Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Nɛ̌ A ka Nɔ Wá Gbeta Hwiɖesunɔ Tɔn lɛ Kɔn Gbɔn?

Nɛ̌ A ka Nɔ Wá Gbeta Hwiɖesunɔ Tɔn lɛ Kɔn Gbɔn?

“Mi tɛnkpɔn bo tuùn nǔ e Aklunɔ jló ɖɔ mi ni wà é.”​—EFƐ. 5:17.

HAN LƐ: 69, 57

1. Ðɔ sɛ́n e ɖò Biblu mɛ é ɖé lɛ. Lè tɛ lɛ tónúsíse nú sɛ́n enɛ lɛ ka nɔ hɛn wá nú mǐ?

JEHOVAH na sɛ́n tawun tawun gègě mǐ ɖò Xó tɔn mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, é gbɛ́ agalilɛ, vodunsinsɛn, ajojija, kpo ahannumu kpo. (1 Kɔ. 6:9, 10) Gɔ́ na ɔ, Vǐ Mawu Tɔn Jezu Klisu ɖegbe e sɛ hǔn d’aga lobo ka sɔ́ akpàkpà mɛ é elɔ nú ahwanvu tɔn lɛ, bo ɖɔ: “Mi yì bo kplɔ́n nǔ akɔta lɛ bǐ, bonu ye ni huzu ahwanvu ce. Mi ylɔ Tɔ́ ɔ, Vǐ ɔ, kpodo [gbigbɔ mímɛ́] ɔ kpo sín nyikɔ dó [bló baptɛm] nú ye. Mi kplɔ́n nǔ ye, bonu ye ni setónú nú nǔ e un kplɔ́n mi lɛ bǐ. Mi ka tuùn ɖɔ un ɖò kpɔ́ xá mi tɛgbɛ bɛ́sín dìn kaka yì jɛ gbè e gbè gbɛ̀ ɔ na vɔ dó é.” (Mat. 28:19, 20) Sɛ́n Mawu tɔn lɛ kpo gbeɖiɖe tɔn lɛ kpo nɔ cyɔn alɔ mɛ jí kpɔ́n! Tónúsíse nú ye zɔ́n bɔ sísí mɛɖesunɔ tɔn e mǐ ɖó é jɛji, na mǐ lanmɛ syɛn hunsin ɖagbe, lobo dó awǎjijɛ awǎjijɛ jí nú mǐ ɖò xwédo mɛ. Ee ɖò taji hú bǐ é wɛ nyí ɖɔ gbeɖiɖe Jehovah tɔn lɛ xwixwedó, kaka jɛ ee ɖɔ ɖɔ è ni ɖ’alɔ ɖò Mawuxóɖiɖɔzɔ́ ɔ mɛ é jí, ko zɔ́n bɔ nǔ mǐtɔn nɔ nyɔ́ nukún tɔn mɛ b’ɛ nɔ kɔn nyɔna tɔn dó mǐ jí.

2, 3. (a) Etɛwu Biblu ma ka na sɛ́n lɛ mǐ dó ninɔmɛ gbɛmɛ tɔn lɛ bǐ wu ǎ? (b) Nùkanbyɔ tɛ lɛ mǐ ka na ba dò na ɖò xota elɔ mɛ? (Kpɔ́n ɖiɖe e ɖò bǐbɛ̌mɛ é.)

