Keď freetownskí duchovní videli, ako ich ovečky dychtivo počúvajú prednášky brata Browna, bledli od závisti a kypel v nich hnev. V Strážnej veži z 15. decembra 1923 sa písalo: „Duchovní vytiahli do boja a napádajú pravdu v tlači. Brat Brown im opakovane odpovedal a noviny uverejnili vyjadrenia oboch strán.“ Aký bol výsledok? Duchovným došiel dych a ich mylné uvažovanie vyšlo najavo. Biblická pravda sa však šírila široko-ďaleko a mnohí čitatelia novín žiadali o biblickú literatúru. A tak hoci duchovní chceli Boží ľud umlčať, Jehova „obrátil ich škodlivosť späť na nich“. (Žalm 94:21–23)

Na stranu cirkvi sa postavila cirkevná mládežnícka skupina označovaná ako Gladiátori. Oznámili, že organizujú niekoľko verejných stretnutí, na ktorých zmietnu „russellizmus“, ako nazvali posolstvo o Kráľovstve. Brat Brown ich preto verejne vyzval na niekoľko diskusií. Gladiátori to odmietli a oborili sa na redaktora novín, prečo vôbec výzvu brata Browna zverejnil. Navyše bratovi Brownovi ani nedovolili prísť na ich stretnutia, a tak šiel miesto neho Alfred Joseph.

Stretnutia sa konali v známom metodistickom kostole Buxton Memorial Chapel vo Freetowne. Alfred si spomína: „Keď bolo prítomným dovolené klásť otázky, spýtal som sa na niektoré veci spochybňujúce anglikánske vyznanie viery, náuku o Trojici a ďalšie nebiblické náuky. Nakoniec mal toho predsedajúci už dosť a nikomu nedovolil klásť ďalšie otázky.“

Na tomto stretnutí bol aj Melbourne Garber, ktorý patril ku Gladiátorom. Už predtým si vypočul niekoľko prednášok „biblického Browna“ a bol to on, kto  povedal, že brat Brown sa v Biblii vyzná. Keď sa tento mladý študent teológie hlbšie zamyslel nad tým, čo počul, uvedomil si, že je to pravda. A tak poprosil brata Browna o pomoc pri štúdiu Biblie. Brat Brown ho pozval na štúdium Strážnej veže, ktoré sa každý týždeň konalo uňho doma. Hoci sa tomuto mladému mužovi rodina otočila chrbtom, robil obrovské duchovné pokroky a zanedlho sa s niekoľkými ďalšími dal pokrstiť.

Snahy, ktoré Satan vyvíjal, aby potlačil zvestovateľské dielo hneď v zárodku, boli úplne zmarené. Bolo to presne tak, ako Gladiátorom povedal freetownský starosta: „Ak je to dielo ľudí, zastaví sa samo. Ale ak je od Boha, nepodarí sa vám zastaviť ho.“ (Sk. 5:38, 39)

Začiatkom mája 1923 poslal brat Brown do londýnskej odbočky telegram, v ktorom žiadal o ďalšiu literatúru. Zakrátko prišlo asi 5 000 kníh. Potom mu bratia poslali ešte niekoľko zásielok. Brat Brown zatiaľ stále viedol verejné zhromaždenia, na ktoré s radosťou prichádzali tisíce ľudí.

Na sklonku toho istého roku sa v Strážnej veži písalo: „Dielo [v Sierre Leone] napreduje tak rýchlo, že brat Brown požiadal o pomocníka. Preto sa k nemu zakrátko pridá Claude Brown, ktorý pochádza z Karibskej oblasti a slúžil vo Winnipegu.“

Claude Brown bol skúsený zvestovateľ dobrého posolstva. Za prvej svetovej vojny si veľa vytrpel v kanadských a anglických väzniciach, lebo odmietal urobiť kompromis v otázke neutrality. V Sierre Leone slúžil štyri roky a veľmi povzbudzoval tunajších bratov a sestry.

 Pauline Coleovej sa vybavil tento zážitok: „Predtým ako som sa dala v roku 1925 pokrstiť, mi brat Claude kládol veľa otázok.

‚Sestra Coleová,‘ spýtal sa ma, ‚rozumieš všetkému, čo si sa dozvedela zo Štúdií Písiem? Nechceme, aby si odišla od pravdy preto, že by si nerozumela biblickým náukám.‘

‚Brat Claude,‘ odpovedala som, ‚niekoľkokrát som si to všetko prečítala a som rozhodnutá!‘“

Pauline slúžila Jehovovi viac ako šesť desaťročí, z toho veľa rokov ako zvláštna priekopníčka. Svoju pozemskú službu dokončila v roku 1988.

Aj „biblický Brown“ si dával záležať na tom, aby druhým pomohol osvojiť si dobré duchovné návyky. Alfred Joseph si spomína: „Keď som ráno stretol brata Browna, náš rozhovor vyzeral asi takto: ‚Dobré ráno, brat Joe. Ako sa máš? A aký máme dnes biblický  text?‘ Keď som nevedel, zdôraznil mi, aké dôležité je každý deň si prečítať biblický text z knihy Denná manna [dnes brožúrka Denne skúmať Písma]. Na ďalší deň som si ráno hneď pozrel denný text, aby ma brat Brown znovu nezaskočil. Zozačiatku som si ani neuvedomoval, aké cenné školenie dostávam, no časom som bol zaň veľmi vďačný.“

Toto školenie nevyšlo nazmar. V roku 1923 vznikol vo Freetowne zbor a dalo sa pokrstiť 14 ľudí. Medzi novými bratmi bol aj George Brown, a tak boli v zbore už tri rodiny Brownovcov. Horlivosť týchto troch rodín bola taká očividná, že mnohí Freetownčania hovorili o Bádateľoch Biblie ako o „náboženstve Brownovcov“.