Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Nyina Mɛlɛkaa Cho Seileŋ Tɛndaa a Nyina Naa

Nyina Mɛlɛkaa Cho Seileŋ Tɛndaa a Nyina Naa

“Nyina . . . Mɛlɛkaa a nyina naa a tɛnda seileŋ maa chuauwaa Mɛlɛkaa naŋ cho ni.” —LUOMAŊNDA 8:​16.

CHONDOŊ: 109, 108

1-3. Sɔɔŋ kuɛɛ tosa yɛ mi Pɛŋtikɔɔsi wa paale sɔvɛ bɛndu, nduyɛ vɛɛ sɔɔŋ muŋ peelu yɛ nyɛ Diom Mɛlɛkaa dimi wo? (Tofa fotueiyo o peeleŋ ndeŋ choo.)

O KUƐƐNDOO choo idiiyo Chulusɛlɛm, waŋnda wa dunyɛi Pɛŋtikɔɔsi ve biyɔɔ. Dunyɛi sɔvɛi pila i wa ni nduyɛ teleŋ nda kandu witiiyoŋ kowɔɔ wo ndaa bii ndi ni. Paale teŋgeŋndeŋ le wa ni nduyɛ paale kɔl kɛndɛleŋ pila le wa ni. Idii koŋ o toŋgo maando, mi masa wanaa soliaa salaa soli salalaŋ maa paandu. Okoŋ, a lɔɔ le ŋɔmahiɔɔlu wo, mbo soli beedii nɔ yiisii leniŋ te wo sala kpuŋgbaŋ ŋmuuŋ, o ndaa lom a witiiŋ tase ɔɔ kɔmnde tasele nda kou leŋ. Mi masa wanaa soliaa salaa heelu beediila tiɔɔŋ ndaŋ o balaŋ choo Chɛhowa lachi. O paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo o wɔsi 33 ve niŋ hei yɔŋnuŋ ni.—Lɛvitikɔɔ 23:​15-20.

2 Iwɔsi o wɔsi, le wɔsilaŋ niŋ hiouwɔɔ o kɛmɛlaŋ niŋ, mi masa wanaa soliaa salaa ndoo heelu salaa o balaŋ choo. Sala koŋ ndoo velaŋ a nyɛ sɔvɛ bɛndu yɔŋnuŋ o paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo o wɔsi 33 ve niŋndo. Nduyɛ buɛiyaa 120 Chiisuaa hei ndii yɔŋnuŋ ni. A wa piɛileŋ diompilɛ o chiɛi choo choo niŋ Chulusɛlɛm. (Walta Wanaa Chiisuaa 1:​13-15) Wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo Chowɛɛ ndoo poonyiaa niŋ fɛŋ a suɛi hei okɔɔ, nduyɛ wɔsilaŋ kɛmɔɔ le ŋɔmaa laa hiou niŋ malaŋ i yɔŋnuŋ. (Chowɛɛ 2:​28-32; Walta Wanaa Chiisuaa 2:​16-21) Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ mbo wa nyɛ sɔvɛ bɛndu?

3 Nuawɔ Walta Wanaa Chiisuaa 2:​2-4. O paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo wɔsi 33 ve, mi Mɛlɛka ke Kilisiɔŋaa kaŋ nyina ndɔ diandaa, nduyɛ ma sɔla pɔyaŋndo. (Walta Wanaa Chiisuaa 1:​8) Okoŋ, mi faŋgaa kandu nda balɔɔ, nduyɛ mi buɛiyaa Chiisuaa kandu suɛi a sɔɔŋ kɔndɔfili nda laŋga chɔ nduyɛ ma tuɛi yoŋ. Mi kiilanɔɔ Pitɛ tɛɛsiaa nyɛ laŋga yɔŋnuŋndo nduyɛ le sabu o cho nyɛ sɔvɛ wo. Okoŋ mbo dimul faŋgaa aa, ‘La mal yɔŋnda nyala wɔɔŋndaŋ, mi la pɛl diola Chiisu Kilitilaŋ, ma yiŋ nya mɛɛ nya cho fau, le mi Mɛlɛka mal nya le yɔŋnda nyala wɔɔŋndaŋ, nduyɛ mbo ke nya [nyina ndɔ diandaa, NW.]’ Waŋnda 3000 yiŋ o paale leŋ choo ni, nduyɛ mi nda bɛɛ sɔla nyina diandaa.—Walta Wanaa Chiisuaa 2:​37, 38, 41.

