Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Nyuma kekɔ ɔmɛnyi kaamɛ la nyuma kaso

Nyuma kekɔ ɔmɛnyi kaamɛ la nyuma kaso

‘Nyuma twamɛ kekɔ ɔmɛnyi kaamɛ la nyuma kaso ɔnɛ tekɔ ana wa Nzambi.’—RƆMƆ 8:16.

ESAMBO:109,  108

1-3. Akambo akɔna waketɛ Pɛntɛkɔsta lushi la laande, ndo ngande wele akambo asɔ wakakotsha akambo wa l’Afundelo wakatatami la ntondo? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.)

AKI la pindju ka lushi la lomingu la Jɛrusalɛma. Ɔsɔ aki lushi la laande ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Anto waki lo dambo dia Pɛntɛkɔsta, diɔ diaki dambo di’etatelo k’eleko ka dinela dia ntɔngɔ. La pindju kakɔ lo tɛmpɛlɔ, ɔlɔmbɛdi wa laadiko akakimɔ elambo oko watowokimɔmaka mbala la mbala. Oma laasɔ, oya l’eshidi divwa kokele wa pindju, nde akalambola mapa ehende waki la wodoya wakawasale l’okuna wa ntɔngɔ ya ntondo kana elowa w’ɔlɔnga wa dinela. Ɔlɔmbɛdi wa l’adiko aketshetshaka mapa wedi ɔnɛ ko ntɔla otsha lo wedi okina dia taalambola Jehowa. Ɔsɔ aki Pɛntɛkɔsta ka l’ɔnɔnyi 33.—Akambu w’Asi Lewi 23:15-20.

2 L’edja k’ɛnɔnyi nkama, oseka ɔnɔnyi tshɛ, ɔlɔmbɛdi wa laadiko akalambolaka olambo wa l’etshetsha ɔsɔ. Olambo ɔsɔ, wakafɔnaka efula la dui dimɔtshi di’ohomba efula diakete lo Pɛntɛkɔsta ka l’ɔnɔnyi 33. Ndo kɛsɔ kakakomɛ ambeki 120 wa Yeso waki lo nɔmba kaamɛ lo luudu la la diko la la Jɛrusalɛma. (Etsha 1:13-15) Ɛnɔnyi nkama enanɛi la ntondo, ɔprɔfɛta Jɔɛlɛ akafunde lo kɛnɛ kendana la dikambo diakahombe ndjotomba sɔ. (Joele 2:28-32; Etsha 2:16-21) Dikambo diakɔna di’ohomba efula sɔ diakatombe?

3 Adia Etsha 2:2-4. Lo Pɛntɛkɔsta ka l’ɔnɔnyi 33, Nzambi akasha Akristo nyuma kande k’ekila, ko vɔ wakayala akitami. (Etsha 1:8) Oma laasɔ, nyemba y’anto wakaadinge, ko ambeki wakatatɛ mbuta akambo wa diambo wakawɛnyi ndo wakawoke. Ɔpɔstɔlɔ Petero akaalembetshiya kɛnɛ kakatombe ndo bonde kakidiɔ ohomba efula. Ko nde akatɛ olui w’anto akɔ ate: “Nyoyatshumoya ndo onto l’onto abatizame lo lokombo la Yeso Kristo dikambo dia edimanyielo ka pɛkato yanyu, ko nyayolongola woshasha wa nyuma k’ekila.” Lushi lakɔ anto oko 3 000 wakabatizama ndo wakalongola vɔ lawɔ nyuma k’ekila.—Etsha 2:37, 38, 41.

4. a) Bonde kahombaso ndjasha lo kɛnɛ kakete lo Pɛntɛkɔsta? b) Dui diakɔna dikina di’ohomba diakatombe ondo lushi lakɔ laamɛ ɛnɔnyi efula la ntondo? (Enda nɔtɛ ka la koma.)

