Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Baa le mɛɛ Chekɔpu pendu di po tasoo Iisɔ o ba yɛ o simnuŋ finya mamaa le Mɛsayanɔɔ ni?

Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda

Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda

O Isɔluɛi niŋ sindɛ, baa mɛɛ mi waŋndo ndoo wa fɛŋ po tasoo le simnɔŋndo finya mama Mɛsayanɔɔ?

O paandoo niŋ, miŋ yiyaŋ maa lende i wa ni kanifuule, le nyɛ dimiŋ o Hibuluiya 12:​16 niŋndo. Mbo dimi loŋ a Iisɔ okɔɔ maa “mbo pɛɛsa sɔɔŋ cho a Mɛlɛka okɔɔ woŋ . . . le nyɛdiaa paale pilɔɔ” nduyɛ mbo ke Chekɔpu “di o nɔ o yuŋgu ndaa choo maa po tase wo mbo pisi ndu pɔmbɔ ndɔ o ba.” Lelaŋ, mi naŋ yiyaŋ maa, le mɛɛ Chekɔpu sɔla “di o nɔ o yuŋgu ndaa choo maa po tase” yɛ, keŋ sim maa mi ndoo sɔla vɛlɛ dikeŋnaŋndo le simnɔŋndo finya mamaa le Mɛsayanɔɔ.—Maatiu 1:​2, 16; Luku 3:​23, 34.

Kɛ, konala cheleŋndaŋ yaasiaa nyɛkɛndɛi o Baabuiyo niŋ la chɔm maa waŋndo ndoo nɔ fɛŋ mbo wa po tase le simnɔŋndo finya mama Mɛsayanɔɔ le. Ŋ yaasiaŋ ndɔ konalaŋ ndaŋ la tiŋ.

Po tase Chekɔpu velu nda Liya laa ndɔ wo wa Lubɛŋ ni. Po tase Chekɔpu velu nda Luechɛl lo wa Choosɛ ni. Mɛɛ Lubɛŋ luei balaŋ o kaa nɔɔlɛiyo niŋ, mi di ndoo nɔ le waa po tasoo wo hialuŋ ndu. Nduyɛ mi Choosɛ sɔla dioo maa po tase. (Chɛnɛsee 29:​31-35; 30:​22-25; 35:​22-26; 49:​22-26; Koloniko Tasoo 5:​1, 2) Kɛ a koŋ kpou, Mɛsayanɔɔ fula o pulale Lubɛŋ ndeŋ ɔɔ pulale Choosɛ leŋ choo le. Mbo fula o pulale Chudaleŋ choo, po hiɔɔlu Chekɔpu nda Liya velu wo.—Chɛnɛsee 49:​10.

Luku 3:​32 chɔm finyaa mamaa cheleŋ Mɛsayanɔɔ a ŋuɛɛnu o lepula. Nduyɛ nda kpou wana che pɛ aa violɔɔ tasoo nda wa ni. Le taamaseliiyo, Bowaa wa finyaa Obɛɛ ni, nduyɛ Obɛɛ wa finyaa Chɛɛse ni.—Lufu 4:​17, 20-22; Koloniko Tasoo 2:​10-12.

Deeve, po Chɛɛse wo, ve violɔɔ tase le. O kpeekpei niŋ Deeve wa violɔɔ mɛɛlaa le chuauwaa ŋɔmaa wa ni. Kɛ, mi Mɛsayanɔɔ fula o pulale Deeve leŋ choo. (Saamiɛɛ Tasoo 16:​10, 11; 17:​12; Maatiu 1:​5, 6) Sɔlɔmɔŋ wa finya mama Mɛsayanɔɔ okoŋ kɔɔli ni, mi che bɛɛ o ve po tase le Deeve le.—Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 3:​2-5.

Hei sim naa maa waa po tasoo ve o sɔvɛ le le. Mi po tasoo ndoo sɔla dilakeŋnaŋnda chuauwa a piliaa ndaa sɔla le laŋ. Teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi ndoo simnuŋ bolle yuŋgoo o foofo finya ndɔɔ. Nduyɛ ndoo nɔ mbo sɔla nyɛm kiɔɔŋ finya ndɔ woŋ sala tiɔɔŋ.—Chɛnɛsee 43:​33; Ditɔnɔmii 21:​17; Chɔɔsuaa 17:​1.