4. (a) Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ sina nyɛ yɔŋnuŋ o Pɛŋtikɔɔsi choo wo? (b) Wɔsila bɔɔbɔɔ hiouwɔɔ tuupa mi hei yɔŋnuŋ, suɛi sɔvɛ cheleŋ kuɛɛ ndii yɔŋnuŋ yɛ o paale pilɛle leŋ kpe choo? (Tofa diomnda chɔɔlaalaŋ.)

4 Yɛɛ masa wanaa soliaa salaa a sala o soli o paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo wo sim yɛ? Masa wanaa soliaa salaa sim le Chiisu. Beediiyo sim le buɛiyaa pɔyaŋaa Chiisuaa. Buɛiyaa kaŋ, wanaa lahakiaa tɛɛŋ nda hɛli nda ni. Nduyɛ ma veelu nda aa “wanaa tase.” (Chemisi 1:​18) Mɛlɛka chɛl nda maa chuauwaa ndɔ nduyɛ mbo hɛli nda le ma wa o Masaleŋ Mɛlɛkaleŋ choo a Chiisu latulu o choo choo niŋ. (Pitɛ Tasoo 2:​9) Chɛhowa cho Masale ndɔleŋ soliŋ kpeku le waŋchieeyaa tuisiaŋnda salaa dɔuwɔɔ. Lelaŋ o wa bɛɛ aa choo choo ŋ cho wa a Chiisu latulu ni, ɔɔ o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ o lɛŋndeŋ choo, Pɛŋtikɔɔsi wɔsi 33 ve cho bɔɔ paale sɔvɛ le naa. [1]—Tofa diomnda chɔɔlaalaŋ.

YƐƐ YƆŊNUŊ YƐ TE WAŊNDO SƆLA PƐ PƆYAŊNDO?

5. Vɛɛ naŋ looku yɛ sina maa wanaa sɔla pɔyaŋndo wa kpou, o cho o nɛi pilɔɔ choo kpe le nda sɔla ndu le?

5 Fɛɛŋ bɛɛ buɛiyaa wa o chiɛi choo choo koŋ niŋnda puɛɛŋ paale leŋ te. Mi nda pilɛŋ pilɛŋnda kpede cha nyɔɔ ichali nda o lebol maa leyiŋ. Mi Chɛhowa ke nda kpaayaa ma suaa o sɔɔŋ maŋgalaŋ yɛ yɔŋ niŋ. Kiisaŋ ve nda le sinaa maa a sɔla pɔyaŋndo a nyina diandaa le. (Walta Wanaa Chiisuaa 2:​6-12) O cho Kilisiɔŋaa sɔla pɔyaŋndo wa kpou le sɔla ke teŋgeŋ waa naa le. Le tamaseliiyo, wanaa sɔla pɔyaŋndo o Chulusɛlɛm niŋ o waalaŋ niŋ o koŋ kɔɔli wa, Baabuiyo dimi naa maa mi nyɔɔ chal nda o lebol maa leyiŋ te. Mɛɛ nda yiŋ, ma sɔla pɔyaŋndo. (Walta Wanaa Chiisuaa 2:​38) Nduyɛ, o cho Kilisiɔŋnda kpou le sɔla pɔyaŋndo te a yiŋ dɔɔ pɛ le. Mɛɛ Sameeliaŋnda yiŋ, nyɔɔ viou fɛŋ tiŋ kpɛɛ malaŋ nda sɔla pɔyaŋndo. (Walta Wanaa Chiisuaa 8:​14-17) Kɛ mi Kɔniliɔɔ a wanaa wa o ndu lo chiɛiniŋ nda kpou sɔla pɔyaŋndo tuupa ma yiŋ. Kani bɛɛ hei ndii yɔŋnuŋndɔ le.—Walta Wanaa Chiisuaa 10:​44-48.

