Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Yilaŋuŋ Sɛkalaya Che Woŋ, Mɛɛ Ŋ Piiliaŋ Num Yɛ

Yilaŋuŋ Sɛkalaya Che Woŋ, Mɛɛ Ŋ Piiliaŋ Num Yɛ

“La miiŋgu ya o ibuŋ, ya bɛɛ mi muli hɔlaa niaa naa nya chua.”—SƐKALAYA 1:​3.

CHONDOŊ: 89, 86

1-3. (a) Teleŋ Sɛkalaya kandu sɔɔŋ nɔ le yɔŋnɔŋndo woŋ dimioo wo, yɛɛ wa yɛ wanaa Chɛhowaa yɔŋnɔŋndo? (b) Le yɛɛ Chɛhowa dimullɛ wanaa nduaa le ma miiŋgu ndu o ibuŋ?

YAU simbulaa cho hiŋnɔŋndo o hueiye niŋ, wana lanɔɔ cho o kambɛiyo niŋ, nduyɛ mi waŋ laanduaa a ŋiɔɔŋ wa helɔɔ o hueiye niŋ a kumbaŋndaŋ naŋ chaa kowɔɔ ni. Yilaŋuŋ kɔndɔfili Sɛkalaya che woŋ, ŋtiŋ muŋ ni. (Sɛkalaya 5:​1, 7-9) Le yɛɛ Chɛhowa ndoo ke yɛ wana suaa le ndu wo yilaŋuŋ kɔndɔfilloŋ muŋ? Yɛɛ wa yɛ Isɔluɛiya yɔŋnɔŋndo a teleŋ koŋ? Nduyɛ tɔnɔ yɛɛ naŋ sɔla yɛ o yilaŋndoŋ muŋ niŋ hau?

2 A wɔsi 537 tuupa mi Chiisu vialuŋ, wanaa Chɛhowaa wa bɔɔ a nyaale. A wa o chɛleŋ niŋ Babilɔŋ le wɔsilaŋ 70, kɛ a sɔla niko malɔɔ! A wa bɔɔ a kɔl kɛndɛ le miiŋgoo Chulusɛlɛm le ma kɔ taŋgul maaŋndo nduyɛ ma wa Chɛhowa piɛiyo loŋ. Wɔsioo opilɛ okoŋ kɔɔli, mi Isɔluɛiya kila chiyii maaŋndo. Waŋnda wa bɔɔ a nyaale, a wa “deŋi kɔl kɛndɔɔ” nduyɛ “bɔɔluu bɛndoo koni wana ndu oo tuɛi kɔɔli kɔɔli ni.” (Ɛsilua 3:​10-13) Kɛ wali taŋgulaa wa hiouwɔɔ lachi a simullo sɔlaa kpeekpei. Mi hei tɛɛmbuu Isɔluɛiya kɔllo tau nduyɛ ma mal pɛŋ maaŋndo taŋgullo. Okoŋ, ma muliŋ chiɛila ndalaŋ taŋgullo a chiɔɔŋ ndaŋ tosaa. Wɔsioŋ tɔ a ŋɔmpum okoŋ kɔɔli, maaŋ Chɛhowaa ndoo chuu wɔ taŋgul te. Ndaa nɔ ma loonuŋ wanaa Mɛlɛkaa le ma miiŋgu Chɛhowa o ibuŋ nduyɛ ma pɛŋgi yiyaŋndo a ndapila okɔɔ. Chɛhowa ndoo yeema nda ma piɛi ndu a dialluŋ fulaa vɛlɛ a kɔl sikpaa.

