Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Ma̱ndoo manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ índo̱ nuraʼníí xkujndu

Ma̱ndoo manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ índo̱ nuraʼníí xkujndu

“Ndiéjunʼ enda̱ʼa̱ʼ Jeobá rí matani ikháánʼ [...] gani̱ndxa̱ʼ xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ índo̱ gajngruigaʼ ga̱jma̱ʼ Dios” (MIQUEAS 6:8).

AJMÚÚ 48 GA̱JMA̱A̱ 95

1-3. a) Ndiéjunʼ rí táʼni gaʼyee ndrígóo Judá rá. b) Ndiéjunʼ nirígá rá. (Atayáá timbá xtiʼkhu.)

MBÁA rey ndrígóo Israel bi̱ nigumbiʼyuu Jeroboán niʼni mbá altar náa mbaʼyamajkún dios bi̱ ragájkhun náa xuajen Betel. Ikha jngó Jeobá nikuʼmaa mbáa gaʼyee bi̱ na̱ʼkha̱ náa Judá mu maʼthúu̱n rey dí ra̱májánʼ rí magíʼnuu. Gaʼyee ninindxu̱u̱ mbáa xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ ga̱jma̱a̱ niʼthúu̱n ajngóo Jeobá. Rey nikiʼnáa wéñuʼ índo̱ niʼdxuun ajngáa rígi̱, mú Jeobá niñewu̱u̱n gaʼyee bugi̱ (1 Rey. 13:1-10).

2 Jeobá niʼthúu̱n gaʼyee rí xakuiʼtsu ga̱jma̱a̱ xágáan nditháan náa Israel ga̱jma̱a̱ rí gata̱nga̱a̱ náa goʼwóo i̱mba̱ kamba̱a̱. Índo̱ nitanga̱a̱ náa goʼwóo, gaʼyee nixkamaminaʼ ga̱jma̱a̱ mbáa xa̱bu̱ nikhi̱i̱ ga̱jma̱a̱ niʼninduwaʼ, niʼthúu̱n rí gíʼdoo mbá ajngáa ndrígóo Jeobá. Xa̱bu̱ niʼthúu̱n gaʼyee rí maʼga̱ náa goʼwóo mu makuiʼtsu ga̱jma̱a̱. Mú mbiʼi rígi̱ gaʼyee na̱nguá niʼnimbo̱o̱ náa Jeobá ga̱jma̱a̱ ni̱jkha̱ ga̱jma̱a̱ xa̱bu̱ bugi̱. Rígi̱ tániguʼ Jeobá. Índo̱ gaʼyee nitanga̱a̱ náa goʼwóo ningatíyaʼ mbáa león ga̱jma̱a̱ nixíyáa gaʼyee (1 Rey. 13:11-24).

3 Na̱nguá eʼyáá náa numuu rí gaʼyee niʼnimbo̱o̱ rí niʼthúu̱n xa̱bu̱ nikhi̱i̱ ga̱jma̱a̱ na̱nguá niʼnimbo̱o̱ rí niʼthúu̱n Jeobá. Rí nduʼyáá rí na̱nguá ninindxu̱u̱ xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ índo̱ nijngruigo̱o̱ ga̱jma̱a̱ Dios (atraxnuu Miqueas 6:8). * Índo̱ Biblia naʼthí rí majngrui̱ga̱ʼ ga̱jma̱ʼ Jeobá nandoo gáʼthúu̱n rí maku̱ma̱ʼ xtayáá ikhaa, matanimbánii ikha ndrígóʼ ga̱jma̱ʼ matanimbaaʼ. Mbáa xa̱bu̱ bi̱ ndaʼyoo nguáthá eʼngo̱o̱ maʼni ndayóoʼ ma̱ndo̱ʼo̱o̱ má xúʼko̱ Jeobá rí mambáyúu. Á mu gaʼyee ninindxu̱u̱ xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ, ndiyóoʼ maraxu̱u̱ Jeobá á mu niriʼkhuu ikha ndrígóo. Nguáná mangáanʼ mbaʼyóoʼ muraʼwíí rí mingíjyúuʼ muʼni ga̱jma̱a̱ tséʼyáá májánʼ rí nandoo Jeobá muʼni. Mú á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ guabáanʼ munda̱ʼa̱a̱ Jeobá rí maxnúlúʼ ikha mu xúʼko̱ xuguáʼnu muʼni mbá dí raʼkhí wéñuʼ.