4 Kɛnɛ kakasalaka ɔlɔmbɛdi wa laadiko ndo olambo wakandalambolaka l’oseka Pɛntɛkɔsta tshɛ aki didjidji diakɔna? Ɔlɔmbɛdi wa laadiko aki didjidji dia Yeso. Mapa waki didjidji di’ambeki w’akitami waki Yeso. Ambeki asɔ wakasɔnama oma l’atei w’atshi wa pɛkato ndo vɔ mbelamɛka ɔnɛ ‘ɛlɔnga.’ (Jakɔba 1:18) Nzambi akawaetawɔ oko anande ndo akaasɔnɛ dia vɔ toolɛ oko nkumi ya dikanga kaamɛ la Yeso l’olongo oko wanɛ wakenga etenyi ka Diolelo dia Nzambi. (1 Petero 2:9) Jehowa ayokamba la Diolelo diande dia ntshɔkɔla anto tshɛ wele l’okitanyiya. Ɔnkɔnɛ, oyadi pango kaso kayonga l’olongo kaamɛ la Yeso kana lo paradiso ka lanɛ la nkɛtɛ, Pɛntɛkɔsta ka l’ɔnɔnyi 33 kekɔ ohomba efula l’eso. [1] —Enda nɔtɛ ka la koma.

KAKƆNA KEETA LAM’AYALA ONTO ƆMƆTSHI OKITAMI?

5. Ngande weyaso di’aha wanɛ tshɛ wakoma akitami mbalongola okitamelo woho akɔ waamɛ mɛtɛ?

5 Ambeki waki lo luudu la laadiko takawahombe mbohɛ lushi lɔsɔ pondjo. Ɔmɔmɔ la l’atei awɔ aki la kɛnɛ kakɛnamaka oko lombe la dja laadiko di’ɔtɛ ande. Jehowa akawasha akoka wa vɔ ntɛkɛta l’ɔtɛkɛta w’angɛndangɛnda. Vɔ komonga ndooko la taamu di’ɔnɛ wambokitama nyuma k’ekila. (Etsha 2:6-12) Koko, akambo wa diambo asɔ hawokomɛ Akristo tshɛ etena kayalawɔ akitami. Ɛnyɛlɔ, Bible hate dia ɛngɔ kɛmɔtshi kele oko lombe la dja kakɛnama l’ɛtɛ w’anto nunu wanɛ wakayokomaka akitami l’ɔkɔngɔ wa lushi lɔsɔ la Jɛrusalɛma. Vɔ wakakome akitami etena kakawabatizama. (Etsha 2:38) Ndo nto, aha Akristo tshɛ mbakoma akitami l’etena kabatizamawɔ. Ase Samariya wakakome akitami yema tshitshɛ oma l’ɔkɔngɔ wa batisimu kawɔ. (Etsha 8:14-17) Lo yoho yotshikitanyi, Kɔnɛliyo nde la wa lo luudu lande wakakome akitami la ntondo ka vɔ batizama.—Etsha 10:44-48.

6. Kakɔna kalongola akitami tshɛ, ndo ngande wele dikambo sɔ la shɛngiya le wɔ?

6 Mbokɛmaka hwe dia, Akristo mbeyaka dia vɔ waya akitami lo toho totshikitanyi. Amɔtshi ondo mbeyaka mbala kakɔ kaamɛ ɔnɛ Jehowa ambasɔna oko akitami. Amɔtshi ndjeyaka l’ɔkɔngɔ w’etena kɛmɔtshi. Koko, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akalembetshiya kɛnɛ keta le ɔmɔmɔ la l’atei awɔ. Nde akate ate: ‘L’ɔkɔngɔ wa nyu monga la mbetawɔ, lo tshimbo yande, nyu nyakadjama tshapa la nyuma k’ekila kakalakema, kele ɔkɔlɛ watoshikikɛ la ntondo dia tayokondja sango diaso.’ (Ɛfɛsɔ 1:13, 14) Ɔnkɔnɛ, Jehowa kambaka la nyuma kande k’ekila dia mɛnya Akristo asɔ hwe dia nde ambasɔna dia vɔ ntshɔ otsha l’olongo. Lo yoho shɔ, nyuma k’ekila kekɔ ‘ɔkɔlɛ waashikikɛ la ntondo’ kana djembetelo le wɔ di’ɔnɛ lo nshi yayaye vɔ wayɔsɛna pondjo pondjo l’olongo, koko aha la nkɛtɛ.—Adia 2 Kɔrɛtɔ 1:21, 22; 5:5.

