Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Mumi ɔ Kɛ Wɔ Hu Wa Mumi ɔ Yeɔ Odase

Mumi ɔ Kɛ Wɔ Hu Wa Mumi ɔ Yeɔ Odase

“Mawu mumi ɔ nitsɛ kɛ wɔ hu wa mumi ɔ yeɔ odase kaa Mawu bimɛ ji wɔ.”​—ROMA BI 8:16.

LAHI: 5, 14

1-3. Mɛni ha nɛ Pentekoste ligbi ɔ pee ligbi klɛdɛɛ ɔ, nɛ kɛ níhi nɛ ya nɔ jamɛ a ligbi ɔ ha nɛ Ngmami ɔ mi gbami ba mi ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

MO SUSU nɔ́ nɛ ya nɔ Hɔgba mɔtu ngɛ Yerusalem ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. Jamɛ a ligbi ɔ ji ligbi klɛdɛɛ ko, nɛ e ji bua jɔmi ligbi hulɔ. Nihi ngɛ Pentekoste ligbi ɔ yee. E ji gbijlɔ klɔuklɔu nɛ a yeɔ ngɛ ngma kpami be ɔ sisije mi. Jamɛ a ligbi ɔ mɔtu ɔ, osɔfo nɔkɔtɔma a ya sã afɔle ngɛ sɔlemi we ɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ daa a. Lɔ ɔ se ɔ, benɛ a fia maa pee mɔtu ngmlɛ nɛɛ ɔ, e kɛ abolo enyɔ nɛ a kɛ ngma nɛ a kpa kekleekle ɔ, aloo kekleekle yiblii ɔ pee ɔ sã afɔle. Osɔfo nɔkɔtɔma a fɔ abolo ɔ kɛ ya kɛ ba kɛ ha Yehowa.​—3 Mose 23:15-20.

2 Daa jeha a, osɔfo nɔkɔtɔma a sãa afɔle nɛ a fɔɔ kɛ yaa kɛ baa a. A pee jã jeha lafahi abɔ. Afɔle nɛ ɔ nɛ a sãa a ngɛ kaa nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ nɛ ya nɔ ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ngɛ jeha 33 mi ɔ. Nɔ́ nɛ ɔ ba Yesu kaseli 120 nɛ a ngɛ sɔlee ngɛ hiɔwe tsu ko mi ngɛ Yerusalem ɔ a nɔ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 1:13-15) Jeha lafa kpaanyɔ loko nɔ́ nɛ ɔ maa ba a, gbalɔ Yoel ngma nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ he sane kɛ fɔ si. (Yoel 2:28-32; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:16-21) Mɛni ji nɔ́ nɛ ya nɔ nɛ e he hia wawɛɛ ɔ?

3 Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:2-4. Ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ, Mawu kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ pɔ Kristofohi nɛ ɔmɛ nu. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 1:8) Lɔ ɔ se ɔ, nimli asafo ko ba bua kɛ wo a he, nɛ kaseli ɔmɛ bɔni mɛ nyakpɛ níhi nɛ a na, nɛ a nu ɔ sɛɛmi. Bɔfo Petro tsɔɔ nɔ́ nɛ ya nɔ, kɛ nɔ́ he je nɛ e he hia wawɛɛ ɔ. Kɛkɛ nɛ e de nimli asafo ɔ ke: ‘Nyɛ tsake nyɛ tsui, nɛ nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ nɛ ha nɛ a baptisi lɛ ngɛ Yesu Kristo biɛ mi, kɛkɛ, a maa ngɔ nyɛ he yayami ɔmɛ ngɔ pa nyɛ, nɛ nyɛ ma ná Mawu nɔke nɔ́ nɛ ji Mumi Klɔuklɔu ɔ.’ Jamɛ a ligbi ɔ, a baptisi nihi maa pee 3,000, nɛ mɛ hu a ná mumi klɔuklɔu ɔ.​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:37, 38, 41.

4. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ɔ he nɛ hia wɔ ɔ? (b) Eko ɔ, jehahi fuu nɛ sɛ hlami ɔ, mɛni ji nɔ́ kpa ko hu nɛ he hia nɛ ya nɔ ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ? (Hyɛ nyagbe ningma.)

4 Mɛni osɔfo nɔkɔtɔma a kɛ afɔle ɔ nɛ e sãa ngɛ Pentekoste ligbi fɛɛ ligbi nɔ ɔ daa si kɛ ha? Osɔfo nɔkɔtɔma a daa si kɛ ha Yesu. Abolo ɔ daa si kɛ ha Yesu kaseli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. A hla kaseli nɛ ɔmɛ kɛ je adesahi nɛ ji yayami peeli a kpɛti. A tsɛɛ mɛ ke “kekleekle yiblii.” (Yakobo 1:18, NW) Mawu kplɛɛ a nɔ kaa a ji e bimɛ, nɛ e hla mɛ konɛ a piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe, ngɛ Mawu Matsɛ Yemi mi. (1 Petro 2:9) Yehowa maa gu e Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ jɔɔ adesahi nɛ a buɔ lɛ tue ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, waa kɛ Yesu maa hi hiɔwe jio, wa maa hi paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ jio, nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ he hia wɔ. [1]​—Hyɛ nyagbe ningma.

MƐNI BAA KE A PƆ NƆ KO NU?

5. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa tsa pi blɔ kake nɔ nɛ a guɔ kɛ pɔɔ nɔ nu ha kɛɛ?

5 Kaseli ɔmɛ nɛ a ngɛ hiɔwe tsu ɔ mi ɔ hɛ be jamɛ a ligbi ɔ nɔ jee kɔkɔɔkɔ. Nɔ́ ko kaa la lilɛ ba ma a ti nɔ tsuaa nɔ yi mi. Yehowa ha nɛ a nyɛ tu ma se gbi. A yi mi pee we mɛ enyɔɔnyɔ kaa a kɛ mumi klɔuklɔu ɔ pɔ mɛ nu. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:6-12) Se tsa pi Kristofohi tsuo nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ nɔ́ ko kaa jã ba a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa nɔ́ ko kaa la lilɛ ma nimli akpehi abɔ nɛ a pɔ mɛ nu pee se ngɛ Yerusalem jamɛ a ligbi ɔ a yi mi. A pɔ mɛ nu benɛ a baptisi mɛ pɛ ɔ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:38) Jehanɛ hu ɔ, tsa pi Kristofohi tsuo nɛ a pɔ mɛ nu benɛ a baptisi mɛ pɛ ɔ. A pɔ Samaria bi ɔmɛ nu benɛ a baptisi mɛ se. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 8:14-17) Ngɛ Kornelio kɛ e we mi bimɛ ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, a pɔ mɛ nu loko a baptisi mɛ.​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:44-48.

6. Mɛni nihi tsuo nɛ a pɔ mɛ nu ɔ náa, nɛ kɛ lɔ ɔ haa a peeɔ a ní ha kɛɛ?

6 Enɛ ɔ tsɔɔ heii kaa a pɔɔ Kristofohi nu ngɛ be slɔɔtoslɔɔtohi a mi, nɛ jã kɛ̃ nɛ e slo blɔ nɔ nɛ a guu kɛ pɔɔ mɛ nu. Ni komɛ naa amlɔ nɔuu kaa Yehowa pɔ mɛ nu. Ngɛ ni komɛ hu a blɔ fa mi ɔ, e heɔ be loko a yɔseɔ. Se bɔfo Paulo tsɔɔ nɔ́ nɛ baa a ti nɔ fɛɛ nɔ nɔ. E de ke: ‘Mawu pee enɛ ɔ, nɛ e kɛ kadi nyɛ kaa e nihi ji nyɛ niinɛ. Si nɛ Mawu wo e ni ɔmɛ ɔ, mumi ɔ e kɛ ma nɔ mi kaa wa nine maa su nɔ.’ (Efeso Bi 1:13, 14) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa guɔ e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ maa nɔ mi kɛ haa Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kaa e hla mɛ kaa a maa ya hiɔwe. Ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ “maa nɔ mi” kɛ haa mɛ kaa hwɔɔ se ɔ, a maa hi hiɔwe kɛ ya neneene, se pi zugba nɛ ɔ nɔ.​—Kane 2 Korinto Bi 1:21, 22; 5:5.

