Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa lɛ, Suɔmɔ Ji Lɛ

Yehowa lɛ, Suɔmɔ Ji Lɛ

“Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.”1 YOHANE 4:8, 16.

LALAI: 18, 91

1. Mɛni ji Nyɔŋmɔ su titri? Ni te enɛ hãa onuɔ he ohãa tɛŋŋ yɛ ehe?

YEHOWA suɔmɔ. Shi Biblia lɛ kɛɔ hu akɛ, “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” (1 Yohane 4:8) Mɛni enɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ? Etsɔɔ akɛ, esoro suɔmɔ kwraa yɛ sui krokomɛi fɛɛ ni Yehowa yɔɔ lɛ ahe. Suɔmɔ ji esu titri. Wɔnaa esuɔmɔ lɛ yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ mli. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ suɔmɔ tsirɛ Yehowa ni ebɔ gbɔmɛi, kooloi, tsei, kɛ nibii krokomɛi fɛɛ!

2. Akɛni Nyɔŋmɔ sumɔɔ wɔ hewɔ lɛ, mɛɛ nɔmimaa enɛ hãa wɔnáa? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

2 Yehowa mli hi, ni emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ ebɔɔ nii lɛ ahe. Suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã wɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔyɛ nɔmimaa akɛ wɔsɛɛ lɛ, ebaatsu nibii fɛɛ ni ewie akɛ ebaafee ehã adesai ni boɔ lɛ toi lɛ he nii, koni amɛná miishɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa ejɛ suɔmɔ mli “eto gbi ko, ni eto eyiŋ akɛ nakai gbi lɛ mli lɛ, ebaatsɔ nuu ko ni ehala lɛ lɛ nɔ ekojo shikpɔŋ lɛ fɛɛ yɛ jalɛ naa.” Nuu nɛɛ ji Yesu Kristo. (Bɔfoi 17:31) Wɔyɛ nɔmimaa akɛ, kojomɔ nɛɛ baaba nɔ, ni wɔle akɛ abaabu mɛi fɛɛ ni boɔ Yehowa toi lɛ jalɔi, ni amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ toiŋjɔlɛ mli.

NƆ NI ADESAI AYINƆSANE EHÃ WƆNA

3. Eji Nyɔŋmɔ sumɔɔɔ adesai kulɛ, te shihilɛ baafee tɛŋŋ?

3 Eji suɔmɔ jeee Nyɔŋmɔ su titri kulɛ, wɔsɛɛ lɛ, te adesai ashihilɛ baafee tɛŋŋ? Kulɛ, adesai baaya nɔ aye amɛ diɛŋtsɛ amɛhe nɔ yɛ Satan, ni ji je nɛɛ nyɔŋmɔ ni yitsoŋ wa, ni sumɔɔɔ adesai asane lɛ kudɔmɔ shishi. (2 Korintobii 4:4; 1 Yohane 5:19; kanemɔ Kpojiemɔ 12:9, 12.) Eji Yehowa sumɔɔɔ wɔ kulɛ, wɔbɛ hiɛnɔkamɔ!

4. Mɛni hewɔ Yehowa eŋmɛ Satan gbɛ ni eye adesai anɔ lɛ?

4 Be ni Satan te shi ewo Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ, ená wɔ-klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ anɔ hewalɛ ni amɛ hu amɛfee nakai nɔŋŋ. Satan wie akɛ, Nyɔŋmɔ bɛ hegbɛ akɛ eyeɔ ebɔɔ nii anɔ. Satan kɛ ewiemɔ kɛ enifeemɔ tsɔɔ akɛ, eji lɛ eyeɔ adesai anɔ kulɛ, amɛhe baajɔ amɛ. (1 Mose 3:1-5) Akɛni Yehowa hiɛ kã shi waa hewɔ lɛ, eŋmɛ Satan gbɛ koni eye adesai anɔ be fioo, koni akɛkwɛ kɛji nɔ ni ewie lɛ yɛ mli. Shi nɔ ni ejɛ mli kɛba lɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, kɛ́ adesai ye amɛ diɛŋtsɛ amɛhe nɔ yɛ Satan kudɔmɔ shishi lɛ, nɔ kpakpa ko kwraa jɛŋ mli kɛbaŋ.