6I cho kpendekele maa Kilisiɔŋnda sina maa a sɔla pɔyaŋndo o nɛila yɛ yɛlaŋ choo. Apum te Chɛhowa pɔya dɔɔ nda pɛ, ma sina o foofo koŋ choo. Apum yɛ mɛɛ mi nyɔɔ viou fɛŋ kpɛɛ malaŋ nda sina. Kɛ mi kiilanɔɔ Pɔɔl tɛɛsiaa nyɛ yɔŋnuŋ nda kpou wo. Mbo dimi aa, ‘Mɛɛ nya tuei yooŋgu tonyaa hoo, . . . mi la duau tiindaŋ nyaa o Kiliti niŋ. Mi Mɛlɛka tosa mi nyina ndɔɔ tual nya choo mɛɛ o cho chua buŋgɛi yɛ, le waa maa tamasi le chɔmndo maa ndu Mɛlɛka nɔ nya ni.’ (Ɛfisiaŋnda 1:​13, 14) Lelaŋ Chɛhowa soliŋ nyina ndɔ diandaa kpeku ni le Kilisiɔŋnda haa chɔmndo kpendekele maa o hɛli nda le kɔlaŋ o choo niŋ. O nɛiyo hoo choo, nyina diandaa cho ‘maa tamasi’ ɔɔ nyɛ chɔm maa o chilaŋ niŋ, a cho wa achal lefafɛɛŋ o choo choo niŋ, kɛ o cho o lɛŋndeŋ choo le.—Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 1:​21, 22; 5:​5.

7. Yɛɛ Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋ kɛ kɛ nɔ yɛ mbo tosa le mbo sɔla fanda ndɔɔ le helɔɔ o choo choo niŋ?

7 Te Kilisiɔŋnɔɔ sɔla pɛ pɔyaŋndo, baa koŋ chɔm ni maa o chii fanda ndɔɔ sɔla? Sako. Tiindaŋndo o sɔla koŋ ni maa a veelu ndu le kɔlaŋ o choo choo niŋ. Kɛ mɛɛ mbo lo o tiindaŋ ndɔɔ choo o Chɛhowa lo malaŋ o sɔla fandaa. Mi Pitɛ tɛɛsiaa ndi o nɛiyo hoo choo aa, “Lelaŋ chaaŋaa niaa wanaa laalaŋnda, la kindi o kala kpoke maa, veelu Mɛlɛka veelu nya mbo chua nya le waa wanaa ndɔ wo, mi la chɔm maa wanaa waa lende nya cho ni. Te la tosa keŋ pɛ, mɛɛ la feŋaŋ o nɛi Mɛlɛkaa choo le. O koŋ, Masanɔ naa Chiisu Kiliti, o cho wana naa piŋiaa wo, mi Mɛlɛka ke naa dioo o fuulaa mɛɛ, le luɛiyɔɔ o masale ndɔle fɛɛŋ a fɛɛŋndeŋ niŋ.” (Pitɛ Diiŋ Ndɔɔ 1:​10, 11, naapila piimiaa ndu diki diki ni) Lelaŋ, Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋ kɛ kɛ chɛl mi nyɛ o nyɛ kuuna ndu Chɛhowa piɛiyo le. Mi che bɛɛ naa o sɔla veeloo le kɔlaŋ o choo choo niŋ, kɛ te o lo o tiindaŋndo choo le, o sɔla fanda ndɔɔ le.—Hibuluiya 3:​1; Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 2:​10.

VƐƐ WAŊNDO LOOKU YƐ SINA?

