Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

‘Kuasia Heɔ Nɔ́ Tsuaa Nɔ́ Yeɔ’

‘Kuasia Heɔ Nɔ́ Tsuaa Nɔ́ Yeɔ’

“Kuasia lɛ kane we adafi fiami womi gblee; nɛ nɔ nɛ pa biɛ pe kulaa ji nɔ nɛ heɔ nɔ́ nɛ e kaneɔ ɔ yeɔ akɛnɛ nɔ́ ɔ ngɛ adafi fiami womi mi ɔ he je.”—August von Schlözer, German yi nɔ sane ngmalɔ kɛ womi ngmalɔ (1735-1809).

NIHI nɛ a hi si pe jeha 200 ji nɛ ɔ he we nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ngma ngɛ adafi fiami womihi a mi ɔ yeɔ. Mwɔnɛ ɔ, wa be nyɛe ma he nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa kaneɔ loo wa naa ngɛ Intanɛti ɔ nɔ ɔ maa ye. Munyuhi fuu ngɛ Intanɛti ɔ nɔ, nɛ akɛnɛ adesa ya hɛ mi ngɛ klama he nile mi he je ɔ, e yi kaa wa nine maa su munyu nɛ ɔmɛ a nɔ. Munyu nɛ ɔmɛ fuu ji anɔkuale, se nami ngɛ a he, nɛ a yi nɔ awi, se hiɛhiɛɛ hu ji lakpa, se nami be a he, nɛ a yeɔ nɔ awi. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa hyɛ níhi nɛ wa kaneɔ ɔ saminya. Ke ni komɛ kɛ Intanɛti ɔ bɔni ní tsumi ɔ, eko ɔ, a ma susu kaa amaniɛ bɔmi saisaa nɛ a nine maa su nɔ ngɛ Intanɛti ɔ nɔ, aloo e-mail nɛ nɔ ko kɛ maa mane mɛ ɔ ji anɔkuale akɛnɛ a na ngɛ Intanɛti ɔ nɔ he je. Ke sane nɛ a nine su nɔ ngɛ Intanɛti ɔ nɔ ɔ be nyɛe maa ba mi po ɔ, eko ɔ, a ma he maa ye. Se Baiblo ɔ bɔ wɔ kɔkɔ ke: “Kuasia heɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ yeɔ. Ní lelɔ lɛɛ e le e nane nya hyɛmi.”Abɛ 14:15.

Se ke wa ji juɛmitsɛmɛ ɔ, pi nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma he maa ye kaa bɔ nɛ kuasia peeɔ ɔ. Ke wa ngɛ juɛmi ɔ, wa hyɛɔ wa nane nya, nɛ wa heɔ níhi nɛ wa le kaa a ji anɔkuale ɔ pɛ yeɔ. Nɔ ko be wɔ sisie konɛ wa he lakpa munyu ko nɛ wa kane ngɛ Intanɛti ɔ nɔ ɔ waa ye, ke e gbɛ fĩa kaa mɛni po. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o pee ní lelɔ? Kekleekle ɔ, mo bi o he ke: ‘Anɛ nihi heɔ wɛbsaiti nɛ kɛ amaniɛ bɔmi ɔ ba a yeɔ lo? Aloo e ji wɛbsaiti nɛ e ngmɛɛ nɔ fɛɛ nɔ ko blɔ nɛ e ngmaa e susumi kɛ woɔ nɔ, aloo he nɛ amaniɛ bɔmi ɔ je kɛ ba a po i li? Anɛ wɛbsaiti ko nɛ nihi heɔ yeɔ ɔ tsɔɔ momo kaa sane ɔ be mi lo?’ * (Hyɛ sisi ningma.) Ke jã a, lɛɛ o kɛ ‘hɛ si kami’ nɛ tsu ní. (1 Petro 5:8) Ke amaniɛ bɔmi ko ngɛ kaa nɔ́ nɛ nihi be nyɛe ma he ye ɔ, lɛɛ pi anɔkuale. Jehanɛ hu ɔ, ke o kane nihi a he munyu yaya ko ɔ, mo susu he nɛ o hyɛ kaa mɛnɔmɛ ma ná he se ke ji e gbɛ fĩa, kɛ nɔ́ he je nɛ nɔ ko maa suɔ kaa e maa gbɛ munyu ɔ kɛ fĩa a.

KE O NINE SU E-MAIL KO NƆ Ɔ, MO HU O PƆƆ KƐ NI KPAHI MANEMI LO?