Yehowa ebɔɔɔ adesai ni amɛ diɛŋtsɛ amɛye amɛhe nɔ, ni asaŋ ehãko amɛ hegbɛ akɛ amɛfee nakai

5. Mɛni adesai ayinɔsane hãa wɔnaa faŋŋ?

5 Fitemɔ sɔŋŋ je lɛ yaa nɔ efiteɔ. Yɛ afii 100 ni eho nɛɛ amli lɛ, agbe mɛi fe akpekpei 100 yɛ tai amli. Biblia lɛ wieɔ akɛ, yɛ “naagbee gbii lɛ” amli lɛ, “gbɔmɛi fɔji kɛ shishiulɔi baawo wu yɛ efɔŋ mli.” (2 Timoteo 3:1, 13) Ewieɔ hu akɛ: “Gbɔmɔ gbɛ bɛ lɛ diɛŋtsɛ edɛŋ, ni adesa ní nyiɛ nɛɛ, bɔ ni eeetsɔ ejaje enajifaamɔi ehã lɛ, ebɛ edɛŋ.” (Yeremia 10:23) Adesai ayinɔsane hãa wɔnaa akɛ, nɔ ni Biblia lɛ wieɔ lɛ ji anɔkwale. Yehowa ebɔɔɔ adesai ni amɛ diɛŋtsɛ amɛye amɛhe nɔ, ni asaŋ ehãko amɛ hegbɛ akɛ amɛfee nakai.

6. Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ eŋmɛ efɔŋfeemɔ gbɛ lɛ?

6 Bɔ ni Yehowa eŋmɛ efɔŋfeemɔ gbɛ be fioo lɛ ehã wɔna hu akɛ, lɛ pɛ ji mɔ ni kɛ́ eye adesai anɔ lɛ amɛhe baajɔ amɛ. Wɔsɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ baakpãtã efɔŋfeelɔi fɛɛ ahiɛ. No sɛɛ lɛ, kɛ́ mɔ ko te shi ewo Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ, ebaatsu he nii amrɔ nɔŋŋ. Ebaanyɛ edamɔ nɔ ni etee nɔ yɛ adesai ayinɔsane mli lɛ nɔ ekpãtã shiteekɛwolɔ lɛ hiɛ oya. Yehowa eŋmɛŋ efɔŋfeemɔ gbɛ dɔŋŋ!

MƐNI NYƆŊMƆ EFEE KƐTSƆƆ AKƐ EYƐ SUƆMƆ?

7, 8. Mɛni Yehowa efee kɛtsɔɔ akɛ eyɛ suɔmɔ?

7 Nibii pii yɛ ni Yehowa efee kɛtsɔɔ akɛ eyɛ suɔmɔ waa. Susumɔ nibii srɔtoi pii ni ebɔ kɛ bɔ ni amɛyɔɔ fɛo lɛ he okwɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ ŋulamii kushai akpekpe toi akpei abɔ ni ebɔ lɛ ahe okwɛ. Ayɛ ŋulamii kɛ shibɔlemɔ ŋulamii akpekpe toi akpei abɔ yɛ ŋulamii kushai lɛ ateŋ eko fɛɛ eko mli. Wɔshikpɔŋ lɛ yɛ ŋulami kusha ni atsɛɔ lɛ Milky Way lɛ mli, ni hulu lɛ ji ŋulamii ni yɔɔ ŋulami kusha nɛɛ mli lɛ ateŋ ekome. Eji Yehowa ebɔɔɔ hulu lɛ kulɛ, gbɔmɛi, kooloi, kɛ tsei nyɛŋ ahi wala mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Nibii nɛɛ fɛɛ hãa wɔnaa akɛ, Yehowa ji Nyɔŋmɔ, ni amɛhãa wɔnaa hu akɛ eyɛ hewalɛ, ehiɛ kã shi, ni eyɛ suɔmɔ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yehowa sui ni anaaa lɛ, “ni ji enaanɔ hewalɛ kɛ Nyɔŋmɔ ni eji lɛ, kɛjɛ jeŋbɔɔ mli beebe lɛ anaa faŋŋ, ejaakɛ atsɔɔ nibii ni efee lɛ anɔ ayɔseɔ.”Romabii 1:20.

Adesai kɛ kooloi náa nibii fɛɛ ni Yehowa ebɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe sɛɛ

8 Yehowa je gbɛ ebɔ shikpɔŋ lɛ bɔ ni adesai kɛ kooloi baanyɛ ahi nɔ. Adesai kɛ kooloi náa nibii fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe sɛɛ. Be ni Nyɔŋmɔ bɔ adesai lɛ, ehã amɛ jwɛŋmɔ kɛ gbɔmɔtso ni eye emuu ni baanyɛ ahi shi kɛya naanɔ, ni ekɛ amɛ wo abɔɔ fɛfɛo ko ni efee lɛ mli. (Kanemɔ Kpojiemɔ 4:11.) Kɛfata he lɛ, “lɛ ehãa heloo fɛɛ niyenii; ejaakɛ naanɔ emɔbɔnalɛ hiɔ shi kɛyaa!”Lala 136:25.