2 É ɖò mɔ̌ có, ninɔmɛ gègě tíìn bɔ Biblu na sɛ́n tawun ɖé dó ye wu ǎ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, gǒflɛ́mɛ sɛ́n e kúnkplá nǔzinzan alɔkpa e sɔgbe xá Klisanwun lɛ é tɔn lɛ ɖò Mawuxówema ɔ mɛ ǎ. Nɛ̌ enɛ ka ɖè nùnywɛ Jehovah tɔn xlɛ́ gbɔn? Nǔsisɔ lɛ kpo aca lɛ kpo nɔ gbɔn vo ɖò gbɛ̀ ɔ sín akpá vovo lɛ xwé, lobo ka nɔ lɛ́vɔ ɖò ɖyɔɖyɔ wɛ sín hweɖenu jɛ hweɖenu. Enyi Biblu ko slɛ́ nǔsisɔ kpo acɔ́biba kpo alɔkpa e jɛxa lɛ é wɛ ɔ, ye na ko cá ɖò égbé. Ðó hwɛjijɔ mɔhun lɛ wutu ɔ, Mawuxó ɔ dó sɛ́n gègě dó azɔ̌, nukúnkpédómɛwu dotóoxwé tɔn, kpo ayiɖeɖayi e Klisanwun lɛ na yí gbè na lɛ é kpo wu ǎ. Enɛ wu ɔ, mɛ ɖokpo ɖokpo kpo tatɔ́ xwédo tɔn lɛ kpo vo bo na wá gbeta e jló ye lɛ é kɔn ɖò ninɔmɛ enɛ lɛ mɛ.

3 Xíxlɛ́ wɛ enɛ ka ɖè ɖɔ nǔ e mǐ nɔ wà hwenu e é byɔ ɖɔ mǐ ni wá gbeta taji lɛ kɔn, bɔ ɖé lɛ sixu kúnkplá gbɛ̀ mǐtɔn tawun é, kún nɔ nyí nùɖé ɖò Jehovah nukúnmɛ ó à? Enyi mǐ wá gbeta ɖebǔ kɔn bɔ é vɛ́ ma ko gbà sɛ́n Biblu tɔn ɖé ǎ ɔ, Tɔ́ mǐtɔn jixwé tɔn ka na yí gbè na kpowun wɛ à? Ðò ninɔmɛ e mɛ è ma dó sɛ́n tawun ɖé ɖè ǎ é ɔ, nɛ̌ mǐ ka sixu tuùn nǔ e mǐ na wà b’ɛ na nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ é gbɔn?

GBETA E KƆN MƐÐESUNƆ NƆ WÁ LƐ É ÐÒ TAJI WƐ À?

4, 5. Etɛ mɛ gbeta e kɔn mǐ nɔ wá lɛ é ka sixu tɔ́n kɔ dó nú mǐ kpo mɛ ɖevo lɛ kpo?

4 Mɛɖé lɛ sixu mɔ ɖɔ gbeta e kɔn mǐɖesunɔ nɔ wá lɛ é kún ɖò taji ó. É ɖò mɔ̌ có, bo na dó wá gbeta e nùnywɛ kpé bo nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ lɛ é kɔn ɔ, mǐ ɖó na gbéjé sɛ́n kpo nugbodòdó e ɖò Xó tɔn mɛ lɛ é kpo kpɔ́n, lobo setónú nú ye. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, bonu nǔ mǐtɔn na nyɔ́ Mawu nukúnmɛ ɔ, mǐ ɖó na wà nǔ sɔgbe xá sɛ́n tɔn e kúnkplá hun é. (Bǐb. 9:4; Mɛ. 15:28, 29) Ðɛxixo na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na wá gbeta ɖěɖee sɔgbe xá nugbodòdó Mawuxówema ɔ tɔn lɛ kpo sɛ́n tɔn lɛ kpo é kɔn.

5 Gbeta taji ɖěɖee kɔn mǐɖesunɔ nɔ wá lɛ é sixu kúnkplá ganjininɔ mǐtɔn ɖò gbigbɔ lixo. Nǔ ɖebǔ e jí mǐ site dó é na kúnkplá kancica e ɖò mǐ kpo Jehovah kpo tɛntin é: é sixu nyí dó ɖagbe jí alǒ dó nyanya jí. Te sísí dó nǔ e sɔgbe é jí na hɛn kancica mǐ kpo Mawu kpo tɔn lidǒ, bɔ ee ma sɔgbe ǎ é na d’akpà wu. Gɔ́ na ɔ, gbeta e ma sɔgbe ǎ é kɔn wiwa sixu hɛn nǔ gblé dó mɛ ɖevo lɛ wu ɖò gbigbɔ lixo, é sixu doya nú ye, alǒ tlɛ nyí afɔklɛ́nnú nú ye, abǐ é sixu d’avaja bǔninɔ agun ɔ tɔn mɛ. É ɖò wɛn ɖɔ gbeta mɛɖesunɔ tɔn e kɔn mǐ nɔ wà lɛ é ɖò taji.​—Hlɔmanu lɛ 14:19; Galatinu lɛ 6:7.