Mi Chɛhowa chɛl piɛile naaleŋ te o yɔŋ pɛ miŋ piɛi ndu a kɔl naa kpou

3 O wɔsi 520 niŋ, mi Chɛhowa viam wana suaa le ndu wo Sɛkalaya, le mbo mala waŋnda haa ma loonuŋ le sabu Chɛhowa soli nda o chɛleŋ niŋ Babilɔŋndo. I cho bɔɔ suɛi sɔvɛ le sinaa maa diola Sɛkalaya laŋ la sim ni, “Mi Chɛhowa Loonuŋ.” Mi che bɛɛ mi Isɔluɛiya puɛɛnuŋ nyɛ Chɛhowa tosa le nda wo, kɛ o wa wɔ loonɔŋndo a nda. (Nuawɔ Sɛkalaya 1:​3, 4.) Mi Chɛhowa mɛi lediom maa o cho nda mala ma miŋgi piɛile tonyaleŋ. Kɛ mbo sila nda vɛlɛ maa o cho piɛile nda leŋ chɛlɔɔ te o yɔŋ pɛ ma piɛi ndu a kɔl ndaa kpou. Ŋ yaasiaŋndɔ yilaŋii ŋɔmpum a i ŋɔmmɛu Sɛkalaya che woŋ. Ŋ cho pɛɛku mɛɛ Chɛhowa dɛɛniaa Isɔluɛiya yɛ, nduyɛ a mɛɛ yilaŋuŋ muuŋ ndoŋ mala naa hau yɛ.

MƐLƐKA CHO HUNƆƆ WANAA TOSA VIILEŊNDA TƐƐMBUU

4. Yɛɛ Sɛkalaya ndoo che yɛ o yilaŋii ŋɔmpumnde niŋ? Le yɛɛ poonyiaa wa yɛ kpeŋgoŋ muuŋ fau o yau simbulaa choo? (Tofa fotuei 1 o peele naŋ kandu leŋ choo.)

4 Sɛkalaya bolle 5 kanduŋ a yilaŋii kɔndɔfile okɔɔ. (Nuawɔ Sɛkalaya 5: 1, 2.) Mi Sɛkalaya cha yau simbulaa hiŋnɔŋndo o hueiye niŋ. Yau simbulaa hoo bandii nduɛi ndii wa le mɛtɛlɛlaŋ 9 (nɛiyo 30) nduyɛ bundɔɔ wa le mɛtɛlɛlaŋ la hiɔɔlu a tɛndaa tɛɛŋ (nɛiyo 15). Yau simbulaa hoo wa o kumbiaa, nduyɛ yooŋgoo wa o poonyiaa lechoo. (Sɛkalaya 5:​3) Yooŋgu kala kalaa o wa ni a tambei okɔɔ. O sindɔɔ niŋ, kpeŋgei ipilɛ koni waŋnda ndaa poonyiaa o yau simbulaa choo ni. Kɛ le mɛɛ yooŋgoo hoo wa o sɔvɛ yɛ, ma poonyiaa kpeŋgoŋ muuŋ fau o yau simbulaa hoo choo.

Kilisiɔŋnda nɔ ma kpakpala viile kɛ kɛ fee (Tofa pɛlta 5-7)

5, 6. Vɛɛ Chɛhowa yiyaŋ yɛ a viile kɛ kɛ?

5 Nuawɔ Sɛkalaya 5:​3, 4Waŋchieeya kpou nɔ ma dɔunuŋ kona o Mɛlɛka lo le kaala ndalaŋ. Tonya kpeekpei hei cho le wanaa Chɛhowaa ni, kanifuule, diola ndɔlaŋ la cho nda choo. A kaala ndu, nduyɛ a sina maa mi viileŋ le ke diola ndɔlaŋ siɔmbulaŋ. (Pulɔwaa 30:​8, 9) Mi waŋnda apum yiyaŋ maa te a nɔ pɛ sabu kɛndɔɔ, o ve suɛi wɔɔŋ le viileŋ tosaa le. Kɛ mɛɛ mɛɛ sabu koŋ wa o kɛndɛ, wana chiimbuu wo chɔm maa yeemɛi nduɛi ikaayioo hiou wa i sɔvɛ mbo hiau Chɛhowa, diola Ndɔlaŋ, a sawa Ndɔɔ.