4. Ndiéjunʼ gúʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

4 Náa timbá artículo ndiʼyáá ndiéjunʼ nindxu̱u̱ rí ma̱ta̱ya̱a̱ nguáthá eʼngaʼ matani ga̱jma̱a̱ ndíjkha gíʼdoo numuu rí cristianos mani̱ndxu̱ún xa̱bu̱ gua̱bi̱nʼ. Mú ndiéjunʼ gándoo muʼni mu mbuʼyáá nguáthá eʼngulú muʼni rá. Ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gasngájma á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ rá. Guʼyáá ajtsú enii náa ma̱ndoo musngájma á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ guabáanʼ o na̱nguá (Prov. 11:2).

ÍNDO̱ NAXTIʼXKHU̱U̱ XÓO KUWÁANʼ

5, 6. Xú káʼnii nisngájma Barzilai rí ninindxu̱u̱ xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ rá.

5 Xú káʼnii kumulú índo̱ naxtiʼkhuu xóo kuwáanʼ o ñajunʼ rí kuaʼdáá, ikhí gasngájma á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ guabáanʼ o na̱nguá. Ma̱ndoo majmañulúʼ ga̱jma̱a̱ numuu xkri̱da ndrígóo Barzilai, bi̱ nimbáxu̱u̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ rey David. Índo̱ Barzilai nigiʼdoo 80 tsiguʼ, David niʼthúu̱n rí maʼga̱ mu maxtáa náa goʼwóo rey. Barzilai ndiʼyoo dí rígi̱ ra̱ʼkhá tháán mba̱a̱ gamajkhu. Mú ikhaa niʼthí rí maʼga̱ xa̱bu̱ bi̱ mbiʼyuu Kimham, mbáa ikhaa ninindxu̱u̱ a̱ʼdióo (2 Sam. 19:31-37).

6 Náa numuu rí Barzilai táʼndoo maʼga̱ náa goʼwóo David rá. Lá na̱nguá nindoo magiʼdoo ñajunʼ o numuu rí nindoo maxtáa májánʼ xáʼ. Na̱nguá. Barzilai tagruigú numuu rí ninindxu̱u̱ xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ. Ndiʼyoo rí nánguá eʼngo̱o̱ maʼni xóo nákha ginii (atraxnuu Gálatas 6:4, 5). * Mangáanʼ gíʼmaa manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ xóo Barzilai. Nandulúʼ muxnáá rí itháan májánʼ Jeobá ki xóo muʼni rí nandulúʼ ikháanʼ o mbuʼyáá á mu mbríguáanʼ gajmiúlú eʼwíínʼ. Rígi̱ gíʼdoo itháan numuu ki xóo muguaʼdáá mbá ñajunʼ kiejunʼ o majmaʼniáanʼ wéñuʼ (Gál. 5:26). Á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ guabáanʼ, muñajunʼ mbóó gajmiúlú a̱ngiu̱lú mu mbuʼyamajkuíí Jeobá ga̱jma̱a̱ mumbáñuun eʼwíínʼ (1 Cor. 10:31).

7, 8. Xú káʼnii embáyulú rí manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ wabaʼ ráʼ.