8, 9. (a) Le yɛɛ i cho yɛ i kala kpoke le wanaa bɔɔbɔɔ le sinaa nyɛ yɔŋnuŋ waŋndo wo te Mɛlɛka pɔya ndu pɛ? (b) Vɛɛ waŋndo looku yɛ sina maa o sɔla veeloo le kɔlaŋ o choo choo niŋ?

8 Hau, mi buɛiyaa Mɛlɛkaa a bɔɔbɔɔ che ndi i kala kpoke le sinaa nyɛ yɔŋnuŋ waŋndo wo te Mɛlɛka pɔya ndu pɛ. Hei cho yiyaŋ wɔɔŋ te, kanifuule, nda bɛɛ sɔla wɔ pɔyaŋ te. Le waa o chieeŋndo choo Mɛlɛka toosiaa waŋchieeya ni, o cho le waa o choo choo niŋ te. (Chɛnɛsee 1:​28; Sam 37:​29) Kɛ mi Chɛhowa hɛli apum le waa masaa a wanaa soliaa salaa o choo choo niŋ. Lelaŋ te o pɔya nda pɛ, tiindaŋ ndaa, nduyɛ a mɛɛ nda yiyaŋ niŋ yɛ kpou siŋgaŋ. Le waa o choo choo niŋ kinɛi nda wa niŋ lehɔl o nɛi ni.—Nuawɔ Ɛfisiaŋnda 1:​18.

9 Kɛ vɛɛ wana pɔnɔɔ ɔɔ wana lanɔɔ looku yɛ sina maa o sɔla veeloo le kɔlaŋ o choo choo niŋ? Tofawɔ nyɛ Pɔɔl dimul puaapiliaa pɔyaŋnda o Luom niŋndo, a Mɛlɛka veelu le waa wanaa ndɔ wa. Mbo dimul nda aa, “Nyina nya sɔla wo, o cho nyina tosa mi la wa lɛ o chɛleŋ niŋ te, nduyɛ o tosa mi siooŋii wa nya le. Kɛ, nyina tosa mi la simnuŋ chuauwaa Mɛlɛka wo nya sɔla ni. Nduyɛ nyina koŋ tosa miŋ veelu Mɛlɛka aa, ‘Kɛkɛ!’ Nyina koŋ ni a nyina naa tɛnda seileŋ maa chuauwaa Mɛlɛkaa naŋ cho ni.” (Luomaŋnda 8:​15, 16, NW; 1:​7) Mɛlɛka soliŋ nyina ndɔ diandaa kpeku le waŋndo chɔmndo kpendekele maa o sɔla veeloo le waa o masaleŋ choo o choo choo niŋ a Chiisu latulu.—Tɛsaloniaŋ Tasoo 2:​12.

10. Yɛɛ Chɔŋ Tasoo 2:​20, 27 yiyaŋ yɛ mɛɛ o dimi maa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda yeema lɛ mi wanaa cheleŋ pɛɛku nda le?

10 Wanaa Mɛlɛka veelu haa wa yeema lɛ mi wana cheleŋ dimul nda maa a sɔla pɔyaŋndo le. Chɛhowa tosa ni ma sina kɛsɛ maa a sɔla pɔyaŋndo. Mi kiilanɔɔ Chɔŋ dimul Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda aa, “La sɔla pɔyaŋndo a nyina diandaa, nduyɛ nya kpou la sina niŋ tonyaa.” Mbo dimi vɛlɛ aa, “Kɛ nya nya, nyina diandaa Mɛlɛka pɔya nya wo o cho hiouwɔɔ lachi a nya waa choo, lelaŋ wana cheleŋ nɔ lɛ mbo pɛɛku nya le. Kɛ nyina ndɔɔ pɛɛku nya nyɛ o nyɛ fee ni. Nduyɛ pɛɛku tonyaa o pɛɛku nya ni, o cho pɛɛku lachoowa le. Lelaŋ, mɛɛ o pɛɛku nya yɛ, la wa lende o diom pilɔɔ niŋ nya Kiliti waa.” (Chɔŋ Tasoo 2:​20, 27, NW) Kilisiɔŋnda nɔ ma sɔla pɛɛkoo Chɛhowa o ba mɛɛ wanaa cheleŋnda sɔla pɛɛkoo yɛ koni. Kɛ a yeema mi wana o wana dimul nda maa a sɔla pɔyaŋndo le. Chɛhowa soliŋ kpaaya ndɔ bɛndu bɛndoo kpeku, ndu cho yɛ nyina ndɔɔ ni le nda chɔmndo kpendekele maa a sɔla pɔyaŋndo!