6 A loonuŋ pa maa mi Sɛkalaya 5:​3, 4 dimi maa sendioo cho luɛiyɔɔ “o chiɛila viiya niŋ” nduyɛ maa sendi koŋ o cho “lo o chiɛi koŋ niŋ haaa mi chiɛi koŋ o piɔl”? Lelaŋ, Chɛhowa nɔla mbo chɔɔmuu nduyɛ mbo kɔɔsa dɛnɛ wɔɔŋ kɛ kɛ cho yɔŋnɔŋndo wanaa nduaa tɛɛŋ. O yɔŋ bɛɛ mi wana cho viileŋ ndo wa polisiiya vioŋnɔŋndo, wanaa chua ndu o baalaa niŋnda, bɛnduaa kundaa, ɔɔ wanaa velu ndu wa, o nɔla mbo veŋnuŋ Chɛhowa le. Mɛlɛka cho tosa a sabu le mbo chɔɔmuu viile kɛ kɛ cho yɔŋnɔŋndo. (Hibuluiya 4:​13) Ŋ hɛnaŋ bɔɔ le waa latulu a wanaa cho kindiŋndo le sandei chɔmndo “o nɛi o nɛi niŋ” nda!—Hibuluiya 13:​18.

7. Vɛɛ naŋ kpakpala yɛ sendi yau simbulaa cho hiŋnɔŋndo o hueiye niŋndo?

7 Chɛhowa hɛnaŋ a viile kɛ kɛ le. Dikeŋnaŋ bɛndoo pila i cho le naa ni le sinaa sawala mandaala Chɛhowalaŋ le ikɛndɛi a iwɔɔŋnde. Nduyɛ mi hei chuu diola ndɔlaŋ tɔɔ kɛndɔɔ te ŋ diikuŋ ndaŋ pɛ. Te ŋ wa pɛ hei tosaa, ŋ nɔla miŋ kpakpala kpundɛ Chɛhowa tusi wanaa kɛɛ ndu diikɔŋndo wa choo wo.

LO O LEDIOM “LEPAA O LEPAA”

8-10. (a) Yɛɛ cho yɛ menaŋndo? (b) Menaŋ yɛɛ Sɛdikaya ndoo menaŋ yɛ mbo kɛɛ loo o lediom?

8 Okoŋ kɔɔli, yau cho hoo hiŋnɔŋndo o hueiye niŋndo yɔŋgu sila kala kalaa le wanaa “menaŋ” menaŋ lachoowaa o diola Mɛlɛkalaŋ niŋndo. (Sɛkalaya 5:​4) Menaŋndo cho ni, diomnde waŋndo dimi le chɔmndo maa nyɛ o cho dimioo wo cho tonya, ɔɔ buŋgɛi kala kalɛi chuaa maa o cho nyɔɔ pum tosa ɔɔ o cho tosa le.

9 Menaŋndo o diola Chɛhowalaŋ niŋ cho suɛi lamamɔɔ le. Ŋ sina hei a nyɛ yɔŋnuŋ Sɛdikaya wo, masa mɛɛlaa o Chulusɛlɛm niŋ. Mi Sɛdikaya menaŋ o diola Chɛhowalaŋ niŋ maa o cho masaa Babilɔŋ diikɔŋ. Kɛ Sɛdikaya lo o lediom te. Le saboo hoo, mi Chɛhowa dimi maa Sɛdikaya “cho lo o biyɔɔ niŋ Babilɔŋ mbo vi, kani fondole, le mɛɛ o tɛɛmbuu kpema nda yii nda wana siiŋguu ndu masaa wo yɛ, le mɛɛ o faŋaŋ o sendi o menaŋ o kpema koŋ yiiyo niŋ ndo choo yɛ.”—Isikiaa 17:​16.

10 Mi Masaa Sɛdikaya menaŋ o diola Mɛlɛkalaŋ niŋ, nduyɛ Chɛhowa ndoo yeema ndu mbo lo o lediom. (Koloniku Diiŋ Ndɔɔ 36:​13) Kɛ Sɛdikaya lo o lediom te. Nduyɛ, mbo nyuna Ichipi le ndu malaa mbo fula Babilɔŋ o ba bɛŋgu. Kɛ Ichipi nɔla ndu mala le.—Isikiaa 17:​11-15, 17, 18.

