Prejsť na článok

Prejsť na obsah

SIERRA LEONE A GUINEA

Ide Strážna veža

James Koroma

Ide Strážna veža
  • NARODENÝ 1966

  • POKRSTENÝ 1990

  • STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA Počas občianskej vojny slúžil ako kuriér.

V ROKU 1997, keď vo Freetowne prebiehali boje medzi povstalcami a vládnymi vojskami, som súhlasil, že doručím korešpondenciu z Freetownu do dočasnej odbočky v Konakry v Guinei.

Rozhodol som sa cestovať autobusom. Keď som spolu s ďalšími ľuďmi na autobusovej stanici nastupoval, v diaľke bolo počuť streľbu, a tak nám nebolo všetko jedno. Autobus prechádzal ulicami Freetownu a zrazu sme sa ocitli uprostred paľby. Šofér hneď zaradil spiatočku a vybral sa inou cestou. Zakrátko nás zastavila skupina ozbrojených povstalcov a museli sme vystúpiť. Kládli nám rôzne otázky, ale potom nás pustili. Neskôr sme narazili na ďalšiu skupinu vojakov. Ale keďže jeden z cestujúcich poznal ich veliteľa, aj oni nám dovolili ísť ďalej. Na okraji mesta nás zastavila tretia skupina povstalcov. Aj tí nás vypočúvali, ale nakoniec nám dovolili pokračovať v ceste. Ako sme postupovali na sever, narazili sme na mnoho ďalších zátarás. Podvečer sa náš zaprášený autobus dotrmácal do Konakry.

Inokedy som do Konakry doručoval škatule s literatúrou, zariadenie odbočky, rôzne záznamy či materiálnu pomoc. Väčšinou som šiel autom alebo minibusom. Keď som sa potreboval dostať cez dažďový les či rieku, využil som pomoc nosičov alebo som sa plavil na kanoe.

Raz, keď som šiel s nejakým zariadením do Konakry, zastavili náš minibus na hraniciach povstalci. Moja batožina v jednom z nich zrejme vzbudila podozrenie a začal do mňa dorážať otázkami. Vtom som medzi povstalcami zbadal svojho bývalého spolužiaka. Vojaci ho nazývali Surovec a z celej skupiny vyzeral najagresívnejší. Rýchlo som povedal, že som prišiel pozrieť Surovca, a zakričal som naňho. Surovec ma hneď spoznal a rozbehol sa ku mne. Padli sme si okolo krku a smiali sme sa. Potom zvážnel a spýtal sa:

„Máš nejaké problémy?“

„Chcem ísť do Guiney!“ odpovedal som.

Hneď prikázal vojakom, aby nechali náš minibus prejsť bez kontroly.

Od toho dňa Surovec vždy zariadil, aby ma vojaci cez to kontrolné stanovište hneď pustili. Dával som im naše časopisy a veľmi sa im páčili. Zakrátko ma už poznali, a keď ma zbadali, hovorili, že ide Strážna veža.