6. Etɛ jí gbeta mǐtɔn lɛ ka ɖó na jinjɔn?

6 Etɛ mǐ ka ɖó na wà ɖò ninɔmɛ e mɛ Biblu ma na sɛ́n ɖé tlɔlɔ ɖè ǎ lɛ é? Ðò ninɔmɛ mɔhun lɛ mɛ ɔ, mǐɖesunɔ wɛ ɖó na gbéjé gǒflɛ́mɛ lɛ kpɔ́n, bo wà nǔ e na nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ b’ɛ na kɔn nyɔna tɔn d’eji é, mǐ ɖó na wà nǔ e jɛji nú mǐɖesunɔ é kpowun ǎ.​—Ðɛhan 37:5.

TUÙN JLǑ JEHOVAH TƆN

7. Enyi sɛ́n Biblu tɔn ɖě ma kɛnu dó ninɔmɛ ɖé wu ǎ ɔ, nɛ̌ mǐ ka sixu mɔ dò nú nǔ e Jehovah ba ɖɔ mǐ ni wà é gbɔn?

7 A sixu kanbyɔ hwiɖée ɖɔ: ‘Enyi Xó Jehovah tɔn ma na sɛ́n tawun ɖé dó ninɔmɛ ɖé wu ǎ ɔ, nɛ̌ mǐ ka sixu tuùn nǔ e nyɔ́ nukún tɔn mɛ é gbɔn?’ Efɛzinu lɛ 5:17 ɖɔ: “Mi tɛnkpɔn bo tuùn nǔ e Aklunɔ jló ɖɔ mi ni wà é.” Ðò ninɔmɛ e wu sɛ́n Biblu tɔn ɖé ma kɛnu dó tlɔlɔ ǎ é mɛ ɔ, nɛ̌ mǐ ka sixu tuùn jlǒ Mawu tɔn gbɔn? Mǐ sixu wà mɔ̌ gbɔn ɖɛxixo sɛ́dó è kpo gbigbɔ mímɛ́ tɔn sín alixlɛ́mɛ xwixwedó kpo gblamɛ.

8. Nɛ̌ Jezu ka mɔ dò nú nǔ e Jehovah jló ɖɔ é ni wà é gbɔn? Nǎ kpɔ́ndéwú ɖé.

8 Lin tamɛ dó lee Jezu mɔ dò nú nǔ e Tɔ́ tɔn jló ɖɔ é ni wà é gbɔn é jí. Ðò ninɔmɛ e xó Biblu ɖɔ lɛ é wè mɛ ɔ, Jezu tó xoɖɛ hwɛ̌, lobo wá bló nùjiwǔ dó na nùɖuɖu gbɛtɔ́ gègě. (Mat. 14:17-20; 15:34-37) Amɔ̌, é gbɛ́ ɖɔ emi kún na sɔ́ awinnya lɛ dó huzu nùɖuɖu na hwenu e xovɛ sìn i bɔ Awovi tɛ́n ɛ kpɔ́n ɖò gbetótló mɛ é ó. (Xà Matie 4:2-4.) Ðó linlin Mawu tɔn ko má dó Jezu wutu ɔ, é tuùn ɖɔ emi kún ɖó na sɔ́ awinnya lɛ dó huzu nùɖuɖu na ó. Jezu mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ jló Mawu tɔn kún nyí ɖɔ emi ni zán hlɔnhlɔn mɔhun nú ɖagbe emiɖesunɔ tɔn ó. Ðó é gbɛ́ bo wà mɔ̌ ǎ wutu ɔ, é ɖexlɛ́ ɖɔ Jehovah wu wɛ emi ganjɛ b’ɛ na xlɛ́ ali emi bo lɛ́ na ɖuɖu kpo nunu kpo emi.

9, 10. Etɛ ka na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na wá gbeta e nùnywɛ kpé lɛ é kɔn? Sɔ́ jlɛ́ dó nùɖé wu.