E sɛ nɛ Kristofo no fɛɛ Kristofo no nɛ a pɔ lɛ nu ɔ nɛ ha nɛ nɔ́ ko nɛ ha e kpa Yehowa sɔmɔmi

7. Mɛni e sa kaa Kristofo no fɛɛ Kristofo no nɛ a pɔ lɛ nu ɔ nɛ pee konɛ e nine nɛ su e hiɔwo ɔ nɔ ngɛ hiɔwe?

7 Ke a pɔ Kristofo no ko nu ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa e nine maa su e hiɔwo ɔ nɔ doo lo? Dɛbi. E ngɛ nɔ mi mami kaa e maa ya hiɔwe. Se ja e ye Yehowa anɔkuale kɛ ya si nyagbe loko e nine maa su e hiɔwo ɔ nɔ. Petro tsɔɔ nya kaa: ‘Lɔ ɔ he ɔ, nyɛmimɛ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ bɔ mɔde, konɛ nyɛɛ ma nɔ mi kaa niinɛ, nihi nɛ Mawu tsɛ, nɛ e hla ji nyɛ. Ke nyɛ pee jã a, nyɛ be si gbee ngɛ hemi kɛ yemi nɛ nyɛ ná a mi gblegbleegble. Kɛkɛ ɔ, Mawu ma ha nyɛ blɔ nɛ nyɛ maa sɛ wa Nyɔmtsɛ, kɛ wa kpɔlɔ Yesu Kristo matsɛ yemi ɔ mi.’ (2 Petro 1:10, 11) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ Kristofo no fɛɛ Kristofo no nɛ a pɔ lɛ nu ɔ nɛ ngmɛ blɔ nɛ nɔ́ ko nɛ ha nɛ e kpa Yehowa sɔmɔmi. E ngɛ mi kaa a fɔ lɛ nine, aloo a tsɛ lɛ kɛ yaa hiɔwe mohu lɛɛ, se ke e yi Yehowa anɔkuale kɛ ya si nyagbe ɔ, e nine be e hiɔwo ɔ nɔ sue.​—Hebri Bi 3:1; Kpojemi 2:10.

KƐ NƆ KO MA PLƐ KƐ LE KAA A PƆ LƐ NU KƐƐ?

8, 9. (a) Mɛni he je nɛ nihi fuu nyɛ we nɛ a le bɔ nɛ e peeɔ nɔ ko ha ke a pɔ lɛ nu ɔ? (b) Kɛ nɔ ko ma plɛ kɛ le kaa a fɔ lɛ nine kɛ yaa hiɔwe ha kɛɛ?

8 Ke Mawu pɔ nɔ ko nu ɔ, Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ a ti nihi hiɛhiɛɛ be nɔ́ nɛ baa jamɛatsɛ ɔ nɔ ɔ sisi nue. Ke a nui sisi ɔ, tɔmi ko be he, ejakaa a pɔɛ mɛ nu. Mawu bɔ adesahi konɛ a hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene, se pi ngɛ hiɔwe. (1 Mose 1:28; La 37:29) Se Yehowa hla ni komɛ konɛ a ya ye osɔfohi kɛ matsɛmɛ ngɛ hiɔwe. Enɛ ɔ he ɔ, ke e pɔ mɛ nu ɔ, a hɛ nɔ kami kɛ a susumi tsakeɔ, nɛ a hyɛɛ blɔ kaa hwɔɔ se ɔ, a maa ya hiɔwe.​—Kane Efeso Bi 1:18.