Eko ɔ, ke ni komɛ a nine su amaniɛ bɔmi ko nɔ ɔ, a kɛ maneɔ a huɛmɛ tsuo. A hyɛ we kaa munyu ɔ ngɛ mi loo e be mi, nɛ a susuu we nɔ́ nɛ maa ba pee se ke ni ɔmɛ a nine su jamɛ amaniɛ bɔmi ɔ nɔ ɔ he. Eko ɔ, a peeɔ jã konɛ nihi nɛ a nu a he nɛ a de ke a ngɔ nɛ a nu amaniɛ bɔmi ɔ ngɛ kekle. (2 Samuel 13:28-33) Se ní lelɔ susuɔ haomi nɛ nɔ́ nɛ ɔ ma nyɛ maa ngɔ kɛ ba a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, enɛ ɔ ma nyɛ maa gbe nɔ ko aloo ní tsumi ko he guɛ.

Eko ɔ, nɔ nɛ ngɔ amaniɛ bɔmi ɔ kɛ mane ɔ hyɛ we kaa e ngɛ mi loo e be mi, ejakaa jã peemi puɛɔ be nɛ e biɔ mɔde bɔmi. E susuɔ kaa nihi nɛ e kɛ sɛ gbi ɔ maneɔ mɛ ɔ ma hla níhi a mi konɛ a hyɛ kaa e ngɛ mi loo e be mi. Se jamɛatsɛmɛ ɔmɛ hu be deka nɛ a kɛ maa pee jã. (Efeso Bi 5:15, 16) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa ngɔ sɛ gbi nɛ wa li kaa e ngɛ mi loo e be mi ɔ kɛ mane nihi, mohu ɔ, e sa nɛ wa je kɛ je wa fon ɔ aloo wa kɔmpiuta a nɔ!

Mo bi o he ke: ‘Anɛ i kɛ e-mail nɛ ye nine suɔ nɔ ɔ pɔɔ ni kpahi manemi lo? Anɛ i kɛ sɛ gbi ko nɛ dɛ loo lakpa munyuhi mane ye huɛmɛ hyɛ nɛ e ba kaa ma kpa mɛ pɛɛ ngɛ he lo? Anɛ nɔ ko de mi hyɛ kaa ma ko ngɔ e-mail nɛ ye nine suɔ nɔ ɔ kɛ mane ni kpahi hu lo?’ Mo kai kaa ke o huɛmɛ ɔmɛ ngɛ e-mail adrɛs ɔ, lɛɛ a ma nyɛ maa ya Intanɛti ɔ nɔ konɛ a ya hla níhi nɛ a bua jɔ he, nɛ e he be hiae kaa o ye bua mɛ nɛ a pee jã. A sume nɛ nihi nɛ mane mɛ e-mail fuu, muɔ munyuhi, videohi, kɛ fonihi hu piɛɛ he. Ke a tu Baiblo mi munyu ko nɛ o nu kɛ wo klama nɔ, aloo o ngma e mi oti ɔmɛ ɔ, nile be mi kaa o kɛ maa mane nihi. * (Hyɛ sisi ningma.) Nɛ mo kai kaa ke nɔ ko pee lɛ nitsɛ e níhi a mi hlami, aloo e kane Baiblo ngmamihi, aloo e hla hetohi kɛ ha níhi nɛ a ma ya susu he ngɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ, e ma ná he se wawɛɛ pe ke o ngɔ jamɛ a ní ɔmɛ kɛ mane lɛ.

Anɛ e sa kaa ma ngɔ sɛ gbi nɛ ye nine su nɔ ɔ kɛ mane nɔ kpa ko lo?

Ke o na Yehowa asafo ɔ he munyu yaya ko ngɛ Intanɛti ɔ nɔ ɔ, mɛni e sa kaa o pee? Mo je o juɛmi ngɛ jamɛ a lakpa munyu ɔ nɔ amlɔ nɔuu! Ko he ye. Nile be mi kaa o ma ha nɛ nɔ kpa ko nɛ kane jamɛ a lakpa munyu ɔ, aloo o ma bi nihi a juɛmi ngɛ he. Ke o pee jã a, lɔ ɔ maa gbɛ lakpa munyu ɔ kɛ fĩa wawɛɛ mohu. Ke o na nɔ́ ko ngɛ Intanɛti ɔ nɔ nɛ e gba o nya a, moo sɔle kɛ ha Yehowa konɛ e ha mo nile, lɔ ɔ se ɔ, o kɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a nane pi si ngɛ asafo ɔ mi nɛ susu he. (Yakobo 1:5, 6; Yuda 22, 23) E sɛ nɛ e pee wɔ nyakpɛ kaa nihi tuɔ wa he lakpa munyuhi. Nihi tu Yesu he lakpa munyuhi nɛ e bɔ e kaseli ɔmɛ kɔkɔ kaa a he nyɛli maa wa mɛ yi mi nɛ a maa “tu munyu yaya slɔɔtohi kɛ si” mɛ. (Mateo 5:11; 11:19; Yohane 10:19-21) Enɛ ɔ he ɔ, ke o ji juɛmitsɛ nɛ o susuɔ nihi a he saminya a, ke nɔ ko ngɛ lakpa munyu tue aloo e ngɛ mo sisie ɔ, o ma nyɛ maa le.Abɛ 2:10-16.