9 Enyi mǐ jló na wá gbeta e nùnywɛ kpé lɛ é kɔn lee Jezu bló gbɔn é ɖɔhun ɔ, mǐ ɖó na ganjɛ Jehovah wu bonu é na xlɛ́ ali mǐ. Mǐ ɖó na wà nǔ sɔgbe xá nùnywɛxó elɔ lɛ: “Ðeji dó Mawu Mavɔmavɔ wu kpo ayixa towe bǐ kpo. Ma ganjɛ nùnywɛ hwiɖesunɔ tɔn wu ó. Ba jlǒ Mawu Mavɔmavɔ tɔn ɖò nǔ e a nɔ wà lɛ bǐ mɛ; enɛ ɔ, é na xlɛ́ ali we. Ma nɔ mɔ hwiɖée dó mɔ nùnywɛtɔ́ ó; loɔ, nɔ ɖó sísí nú Mawu Mavɔmavɔ bo jó nǔnyanyawiwa dó.” (Nùx. 3:5-7) Linlin Jehovah tɔn lɛ tuùntuùn gbɔn Biblu kplɔnkplɔn gblamɛ sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na mɔ dò nú nǔ e Mawu ba ɖɔ mǐ ni wà ɖò ninɔmɛ tawun ɖé mɛ é. Bǎ e mɛ linlin Jehovah tɔn lɛ na má mǐ ɖó é ɔ, bǎ ɖokpo ɔ mɛ wɛ ayi mǐtɔn lɔmɔ̌ na ɖò acéjí dó alixlɛ́mɛ tɔn lɛ wu ɖó é nɛ.​—Ezek. 11:19.

10 Nùjlɛdonǔwu ɖé ɖíe: Mǐ ni ɖɔ ɖɔ nyɔnu xwési ɖé ɖò axi xwlé wɛ. É mɔ afɔkpa ɖé b’ɛ jló è, lobo ka v’axi kaka. Enɛ wu ɔ, é kanbyɔ éɖée ɖɔ: ‘Enyi un zán akwɛ tobutobu elɔ dìn ɔ, nɛ̌ é ka na cí nú asú ce?’ Asú tɔn ɖò akpá tɔn ǎ có, é cí ɖɔ é ko tuùn xósin ɔ. Etɛwu é ka tuùn? Ðó hwenu e ye ko nɔ kpɔ́ na é wutu ɔ, linlin e asú tɔn nɔ ɖó dó akwɛzinkan yetɔn e ma lidǒ ǎ é wu é ko má ɛ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, é mɔ dò nú linlin e asú tɔn na ɖó dó nǔ mɔhun xixɔ wu é. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, hwenu e linlin Jehovah tɔn lɛ kpo ali tɔn lɛ kpo ɖò mǐ má wɛ kpɛɖé kpɛɖé é ɔ, nǔwukpikpé mǐtɔn bo na dó mɔ dò nú nǔ e Tɔ́ mǐtɔn jixwé tɔn ɔ ba ɖɔ mǐ ni wà ɖò ninɔmɛ vovo lɛ mɛ é nɔ kpɔ́n te d’eji.

NƐ̌ A KA SIXU MƆ DÒ NÚ LINLIN JEHOVAH TƆN GBƆN?

11. Nǔ tɛ lɛ mǐ ka sixu kanbyɔ mǐɖée hwenu e mǐ xà alǒ kplɔ́n Biblu ɔ é? (Kpɔ́n gbàví “ Hwenu E A Ðò Xó Mawu Tɔn Kplɔ́n Wɛ É ɔ, Kanbyɔ Hwiɖée Ðɔ.”)