7 Mbáa maʼniulú mingíjyúuʼ manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ índo̱ nundrígú i̱ʼwáʼ ñajunʼ. Índo̱ guraʼníí rígi̱ ma̱ndoo mambáyulúʼ xkri̱da ndrígóo Nehemías. Índo̱ ndiʼyoo rí xa̱bu̱ bi̱ kuwa náa Jerusalén niguáʼdáá wéñuʼ xkujndu, nindo̱ʼo̱o̱ Jeobá rí mambáyúu (Neh. 1:4, 11). Ga̱jma̱a̱ Jeobá niriʼña̱a̱ rí nitajkháan. Xú káʼnii rá. Rey Artajerjes nigíʼ Nehemías xóo Xa̱bu̱ Ñajunʼ náa Jerusalén. Maski ajndu Nehemías nigiʼdoo wéñuʼ ga̱jma̱a̱ nigiʼdoo wéñuʼ tsiakii, tákumu̱u̱ kaʼyaminaʼ ikháá. Ndiyáaʼ ikhaa ndrígóo Jeobá ga̱jma̱a̱ niguxnuu má xúʼko̱ Xtángoo ndrígóo (Neh. 8:1, 8, 9). Maski ajndu niʼtáñajúúnʼ mbaʼin xa̱bu̱, nditháan tájmuu mu mambáyuminaʼ ikhaa o maʼni gíníi eʼwíínʼ (Neh. 5:14-19).

8 Á mu nundrígú itháan ñajunʼ o nuxnulu imbo̱o̱ ñajunʼ rí muʼni gíʼdoo rí manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ xóo Nehemías. Rí mbuʼyáá nguáthá eʼngulú muʼni mambáyulúʼ mu xúʼni̱ i̱ndó rí nájmáanʼ muʼni ikháanʼ. Xú káʼnii gándoo gúʼyáá á mu mbáa cristiano nagíʼdu̱u̱ naku̱mu̱u̱ kaʼyaminaʼ ikháá xá. Mbá xkri̱da, mbáa bi̱ kayá edxu̱u̱ ma̱ndoo maʼnimbánuu xkujndu rí asndu xándo̱ʼo̱o̱ Jeobá rí mambáyúu. O mbáa rí ikháanʼ ma̱ndoo maraʼwíí rí maʼni ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á ma̱ndo̱ʼo̱o̱ Dios rí maʼni tsajkurámááʼ rí niraʼwíí maʼni. Mú mbáa cristiano bi̱ ndaʼyoo nguáthá eʼngo̱o̱ maʼni tsékumu̱u̱ kaʼyaminaʼ ikhaa maski ajndu naʼni mbá rí niʼni má mbaʼa nuthu. Narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n rí xándoo maʼni mbríguu rí najmañuu naʼni ga̱jma̱a̱ rí naʼni Jeobá (atraxnuu Proverbios 3:5, 6). * Náa numbaaʼ rígi̱, mbaʼin xa̱bu̱ i̱ndó nuni rí nandún ikhiin ga̱jma̱a̱ nakumu̱ún rí itháan guáʼdáá numún ikhiin ki xóo eʼwíínʼ. Mú xa̱bi̱i̱ Jeobá na̱nguá ni̱ndxu̱lú xúʼko̱ kaʼnii. Tsékumulú rí ñajunʼ rí nuʼni naʼni rí manindxu̱lúʼ itháan májánʼ náa congregación o náa guʼwúlú. Rí phú guʼni, gudrigú ñajunʼ náa xuajñu Dios ga̱jma̱a̱ guñajunʼ mbá jnduʼ gajmiúlú a̱ngiu̱lú (1 Tim. 3:15).

ÍNDO̱ EʼWÍÍNʼ NUTANUMULÚ O NUXNULU GAMAJKHU

9, 10. Xú káʼnii embáyulú rí manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ índo̱ eʼwíínʼ nutanumulú rá.