9 Se kɛ nɔ ko ma plɛ kɛ le kaa a fɔ lɛ nine loo a tsɛ lɛ kɛ yaa hiɔwe ha kɛɛ? Mo kadi nɔ́ nɛ Paulo de nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu ngɛ Roma, nɛ Mawu ‘tsɛ mɛ kɛ ba pee lɛ nitsɛ e ni klɔuklɔuhi ɔ.’ E de mɛ ke: ‘Mawu ha we nyɛ mumi nɛ peeɔ nɔ nyɔguɛ, nɛ́ nyɛ ma pa hi gbeye yee; se mohu e peeɔ nyɛ Mawu bimɛ. Mumi ɔ lɛ woɔ wɔ he wami, nɛ wa nyɛɔ faa kue kɛ ngmlaa ke, “Tsaatsɛ! Tsaatsɛ!” Mawu mumi ɔ nitsɛ kɛ wɔ hu wa mumi ɔ yeɔ odase kaa Mawu bimɛ ji wɔ.’ (Roma Bi 1:7; 8:15, 16) Mawu guɔ e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ maa nɔ mi kɛ haa nɔ ko kaa e fɔ lɛ nine kaa e ba piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe.​—1 Tesalonika Bi 2:12.

10. A de ngɛ 1 Yohane 2:27 ɔ kaa e he hia we nɛ nɔ ko nɛ tsɔɔ Kristofo no ko nɛ a pɔ lɛ nu ní, mɛni ji jamɛ a munyu ɔ sisi?

10 E he hia we kaa nihi nɛ Mawu tsɛ mɛ ɔ nɛ a hyɛ blɔ kaa nɔ kpa ko ma de mɛ kaa a pɔ mɛ nu. Yehowa haa nɛ a náa nɔ mi mami. Bɔfo Yohane de Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ke: ‘Nɔ klɔuklɔu ɔ lɛ pɔ nyɛ nu, nɛ lɔ ɔ he ɔ, nyɛ tsuo nyɛ le anɔkuale ɔ.’ E de hu ke: “Se nyɛɛ lɛɛ Kristo ha e mumi ɔ ba nyɛ nɔ. Be abɔ nɛ e mumi ɔ ngɛ nyɛ nɔ ɔ, e hia we nɛ nɔ ko nɛ ba tsɔɔ nyɛ ní. Ejakaa mumi ɔ ngɛ nyɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ tsɔɔe; nɛ anɔkuale ɔ mumi ɔ ngɛ nyɛ tsɔɔe ɔ nɛ, pi kaa lakpa. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ bu nɔ́ nɛ mumi ɔ ngɛ nyɛ tsɔɔe ɔ tue, konɛ nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi Kristo mi.” (1 Yohane 2:20, 27) E sa kaa Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a ngmɛ blɔ nɛ Yehowa nɛ tsɔɔ mɛ ní kaa bɔ nɛ Kristofohi kpahi hu peeɔ ɔ. Se e sɛ nɛ a hyɛ blɔ kaa nɔ ko nɛ ma nɔ mi ha mɛ kaa a pɔ mɛ nu. Mumi klɔuklɔu ɔ ji he wami nɛ pe he wamihi tsuo. Yehowa ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ ma nɔ mi kɛ ha mɛ heii kaa e pɔ mɛ nu!

A JE “HIƆWE FƆ” MƐ

11, 12. Ke a pɔ nɔ ko nu ɔ, mɛni lɛ eko ɔ, e ma susu, se mɛni lɔ ɔ tsɔɔ we?

11 Ke a ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pɔ Kristofohi nu ɔ, a tsakeɔ wawɛɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu tsɛ mɛ ke nihi nɛ a ‘a je hiɔwe fɔ mɛ.’ (Yohane 3:3, 5) E de ke: “O hɛ mi ko pee mo yaa kaa i de mo ke e hia nɛ a dla fɔ mo ehe. Kɔɔhiɔ ɔ, e fiaa kɛ yaa he tsuaa he nɛ e suɔ; o nuɔ e fiami ɔ, se he nɛ e je, kɛ he nɛ e yaa lɛɛ o li. Kikɛ nɛ ɔ nɔ tsuaa nɔ nɛ a je Mumi mi fɔ lɛ ɔ ngɛ.” (Yohane 3:7, 8) E ngɛ heii kaa nɔ ko nɛ a pɔ lɛ nu ɔ be nyɛe maa tsɔɔ nɔ ko nɛ a pɔɛ lɛ nu ɔ bɔ nɛ e peeɔ lɛ ha nɛ e maa nu sisi. [2]​—Hyɛ nyagbe ningma.