11 Bonu linlin Jehovah tɔn lɛ na má mǐ ɔ, mǐ ɖó na sɔ́ nùkplɔnkplɔn mɛɖesunɔ tɔn ɖó tɛn nukɔntɔn ɔ mɛ. Hwenu e mǐ ɖò Xó Mawu Tɔn xà wɛ alǒ ɖò kplɔnkplɔn wɛ é ɔ, mǐ sixu kanbyɔ mǐɖée ɖɔ: ‘Etɛ nǔ elɔ ka kplɔ́n mɛ dó Jehovah, ali jlɔjlɔ tɔn lɛ, kpo linlin tɔn lɛ kpo wu?’ Mǐ ɖó na wà nǔ Ðɛhan wlantɔ́ Davidi ɖɔhun, éyɛ jihan ɖɔ: “Mawu Mavɔmavɔ, xlɛ́ ali e un na gbɔn ɔ mì, kplɔ́n lee un na zán gbɛ̀ ce gbɔn ɔ mì. Kplá mì gbɔn nugbǒ towe lixo, kplɔ́n nǔ mì, ɖó hwi wɛ nyí Mawu mɛhwlɛngantɔ́ ce. Hwi wu wɛ un nɔ ganjɛ gbè bǐ gbè.” (Ðɛh. 25:4, 5) Hwenu e a ɖò tamɛ linkpɔ́n dó wemafɔ Biblu tɔn ɖé jí wɛ é ɔ, a sixu ba dò nú nùkanbyɔ lehun lɛ: ‘Nɛ̌ un ka sixu zán nùkplɔnmɛ elɔ ɖò xwédo ce mɛ gbɔn? Fitɛ un ka sixu zán ɖè? Xwégbe wɛ à? Azɔ̌mɛ wɛ à? Wemaxɔmɛ wɛ à? Sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ wɛ à?’ Enyi mǐ mɔ nǔ jɛ fí e mǐ na zán nùkplɔnmɛ ɔ ɖè é wu ɔ, é sixu bɔwǔ bɔ mǐ na mɔ dò nú lee mǐ sixu zán gbɔn é.

12. Nɛ̌ wema mǐtɔn lɛ kpo kplé lɛ kpo ka sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na tuùn nǔ e Jehovah nɔ lin dó ninɔmɛ vovo lɛ wu é gbɔn?

12 Nǔ ɖevo e sixu zɔ́n bɔ linlin Jehovah tɔn má dó mǐ é wɛ nyí ɖɔ mǐ na ɖó ayi alixlɛ́mɛ Biblu tɔn e nɔ gosin tutoblonunu tɔn gɔ́n é wu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, è sɔnǔ nú Index des publications des Témoins de Jéhovah kpo Anademẹwe Dodinnanu Tọn Na Kunnudetọ Jehovah Tọn Lẹ kpo bɔ ye na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na tuùn linlin e Jehovah nɔ ɖó dó ninɔmɛ ɖěɖee mɛ é nɔ byɔ ɖɔ mǐɖesunɔ ni wá gbeta lɛ kɔn ɖè é gègě wu. Kplé Klisanwun tɔn lɛ yiyi bo tɛ́ tó ganji lobo ɖ’alɔ ɖ’emɛ nɔ lɛ́vɔ hɛn lè gègě wá nú mǐ. Tamɛ linlin dó nǔ e kplɔ́n mǐ wɛ è ɖè é jí na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na mɔ dò nú linlin Jehovah tɔn lɛ d’eji, lobo na yí ye dó ayi mɛ. Enyi mǐ zán nùɖuɖu e Jehovah nɔ sɔnǔ tɔn nú mǐ ɖò gbigbɔ lixo lɛ é ganji ɔ, mǐ na tuùn ali tɔn lɛ d’eji kpɛɖé kpɛɖé. Wǎgbɔ tɔn ɔ, mǐ na kpéwú bo na nɔ wá gbeta e jí Mawu wanyiyinɔ mǐtɔn na kɔn nyɔna dó lɛ é kɔn.

NǓ GBETA E KƆN A NƆ WÁ LƐ É NI NƆ JINJƆN LINLIN JEHOVAH TƆN LƐ JÍ

13. Nǎ kpɔ́ndéwú lee linlin Jehovah tɔn lɛ gbígbéjé kpɔ́n sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na wá gbeta e nùnywɛ kpé lɛ é kɔn gbɔn é tɔn ɖokpo.