“A MIIŊGU VIOLƆŊ PILA”

11, 12. Kɔndɔfili yɛɛ bii yɛ Kilisiɔŋnɔ sɔla pɔyaŋndo wo, kɛ a yɛɛ okɔɔ o kiisaŋ te yɛ?

11 Te Kilisiɔŋnda sɔla pɛ pɔyaŋndo a nyina diandaa, ma siŋgaŋ tau. Nyɛ koŋ Chiisu dimi ni maa “a miiŋgu violɔŋ pila.” (Chɔŋ 3:​3, 5) Nduyɛ mbo tɛɛsiaa aa, ‘Kɔndɔfili o kɔndɔfili o bii num le mɛɛ ya I dimi maa mɛɛ mi la miiŋgu violɔŋ pila yɛ le. . . . Ba hueiye i hɛnaŋ le hɔŋndo wo, loŋ i huaŋ ni. Mi wana tuei ndi hɔŋndo, kɛ, a sina naa i chaŋ nda le. Nduyɛ, a sina naa i wa kɔlaŋ nda le. Mɛɛ lende koni i yɔŋnuŋ a wana o wana nyina Mɛlɛkaa o vialu wo ni.’ (Chɔŋ 3:​7, 8) A tonya, i kendu le mi wana sɔla pɔyaŋndo wo tɛɛsial wana sɔla pɔyaŋ te wo nyɛkɛndɛi mɛɛ o sinaŋ yɛ. [2]—Tofa diomnda Chɔɔlaalaŋ.

12 Mi kɔndɔfillo bii dɔɔ wana sɔla pɔyaŋndo wo mbo nyunaŋ aa, ‘Le yɛɛ Chɛhowa hɛli yɛ ya o hɛli wana cheleŋ te?’ Mbo yiyaŋ dɔɔ vɛlɛ maa te o bɛnda pɛ le kalaŋ o sɔla koŋndo. Kɛ o kiisaŋ le mɛɛ Chɛhowa hɛli ndu yɛ le. Mbo naŋ kɔl tau nduyɛ mbo nɔ balika melaa le ke o sɔla koŋndo. Mi wanaa sɔla pɔyaŋndo wa yiyaŋ mɛɛ Pitɛ ndoo yiyaŋ yɛ. Mbo dimi aa, “La ŋ lisaŋ Mɛlɛka, Masanɔ naa Chiisu Kiliti finya ndɔ. O tuinuŋ naa inyiɛɛ tau, mbo tosa mi ŋ wa o yoomu sɛnɛi niŋ. Le hei miiŋgu Chiisu Kiliti miiŋgu yoomu wo, o tosa mi ŋ sɔla kɔlta simulaalaŋ nyɛ kɛndɛ yi. Nduyɛ o tosa mi ŋ wa lehɔl o nɛi kpeekpei le mi Mɛlɛka kɔ ke naa nyɛm kɛndɛŋ o kɛsul wanaa nduaa woŋ. O manda muŋ kɔdɔ ɛchɛnɛ le nya. Naa ŋ cho kaŋ nda, loŋ ndu ŋ se le, ŋ tembu le, nduyɛ ŋ fula o baa niŋ te.” (Pitɛ Tasoo 1:​3, 4) Te wanaa sɔla pɔyaŋndo wa veelu pɛ diomndaŋ ndaŋ, ma sina kɛsɛ maa Finya nda cho suɛi o nda lo ni.