11, 12. (a) Buŋgɛi sɔvɛ sɔvɛ kuɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ chua? (b) Vɛɛ yɔŋgɔŋ naa piiliaŋ yɛ yoomu naa lepaa o lepaa?

11 Nyɛ yɔŋnuŋ Sɛdikaya wo pɛɛku naa maa mi Chɛhowa yaŋ nilaŋ o buŋgaŋ naŋ chua woŋ. Le miŋ nɛŋi ndu kɔl, ŋ nɔ miŋ lo o buŋgaŋ naŋ chua woŋ choo. (Sam 76:​11) Buŋgɛi sɔvɛ naŋ chua mbo hiau buŋgaŋ kpou ve cho yɔŋgɔŋ naa o Chɛhowa lo ni. Te ŋ yɔŋguŋ pɛ o ndu lo, mɛɛ ŋ chua buŋgɛi maa ŋ cho ndu piɛi mɛɛ mɛɛ la wa.

12 Vɛɛ naŋ lo yɛ o buŋgɛi naŋ chua o Chɛhowa lo ve choo? “Lepaa o lepaa” mi simulta pɔmbɔlaŋ a la bɛndaŋ la komal naa. Mɛɛ naŋ cho simultaŋ ndaŋ biyɔɔ yɛ cho chɔm mɛɛ chaŋyɛi nɛi cho ikala poŋ a Chɛhowa yɛ. (Sam 61:​8) Le taamaseliiyo, yɛɛ ŋ cho yɛ tosa te waŋndo naa baalaa ɔɔ o sukuu kandu pɛ i tɛfɛlɛkɛlɛɛ ve a num? A cho pa keŋ kpakpala nduyɛ ma chɔm maa a yeema ma diikuŋ Chɛhowa? (Pulɔwaa 23:​26) Ɔɔ te o wa yɛ maa numpilɛ kinɛi cho Chɛhowa piɛiyo o yuŋgu numndo niŋ ni? Baa a cho pa Chɛhowa nyuna le mbo mala num ma hiou lachi a sɔɔŋ tosaa o nɛi leKilisiɔŋndo choo? O bahawɛi kɛ kɛ ŋ wa pɛ niŋ, a cho pa Chɛhowa balikaa mello lepaa o lepaa le kaala ndɔɔ a nɛi ndɔ chɔmaa? A cho pa diomndaŋ veeloo o Baabuiyo niŋ lepaa o lepaa? O kpeekpei niŋ, miŋ chua buŋgɛi le sɔɔŋ muŋ tosaa teleŋ naŋ yɔŋguŋ o Chɛhowa lo wo. Te ŋ diikuŋ pɛ Chɛhowa nduyɛ miŋ piɛi ndu a kɔl naa kpou, mɛɛ ŋ chɔm maa ŋ kaala ndu nduyɛ le ndu naŋ cho ni. Nɛi yoomoo piɛile naaleŋ le cho ni. Nduyɛ le mɛɛ naŋ tiindaŋ o Chɛhowa niŋ yɛ, o mɛi lediom le naa chila kɛndɛ kɛndɛlaŋ kioo.—Ditɔnɔmii 10:​12, 13.

Taamaselii Chɛhowaa pɛɛku naa maa ŋ nɔ miŋ lo o lediom

13. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o yilaŋii ŋɔmpum Sɛkalaya che ve niŋ?