13 Lee linlin Jehovah tɔn lɛ tuùntuùn sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na wá gbeta e nùnywɛ kpé lɛ é kɔn gbɔn é sín kpɔ́ndéwú ɖé ɖíe. Ðó mǐ nyí wɛnjlatɔ́ Axɔsuɖuto ɔ tɔn lɛ wutu ɔ, mǐ sixu ba bo na byɔ sinsɛnzɔ́ hwebǐnu tɔn ɔ mɛ, lobo nyí gbexosin-alijitɔ́ hwebǐnu tɔn. Bonu enɛ na dó sixu nyɔ́ bló ɔ, mǐ jɛ nǔ sɔ́ jí bo na bló bɔ gbɛzinzan mǐtɔn na bɔkun. Hwe ɖokpo ɔ nu ɔ, ado sixu jɛ mǐ hu jí ɖɔ enyi mǐ ma ɖó nǔɖokan gègě ǎ ɔ, mǐ ka na ɖó awǎjijɛ jɔ awǎjijɛ à jí. Nugbǒ ɔ, sɛ́n Biblu tɔn ɖě ɖɔ ɖɔ mǐ ni nyí gbexosin-alijitɔ́ ǎ; mǐ sixu nyí wɛnjlatɔ́ gbejinɔtɔ́ lɛ bo ɖò Jehovah sɛ̀n wɛ zɔn mǐ yì. É ɖò mɔ̌ có, Jezu na mǐ ganjɛwu ɖɔ mɛ ɖěɖee nɔ sɔ́ nùɖé lɛ dó savɔ̌ ɖó Axɔsuɖuto ɔ wu lɛ é na mɔ nyɔna gègě. (Xà Luki 18:29, 30.) Hú mɔ̌ ɔ, Mawuxówema ɔ xlɛ́ ɖɔ enyi mǐ “savɔ̌ kpikpa tɔn lɛ kpo jlǒ kpo” nú Jehovah, bo bló nǔ e wu mǐ kpé é bǐ kpo awǎjijɛ kpo bonu sinsɛn-biblo nugbǒ ɔ na dó yì nukɔn ɔ, xomɛ nɔ hun i. (Ðɛh. 119:108, NW; 2 Kɔ. 9:7) Sɔgbe kpo nǔ taji Biblu tɔn enɛ lɛ kpo ɔ, enyi mǐ xoɖɛ bo byɔ alixlɛ́mɛ Jehovah tɔn ɔ, mǐ hɛn ɔ mǐ na mɔ dò nú linlin tɔn lɛ à cé? Tamɛ gbigba dó linlin enɛ lɛ jí sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na wá gbeta e na nyɔ́ zán nú mǐ, bɔ Tɔ́ mǐtɔn jixwé tɔn ɔ na d’acɛ jí é kɔn.

14. Enyi nǔsisɔ alɔkpa ɖé nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ ɔ, nɛ̌ a ka sixu tuùn gbɔn?

14 Kpɔ́ndéwú ɖevo ɖíe: Mǐ ni ɖɔ ɖɔ nǔsisɔ alɔkpa e ma na jɛji nú mɛɖé lɛ ɖò agun ɔ mɛ ǎ é ɖé jló we. Loɔ, sɛ́n Biblu tɔn tawun ɖé ka gbɛ́ bonu a tuùn ǎ. Etɛ Jehovah ka lin dó ninɔmɛ enɛ wu? Mɛsɛ́dó Pɔlu na alixlɛ́mɛ elɔ e gosin Mawu gɔ́n é: “Nyɔnu lɛ ni nɔ sɔnǔ lee é jɛxa gbɔn é, ɖò yɛ̌yi mɛ, ɖò jlɛ̌ jí. Nǔ e nyɔnu lɛ na dó ba acɔ́ na ɔ wɛ nyí ɖa gɛ́dɛ́ gɛ́dɛ́ blóbló ǎ; sikánú didó, jɛ̌ didó, abǐ avɔ xɔ akwɛ gbigbá ǎ; loɔ, nǔ e ye na nɔ dó ba acɔ́ na ɔ wɛ nyí nǔɖagbewiwa, lee é jɛxa ɖɔ nyɔnu e nɔ sí Mawu lɛ ni nɔ bló gbɔn é.” (1 Tim. 2:9, 10) Wěɖexámɛ enɛ ɖu Klisanwun sunnu lɛ lɔmɔ̌. Ðó mǐ nyí Jehovah sɛntɔ́ e zé mǐɖée jó n’i lɛ é wutu ɔ, é nyí nǔ e nɔ nyɔ́ nukún mǐtɔn mɛ lɛ é kɛɖɛ wɛ nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ ǎ, loɔ, nǔ e nǔsisɔ kpo acɔ́biba mǐtɔn kpo sixu wà dó mɛ ɖevo lɛ wu é nɔ lɛ́ ɖu ayi mɛ nú mǐ. Jlɛjininɔ kpo wanyiyi kpo nɔ sísɛ́ mǐ bɔ mǐ nɔ hɛn nǔ e nùɖitɔ́ hàtɔ́ mǐtɔn lɛ nɔ lin lɛ é dó ayi mɛ, bo na dó sixu nyì alɔ nú ayi yetɔn fífɛ́ alǒ afɔ titɛ ye jǐ. (1 Kɔ. 10:23, 24; Fili. 3:17) Nǔ e Mawuxówema ɔ ɖɔ é hinhɛn d’ayi mɛ sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na mɔ dò nú linlin e Jehovah nɔ ɖó dó xó enɛ wu é, bo sixu xlɛ́ ali mǐ bɔ mǐ na wá gbeta e na nyɔ́ nukún tɔn mɛ lɛ é kɔn.