13. Vɛɛ yiyaŋ waŋndo siŋgaŋ yɛ te o sɔla pɛ pɔyaŋndo a nyina diandaa, nduyɛ yɛɛ tosa yɛ siŋgaŋ waa naa?

13 Tuupa mi Chɛhowa veelu Kilisiɔŋnda haa le kɔlaŋ o choo choo niŋ, ndaa nɔ niŋ fɛŋ tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo lefafɛɛŋ. A wa lehɔl le teleŋ Chɛhowa cho hunɔɔ chieeŋndo miŋgi kpele hɛnɛkiɔɔ nduyɛ mbo faŋa wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda kpou wo. Kɛlɛŋgaa a wa yiyaŋndo mɛɛ ndaa demul niŋ wanayaŋ ndaŋ a chaaŋaa ndaa nɔ le miiŋgoo yoomu wa yɛ. Nduyɛ a wa vɛlɛ lehɔl o nɛi le chiɛila ndalaŋ taŋgullo nduyɛ ma wa leniŋ, ɔɔ ma tɔl tɔlɔɔla ndalaŋ nduyɛ ma de kɔmnde ndɔleŋ. (Aisaya 65:​21-23) Le yɛɛ nda kandu yɛ yiyaŋndo teŋgeŋ? Baa kɔllo nda tambu tau ni ɔɔ nyɛpalaa keeku nda choo wo tosa ni ma siŋgaŋ? Baa kɛɛsiaa nda tosa o lepilɛ niŋ kpe ni maa waa o chieeŋndo choo naŋ lefafɛɛŋ kendu bɔɔ, nduyɛ maa a ve niŋ a nyaale le? Ɔɔ le sinaa kinɛi mɛɛ yoomoo o choo choo niŋ cho yɛ? Sako. Kɛ, Mɛlɛka pila kɛɛsiaa hei le nda ni. Mɛɛ o veelu nda, mbo soliŋ nyina ndɔ diandaa kpeku le mbo siŋga yiyaŋ ndaa vɛlɛ a fanda nda cho lehɔl o nɛi le sɔlaa wo.

14. Vɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda yiyaŋ yɛ a wa ndaa o lɛŋndeŋ choo naŋ?

14 Mɛɛ hoo sim ni maa wanaa sɔla pɔyaŋndo wa yeema ma vi? Kiilanɔɔ Pɔɔl tɛɛsiaa mɛɛ wanaa sɔla pɔyaŋndo wa yiyaŋ yɛ. Mbo tuu dialuŋ ndaŋ iwanachieeyaŋ maa “wolɔɔ lusulɛi.” Mbo dimi aa, “Ŋ cho niŋ a saŋgɛi yɔkɔɔ a wolɔɔ lusulɛi dialloŋ muŋ chieeŋ naŋ. Kɛ nduyɛ, o cho machuaa mi ŋ yeema mayeemaa le dialuŋ muŋ faŋa le. Nyɛ naŋ yeema wo ndu cho ni maa Mɛlɛka o chua ko dialuŋ o chua le naa hunɔɔ kioo fɛɛŋ ɛchɛnɛ woŋ, mbo wou naa muŋ o dialuŋ naa ŋ nɔ muŋ chieeŋ naŋ ndoŋ, ŋ nɔ muŋ mi ŋ vi woŋ, mi yoomu nɔ lamɛɛlu le wo o maŋgala muŋ.” (Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 5:​4, naapila piimiaa ndu diki diki ni) Kilisiɔŋnda haa yeema ma vi le. A yeema ma wa yoomoo tueiyɔɔ yeela nduyɛ lepaa o lepaa ma piɛi Chɛhowa a yuŋgu ndaa vɛlɛ a chaaŋaa ndaa latulu. Kɛ nyɛ o nyɛ nda wa tosaa, ma yiyaŋ a nyɛ Mɛlɛka dimi le nda kioo o chilaŋ niŋndo.—Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​53; Pitɛ Diiŋ Ndɔɔ 1:​4; Chɔŋ Tasoo 3:​2, 3; Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 20:​6.