Okristo w’okitami tshɛ hahombe mbetawɔ di’ɛngɔ kɛmɔtshi mboshimba dia nde ntetemala nkambɛ Jehowa

7. Kakɔna kahomba Okristo w’okitami tshɛ nsala dia nde nongola difuto diande dia l’olongo?

7 Etena kakoma Okristo okitami, onde kɛsɔ nembetshiyaka dia nde ayolongola difuto diande ndooko onyake? Atonga na. Nde ekɔ tsho l’eshikikelo ɔnɛ nde ambolongola leeta la ntshɔ otsha l’olongo. Koko nde ayolongola difuto tshikima nde kotshikadi la kɔlamelo le Jehowa. Petero akalembetshiya dikambo sɔ lo yoho nyɛ ate: “Diakɔ diele analengo le, nyosale kɛnɛ tshɛ kakokanyu nsala dia nkukutɛ diɛsɛ diele la nyu dia mbelamɛ ndo sɔnama, nɛ dia naka nyu ntetemala nsala akambo asɔ, kete hanyɔkɔki pondjo. Lo mɛtɛ, lo yoho shɔ mbayonyɔtshɔkwama efula dia mbɔtɔ lo Diolelo dia pondjo dia Nkumɛso la Oshimbedi aso Yeso Kristo.” (2 Petero 1:10, 11) Ɔnkɔnɛ, Okristo w’okitami tshɛ hahombe mbetawɔ di’ɛngɔ kɛmɔtshi mboshimba dia nde ntetemala nkambɛ Jehowa. Koyanga nde ambolongolaka leeta, kana ambelamɛka dia ntshɔ otsha l’olongo, naka nde hatshikadi la kɔlamelo, kete nde holongola difuto diande.—Hɛbɛru 3:1; Ɛnyɛlɔ 2:10.

NGANDE WEYA ONTO?

8, 9. a) Lande kele ekɔ wolo le anto efula dia vɔ shihodia etena kakoma onto ɔmɔtshi okitami? b) Ngande weya onto dia nde ambolongola leeta la ntshɔ otsha l’olongo?

8 Ekambi wa Nzambi efula wa nshi nyɛ, mbeyaka monga l’okakatanu dia nshihodia kɛnɛ kakomɛ onto etena kawetɛ Nzambi okitami. Dikambo sɔ diekɔ ngasɔ, nɛ dia vɔamɛ watayalaka akitami. Nzambi akatonge anto dia vɔ sɛnaka pondjo pondjo lanɛ la nkɛtɛ, koko aha l’olongo. (Etatelu 1:28; Osambu 37:29) Koko, Jehowa akasɔnɛ anto amɔtshi dia vɔ toonga nkumi ya dikanga ndo ɛlɔmbɛdi l’olongo. Ɔnkɔnɛ, etena kaasɔnande oko akitami elongamelo kawɔ, yoho yawɔ ya nkanyiya tshikitanaka lo woho wowolomɔlomɔka paka dia tɔsɛna l’olongo.—Adia Ɛfɛsɔ 1:18.

9 Ko, ngande weya onto dia kana nde ambelamɛ dia ntshɔ otsha l’olongo? Teende kɛnɛ kakatɛ Pɔɔlɔ anangɛso w’akitami wa la Rɔmɔ, wanɛ “welamɛ ekilami.” Nde akawatɛ ate: ‘Nyu konongola nyuma ka lɔhɔmbɔ kanyosha wɔma nto, koko nyakalongola nyuma kanyetɛ ana. L’ekimanyielo ka nyuma kakɔ mbataso la dui dia wolo shate: “Abba, Shɛso!” Nyuma twamɛ kekɔ ɔmɛnyi kaamɛ la nyuma kaso dia tekɔ ana wa Nzambi.’ (Rɔmɔ 1:7; 8:15, 16) Oma lo tshimbo ya nyuma kande k’ekila, Nzambi mɛnyaka hwe dia onto ɔmɔtshi ambelamɛ dia toolɛ oko nkumekanga l’olongo kaamɛ la Yeso.—1 Tɛsalɔnika 2:12.

10. Kakɔna kalembetshiya 1 Joani 2:27 etena katadiɔ ɔnɛ Akristo w’akitami bu l’ohomba wa onto okina mbaetsha?

10 Wanɛ walongola leeta l’oma le Nzambi bu l’ohomba wa paka onto ɔmɔtshi kowate ɔnɛ vɔ waya akitami. Jehowa nsalaka dia vɔ ndjashikikɛ ɔnɛ wekɔ akitami. Ɔpɔstɔlɔ Joani akatɛ Akristo wakitami ate: “Koko nyu nyakasɔnama oma le Ɔnɛ lele ekila ndo nyu tshɛ nyekɔ la ewo.” Nde akate nto ate: ‘Oko le nyu, nyuma kakanyalongola oma lende kekɔ lo ntshikala le nyu ndo nyu bu l’ohomba w’onto ɔmɔtshi nyetsha. Koko nyuma kɛsɔ k’oma lende kekɔ lo nyetsha akambo tshɛ ndo kekɔ mɛtɛ ndo hate kashi. Nyotshikale kaamɛ lande oko wakanyetsha nyuma kakɔ.’ (1 Joani 2:20, 27) Akristo wakitami wekɔ l’ohomba wa mbetshama oma le Jehowa oko anto akina tshɛ. Koko, vɔ bu l’ohomba wa onto ɔmɔtshi mbashikikɛ ɔnɛ vɔ wekɔ akitami. Ande woho wakakambe Jehowa la wolo ande woleki tshɛ, mbuta ate nyuma kande k’ekila, dia mbashikikɛ ɔnɛ vɔ wekɔ lo weho akɔ tshɛ akitami lee!