15, 16. (a) Enyi mǐ nɔ ɖò tamɛ lin dó nùblibli lɛ jí wɛ ɔ, nɛ̌ é ka nɔ cí nú Jehovah? (b) Hwenu e mǐ ɖò ayiɖeɖayi lɛ cyan wɛ é ɔ, nɛ̌ mǐ ka sixu tuùn nǔ e nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ é gbɔn? (c) Nɛ̌ è ka ɖó na wá gbeta taji lɛ kɔn gbɔn?

15 Biblu xlɛ́ ɖɔ akpɔ̀ ɖó Jehovah hwenu e gbɛtɔ́ lɛ ɖò daka xò wɛ, bo “nɔ ɖò nǔ nyanya kɛɖɛ lin wɛ hwebǐnu” é. (Xà Bǐbɛ̌mɛ 6:5, 6.) Enɛ xlɛ́ mǐ ɖɔ dlɔ̌ kúkú dó xóɖóxámɛ jí nyla, ɖó é sixu zɔ́n bɔ è hu hwɛ syɛnsyɛn e Mawuxówema ɔ gbɛ́, b’ɛ ma ka lɛ́ sɔgbe xá linlin Jehovah tɔn ǎ é ɖé. Ahwanvu Jaki wlan ɖɔ: “Nùnywɛ e gosin Mawu gɔ́n ɔ, nǔ mímɛ́ wɛ é tó nyí hwɛ̌; enɛ ɔ gudo ɔ, é nɔ ba tagba ǎ; é fá bo nɔ lɛ́ hun xomɛ dó wà nǔ nú mɛ; é nyɔ́ xomɛ ɖesu, bo nɔ wà nǔ ɖagbe lɛ; é nɔ nɔ mɛɖé jí ǎ; é ka nɔ wà yɛmɛnú ǎ.” (Jaki 3:17) Nǔ enɛ tuùntuùn ɖó na sísɛ́ mǐ bɔ mǐ na nyì alɔ nú ayiɖeɖayi e nɔ flɔ́ linlin kpo jlǒ blíblí lɛ kpo sín zo dó lanmɛ nú mɛ lɛ é. Klisanwun nùnywɛtɔ́ lɛ nɔ ɖó yibowa na cobo nɔ gbɛ́ wema, fímu, alǒ ayihundanú e mɛ nǔ e Jehovah gbɛ́ wǎn na lɛ é nɔ tɔ́n ɖè é sísɔ́ dó ɖè ayi ɖ’ayǐ ǎ. Linlin e Jehovah nɔ ɖó dó nǔ mɔhun lɛ wu é ɖò wɛn ɖò Xó tɔn mɛ.