9. Eyɛ mli akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ moŋ, shi mɛni enyɛɔ?

9 Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ. Kɛ̃lɛ, enyɛɔ efɔŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Lala 5:5-7 lɛ kɛɔ akɛ: “Ojeee Mawu ni náa efɔŋ he tsui . . . Onyɛɔ mɛi fɛɛ ní tsuɔ nishaianii.” Ŋmalɛ lɛ kɛfata he akɛ, Yehowa nyɛɔ “lashishwielɔi kɛ shishiulɔi.”

ETSƐŊ EFƆŊFEEMƆ SƐƐ BAAFO

10, 11. (a) Mɛni baaba mɛi fɔji anɔ? (b) Mɛni Yehowa baafee ehã mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ?

10 Akɛni Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ ni enyɛɔ efɔŋ hewɔ lɛ, yɛ be ni sa mli lɛ, ebaahã efɔŋfeemɔ fɛɛ sɛɛ afo. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wɔ shi akɛ: “Efɔŋfeelɔi lɛ, aaafolɔ amɛ ashwie; shi mɛi ni kwɛɔ Yehowa gbɛ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ. Eshwɛ fioo kɛkɛ ni mɔ fɔŋ lɛ bɛ dɔŋŋ.” Yehowa henyɛlɔi lɛ aaatã “tamɔ lasu.”Lala 37:9, 10, 20.

11 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wɔ shi hu akɛ: “Jalɔi lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ ni amɛaahi nɔ daa.” (Lala 37:29) Mɛi ni yeɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa lɛ amii baashɛ amɛhe “yɛ hejɔlɛ babaoo mli.” (Lala 37:11) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ wɔ-Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ feɔ nibii kpakpai ehãa etsuji anɔkwafoi lɛ be fɛɛ be. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Ebaatsumɔ amɛhiŋmɛiiaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, asaŋ awerɛhoyeli ko loo yarawoo ko loo hejaramɔ ko hu bɛ dɔŋŋ. Tsutsu nibii lɛ eho etee.” (Kpojiemɔ 21:4) Lɛɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ esaa jɔɔmɔi ni yɔɔ nyam eto mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ!

12. Namɔ abaanyɛ awie ehe akɛ eji “mɔ ni hi kɛwula shi”?

12 Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ: “[Kadimɔ] mɔ ni hi kɛwula shi, ní okwɛ mɔ ni ja lɛ; ejaakɛ nakai gbɔmɔ lɛ, aaahi ahã lɛ wɔsɛɛ. Shi nɔtɔ̃lɔi lɛ, aaakpãtã amɛhiɛ shi kome; mɛi fɔji awɔsɛɛ be lɛ sɛɛ aaafo.” (Lala 37:37, 38) “Mɔ ni hi kɛwula shi” lɛ le Yehowa kɛ e-Bi lɛ, eboɔ Nyɔŋmɔ toi, ni efeɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. (Kanemɔ Yohane 17:3.) Eheɔ eyeɔ kɛ etsui fɛɛ akɛ, “je lɛ kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ mli ni mɛi shweɔ lɛ miiho kɛmiiya, shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ baahi shi kɛya naanɔ.” (1 Yohane 2:17) Je lɛ naagbee ebɛŋkɛ. No hewɔ lɛ, ehe miihia ni ‘wɔkwɛ Yehowa gbɛ ni wɔnyiɛ egbɛ lɛ nɔ,’ ni wɔfee nakai bianɛ.Lala 37:34.