BAA CHƐHOWA VEELU NUM NIŊ?

15. Yɛɛ chɔm yɛ maa waŋndo sɔla pɔyaŋndo a nyina diandaa le?

15 Kɛlɛŋgaa a cho yiyaŋndo te Chɛhowa veelu num pɛ le kɔlaŋ o choo choo niŋ. Te a sinaŋ pɛ maa o veelu num, mɛɛ yiyaŋndɔ a nyunala sɔvɛlaŋ ndaŋ. A cho pa chɔɔ maa a cho sɛmbɔɔ dɔuwɔɔ tau o wali pollo niŋ? A cho pa Baabuiyo pɛɛkoo tueiyɔɔ yeela nduyɛ a sɔɔŋ cho “ŋ viaŋnaŋ kpiŋ kpiŋ ndoŋ”? (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 2:​10) A yiyaŋ pa maa Chɛhowa ke num fulamakɔɔli kɛndɛ kɛndɔɔ o wali pollo niŋ? A yeema ma tosa nyɛ Chɛhowa yeema wo mbo hiau nyɛ o nyɛ cheleŋ? A nɔ pa kaala yiŋgoloŋndo le acheleŋnda nduyɛ ma cha maa i cho num kuee le nda malaa ma piɛi Chɛhowa? Nyɛ cho pa mbo chɔm maa Chɛhowa mala num niŋ o nɛila teŋgeŋndaŋ choo o yoomu numndo niŋ? Te a muli pɛ aa ei o nyunalaŋ ndaŋ kpou, koŋ chɔm ni maa a sɔla veeloo le kɔlaŋ choo choo? Pɛ pɛ bɛɛ. Le yɛɛ? Kanifuule naa buɛiyaa Mɛlɛkaa kpou yiyaŋ ni, a wa wanaa pɔyaŋ, a wa wanaa pɔyaŋ te. Nduyɛ Chɛhowa ke wana o wana cho ndu piɛiyo nyina ndɔ diandaa, fanda ndɔɔ wa le helɔɔ o choo choo niŋ ɔɔ le waa lɛŋ naŋ. Wana dimi isɔɔ a tonya, te a wa pɛ yiyaŋndo maa a nɔ le kɔlaŋ choo choo, mɛɛ koŋ chɔm maa a sɔla veelu le. Wanaa Chɛhowa hɛli wa, o cho yiyaŋ te nda yiyaŋ a hei okɔɔ le! Sinaa nda sina ni!