16 Gbeta vovo lɛ kɔn wɛ è sixu wá ɖò ninɔmɛ gègě mɛ, bɔ Jehovah ka na kpó ɖò xomɛhunhun jí. Amɔ̌, ɖò ninɔmɛ ɖaxó lɛ mɛ ɔ, é nɔ nyɔ́ hweɖelɛnu ɖɔ è ni ba wěɖexámɛ mɛxo lɛ tɔn alǒ wěɖexámɛ Klisanwun e ko mɔ nǔ kpɔ́n é ɖevo tɔn. (Ti. 2:3-5; Ja. 5:13-15) Nugbǒ wɛ ɖɔ é kún na sɔgbe ɖɔ mǐ ni ɖɔ nú mɛ ɖevo lɛ ɖɔ ye ni ɖɔ nǔ e mǐ na wà é nú mǐ ó. Klisanwun lɛ ɖó na kplɔ́n nǔwukpikpé nukúnnúmɔjɛnǔmɛ tɔn yetɔn lɛ lobo nɔ zán. (Ebl. 5:14) Mǐ bǐ ɖó na wà nǔ sɔgbe kpo xó elɔ e Mawu sɔ́ d’ayi mɛ nú Pɔlu b’ɛ wlan é kpo: “Mɛ ɖokpo ɖokpo ɖó na wà azɔ̌ e nyí étɔn é.”​—Ga. 6:5.

17. Enyi gbeta e kɔn mǐ nɔ wá lɛ é nɔ nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ ɔ, lè tɛ lɛ mǐ ka nɔ mɔ?

17 Enyi gbeta e kɔn mǐ nɔ wá lɛ é nɔ jinjɔn linlin Jehovah tɔn lɛ jí ɔ, mǐ nɔ sɛkpɔ ɛ. (Ja. 4:8) Nǔ mǐtɔn nɔ nyɔ́ nukún tɔn mɛ bɔ é nɔ kɔn nyɔna tɔn dó mǐ jí. Enɛ nɔ bló bɔ nùɖiɖi e mǐ ɖó nú Tɔ́ mǐtɔn jixwé tɔn ɔ é nɔ lidǒ. Enɛ wu ɔ, mi nú sɛ́n Biblu tɔn lɛ kpo nugbodòdó tɔn lɛ kpo ni xlɛ́ ali mǐ, ɖó ye ɖè linlin e Mawu nɔ ɖó dó ninɔmɛ vovo lɛ wu é xlɛ́. Nugbǒ wɛ ɖɔ mǐ na wá kplɔ́n nǔ yɔyɔ̌ lɛ dó Jehovah wu jɛn wɛ hwebǐnu. (Jɔb. 26:14) É ɖò mɔ̌ có, kanɖodonǔwu sixu zɔ́n bɔ dìn fí e mǐ ɖè é ɔ, mǐ na ɖó nùnywɛ, nùtuùntuùn, kpo nukúnnúmɔjɛnǔmɛ e sín hudo mǐ ɖó é kpo bo na nɔ wá gbeta e sɔgbe lɛ é kɔn. (Nùx. 2:1-5) Linlin kpo tuto gbɛtɔ́ hwɛhutɔ́ lɛ kpo tɔn lɛ nɔ fɔ́n bo nɔ ɖò ɖyɔɖyɔ wɛ, amɔ̌, Ðɛhan wlantɔ́ ɔ flín mǐ kpo gbesisɔ kpo ɖɔ: “Wě e Mawu Mavɔmavɔ nɔ ɖè ɔ nɔ nyí tɛgbɛnú, tito tɔn lɛ nɔ nyí wiwa, bɛ́sín jijimɛ ɖě mɛ yì jɛ ɖevo mɛ kaka sɔyi.” (Ðɛh. 33:11) É ɖò wɛn ɖɔ enyi linlin mǐtɔn lɛ kpo nǔwiwa mǐtɔn lɛ kpo nɔ sɔgbe xá linlin Mawu nùnywɛtɔ́ hugǎn mǐtɔn, Jehovah tɔn lɛ ɔ, mǐ hɛn ɔ mǐ na wá gbeta mǐɖesunɔ tɔn e nyɔ́ hugǎn lɛ é kɔn.