9 Índo̱ nutanumulú eʼwíínʼ, ma̱ndoo maʼni gawúnlú wéñuʼ. Rígi̱ nigíʼnuu mbáa a̱ʼgu̱ bi̱ nigumbiʼyuu Ana. Maski ajndu ajmbio̱o̱ nindoo kaʼyoo wéñuʼ, mú ikhaa nixtáa gíná numuu rí nindoo magiʼdiin e̱ji̱n. Ma̱ngaa, imba̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ ajmbio̱o̱ nitsíjmaa xúgíʼ mbiʼi. Mbá mbiʼi rí Ana xtáa gíná wéñuʼ, ni̱jkha̱ gaʼtájkáan náa tabernáculo. Ikhí, bi̱ kayá edxu̱u̱ náa dxajkun bi̱ nigumbiʼyuu Elí ndiʼyoo rí xtáa rambiyaʼ ga̱jma̱a̱ niʼthí rí ikhaa najnga̱a̱. Mbáa Ana nigawúunʼ wéñuʼ, mú niriʼñuu Elí ga̱jma̱a̱ gamajkhu. Nda̱wa̱á ikhaa niʼtájkáan ga̱jma̱a̱ nisngájma rí nigiʼdoo fe náa Jeobá ma̱ngaa rí nindoo kaʼyoo (1 Sam. 1:5-7, 12-16; 2:1-10).

10 Rí mbuʼyáá nguáthá eʼngulú muʼni mambáyulúʼ “gaʼngaʼ atani ga̱jma̱ʼ dí ra̱májánʼ índo̱ natani rí májánʼ” (Rom. 12:21). Numbaaʼ rígi̱ rí naʼtáñajunʼ Gixa̱a̱ rígá dí ra̱májánʼ wéñuʼ. Ikha jngó ragíʼmaa maʼniulú tsiánguá á mu eʼwíínʼ nuniulú dí ra̱májánʼ. Gajkhun má dí rígi̱ maʼni rí makiʼnáanʼ wéñuʼ mu ragíʼmaa muniʼñáʼ maʼga̱ kaguáanʼ muʼni rí eyulú (Sal. 37:1). Mbáa maʼni rí makiʼnáanʼ itháan á mu ndxájulú xtáa náa congregación. Á mu nuguáʼnii rígi̱, guʼyaridáá xkri̱da ndrígóo Jesús. Náa Biblia naʼthí rí índo̱ xa̱bu̱ sia̱nʼ nuta wéñiʼ Jesús, ikhaa nda̱a̱ rí eʼthúún. Rí phú naʼni, “ikhaa niniñuʼ xúgíʼ náa ñawúunʼ bi̱ naʼtáñajunʼ jmbu” (1 Ped. 2:23). Jesús ninindxu̱u̱ mbáa xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ ga̱jma̱a̱ nikumu̱u̱ kaʼyoo Jeobá ma̱ngaa rí ikhaa maʼnimbánuu asndu xú káʼnii má dí raʼkhí (Rom. 12:19). Mangáanʼ gíʼmaa manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ ga̱jma̱a̱ ragíʼmaa muʼniu̱u̱n “dí ra̱májánʼ” (1 Ped. 3:8, 9).

11, 12. a) Xú káʼnii gándoo manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ á mu xa̱bu̱ nuxnulu gamajkhu rá. b) Á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ guabáanʼ, xú káʼnii xtíin gaguʼwúnlú ga̱jma̱a̱ xóo gúʼni rá.

11 Rí mbuʼyáá nguáthá eʼngulú muʼni masngájma xú káʼnii ni̱ndxu̱lú índo̱ xa̱bu̱ nuxnulu wéñuʼ gamajkhu. Rígi̱ rí nigíʼnuu Ester. Ikhaa ninindxu̱u̱ mbáa a̱ʼgu̱ bi̱ mitsiʼyáa wéñuʼ náa Persia. Mbá tsiguʼ ikhaa niñewa̱a̱n wéñuʼ ga̱jma̱a̱ nikhánaa thana rí maʼni mitsiʼyáa gajmíi̱n eʼwíínʼ wa̱ʼxa̱ʼ bi̱ nunimi̱jna̱ mu rey ma̱ndoo kaʼñún. Mú rey niraʼwíí Ester mu mani̱ndxu̱u̱ reyna. Ester nigruigú mbaʼa rí májánʼ, mú tandxaʼwáminaʼ índo̱ ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa. Ninindxu̱u̱ má xúʼko̱ mbáa a̱ʼgu̱ gua̱ba̱ʼ, májánʼ xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ gamajkuii (Est. 2:9, 12, 15, 17).