Kɛ mi ndaa ke chua cheleŋ di po tasoo. Mɛɛ Isimɛɛl fula Ebilaham o ba bɛŋgu, mi Aase sɔla di Isimɛɛl ndoo nɔ le waa po tasoo wo. (Chɛnɛsee 21:​14-21; 22:​2) Nduyɛ, a mɛɛ naŋ yaasiaa niŋ yɛ, ma ke Choosɛ di Lubɛŋ ndoo nɔ le waa po tasoo wo.

Yɛɛ Pɔɔl wa yɛ niko kindilaa o Hibuluiya 12:​16 niŋ? Le dimi aa, “La mandaŋ yɔŋi wana wa nya tɛɛŋ mbo wa o niilu suundɛi niŋ, kɛlɛ-ŋgaa mbo pɛɛsa sɔɔŋ cho a Mɛlɛka okɔɔ woŋ, mɛɛ Iisɔ tosa yɛ. Kani fondole, Iisɔ ndu ndu le nyɛdiaa paale pilɔɔ, di o nɔ o yuŋgu ndaa choo maa po tase wo mbo pisi ndu pɔmbɔ ndɔ o ba.”

O bolle Baabuileŋ niŋ, Pɔɔl ve isɔɔ a finya mama Mɛsayanɔɔ le. Kɛ, silaa o wa Kilisiɔŋnda kioo ni. Mbo dimul nda aa, “La tosa mi kaala nyalaŋ la wa sakpo” halikpeŋ “wana o wana fula o kɛndɛi Mɛlɛkɛi bɛŋgu” le. I cho suɛi imɔnɛ maa hei ndii tiuba mii yɔŋnuŋ te ndaa tosa kaa ihini nɔɔlɛiyo pɛ. (Hibuluiya 12:​12-16) O hei niŋ, a wa simnɔŋ maa Iisɔ, o ndoo “pɛɛsa sɔɔŋ cho a Mɛlɛka okɔɔ” woŋ. Nduyɛ mbo tual yeemɛi nduɛi kɔɔli.

A mɛɛ naamu masindɔɔ dimi yɛ, teleŋndaŋ lapum Iisɔ ndoo sɔla niŋ dikeŋnaŋndo le salaa solioo o Chɛhowa lo. (Chɛnɛsee 8:​20, 21; 12:​7, 8; Choobu 1:​4, 5) Kɛ kɔl Iisɔ ndoo handu tau o yeemɛi nduɛi choo wo tosa ni mbo yɔŋgu dilakeŋnaŋnda ndɔlaŋ maa po tase le kpɔndɔmɛiyo. Naapum yima Chɛhowa o dimul Ebilaham maa ma del niŋ chuauwaa nduaa choo waŋ Iisɔ wa kpakpalaa ni. (Chɛnɛsee 15:​13) Mbo chɔm vɛlɛ maa o pɛɛsa nyɛm cho a Mɛlɛka o okɔɔ woŋ, mɛɛ o chua waŋlaanduaa ve Mɛlɛka tonya piɛi le wa a ŋiɔɔŋ o nɔɔ niŋ. Mi hei tɛɛmbuu wanaa velu ndu wa kɔllo tau. (Chɛnɛsee 26:​34, 35) O wa bɔɔ teŋgeŋ a Chekɔpu, o ndoo kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le lanɔ cho Mɛlɛka tonyaa piɛiyo wo chuaa o nɔɔ niŋndo!—Chɛnɛsee 28:​6, 7; 29:​10-12, 18.

Yɛɛ konala Baabuilaŋ ndaŋ la cho yɛ naa pɛɛkoo a Mɛsayanɔɔ okɔɔ? Apum a wa puaa tasiaa o yuŋgoo niŋ, kɛ apum ve puaa tase le. Mi Chuuwa bii suɛi hei bila nduyɛ ma chɛl ndi. Vɛɛ naŋ looku yɛ hei sina? Kanifuule, mi ndapila dimi maa Kiliti nɔ mbo fula o pulale po Chɛɛse leŋ choo, ndu yɔŋnuŋ ni maa Deeve.—Maatiu 22:​42.