VƆ ‘MBOTƆKA NTO’

11, 12. Kakɔna ondo kakoka Okristo w’okitami mengenga, ko kakɔna kahandahombe mbidja taamu pondjo?

11 Etena kakoma Akristo akitami diɛsɛ la nyuma k’ekila, vɔ tshikitanaka efula. Diakɔ diakate Yeso ɔnɛ vɔ ‘mbotɔka nto.’ (Joani 3:3, 5) Nde akalembetshiya ate: “Tambake nɛ dia lambokotɛ nte: Nyu pombaka mbotɔ nto. Lɔpɛpɛ tɔpɛpaka otsha lɛnɛ alangalɔ, ko wɛ tokaka lohelo lalɔ, koko wɛ heye oma lɛnɛ oyelɔ kana otsha lɛnɛ atalatshu. Ngasɔ mbele ndo onto tshɛ lotɔ oma le nyuma.” (Joani 3:7, 8) Mbokɛmaka hwe dia ekɔ wolo nembitshiya lo yoho yokɛma hwe onto ɔmɔtshi lele atayalaka okitami, woho wayaoka okitami. [2]—Enda nɔtɛ ka la koma.

Onto ɔmɔtshi lakakome okitami hadje taamu dia Jehowa akɔɔsɔnɛ

12 Onto ɔmɔtshi lakakome okitami mbeyaka mengenga lo ndjambola ɔnɛ, ‘lande na kakasɔnɛ Jehowa paka dimi ndo kakinde kɔsɔna onto okina?’ Nde mbeyaka mengenga lo mɛna ɔnɛ nde keema ɔlɔlɔ woho wakoka dia mɛmba ɔkɛndɛ ɔsɔ. Koko, nde hadje taamu dia Jehowa akɔsɔnɛ. Ɔnkɔnɛ, nde mbokaka ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula ndo ekɔ la lowando l’efula lo woshasha wa ngasɔ ɔsɔ. Akitami ndjaokaka woho wakayaoke Petero etena kakandate ate: “Nzambi, She Nkumɛso Yeso Kristo atshɔkwame, nɛ dia oma lo kɛtshi kande k’efula, nde akatote nto dia sho monga l’elongamelo kasɛna l’ekimanyielo ka eolwelo ka Yeso Kristo oma lo nyɔi, dia sho nkondja sango diahahɔndɛ, diahɔtɔ mindo ndo diahalana. Wambolama sango diakɔ l’olongo dikambo dianyu.” (1 Petero 1:3, 4) Etena kadia akitami ɛtɛkɛta ɛsɔ, vɔ mbeyaka aha la taamu ɔnɛ Shɛwɔ ekɔ lo mbatɛkɛtɛ onto l’onto.

13. Ngande wele woho wakanyiya onto tshikitanaka etena kakitamande nyuma k’ekila ndo kakɔna katonga otshikitanu ɔsɔ?

13 La ntondo ka Jehowa mbelɛ Akristo asɔ dia vɔ ntshɔ otsha l’olongo, vɔ wambongaka l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo lanɛ la nkɛtɛ. Vɔ wakalomɔlomɔka dia koma l’etena kayetɛ Jehowa nkɛtɛ paradiso ndo kayondonya akambo wa kɔlɔ tshɛ. Ondo vɔ wakayaɛnaka walongola ose nkumbo kana ɔngɛnyi ɔmɔtshi lakavu ko ambolɔ. Ndo vɔ wakalomɔlomɔka mbika ngelo ndo nsɛna laawɔ kana monɛ etamba ko ndɛ elowa awɔ. (Isaya 65:21-23) Ko lande na kowokanyiya lo yoho yotshikitanyi? Onde vɔ wambotshikitana l’ɔtɛ wambowɔkɔmɔ kana wambowoleka sowa? Onde vɔ wakɔshi yɛdikɔ la shashimuya lo mɛna ɔnɛ nsɛna lanɛ la nkɛtɛ pondjo pondjo ayonga tama olele ndo ɔnɛ hawokoka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lanɛ la nkɛtɛ? Kana onde vɔ nangaka mbeya woho wayonga lɔsɛnɔ la l’olongo? Eete na. Ɔnkɔnɛ, Nzambi ndaamɛ mbawaɔsɛ yɛdikɔ lo dikambo sɔ. Etena kawaelɛnde, nde kambaka la nyuma kande k’ekila dia ntshikitanya yoho yawɔ ya nkanyiya ndo difuto diakongɛwɔ.