13 Yilaŋii ŋɔmpum Sɛkalaya ve mala naa le sinaa maa te ŋ kaala pɛ Chɛhowa, ŋ tosa viileŋ ɔɔ miŋ kɛɛ lo o lediom te. Ŋ pɛɛku vɛlɛ maa mi che bɛɛ mi Isɔluɛiya tosa biondɔŋ ndaŋ tau, kɛ mi Chɛhowa lo o lediom nduyɛ o mel wanaa nduaa le. Mbo bii bila maa a wa o teleŋ kala kalaa bɛŋgu nduyɛ yaamɔɔwa wa nda a balaa silɔ. Taamaselii Chɛhowaa pɛɛku naa maa ŋ nɔ miŋ lo o lediom. Nduyɛ ŋ nɔ tiindaŋndo maa o cho naa mala miŋ tosa hei. Nɛiyo opilɛ o Chɛhowa mala naa wo cho tiindaŋ o ke naa le chilaŋndo ni. O cho suŋ suŋ hunɔɔ dɛnɛ wɔɔŋndo kpou chii o chieeŋndo choo. Ŋ nɔla miŋ pɛɛku a tiindaŋndo hoo okɔɔ o yilaŋii cheleŋ Sɛkalaya che ve niŋ.

CHƐHOWA FAŊA WANA DƐNƐ WƆƆŊNDO

14, 15. (a) Yɛɛ Sɛkalaya ndoo che yɛ o yilaŋii ŋɔmmɛu ve niŋ? (Tofa fotuei 2 o peele naŋ kandu leŋ choo.) (b) Nɛɛnɛ wa yɛ wana lanɔ wa koŋ o kambɛiyo niŋndo? Le sabu yɛɛ maalikɛinɔɔ kinda yɛ kambɛiyo kpiŋ?

14 Mɛɛ Sɛkalaya che yau simbulaa hiŋnɔŋndo o hueiye niŋ, okoŋ kɔɔli, mi maalikɛinɔɔ dimul ndu aa, “Tofa wɔ choo choo.” Okoŋ, mi Sɛkalaya cha “kambɛiyo.” (Nuawɔ Sɛkalaya 5:​5-8.) Kambɛiyo hoo ndoo nɔ kumboo o tiilaŋ tiu nduyɛ a liiye ndaa toosiaa ndu ni. Mɛɛ nda kumbi kambɛiyo hoo, mi Sɛkalaya cha “wana lanɔɔ ichali o kambɛiyo hoo niŋ.” Mi maalikɛinɔɔ tɛɛsial Sɛkalaya maa wana lanɔ cho o kambɛiyo hoo niŋndo o sim le “dɛnɛ wɔɔŋndo.” Yiyaŋndɔ mɛɛ siooŋnde wa Sɛkalaya yɛ mɛɛ o che wana lanɔɔ hoo kindiŋndo le fulaa! Kɛ mi maalikɛinɔɔ keleŋa wana lanɔɔ hoo miŋgi o kambɛiyo niŋ, nduyɛ mbo kinda kpiŋ a kumbu ndɔ lusulɛiyo. Yɛɛ hoo sim yɛ?

15 Yilaŋnde hei ke naa tiindaŋndo maa Chɛhowa cho chɛlɔɔ le mi yɔŋ wɔɔŋ kɛ kɛ wa wanaa nduaa tɛɛŋ te. Te Chɛhowa che pɛ suɛi wɔɔŋnde, mbo tosa isɔɔ chɔ chɔ le ndi faŋaa. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 5:​12, 13) Mi maalikɛinɔɔ chɔm hei mɛɛ o keleŋa kumbu lusulɛiyo miŋgi o kambɛi koŋ choo.

Chɛhowa mɛi lediom le piɛile ndɔleŋ kɛsioo le diandaa walaŋ (Tofa pɛlta 16-18)

16. (a) Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ a kambɛiyo? (Tofa fotuei 3 o peele naŋ kandu leŋ choo.) (b) Kuɛɛ waŋ laanduaa lakumbaŋnda ndaa kuɛ yɛ a kambɛiyo?

16 Okoŋ kɔɔli, mi Sɛkalaya cha waŋ laanduaa a ŋiɔɔŋ. Ndaa nɔ kumbaŋndaŋ la kala kala naŋ chaa kowɔɔ ni. (Nuawɔ Sɛkalaya 5:​9-11.) Waŋ laanduaa haa wa teŋgeŋ a wana lanɔ dɛnɛ wɔɔŋ wa o kambɛiyo niŋndo. Mi waŋ laanduaa haa chua kambɛi “dɛnɛ wɔɔŋndo” wa hoo leniŋndo kau a kumbaŋnda ndala kpaayalaŋ, ma helnuŋ a ndu choo choo. Kuɛɛ ndaa kuɛ yɛ a ndu? Ma kua a kambɛiyo hoo o lɛŋnde “Babilɔŋndeŋ niŋ.” Le yɛɛ ndaa kuɛ yɛ a ndu loŋ?