MO JE BUMI KPO KƐ HA NIHI

Jehanɛ se hu ɔ, ke wa nu nɔ́ ko ngɛ wa nyɛmimɛ a he, aloo níhi a si kpami ko nɛ wa suɔ kaa wa ma de ni kpahi ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi saminya. Be komɛ ɔ, ke wa le kaa sane ko ji anɔkuale po ɔ, e sɛ nɛ waa gbɛ kɛ fĩa. Ke wa pee jã a, e tsɔɔ we suɔmi. (Mateo 7:12) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, suɔmi be mi kaa wa maa gbɛ nihi a he sane yayahi kɛ fĩa, ejakaa jã peemi wui nɔ he wami. (2 Tesalonika Bi 3:11; 1 Timoteo 5:13) Amaniɛ bɔmi komɛ ngɛ nɛ a ji laami sane. Eko ɔ, nihi nɛ sane ɔ kɔɔ a he ɔ maa suɔ kaa a maa gu blɔ pɔtɛɛ ko nɔ kɛ ha nɛ ni kpahi nɛ a nu sane ɔ he ngɛ be nɛ sa mi. Mɛ lɛ a ngɛ he blɔ nɛ a peeɔ jã, nɛ e sa nɛ waa bu he blɔ nɛ a ngɛ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa sɛ hlami nɛ wa ha nɛ nihi nu sane ɔ he ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ ní wawɛɛ.

Mwɔnɛ ɔ, sanehi nyɛɔ gbɛɛ kɛ fĩa mlamlaamla, e ngɛ mi jio, e be mi jio, se nami ngɛ he jio, se nami be he jio, e maa ye nɔ awi jio, e be nɔ awi yee jio. Ke o mane nɔ kake pɛ po sɛ gbi ɔ, jamɛatsɛ ɔ ma nyɛ maa ngɔ kɛ mane nihi ngɛ je kɛ wɛ ngɛ tsuifia bɔɔ pɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke o nine su sɛ gbi ko nɔ ɔ, koo ngɔ kɛ mane nihi tsuo nɛ o le mɛ ɔ amlɔ. E ngɛ mi kaa suɔmi “heɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ yeɔ,” nɛ e ná we nihi a he juɛmi yaya mohu lɛɛ, se e sɛ nɛ waa pee wa he kuasiahi nɛ a heɔ sanehi tsuo yeɔ, momo jio, ehe jio. (1 Korinto Bi 13:7) Jehanɛ se hu ɔ, e sɛ kaa wa heɔ munyu yayahi nɛ nihi tuɔ kɛ siɔ Yehowa asafo ɔ kɛ wa nyɛmimɛ nɛ wa suɔ mɛ ɔ yeɔ kɔkɔɔkɔ. Mo kai kaa nihi nɛ a kɛ lakpa munyuhi baa, kɛ nihi nɛ a gbɛɛ kɛ fĩaa a tsuo ngɛ Satan Abosiami nɛ ji “lakpatsɛ kpanaku” ɔ suɔmi nya ní pee. (Yohane 8:44) Daa je nɛ maa na a, amaniɛ bɔmihi fuu jeɔ kpo. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa kɛ hɛ si kami nɛ tsu ní, konɛ be fɛɛ be ɔ, waa hyɛ nɛ hi saminya ngɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ngɛ sanehi a he ha a he. Kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ de ɔ, “nihi nɛ be juɛmi ɔ, biɛmi ji nɔ́ nɛ a naa ngɛ a he. Juɛmitsɛmɛ lɛɛ nile haa a hɛ mi baa nyami.”Abɛ 14:18.

^ kk. 4 Daa ligbi ɔ, a ma nyɛ maa ngɔ munyu ko nɛ nihi fuu le kaa e ji lakpa kɛ wo intanɛti ɔ nɔ ekohu. Eko ɔ, a ma plɛ munyu ɔ hɛ mi bɔɔ konɛ a kɛ sisi nihi nɛ a susu kaa e ji anɔkuale.

^ kk. 8 Hyɛ “Sane Bimi He” nɛ ngɛ April 2010 Wa Matsɛ Yemi Sɔmɔmi ɔ mi ɔ.