Lá xtíin rí nuʼgíʼ nasngájma rí nduʼyamajkuíí Jeobá ga̱jma̱a̱ eʼwíínʼ, o nasngájma rí na̱nguá ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ guabáanʼ rá. (Atayáá kutriga̱ 12.)

12 Á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ guabáanʼ, xtíñúlú ga̱jma̱a̱ xóo muʼni masngájma rí nduʼyamajkhún eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ rí nduʼyamajkumijna mangáanʼ. Ragíʼmaa muʼni mbaʼumíjna̱ o muʼni rí xa̱bu̱ maguanún tsiánguá, nandulúʼ maguaʼdáá “mbá espíritu gua̱ba̱ʼ a̱jkiu̱u̱n” (atraxnuu 1 Pedro 3:3, 4; * Jer. 9:23, 24). Á mu na̱nguá ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ guabáanʼ, rí xóo eʼthá ga̱jma̱a̱ rí xóo eʼni gasngájma nda̱wa̱á rí endxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numulúʼ. Mbá xkri̱da, lá nuʼni rí eʼwíínʼ mundxa̱ʼwa̱a̱ edxu̱ún rí itháan kuaʼdáá numulúʼ numuu ñajunʼ rí nuʼni, rí nduʼyáá o numún xa̱bu̱ bi̱ nuniʼnúnʼ ráʼ. O nuʼgíʼ nuʼni rí eʼwíínʼ mundxaʼwamíjna̱ rí niʼni mbóo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu, maski ajndu eʼwíínʼ nimbayúlú ráʼ. Gundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu Jesús. Ikhaa ma̱ndoo maʼni rí xa̱bu̱ maguanún tsiánguá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ rí nijmañuu. Mú táʼni xúʼko̱ kaʼnii. Rí phú niʼni, niʼthí má xúʼko̱ rí na̱ʼkha̱ náa Ajngá rawunʼ Dios numuu rí ikhaa táʼndoo rí xa̱bu̱ muni mba̱a̱. Jesús nindoo má xúʼko̱ rí xa̱bu̱ muni mba̱a̱ Jeobá (Juan 8:28).

ÍNDO̱ NURAʼWÍÍ RÍ MUʼNI

13, 14. Xú káʼnii gambáyulú rí manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ mu muraʼwíí májánʼ dí muʼni rí rá.

13 Mangáanʼ gíʼmaa manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ índo̱ nuraʼwíí rí muʼni o índo̱ eʼwíínʼ nuraʼwíí rí muni rí maʼni gawúnlú mangáanʼ. Índo̱ apóstol Pablo na̱jkha̱ náa kamba̱a̱ Jerusalén mu maʼnimbánuu mbá ñajunʼ rí Jeobá nixnúu maʼni, niguanúu náa xuajen Cesarea. Ikhí mbáa gaʼyee bi̱ nigumbiʼyuu Ágabo niʼthúu̱n rí á mu na̱jkha̱ náa Jerusalén murugua̱a̱. Ga̱jma̱a̱ mbáa asndu muxiyáa. Maski ajndu a̱ngiu̱lú nitháán Pablo rí xáʼga̱ náa Jerusalén mu ikhaa niraʼwíí maʼga̱. Ikhaa táʼni rígi̱ numuu rí nikumu̱u̱ kaʼyaminaʼ ikhaa. Pablo niʼngo̱o̱ ndiʼyoo nguáthá eʼngo̱o̱ maʼni ga̱jma̱a̱ nikumu̱u̱ káxi̱ kaʼyoo Jeobá. A̱ngiu̱lú mangiin ninindxu̱ún xa̱bu̱ gua̱bi̱nʼ. Ikha jngó niniñaaʼ maʼga̱ Pablo ga̱jma̱a̱ túrikháá (Hech. 21:10-14).