17, 18. (a) Le yɛɛ Babilɔŋ wa yɛ fondaŋ kpeekpeiyo le “dɛnɛ wɔɔŋndo”? (b) Yɛɛ ŋ nɔ yɛ kɔl sikpaa le tosaa?

17 Mi Isɔluɛiyaa wa a teleŋ Sɛkalaya wo wa bii bila le sabu ndoo bɛnda le kɔlaŋ a “dɛnɛ wɔɔŋndo” Babilɔŋndo. Ndaa sina maa chiee wa o piaa cha a dɛnɛ wɔɔŋndo, sɔɔŋ nɔɔlɛiyoŋ, vɛlɛ a piɛile lachoowaleŋ ndo Babilɔŋ wa ni. Lepaa o lepaa, Sɛkalaya a Chuwaa wa loŋ nda wa kindiŋndo le kaala wanaa ve Mɛlɛka piɛi le wa kpakpalaa. Lelaŋ, yilaŋnde hei ke naa tiindaŋndo maa Chɛhowa cho piɛile ndɔleŋ kɛsi le diandaa walaŋ.

18 Mi yilaŋnde hei loonuŋ vɛlɛ Chuuwa maa nda bɛɛ ndaa nɔ kalaŋndo le piɛile ndalaŋ kɛsioo le diandaa. Dɛnɛ wɔɔŋndo nɔ mbo wa wanaa Mɛlɛkaa tɛɛŋ te, nduyɛ o ve niŋ nda tɛɛŋ te. Hau, Chɛhowa hiŋ a naa o kɔɔna ndɔ diandaa niŋ, naa o cho naa mandaa nduyɛ miŋ wa kaala ndɔɔ sinaŋndo wa. Naa kpou nɔ kalaŋndo le kɔɔna ndɔɔ kɛsioo o diandaa. Dɛnɛ wɔɔŋndo nɔ mbo wa wanaa Chɛhowaa tɛɛŋ te.

WANAA DIANDAA KE CHƐHOWA BƐƐLEŊ

19. Yɛɛ yilaŋuŋ kɔndɔfili Sɛkalaya woŋ sim yɛ le naa hau?

19 Yilaŋii ŋɔmpum a i ŋɔmmɛu Sɛkalaya woŋ cho sila lamamɔɔ le wanaa tosa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ nda le. Chɛhowa cho chɛlɔɔ le mi dɛnɛ wɔɔŋndo hiou lachi le. Naa buɛiyaa nduaa nɔ miŋ tul dɛnɛ wɔɔŋndo leyɛ. Yilaŋndoŋ muŋ ke naa vɛlɛ tiindaŋndo maa, te ŋ tosa pɛ wallo le Finya naa kaalaa kɔllo nɛŋioo, o hendu naa sendioo choo le, kɛ o cho naa manda nduyɛ mbo dɔu naa sala. Mi che bɛɛ o cho ikala le loo o diandaa o chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo niŋ, kɛ a mala Chɛhowaa, ŋ nɔla miŋ sɔla batiuwaa! Kɛ vɛɛ naŋ looku yɛ tiindaŋndo nɔ maa piɛile tonyaleŋ le cho batiuwaa sɔla? Mɛɛ naŋ cho niŋ naŋnɔŋndo kpɛɛluŋ nyɛpalaa bɛndoo ikɛi yɛ, vɛɛ naŋ sina yɛ maa Chɛhowa cho kɔɔna ndɔɔ manda? Ŋ cho nyunalaŋ ndaŋ yaasiaa o buŋgɛi cho lachi ve niŋ.