NƆ NI FE FƐƐ NI NYƆŊMƆ EFEE KƐTSƆƆ AKƐ ESUMƆƆ ADESAI

13. Mɛni ji nibii ni Nyɔŋmɔ efee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ lɛ ateŋ nɔ ni fe fɛɛ?

13 Wɔyeee emuu, shi wɔbaanyɛ wɔbo Nyɔŋmɔ toi. Agbɛnɛ hu, Yesu kpɔmɔ afɔleshãa lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsɔmɔ Nyɔŋmɔ nanemɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa. Kpɔmɔnɔ lɛ ji nibii ni Nyɔŋmɔ efee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ lɛ ateŋ nɔ ni fe fɛɛ. Yehowa kɛ Yesu hã akɛ kpɔmɔnɔ, koni mɛi fɛɛ ni boɔ lɛ toi lɛ aná hiɛnɔkamɔ akɛ, abaanyɛ akpɔ̃ amɛ kɛjɛ esha kɛ gbele mli. (Kanemɔ Romabii 5:12; 6:23.) Yesu kɛ Nyɔŋmɔ hi ŋwɛi afii babaoo, ni eye lɛ anɔkwa. No hewɔ lɛ, Yehowa ná nɔmimaa akɛ, kɛ́ etsu lɛ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ebaaya nɔ eye lɛ anɔkwa. Yehowa ji Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ. No hewɔ lɛ, be ni ena ni gbɔmɛi miifee e-Bi lɛ niseniianii lɛ, edɔ lɛ waa. Yesu tee nɔ eye Nyɔŋmɔ anɔkwa, ni etee nɔ efi hegbɛ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ akɛ eyeɔ ebɔɔ nii anɔ lɛ sɛɛ. Enɛ hã ana faŋŋ akɛ, adesai ni eye emuu baanyɛ aye Nyɔŋmɔ anɔkwa, ekɔɔɔ he eko naagbai ni amɛkɛbaakpe.

Suɔmɔ tsirɛ Nyɔŋmɔ ni etsu e-Bi lɛ (Kwɛmɔ kuku 13)

14, 15. Mɛɛ gbɛ nɔ adesai náa Yesu gbele lɛ he sɛɛ?

14 Yɛ kai ni jaraa ni Yesu kɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, etee nɔ eye Nyɔŋmɔ anɔkwa, ni efi hegbɛ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ akɛ eyeɔ ebɔɔnii lɛ anɔ lɛ sɛɛ. Esa akɛ wɔmii ashɛ wɔhe waa akɛ Yesu kɛ ewala hã akɛ kpɔmɔnɔ, ejaakɛ no ehã wɔná hegbɛ akɛ wɔhi shi kɛya naanɔ yɛ jeŋ hee ni Nyɔŋmɔ kɛbaaba lɛ mli. Bɔfo Paulo wie bɔ ni kpɔmɔnɔ lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Yehowa kɛ Yesu fɛɛ sumɔɔ wɔ lɛ he. Ewie akɛ: “Anɔkwa, be ni wɔkã he wɔji mɛi ni egbede lɛ, Kristo gbo ehã eshafeelɔi yɛ be ni ato lɛ mli. Ejaakɛ ekpakpa ko dani mɔ ko baagbo ehã jalɔ; shi ekolɛ, mɔ ko baasumɔ ni egbo ehã gbɔmɔ kpakpa. Shi Nyɔŋmɔ jieɔ lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ lɛ yi ehãa wɔ, akɛ be ni wɔkã he wɔji eshafeelɔi lɛ, Kristo gbo ehã wɔ.” (Romabii 5:6-8) Bɔfo Yohane hu ŋma akɛ: “Enɛ nɔ atsɔ ajie Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ kpo yɛ wɔgbɛfaŋ, no ji akɛ Nyɔŋmɔ tsu e-Bi koome lɛ kɛba je lɛ mli koni wɔtsɔ enɔ wɔná wala. Nɛkɛ ji bɔ ni suɔmɔ lɛ yɔɔ, jeee akɛ wɔ wɔsumɔ Nyɔŋmɔ, shi moŋ akɛ lɛ esumɔ wɔ ni etsu e-Bi lɛ akɛ kpatamɔ afɔle yɛ wɔhe eshai lɛ ahewɔ.”1 Yohane 4:9, 10.

15 Yesu wie akɛ: “Nyɔŋmɔ sumɔ je lɛ jogbaŋŋ aahu akɛ eŋɔ e-Bi koome lɛ ehã, koni mɔ fɛɛ mɔ ni jieɔ hemɔkɛyeli kpo yɛ emli lɛ hiɛ akakpãtã shi moŋ ená naanɔ wala.” (Yohane 3:16) Eyɛ mli akɛ Yehowa le akɛ Yesu gbele lɛ baadɔ lɛ waa moŋ, shi kɛ̃lɛ, ekɛ lɛ hã akɛ kpɔmɔnɔ, ejaakɛ esumɔɔ adesai asane waa. Ni nakai suɔmɔ lɛ baahi shi kɛya naanɔ. Paulo ŋma akɛ: “Miyɛ nɔmimaa akɛ gbele jio, wala jio, ŋwɛibɔfoi jio, nɔyelii jio, nibii ni yɔɔ amrɔ nɛɛ jio, nibii ni baaba lɛ jio, hewalɛi jio, ŋwɛi jio, shishi jio, loo bɔɔ nii lɛ amli nɔ kroko jio, nyɛŋ atse wɔ kɛje Nyɔŋmɔ suɔmɔ ni yɔɔ Kristo Yesu, wɔ-Nuŋtsɔ lɛ mli lɛ he.”Romabii 8:38, 39.