14. Ngande wɔsa akitami lɔsɛnɔ lawɔ la lanɛ la nkɛtɛ?

14 Onde kɛsɔ nembetshiyaka ɔnɛ akitami kombolaka mvɔ? Pɔɔlɔ akalembetshiya woho wayaoka akitami. Nde akɛdika alemba awɔ la “hiombo” ko nde akate ate: “Lo mɛtɛ, sho wanɛ wele la demba nɛ diele oko hiombo tekɔ lo nkuma akumu, tele la ekiyanu efula nɛ dia sho hatolange dikolola, koko sho nangaka ndɔta dikina, dia lɔsɛnɔ mbɔsa dihole dia kɛnɛ kavɔ.” (2 Kɔrɛtɔ 5:4) Akristo asɔ hawokombola mvɔ. Vɔ ngɛnangɛnaka la lɔsɛnɔ ndo vɔ kombolaka kambaka olimu wa Jehowa lushi tshɛ kaamɛ la nkumbo yawɔ ndo l’angɛnyi awɔ. Koko, oyadi kɛnɛ kasalawɔ, vɔ mbohɔka kɛnɛ kakaalake Nzambi lo nshi yayaye.—1 Kɔrɛtɔ 15:53; 2 Petero 1:4; 1 Joani 3:2, 3; Ɛnyɛlɔ 20:6.

ONDE JEHOWA MBOKEETSHI?

15. Kakɔna kashikikɛ onto ɔnɛ nde ambokitamaka nyuma k’ekila?

15 Ondo wɛ ekɔ lo ndjambola dia kana Jehowa ambokeeta dia wɛ ntshɔ otsha l’olongo. Naka wɛ fɔnyaka dia mbeyaka monga ngasɔ, kete kana yimba la wambola wohomba anɛ: Onde wɛ, ndjaɔsaka dia wɛ ekɔ la ohetoheto wa laande l’olimu w’esambishelo? Onde wɛ, mɛtɛ ngɛnangɛnaka wekelo wa Bible ndo wɛ mbekaka “akambo wa lotshimola waki Nzambi”? (1 Kɔrɛtɔ 2:10) Onde wɛ, mbɔsaka dia Jehowa akakosha etombelo wa diambo l’olimu w’esambishelo? Onde wɛ, kombolaka nsala kɛnɛ kalanga Jehowa oleki oseka dikambo dikina tshɛ? Onde wɛ, ekɔ la ngandji ka shikaa otsha le anto akina ndo mbɔsaka ɔnɛ nkimanyiya anto akina dia vɔ kambɛ Jehowa ekɔ ɔkɛndɛ wa woke? Onde wɛ, ambɛnaka tolembetelo takoshikikɛ ɔnɛ Jehowa akakokimanyiya lo toho efula ta shikaa lo lɔsɛnɔ layɛ? Naka wɛ kadimola ɔnɛ eelo lo ambola asɔ tshɛ, onde kete kɛsɔ nembetshiyaka ɔnɛ wɛ ambelamɛka dia ntshɔ otsha l’olongo? Keema, aha ngasɔ. Bonde kediɔ bu ngasɔ? Nɛ dia ekambi wa Nzambi tshɛ koka ndjaoka ngasɔ, oyadi vɔ wekɔ akitami kana keema. Ndo l’ekimanyiyelo ka nyuma kande k’ekila, Jehowa koka mbisha ekambi ande tshɛ wolo wa woho akɔ waamɛ oyadi difuto diakɔna diayowolongola. Lo wedi okina, naka wɛ ekɔ lo mengenga dia kana wɛ ayotshɔ l’olongo, kete kɛsɔ nembetshiyaka dia wɛ halongodi leeta. Wanɛ wakasɔnama oma le Jehowa hawengenga lo dikambo sɔ! Vɔ mbeyaka!