14 Maski ajndu tséʼyáá o xáʼngulú gurikháá rí marigá nda̱wa̱á, rí manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ mambáyulúʼ muraʼwíí muʼni rí májánʼ. Mbá xkri̱da, mbáa kuwáanʼ ru̱ʼni̱ ñajunʼ Jeobá káxi̱. Mbáa nuraximíjna̱ á mu naʼniulú nandii o á mu anu̱lú nandoo kháñuun ga̱jma̱a̱ nda̱ñúnʼ rí mumbáñuun. Ma̱ngaa ma̱ndoo maxmiéjunʼlú xú káʼnii gakuwáanʼ índo̱ gaganiáanʼ. Maski ajndu muʼtájkáan ga̱jma̱a̱ numuu rí naʼni maxmiéjunʼlú ga̱jma̱a̱ mundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱, xándoo gúʼyáá xú káʼnii guʼnimbaníí xúgíʼ (Ecl. 8:16, 17). Á mu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ guabáanʼ ga̱jma̱a̱ nakumulú kuʼyáá Jeobá, mbuʼyáá nguáthá eʼngulú muʼni, mbuʼyáá májánʼ xkujndu ndrígúlú ga̱jma̱a̱ munda̱ʼa̱ xtágabu. Ga̱jma̱a̱ munda̱ʼa̱a̱ Jeobá rí maxnúlúʼ ikha. Nda̱wa̱á muʼnimbaníí xóo má ikha rí naxna̱ʼ xi̱ʼ kaʼwu (atraxnuu Eclesiastés 11:4-6). * Jeobá maʼni tsajkurámuʼ rí guraʼwíí muʼni o ma̱ndoo mambáyulúʼ muriʼkhuíí awan rí kuaʼdáá (Prov. 16:3, 9).

XÚ KÁʼNII GÁNDOO MANINDXULÚ ITHÁAN XA̱BU̱ GUABÁANʼ RÁ.

15. Xú káʼnii embáyulú manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ rí mundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá rá.

15 Xú káʼnii gándoo manindxu̱lúʼ itháan guabáanʼ bi̱ ni̱ndxu̱lú xa̱bi̱i̱ Dios rá. Guʼyáá a̱jkhu̱ enii xóo gándoo muʼni. Timbáa, gíʼmaa mundxaʼwamíjna̱ náa Jeobá. Gundxaʼwamíjna̱ májánʼ xú káʼnii xa̱bu̱ nindxu̱u̱ Dios. Índo̱ nduʼyáá xú káʼnii nindxu̱u̱ nduʼyáá rí ikháanʼ majkiáanʼ wéñuʼ ga̱jma̱a̱ tséʼyáá wéñuʼ (Is. 8:13). Garmáʼáan a̱jkiu̱lú rí nuʼni ñajunʼ Dios bi̱ gíʼdoo Xúgíʼ tsiakii, raʼkháa mbáa ángel o mbáa xa̱bu̱ numbaaʼ. Rí mundxaʼwamíjna̱ rígi̱ mambáyulúʼ manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ ga̱jma̱a̱ mbuʼyáá rí Jeobá kaʼyoo maʼtáñajunʼ (1 Ped. 5:6).

16. Xú káʼnii embáyulú manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ rí mundxaʼwamíjna̱ rí Jeobá nandoo kaʼyulú rá.