YESU MIIYE MAŊTSƐ AMRƆ NƐƐ

16. Mɛni ji Mesia Maŋtsɛyeli lɛ? Ni namɔ Yehowa ehala akɛ enɔ Maŋtsɛ?

16 Mesia Maŋtsɛyeli lɛ, ni ji gbɛjianɔ ni Yehowa eto ni ekɛbaaye adesai anɔ lɛ, ji nɔ kroko hu ni hãa wɔnaa akɛ esumɔɔ wɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yesu Kristo, ni ji mɔ ni Yehowa ehala akɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ, sumɔɔ adesai asane, ni eyɛ hegbɛ akɛ eyeɔ amɛnɔ. (Abɛi 8:31) Kɛfata he lɛ, ahala mɛi 144,000 ni amɛfata Kristo he yɛ ŋwɛi kɛye adesai anɔ. Mɛi nɛɛ baanu adesai ashishi, ejaakɛ amɛhi shikpɔŋ lɛ nɔ pɛŋ. (Kpojiemɔ 14:1) Be ni Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, Maŋtsɛyeli lɛ he sane ji nɔ titri ni etsɔɔ mɛi, ni etsɔɔ ekaselɔi lɛ ni amɛsɔle akɛ: “Wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi, ogbɛ́i lɛ he atse. O-Maŋtsɛyeli lɛ aba. Afee osuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ.” (Mateo 6:9, 10) Nyɔŋmɔ baahã mɛi fɛɛ ni tsĩɔ nibii nɛɛ atã yɛ amɛsɔlemɔi amli lɛ hetoo, ni wɔmiikpa nakai be lɛ gbɛ waa diɛŋtsɛ. Wɔle akɛ Nyɔŋmɔ baatsɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ ejɔɔ adesai waa!

17. Mɛni hãa esoroɔ Yesu nɔyeli lɛ kwraa yɛ adesai anɔyelii ahe?

17 Yesu sumɔɔ adesai, ni esoro enɔyeli lɛ kwraa yɛ adesai anɔyelii ahe. Adesai anɔyelii ehã akpãtã mɛi akpekpei abɔ ahiɛ yɛ tai amli. Shi Yesu, ni ji wɔ-Nɔyelɔ lɛ, sumɔɔ wɔ diɛŋtsɛ, ni ejieɔ Nyɔŋmɔ sui lɛ akpo, titri lɛ esuɔmɔ lɛ. (Kpojiemɔ 7:10, 16, 17) Yesu wie akɛ: “Nyɛbaa miŋɔɔ, nyɛ mɛi fɛɛ ni eetɔ nyɛ, ní nyɛtere jatsui ni tsiitsii, ni mahã nyɛhe ajɔ nyɛ. Nyɛwóa mikɔɔŋtso lɛ nyɛfɔ̃a nyɛnɔ, ní nyɛkasea mi, ejaakɛ mihe jɔ, ni mibaa mihe shi yɛ mitsuiŋ, ni nyɛhe baajɔ nyɛ. Ejaakɛ mikɔɔŋtso lɛ teremɔ waaa, ni mijatsu lɛ etsiii.” (Mateo 11:28-30) Shiwoo nɛɛ hãa wɔnaa akɛ Yesu sumɔɔ wɔ waa!

18. (a) Kɛjɛ afi 1914 kɛbaa nɛɛ, namɛi anaa abuaa? (b) Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Biblia lɛ hãa wɔnaa akɛ, Nyɔŋmɔ wó Yesu Maŋtsɛ yɛ afi 1914. Kɛjɛ nakai beiaŋ kɛbaa nɛɛ, aabua mɛi ni kɛ Yesu baaye nɔ yɛ ŋwɛi lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ lɛ, kɛ agbɛnɛ hu “asafoku kpele” ni baafo jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛkpatamɔ lɛ ni amɛhi shi yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ anaa. (Kpojiemɔ 7:9, 13, 14) Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi enyiɛ feɔ asafoku kpele nɛɛ? Ni mɛni Nyɔŋmɔ miisumɔ ni amɛfee? Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baahã sanebimɔi nɛɛ ahetoo.