Ke a pɔ nɔ ko nu ɔ, nɔ ɔ yi mi pee we lɛ enyɔɔnyɔ kaa Yehowa hla lɛ

12 Eko ɔ, nɔ ko nɛ a pɔ lɛ nu ma bi e he ke, ‘Mɛni he je nɛ Yehowa hla mi se pi nɔ kpa ko ɔ?’ Eko ɔ, e maa pee lɛ kaa e sɛ kɛ ha jamɛ a blɔ nya ní tsumi ɔ. Se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e be nɔ mi mami kaa Yehowa hla lɛ. Mohu ɔ, e bua jɔɔ wawɛɛ kaa Yehowa ngɔ nike ní ko kaa jã kɛ dloo lɛ. Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ peeɔ a ní kaa bɔ nɛ Petro pee ɔ. Petro de ke: “Nyɛ ha wa je Mawu, wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo Tsɛ ɔ yi. E na wɔ mɔbɔ babauu kaa e tle Yesu Kristo si kɛ je gbeje, nɛ e kɛ ha wɔ wami he; ejakaa suɔmi nɛ e kɛ suɔ wɔ ɔ be nyagbe. Nɔ́ nɛ ɔ haa wɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa. Lɔ ɔ he ɔ, wa hɛ ngɛ nɔ kaa Mawu ngɔ gbosi ní nɛ puɛ we, nɛ mu be he, nɛ kpa we hulɔ ɔ ngɔ to ha nyɛ ngɛ hiɔwe.” (1 Petro 1:3, 4) Ke nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kane munyu nɛ ɔ, a naa heii kaa a Tsɛ ɔ kɛ mɛ ngɛ munyu tue.

13. Ke a kɛ mumi klɔuklɔu ɔ pɔ nɔ ko nu ɔ, mɛni blɔ nɔ lɔ ɔ tsakeɔ nɔ ɔ susumi, nɛ mɛni ngɔɔ tsakemi nɛ ɔ kɛ baa?

13 Loko Yehowa maa fɔ Kristofohi nɛ ɔmɛ nine kaa a ya hiɔwe ɔ, a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ. A hyɛ blɔ kaa Yehowa ma ba pee zugba a tsuo Paradeiso, nɛ e maa po ní yayamihi tsuo a se. Eko ɔ, a susu bɔ nɛ a ma nya a weku no ko loo a huɛ ko nɛ e gbo ɔ he ha a he. A hyɛ blɔ hu kaa a maa po mɛ nitsɛmɛ a wehi nɛ a maa hi mi, aloo a ma du ní nɛ a maa ye e mi ní. (Yesaya 65:21-23) Mɛni he je nɛ ke a pɔ nihi nu ɔ, a susumi ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he ɔ tsakeɔ ɔ? Anɛ akɛnɛ a haoɔ ngɛ si himi mi wawɛɛ he je nɛ a susumi tsake ɔ lo? Anɛ tlukaa nɛ a ma a juɛmi nya si jã kɛ susumi kaa zugba a nɔ nɛ a maa hi kɛ ya neneene ɔ maa gbe a nya, nɛ a be bua jɔmi náe lo? Aloo a ngɛ hlae nɛ a ya hiɔwe kɛkɛ konɛ a ya hyɛ bɔ nɛ si himi ngɛ lejɛ ɔ maa hi ha? Dɛbi. Mohu ɔ, Mawu nɛ hla mɛ. Ke e tsɛ mɛ ɔ, e ngɔɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ tsuɔ ní kɛ tsakeɔ a susumi kɛ hiɔwo nɛ a hyɛɛ blɔ kaa a ma ná a.

14. Kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ naa zugba a nɔ nɛ a ngɛ ɔ ha kɛɛ?

14 Ke jã a, anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ suɔ kaa a ma gbo lo? Paulo tsɔɔ bɔ nɛ a peeɔ a ní ha. E ngɔ a nɔmlɔ tso kɛ to “bo tsu” he nɛ e de ke: ‘Be mi nɛ wa ngɛ bo tsu nɛ ɔ mi kɛ mwɔɔ ɔ, wa he hiaa wɔ, nɛ wa faa huu. Pi kaa wa suɔ kaa waa ngmɛɛ wa zugba nɛ ɔ nɔ bo tsu ɔ he, se mohu kaa waa ngɔ hiɔwe nɔ́ ɔ hu kɛ ha wa he. Kɛkɛ ɔ, nɔ́ nɛ ngɛ wami ɔ ma tsake nɔ́ nɛ gboɔ ɔ.’ (2 Korinto Bi 5:4) Kristofohi nɛ ɔmɛ sume nɛ a gbo. A suɔ nɛ a hi wami mi, nɛ a suɔ nɛ a kɛ a weku li kɛ a huɛmɛ nɛ sɔmɔ Yehowa daa ligbi. Se ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a peeɔ ɔ mi ɔ, a kaiɔ si nɛ Mawu wo mɛ nɛ maa ba mi hwɔɔ se ɔ.​—1 Korinto Bi 15:53; 2 Petro 1:4; 1 Yohane 3:2, 3; Kpojemi 20:6.

ANƐ YEHOWA TSƐ MO LO?

15. Mɛni ji ní komɛ nɛ tsɔɔ we kaa a ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pɔ ko nu?

15 Eko ɔ, o yi mi ngɛ mo pee enyɔɔnyɔ kaa Yehowa tsɛ mo kɛ yaa hiɔwe aloo e tsɛ we mo. Ke e peeɔ mo kaa Yehowa tsɛ mo ɔ, lɛɛ mo susu sane bimihi nɛ a he hia nɛ ɔ a he nɛ o hyɛ: Anɛ e peeɔ mo kaa o kɛ kã ngɛ fiɛɛe wawɛɛ lo? Anɛ o kɛ bua jɔmi kaseɔ Baiblo ɔ kɛ ‘Mawu níhi nɛ a mi kuɔ ɔ’ lo? (1 Korinto Bi 2:10) Anɛ e peeɔ mo kaa Yehowa ha nɛ o fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ yiblii woe wawɛɛ lo? Anɛ o suɔ kaa o maa pee Yehowa pɛ e suɔmi nya ní lo? Anɛ o suɔ nihi wawɛɛ, nɛ e peeɔ mo kaa blɔ nya ní tsumi ngua ko fɔɔ si ngɛ o nɔ kaa o ye bua mɛ nɛ a ba sɔmɔ Yehowa lo? Anɛ o ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa ye bua mo ngɛ ní pɔtɛɛ komɛ a mi lo? Ke o ha sane bimi nɛ ɔmɛ tsuo a heto ke, ee ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa tsɛ mo kɛ yaa hiɔwe lo? Ohoo, lɔ ɔ tsɔɔ we jã. Mɛni he je? Ejakaa Mawu sɔmɔli tsuo ma nyɛ maa nu he jã, a pɔ mɛ nu jio, a pɔɛ mɛ jio. Yehowa ma nyɛ maa ngɔ e mumi ɔ kɛ ha e sɔmɔli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ konɛ e ná he wami nɛ ɔ nɔuu, nɔ ɔ maa hi zugba a nɔ jio, e maa ya hiɔwe jio. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o yi mi tɛ̃ mo kaa o maa ya hiɔwe ɔ, lɛɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa a tsɛ we mo. Ni nɛmɛ nɛ Yehowa hla mɛ ɔ a yi mi pee we mɛ enyɔɔnyɔ ngɛ enɛ ɔ he! A le kaa Yehowa hla mɛ!

16. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa tsa pi nihi tsuo nɛ a ná Mawu mumi ɔ nɛ a tsɛɔ mɛ kɛ yaa hiɔwe ha kɛɛ?

16 A wo anɔkualetsɛmɛ fuu a ta ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ a ná Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ, se a yɛ hiɔwe. Nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ji Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ. Yesu tsɔɔ kaa adesa ko hi si hyɛ nɛ pe Yohane, se Yohane piɛɛ we nihi nɛ a maa ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he. (Mateo 11:10, 11) David hu ji nɔ ko nɛ mumi klɔuklɔu ɔ kudɔ lɛ. (1 Samuel 16:13) Mumi klɔuklɔu ɔ ye bua lɛ nɛ e nu Yehowa níhi nɛ a mi kuɔ ɔ sisi, nɛ e kudɔ lɛ nɛ e ngma Baiblo ɔ fã ko. (Marko 12:36) Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Petro tsɔɔ kaa David ‘yɛ hiɔwe.’ (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:34) Yehowa ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ tsu ní kɛ ha nimli nɛ ɔmɛ he wami nɛ a kɛ pee nyakpɛ níhi, se e kɛ tsɛ we mɛ kɛ ya hiɔwe. Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa a yi anɔkuale, aloo a he sui kaa a maa hla mɛ kaa matsɛmɛ ngɛ hiɔwe lo? Dɛbi. Nɔ́ nɛ e tsɔɔ kɛkɛ ji kaa Yehowa ma tle mɛ si kɛ ba wami mi ngɛ Paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ.​—Yohane 5:28, 29; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 24:15.

17, 18. (a) Mwɔnɛ ɔ, mɛni Mawu sɔmɔli hiɛhiɛɛ ngɛ blɔ hyɛe kaa a ma ná? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

17 Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ a ti nihi hiɛhiɛɛ be hiɔwe yae. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Abraham, David, Yohane Nɔ Baptisilɔ kɛ nyumuhi kɛ yihi kpahi fuu nɛ a hi si blema a a blɔ fa mi ɔ, mɛ hu a ngɛ blɔ hyɛe kaa a maa hi zugba a nɔ, ngɛ Mawu nɔ yemi ɔ sisi. (Hebri Bi 11:10) Nimli 144,000 maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe. Se Baiblo ɔ tu nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ “piɛ” ngɛ zugba a nɔ ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi ɔ a he munyu. (Kpojemi 12:17) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nimli 144,000 a kpɛti nihi fuu gbo momo, nɛ a ngɛ hiɔwe.

18 Se ke nɔ ko tsɔɔ kaa a pɔ lɛ nu ɔ, kɛ e sa kaa nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ nɛ a pee a ní ha kɛɛ? Ke o kɛ nɔ ko ngɛ asafo mi nɛ e bɔni abolo ɔ yemi nɛ e bɔni wai ɔ hu numi ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ, kɛ e sa kaa o pee o ní ha kɛɛ? Nɛ ke nihi nɛ a deɔ ke a pɔ mɛ nu ɔ a yibɔ bɔni hɛ mi yami hu nɛɛ? Anɛ e sa nɛ lɔ ɔ nɛ hao mo lo? Wa maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

^ [1] (kuku 4) Eko ɔ, ligbi nɛ a yeɔ Pentekoste Gbijlɔ ɔ nɔ nɛ a kɛ Mlaa a ha Mose ngɛ Sinai ɔ nɛ. (2 Mose 19:1) Ke jã a, lɛɛ e ma nyɛ maa ba kaa ligbi nɛ Mose kɛ Israel ma a so Mlaa somi ɔ, jamɛ a ligbi ɔ nɔ nɔuu nɛ Yesu kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ so somi ehe ɔ ngɛ jeha 33 mi ɔ nɛ.

^ [2] (kuku 11) Ke o ngɛ hlae nɛ o le nɔ́ nɛ e tsɔɔ ke a je hiɔwe fɔ nɔ ko ɔ, hyɛ April 1, 2009 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 3-11.