16. Ngande weyaso ɔnɛ aha anto tshɛ wakalongola nyuma kaki Nzambi mbakelamɛ dia ntsho otsha l’olongo?

16 Lo Bible, tekɔ la bɛnyɛlɔ efula di’anto wa kɔlamelo wakalongola nyuma k’ekila kaki Jehowa, koko vɔ kotsho otsha l’olongo. Ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi ko, ka Joani Obatizanyi. Yeso akate dia ndooko onto lakaleke Joani woke, ko nde akayotaka nto ɔnɛ koko Joani holɛ l’ololongo oko nkumekanga. (Mateo 11:10, 11) Davidɛ nde lawɔ, akalɔmbwama la nyuma k’ekila. (1 Samuɛlɛ 16:13) Nyumak’ekila akokimanyiya dia nde nshihodia akambo walotshimola wendana la Jehowa ndo tɔ kakɔlɔmbɔla dia nde mfunda etenyi kɛmɔtshi ka Bible. (Makɔ 12:36) Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, ɔpɔstɔlɔ Petero akate lo dikambo dia Davidɛ ate, nde “kombidɛ l’olongo.” (Etsha 2:34) Jehowa akakambe la nyuma kande k’ekila dia mbisha anto asɔ wolo wa vɔ nsala akambo wa diambo efula, koko nde kokamba la wolo ɔsɔ dia mbaelɛ dia vɔ tɔsɛna l’olongo. Onde kɛsɔ nembetshiyaka dia vɔ komonga la kɔlamelo efula kana kondjalowanya dia monga l’akoka wa toolɛ l’olongo? Ndooko. Kɛsɔ nembetshiyaka tsho ɔnɛ Jehowa ayowasha lɔsɛnɔ nto lo paradiso ka lanɛ la nkɛtɛ.—Joani 5:28, 29; Etsha 24:15.

17, 18. a) Difuto diakɔna dia lomɔlomɔ ekambi wa Nzambi nongola ɛlɔ kɛnɛ? b) Ambola akɔna wayotɔsɛdingola lo sawɔ diayela?

17 Ekambi waki Nzambi efula wa nshi nyɛ, hawototshɔ otsha l’olongo. Ɛnyɛlɔ oko Abrahama, Davidɛ, Joani Obatizanyi, ndo apami efula la wamato wakasɛnaka lo nshi yakafundamaka Bible, vɔ wekɔ lo nomɔlomɔ dia ndjɔsɛna lanɛ la nkɛtɛ l’ese ka ɛlɛmbwɛlɔ ka lowandji laki Nzambi. (Hɛbɛru 11:10) Anto 144 000 mbayolɛ kaamɛ la Yeso l’olongo. Koko Bible tɛkɛtaka lo dikambo dia “atshikadi” w’akitami weke lanɛ la nkɛtɛ lo nshi y’ekomelo nyɛ. (Ɛnyɛlɔ 12:17) Koko efula ka l’atei w’anto 144 000 wamboshilaka la mvɔ ndo wekɔ l’olongo.

18 Ko naka onto ɔmɔtshi ambota ate nde ekɔ okitami, kakɔna kahomba wanɛ wele la elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo lanɛ la nkɛtɛ nsala? Naka onto ɔmɔtshi la lo etshumanelo kanyu ambotatɛ ndɛ mapa ndo nnɔ vinyɔ lo Eohwelo, ngande wahombayɛ mbɔɔsa? Ndo kakɔna kayoyota naka lofulo la wanɛ wata ɔnɛ akitami mbewɔ lekɔ lo tatetemala mbudɛ? Onde wɛ ayoyakiyanya lo dikambo sɔ? Tayokadimola ambola asɔ lo sawo diayela.

^ [1] (odingɔ 4) Difɛstɔ dia Pɛntɛkɔsta diakasalemaka ondo l’etena kaamɛ oko l’etena ka l’ɔnɔnyi wakawasha Mɔsɛ Ɛlɛmbɛ lo Sinayi. (Etumbelu 19:1) Ondo Mɔsɛ akadje la wodja w’Isariyɛlɛ sheke y’Ɛlɛmbɛ lushi lakɔ laamɛ la l’ɔnɔnyi oko lushi la l’ɔnɔnyi wakadje Yeso l’akitami sheke y’oyoyo.

^ [2] (odingɔ 11) Dia nkondja elembetshiyelo ekina efula wa kitshimudi ya mbotɔ nto, enda

Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ k’esambele 1, 2009, lɛkɛ 3-11.