

17 Sho mbadiaka di’ɔngɛndangɛnda wa Jehowa ekɔ ɔnɛ “lahatɔsɔndjaka falanga yande la wahɔ, ndo ɔnɛ lahalongola etshimba dia salɛ onto laha la onongo kɔlɔ.” (Os. 15:5) Lande na kambowɔtɛkɛta dia falanga l’osambo wa mondo ɔnɛ? Nɛ dia naka hatongi la wɛdimo lo woho wɔsaso falanga, kete sho koka salɛ anto akina kɔlɔ ndo ndanya lɔngɛnyi lasaso la Nzambi. (1 Tim. 6:10) Lo nshi yakafundamaka Bible, amɔtshi wakasalɛka anangɛwɔ waki wola akambo aha la losembwe lo mbasɔndja falanga la wahɔ. Ndo nto, toshushi tɔmɔtshi taketawɔka etshimba ndo wakalomboshaka anto waha l’onongo aha la losembwe. Ditshelo dia ngasɔ diekɔ wɔnɔnyi le Jehowa.—Ɛzk. 22:12.

18. Ambola akɔna wakoka tokimanyiya dia nsɛdingola dionga diaso lo kɛnɛ kendana la falanga? (Hɛbɛru 13:5)

18 Ekɔ dimɛna dia sho nsɛdingola dionga diaso lo kɛnɛ kendana la falanga. Yambola wate: ‘Onde dimi kanyiyaka mbala efula dikambo dia falanga ndo dia diangɔ diakokami nsomba? Naka lambɔsɔmba falanga, onde lekɔ ɔkɔkɛ dia ndjisɔmbɔla, lo mbuta di’onto lakakɔsɔndja atonge l’ohomba ayɔ? Onde monga la falanga konyakami dia ndjaɔsa onto l’ohomba, koko lele bu la lokaho? Onde dimi mbɔsaka anangɛmi l’akadiyɛmi oko anto wele la ngandji ka lomombo paka l’ɔtɛ wewɔ la falanga? Onde dimi mbɔtɔka lɔngɛnyi paka l’ase falanga ndo haloleke ndjasha le ase wola?’ Takakondja diɛsɛ dia woke dia monga angɛndangɛnda wa Jehowa. Sho koka nkokɛ diɛsɛ sɔ lo mbewɔ dia monga la ngandji ka falanga. Naka sho nsala ngasɔ, kete Jehowa hatokalɛki pondjo!—Adia Hɛbɛru 13:5.

JEHOWA MBOKAKA ANGƐNYI ANDE NGANDJI

19. Oyango akɔna woleki woke wele l’edia k’awui watɔlɔmba Jehowa?

19 Osambo 15 komɛka la daka nɛ: “Onto tshɛ lasala awui asɔ hasutshasutshamaki pondjo.” (Os. 15:5) Lanɛ omembi w’esambo mɛnyaka oyango woleki woke wele l’edia k’awui walɔmba Nzambi. Jehowa nangaka dia sho monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Diakɔ diele nde toshaka ɛlɔmbwɛlɔ katela ɛtshɔkɔ ande ndo ekokelo.—Isa. 48:17.

20. Kakɔna kakoka nongamɛ angɛndangɛnda wa Jehowa lo nshi yayaye?

20 Angɛndangɛnda waketawɔma oma le Jehowa koka monga la nshi yayaye y’ɔngɛnɔngɛnɔ. Akitami wa kɔlamelo wayonga la ‘ahole efula wa mbidjasɛ’ wakalɔngɔsɔla Yeso lo dikambo diawɔ l’olongo. (Jni. 14:2) Wanɛ wele l’elongamelo ka nsɛna la nkɛtɛ wekɔ lo nongamɛ dia mɛna ekotshamelo k’alaka wele l’Ɛnyɛlɔ 21:3. Lo mɛtɛ, sho ndjaokaka dia tekɔ la nɛmɔ di’efula lo nongola leeta l’oma le Jehowa la monga angɛnyi ande ndo monga angɛndangɛnda lo luudu lande la dipɛma pondjo pondjo!

OSAMBO 39 Tonge la lokombo l’ɔlɔlɔ la ntondo ka Nzambi