16 Rí maʼni a̱jma̱ rí ma̱ndoo muʼni mu manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ dí mundxaʼwamíjna̱ rí Jeobá ra̱ʼkhá tháán eyoo kaʼyulú. Pablo niʼthí rí bi̱ kuwa náa congregación ni̱ndxu̱ún xóo mbá xuyuʼ xa̱bu̱. Jeobá niʼni rí mámbá rí kagujtuminaʼ náa xuwiʼ magiʼdoo mbá ñajunʼ rí phú gíʼdoo numuu (1 Cor. 12:23, 24). Jeobá ndaʼyoo rí kuaʼdáá wéñuʼ numulúʼ. Ikha jngó tséʼñu náa kuwáanʼ ru̱ʼni̱ ñajunʼ. Jeobá tséʼni mbriguáanʼ gajmiúlú eʼwíínʼ ga̱jma̱a̱ nandoo kaʼyulú maski ajndu nuxuʼdámíjná aʼkhá. Índo̱ nduʼyáá rí ikha nandoo kaʼyulú naʼni makuwáanʼ tsímáá.

17. Náa numuu rí nambáyulúʼ mbuʼyáá rí májánʼ eni eʼwíínʼ rá.

17 Rí maʼni ajtsú rí mambáyulúʼ mu manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ rí mbuʼyáá rí májánʼ rí nuni eʼwíínʼ, xóo eʼni Jeobá. Náa numuu nambáyulúʼ muʼni rígi̱ rá. Raʼkháa rí mundxaʼwamíjna̱ i̱ndó ga̱jma̱a̱ numulúʼ o muʼthúún eʼwíínʼ rí muni, mundu̱ʼu̱u̱n xtágabu ga̱jma̱a̱ muʼnimbulúʼ rí guthi (Prov. 13:10). Ma̱ngaa, rí mbuʼyáá rí májánʼ rí nuni a̱ngiu̱lú maʼni maʼdxulú índo̱ gundrígú mbá ñajunʼ kiejunʼ. Ma̱ngaa muxnáa núma̱aʼ Jeobá rí naniñuʼ muñajunʼ mbóó gajmiúlú a̱ngiu̱lú (1 Ped. 5:9).

18. Xú káʼnii gándoo muʼsngáá conciencia ndrígúlú mu manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ rá.

18 Rí maʼni a̱jkhu̱ rí ma̱ndoo muʼni mu manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ rí muʼsngáá conciencia ndrígúlú ga̱jma̱a̱ ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Ikha rígi̱ naʼsngúlú ndiéjunʼ endxa̱ʼwáminaʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ rí naku̱mu̱u̱. Índo̱ najmañulúʼ mbuʼyáá xúgíʼ xó má eʼyoo Jeobá, ma̱ndoo muraʼwíí rí naniguʼ ikhaa. Á mu nuʼnigajmaa, nuʼtajkháan ga̱jma̱a̱ nuʼgíʼ nuʼni rí ejmañulú, conciencia ndrígúlú maʼni itháan májánʼ ga̱jma̱a̱ mundxaʼwamíjna̱ ginii numún eʼwíínʼ (1 Tim. 1:5). Á mu nuʼni xúgíʼ rígi̱, Jeobá naʼthí mambáyulúʼ manindxu̱lúʼ májánʼ cristianos ga̱jma̱a̱ manindxu̱lúʼ má xúʼko̱ xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ (1 Ped. 5:10).

19. Ndiéjunʼ gambáyulú manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ xúgi̱ ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á rá.