16. Vɛɛ naŋ looku yɛ sina maa o cho wanaa sɔla nyina Mɛlɛkaa wa kpou le sɔla veeloo le kɔlaŋ choo choo le?

16 O Baabuiyo niŋ, tamaseliilaŋ la cho tau le chɔmndo maa wanaa ndaa dɔu tiindaŋndo o Chɛhowa niŋ nda sɔla nyina ndɔ diandaa kɛ a kue o choo choo niŋ te. Tamasioo opilɛ cho Chɔŋ wana yiŋaa ni. Mi Chiisu dimi maa wana o wana ve maa Chɔŋ te. Kɛ mbo dimi maa Chɔŋ ve niŋ o masaleŋ choo o choo choo niŋ te. (Maatiu 11:​10, 11) Deeve bɛɛ nyina Mɛlɛkaa wa ndu choo. (Saamiɛɛ Tasoo 16:​13) Mi nyina Mɛlɛkaa mala ndu le sɔɔŋ yiŋgoloŋ ndoŋ sinaa a Chɛhowa okɔɔ nduyɛ mbo mala ndu vɛlɛ le bolii Baabuiye ipum poonyiaa. (Maki 12:​36) O wa bɛɛ aa lende, mi kiilanɔɔ Pitɛ dimi maa Deeve “hel ɛchɛnɛ mɛɛ Chiisu hel ɛchɛnɛ yɛ le.” (Walta Wanaa Chiisuaa 2:​34) Mi Chɛhowa soliŋ nyina ndɔ diandaa kpeku le mbo ke nda kpaayaa ma tosa sɔɔŋ kɔndɔfilloŋ. Kɛ o soliŋ ndu kpeku le mbo veelu nda le waa o choo choo niŋ te. Koŋ chɔm ni maa ndaa nɔ tiindaŋ bɔɔ le waa o masaleŋ choo o choo choo niŋ te? Sako. O chɔm maa Chɛhowa cho nda hunɔɔ miŋgi yoomu ma wa o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ o lɛŋndeŋ choo.—Chɔŋ 5:​28, 29; Walta Wanaa Chiisuaa 24:​15.

17, 18. (a) Fanda yɛɛ wanaa Mɛlɛkaa a bɔɔbɔɔ hau cho yɛ lehɔl o nɛi? (b) Nyunala kuɛɛ naŋ cho yɛ muli o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?

17 Buɛiyaa Mɛlɛkaa a bɔɔbɔɔ hau kue niŋ o choo choo niŋ te. Mɛɛ Ebilaham, Deeve, Chɔŋ wana yiŋaa, a wanaa cheleŋaa bɔɔbɔɔ o Baabuiyo niŋ cho naa yɛ. Nda kpou cho lehɔl o nɛi le waa o chieeŋndo choo o masale Mɛlɛkaleŋ bɛŋgu. (Hibuluiya 11:​10) Waŋnda 144,000 cho wa o masaleŋ choo o choo choo niŋ a Chiisu latulu ni. Kɛ mi Baabuiyo suaa a “yɛyii chuaa” okɔɔ, ndi cho ni, wanaa pɔyaŋaa cho wɔ o chieeŋndo choo suŋsuŋ nda. (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 12:​17) Lelaŋ, o ŋwaŋ 144,000 haa tɛɛŋ, a bɔɔbɔɔ vi niŋ nduyɛ ma hel o choo choo niŋ.

18 Kɛ te waŋndo dimi pɛ maa wana pɔyaŋndo o cho ni, yɛɛ wanaa nɔ tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo wa nɔ yɛ ma tosa? Te waŋndo o kundaa niŋ kandu pɛ beediiyo dioo a muɛiyaŋ kolɔɔ o Loonuŋyaa choo, vɛɛ nya nɔ yɛ mi la bii ndu? Nduyɛ te wanaa dimi haa maa a sɔla pɔyaŋndo wa wa yɛ hiouwɔɔ lachi a kuiyo? La nɔ pa mi la buulaŋ a ndi? Ŋ cho nyunalaŋ ndaŋ muli o buŋgɛi cho lachi ve niŋ.

^ [1] (pɛl 4) Kɛlɛŋgaa a teleŋ pilɛ koŋ kpe o Dunyɛi Pɛŋtikɔɔsi ve choo, Mɛlɛka ndoo ke Muuse Sawalaŋ o Pembei Saanai choo ni. (Ɛsɔdɔɔ 19:​1) Kɛlɛŋgaa o paale pilɛ le leŋ choo kpe Muuse luei kaaleŋ Isɔluɛi o kpema Sawaa niŋ ni. O paale pilɛ le leŋ choo kpe o wɔsi koŋ niŋ Chiisu yii kpema sɛnɛiyo a wanaa sɔla pɔyaŋndo wa ni.

^ [2] (Pɛl 11) Le chɔɔloo sinaa nyɛ o sim le miiŋgoo violɔŋndo vɛlɛ wo, tofa Bandu Mɛŋgɛlaa, Nyaakuɛiyo 1, 2009, pei 3-11.