19 Lá narmáʼáan a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ numuu xa̱bu̱ gaʼyee bi̱ na̱ʼkha̱ náa Judá bi̱ niʼthá ga̱jma̱a̱ numuu náa nagi̱ʼdu̱u̱ artículo ráʼ. Ikhaa nikháñu ga̱jma̱a̱ nánguá nimbáxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ Jeobá numuu rí tánindxu̱u̱ xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ. Mú rí muʼnigajmaa xkri̱da ndrígu̱ún xa̱bi̱i̱ Jeobá bi̱ ninindxu̱ún jmbiin mambáyulúʼ mu manindxu̱lúʼ mbáa xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ maski ajndu mingíjyúuʼ. Tséʼniuu má nguáthá má mbayuuʼ kuwáanʼ ru̱ʼni̱ ñajunʼ Jeobá, itháan gíʼmaa makumulúʼ kuʼyáá (Prov. 8:13). Tséʼniuu má xú káʼnii kuwaanʼ, gajgruigulú gajmiúlú Dios. Rígi̱ rí itháan gíʼdoo numuu. Ikha jngó, guʼnimi̱jna̱ mu muʼni xúgíʼ rí nijmañulúʼ náa artículo rígi̱. Xúʼko̱ manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ guabáanʼ ga̱jma̱a̱ majngruigulú gajmiúlú Jeobá kámuu mbiʼi.

^ párr. 3 Miqueas 6:8: “Ikhaa niʼtháanʼ, oh xa̱biya̱, rí ñajunʼ májánʼ. Ndiéjunʼ enda̱ʼa̱ʼ Jeobá rí matani ikháánʼ rá. ¡I̱ndó matani rí jmbu, rí nditháan xátatsiʼñáʼ ga̱jma̱a̱ gani̱ndxa̱ʼ xa̱bu̱ gua̱ba̱ʼ índo̱ gajngruigaʼ ga̱jma̱ʼ Dios!”.

^ párr. 6 Gálatas 6:4, 5: “Mú mámbáa gáʼyoo rí naʼni, ga̱jma̱a̱ xúʼko̱ maʼdxuu ga̱jma̱a̱ numuu rí naʼni ikhaa, ga̱jma̱a̱ xambríguminaʼ gajmíi̱n eʼwíínʼ. Numuu dí mámbáa kaʼyoo maʼnimbánuu ñajunʼ rí kaʼyoo”.

^ párr. 8 Proverbios 3:5, 6: “Ga̱ku̱ma̱ʼ xtayáá Jeobá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkia̱nʼ, xáku̱ma̱ʼ i̱ndó dí na̱ʼkha̱ náa edxa̱ʼ ikháánʼ. Xúgíʼ dí gátani garmáʼáan a̱jkia̱nʼ gáʼni Jeobá, ikhaa má gáʼni jmbu kamba̱a̱ʼ”.

^ párr. 12 1 Pedro 3:3, 4: “Xátatsiʼñáʼ rí xóo etanirataminaʼ makujmaa rí mbájniin, xóo rí mataxtígúu edxa̱ʼ, rí matanirataminaʼ ga̱jma̱a̱ oro ma̱ngaa xtíin rí minumuu wéñuʼ, gíʼmaa mani̱ndxu̱u̱ mbáa xa̱bu̱ bi̱ xóo mijngo̱ʼo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n rí xáʼchúu rí maʼnirataminaʼ ga̱jma̱a̱ mbá espíritu gua̱ba̱ʼ a̱jkiu̱u̱n, rí gíʼdoo numuu náa inuu Dios”.

^ párr. 14 Eclesiastés 11:4-6: “Bi̱ xtáa rayejngoo giñánʼ xáʼdu ga̱jma̱a̱ bi̱ xtáa raʼyoo du̱u̱n xáguxi̱i̱. Xó má tsítayáá xóo eʼni espíritu náa itsu̱u̱ ada̱ bi̱ kua̱ʼa̱a̱n náa awúu̱n ru̱dúu̱, xúʼko̱ tsítayáá rí naʼni Dios gajkhun, bi̱ naʼni xúgíʼ. Rí miʼcha̱ atadu tsígáʼ, ga̱jma̱a̱ asndu wakhííʼ xáyáa xa̱ʼ; numuu rí tsítayáá náa mínaʼ gakráʼáan, gi̱jyooʼ o ñuʼún, o mbáa nájma̱ má mani̱ndxu̱u̱ májánʼ”.